Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 30, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117011756
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117011756.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.08.2018, v trestnej
veci obžalovaných ml. C. C. a spol., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
a iné, o odvolaní obžalovaných ml. C. C. a ml. E. B. proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.
4T/94/2017 zo dňa 18.01.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

1/ Obžalovanému ml. C. C., nar. XX.XX.XXXX v O., bytom
O., ul. XX. G. XXX,
prechodne bytom O., U.
mieru XX

2/ U. ml. E. B., nar. XX.XX.XXXX v O.,
trvale bytom O., ul. XX. G.

XXXX/XXX

u k l a d á:

1/ obž. ml. C. C.

Podľa § 199 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 117 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37
písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24

(dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

2/ obž. ml. E. B.

Podľa § 199 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 117 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 36 písm. l/ Tr. zák., § 38
ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaných ml. C. C. a ml. E. B. vinnými zo zločinu
znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr.

zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a obž. C. C. navyše aj zo zločinu sexuálneho
násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona
na tom skutkovom základe, že

-dňa XX.XX.XXXX v presne nezistený čas od XX.XX hod. do XX.XX hod. na presne nezistenom mieste
pri jazere v katastrálnom území obce O., okres O., zneužili bezbrannosť mladistvej L.L., nar. 27.04.2000

tým spôsobom, že po tom, čo sama požívala alkoholické nápoje, ju núkali, aby pila ďalší alkohol,
následnesiknejľahlitak,žeonaležalavspacákuvstredemedzinimi,obvinenýml.C.C.jupotomodkryl
a ako ležala na chrbte, stiahol jej legíny aj spodné prádlo, potom vyzliekol aj seba a vykonal na nej súlož,
počas ktorej ju otočil na brucho a vnikal do nej, po skončení súlože ho vystriedal obvinený ml. E. B., ktorý
na nej vykonal súlož počas toho, ako ležala na bruchu, obaja ejakulovali mimo tela poškodenej, pričom

poškodená vzhľadom na stav opilosti, v ktorom sa nachádzala, toto ich konanie čiastočne vnímala, no
nedokázala sa tomu adekvátne brániť, bezvládne ležala, oči mala zatvorené a nedokázala nič povedať
a k plnému vedomiu sa prebrala až po tom, čo pocítila prenikavú bolesť v konečníku, následne otvorila
oči, pričom ležala na chrbte, nohy mala roztiahnuté, legíny a spodné prádlo mala stiahnuté dole, kde po
tomto zistení vykopla jednu nohu, na čo sa obvinený ml. C. C., ktorý na nej vykonával análny styk, uhol

a ona vstala, rýchlo sa obliekla a odišla od nich preč a začala plakať; podľa gynekologickej lekárskej
správy páchatelia maloletej L. L. v oblasti vonkajších rodidiel, pošvy, rekta a vnútornej i vonkajšej strany
stehien nespôsobili žiadne poranenie.

Za to im okresný súd uložil podľa § 199 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 117 ods. 1 Tr. zákona za použitia

§ 36 písm. l/ Tr. zákona, u obž. ml. E. B. aj § 37 písm. m/ Tr. zákona, u obž. ml. C. C. § 37 písm. h/ Tr.
zákona a § 41 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov a šiestich mesiacov pre
výkon, ktorého obžalovaných podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovanému ml. C. C. bol ukladaný úhrnný trest
odňatia slobody.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní
obaja obžalovaní odvolanie a to proti výroku o treste.

V písomných dôvodoch odvolania obž. ml. E. B. prostredníctvom obhajcu uviedol, že tento napáda vo

výroku o treste. Má zato, že uložený trest vo výmere tridsať mesiacov je neprimerane prísny, pretože
sa ku skutku priznal už na začiatku vyšetrovania, je nesporné, že skutok spáchal v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona
a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a priestupkovo bol riešený iba raz
v roku 2017. Okresný súd ustálil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zákona a jednu

priťažujúcu okolnosť zmysle § 37 písm. m/ Tr. zákona. Poukázal na skutočnosť, že dňa 02.05.2017
bola uzavretá dohoda o vine a treste s tým, že bol dohodnutý trest vo výmere dvadsať mesiacov so
zaradenímdoústavunavýkontrestuodňatiaslobodypremladistvých,pričomkprejednaniutejtodohody
Okresným súdom v Prešove nedošlo, z dôvodu späťvzatia návrhu prokuratúry a to len vo vzťahu k
obvinenému C. C.. Vzhľadom na okolnosti prípadu, jeho osobu ako aj na predchádzajúce odsúdenie má

za to, že k dosiahnutiu účelu trestu by postačovalo uloženie trestu na dolnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby v zmysle § 117 ods. 1 Tr. zákona a poukázal aj na to, že zrejme dôjde aj k premene
jeho podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov. Poukázal ďalej na ustanovenie
§ 97 Tr. zákona, podľa ktorého účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho v riadneho
občana, pričom má trest zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a chrániť spoločnosť a

súčasne má viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a začleneniu mladistvého do rodinného
a sociálneho prostredia. Namietal, že týmto ustanovením sa Okresný súd Prešov dôsledne neriadil a
nepostupoval ani podľa § 34 ods. 3, ods. 5 písm. a/ Tr. zákona. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov.Obžalovaný ml. C. C. taktiež odvolaním napadol výrok o treste a považoval rovnako aj on uložený
trest vo výmere dvoch rokov a šiestich mesiacov za neprimerane prísny, pretože sa ku skutku priznal
už na samom začiatku vyšetrovania, jeho spáchanie niekoľkokrát úprimne oľutoval, doposiaľ nebol

súdne trestaný a pripravuje sa na budúce povolanie štúdiom na strednej odbornej škole, kde je v
druhom ročníku. Ďalej namietal, že okresný súd mu nepriznal poľahčujúcu okolnosť, že viedol pred
spáchaním skutku riadny život, vzhľadom na priestupky, ktoré spáchal v roku 2014 a v roku 2015.
Uložený trest považoval v rozpore so zásadou proporcionality a to nielen vo vzťahu k okolnostiam a
spôsobu vykonania skutkového následku, ale aj k miere zavinenia a diferencovanosti uložených trestov

obom obžalovaným. Ďalej poukázal na to, že sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom a vplyv tohto
študentského kolektívu a pedagogického zboru je dostatočnou výchovnou silou a zárukou na jeho
prevýchovu, k čomu prispieva aj výchovné pôsobenie matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti,
výkonom uloženého nepodmienečného trestu by bol z tohto prostredia, ktoré ho pozitívne formuje
vylúčenýazabránilobymuzískaťpotrebnévzdelanienevyhnutnéprejehoďalšíživot.Navyševovýkone
trestu by bol nepochybne aj pod vplyvom negatívneho správania sa narušených odsúdených jedincov.

Namietal, že okresný súd nemal prihliadať k priestupkom, pretože od ich spáchania uplynula doba viac
ako dva roky a vtedy bol mladistvý. Pri akceptovaní uvedeného by boli na jeho strane tri poľahčujúce
okolnosti a to vedenie riadneho života pred žalovaným skutkom, priznanie sa k spáchanému trestnému
činu a jeho úprimné oľutovanie a napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.
Priťažovala by mu iba jedna priťažujúca okolnosť a to spáchanie dvoch trestných činov, teda pomer

priťažujúcich a poľahčujúcich okolností by bol v jeho prospech, čo tiež má vplyv na výšku uloženého
trestu. Navyše v konaní pred súdom urobil vyhlásenie, že v žalovaných skutkoch je vinný, súd toto
vyhlásenie prijal a dokazovanie bolo vykonané iba k výroku o treste. Poukázal na to, že poškodená
sama iniciatívne a dobrovoľne kúpila alkoholické nápoje a tieto aj dobrovoľne konzumovala, žalovanými
skutkami jej nebolo spôsobené žiadne zranenie, ďalej poukázal na to, že prestúpil na iný študijný odbor,

pravidelne navštevuje školu, nevynecháva vyučovacie hodiny a zmenil sa aj jeho vzťah s matkou, v
súčasnej dobe je bez akýchkoľvek konfliktov a matku plne rešpektuje. Pre dosiahnutie účelu trestu by
postačovalo uloženie trestu na úplne dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby podľa § 117
ods. 1 Tr. zákona s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na primeranú skúšobnú
dobu, napr. do ukončenia stredoškolského štúdia a prípadne aj s uloženými výchovnými opatreniami

kombinovanými s výchovnými povinnosťami a obmedzeniami. Nespravodlivé je aj uloženie rovnakých
trestov obom obžalovaným, hoci jeho narušenosť je menšia, keďže dosiaľ nebol súdne trestaný. Navrhol
preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil mu trest odňatia slobody
podmienečný s odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1,
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaných je čiastočne dôvodné.

Vo vzťahu k výroku o treste bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v podstate takmer
v takom rozsahu ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie okolností

rozhodných pre ukladanie trestu nevyhnutné. Krajský súd však doplnil dokazovanie o oboznámenie
nových aktuálnych charakteristík zo škôl a výpis z evidencie priestupkov u obžalovaných, ktoré sa
vzťahovali na obdobie od rozhodnutia súdu prvého stupňa, teda od 18.01.2018 ku dňu verejného
zasadnutia krajského súdu. Krajský súd z predloženého spisu zistil, že obaja obžalovaní na hlavnom
pojednávaní vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutku kladeného im za vinu a súd prvého stupňa toto

vyhlásenie o vine prijal, ďalej vykonal len dokazovanie o výroku o treste.

Pokiaľideopostupvtomtokonaníjetrebaprisvedčiťodvolateľoviobž.ml.B.,ženaOkresnejprokuratúre
v Prešove bola dňa 02.05.2017 pôvodne uzavretá dohoda medzi obžalovanými a prokurátorom, pričom
z tejto dohody plynie, že obž. ml. C. C. bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch

rokov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 36 mesiacov a obž. ml. E. B. bol
dohodnutý trest vo výmere 20 mesiacov a podľa § 117 ods. 5 Tr. zákona bol zaradený do ústavu na
výkon trestu pre mladistvých.Pokiaľ ide o doterajší život oboch obžalovaných vo vzťahu k obž. ml. C. C. je treba uviesť, že tento
skutočne doposiaľ nebol súdne trestaný, v registri trestov nemal žiaden záznam. ÚPSVaR v O. v
správe zo dňa 28.07.2016 vo vzťahu k tomuto obžalovanému uvádza, že tento pôvodne študoval na

Strednej umeleckej škole v O., odbor grafický dizajn, pričom dosahoval priemerné študijné výsledky
a jeho školská dochádzka bola nepravidelná, následne bol zo školy vylúčený. Matka uviedla, že od
jeho vylúčenia zo školy došlo k zhoršeniu správania, matku nerešpektuje a jeho správanie v domácom
prostredí je drzé. Stredná odborná škola technická v Prešove dňa 30.09.2016 uviedla, že obžalovaný
navštevuje túto školu od 06.09.2016 v odbore tesár, ku dňu 29.09.2016 vymeškal 25 hodín, z čoho

bolo 8 hodín neospravedlnených. Zo správy tejto školy zo dňa 03.08.2018 plynie, že od 31.08.2017
zmenilobžalovanýučebnýodbornaodbormurár,vškolskomroku2016/2017bolpodmienečnevylúčený
od 30.01.2017 do 30.06.2017 pre mimoriadne hrubé porušenie školského poriadku, keď obžalovaný
bez ospravedlnenia vymeškal 202 vyučovacích hodín. V druhom polroku školského roku 2017/2018
vymeškal 152 ospravedlnených hodín a 44 neospravedlnených hodín. V evidencii priestupkov MV SR
má štyri záznamy, z 12.03.2014 pre porušenie všeobecne záväzného nariadenia mesta o čistote a

verejnom poriadku, zo dňa 20.06.2015 kedy vulgárne nadával svojej matke a vyhrážal sa, že jej urobí
zo života peklo a následne ju fyzicky napadol, a zo dňa 19.06.2015, kedy sa mal spolu s C. C. vyhrážať
ujmou na zdraví svojej matke N. C., za čo mu bolo uložené pokarhanie.

Pokiaľ ide o obž. ml. E. B., tento mal v evidencii priestupkov jeden priestupok zo dňa 22.03.2017 a to na

úseku dopravy, pokiaľ ide o register trestov obžalovaný bol doposiaľ raz súdne trestaný a to rozsudkom
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 6T/70/14 zo dňa 16.12.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Prešove zo dňa 04.05.2016 sp. zn. 5To/8/16, ktorým bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo

výmere šesť mesiacov, ktorého výkon bol odložený na skúšobnú dobu vo výmere jedného roka, pričom
skúšobná doba plynula od 05.05.2016 do 05.05.2017. Z uvedeného teda plynie, že obžalovaný E. sa
dopustil trestného činu v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia. ÚPSVaR bol charakterizovaný
tak, že bol žiakom SOŠ - obchodu a služieb v O., v odbore kuchár, jeho dochádzka do školy bola
pravidelná, vo voľnom čase sa venoval športu a chodil do saleziánskeho mládežníckeho strediska.

Taktiež sa v ňom konštatuje, že je vedený ako žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
pre vývinové poruchy pozornosti a správania sa a syndróm ADHD. Zo správy školy zo dňa 03.08.2018
plynie, že tento obžalovaný dňa 21.06.2018 štúdium úspešne ukončil, získal výučný list v učebnom
odbore kuchár, pričom v treťom ročníku sa v prospechu trocha zlepšil, v treťom ročníku nemal ani jednu
neospravedlnenú hodinu, do školy chodil pravidelne, svoje povinnosti si plnil zodpovedne, správal sa

slušne, neporušoval školský poriadok.

Správne súd prvého stupňa u oboch obžalovaných zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr.
zákona, keďže obaja sa ku spáchaniu skutku priznali a tento úprimne oľutovali. Pochybil však súd prvého
stupňa, pokiaľ ml. E. B. priznal priťažujúcu okolnosť aj podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, keď krajský súd

opakovanepoukazujenatúskutočnosť,ženiejemožnédvakrátpričítaťtúistúokolnosťobžalovanémua
to raz ako priťažujúcu okolnosť a raz ako okolnosť, kvôli ktorej je ukladaný nepodmienečný trest odňatia
slobody podľa § 49 ods. 2 Tr. zákona.

Správne u obž. C.a zistil prvostupňový súd priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, keďže

obžalovaný spáchal viac trestných činov, dokonca dva zločiny.

Pokiaľ obhajoba u ml. C. C. namietala, že tomuto mala byť pričítaná aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36
písm. n/ Tr. zákona teda, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, tu je treba
uviesť, že túto poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustálenej súdnej praxe je možné priznať len v tom prípade,

ak páchateľ okrem priznania aj iným spôsobom aktívne napomáha pri objasňovaní trestnej činnosti, nič
také sa v danom prípade nezistilo a ani obhajoba okrem priznania inú aktívnu účasť pri napomáhaní
objasňovania trestného činu neuviedla. Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona
teda, že obž. C. viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, krajský súd poukazuje na to, že aj
zahladením či už odsúdenia alebo zahladením priestupku sa nezahladzuje skutočnosť, že ku spáchaniu

či už trestného činu alebo priestupku došlo, preto aj pri zahladenom či už odsúdení alebo pri zahladenom
priestupku nie je možné konštatovať, že niekto viedol riadny život, pokiaľ sa dopustil priestupkov, v
súdnej praxi pri hodnotení osoby páchateľa sa neprihliada len na staršie zahladené odsúdenia spravidla
staršie ako 10 rokov. V prípade obž. C. bol tento uznaný vinným zo spáchania priestupkov, ktorých sadopustil dva až tri roky pred stíhanou trestnou činnosťou, preto sa aj krajský súd stotožnil so záverom
okresného súdu, že obž. ml. C. pred spáchaním trestnej činnosti neviedol riadny život. Navyše si obž.
C. ani riadne neplnil svoje školské povinnosti, preto v žiadnom prípade nie je možné u neho konštatovať,

že v minulosti viedol pred spáchaním skutku riadny život.

Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, za zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 2 Tr. zákona je možné
uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 7 - 15 rokov, rovnako tak za zločin sexuálneho násilia podľa
§ 200 ods. 2 Tr. zákona je možné uložiť trest odňatia slobody od 7 - 15 rokov. Keďže obaja obžalovaní

spáchali trestný čin ako mladiství, je potrebné aplikovať ust. § 117 ods. 1 Tr. zákona a tak vlastne v
danom prípade mohol súd ukladať trest od 2 - 7 rokov. Okresný súd rovnako aj krajský súd prihliadal aj
na ustanovenie § 117 ods. 2 Tr. zákona, podľa ktorého nepodmienečný trest odňatia slobody môže súd
mladistvému uložiť len za podmienky, že by vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu mladistvého alebo
vzhľadom na predtým uložené opatrenia uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu
podľa tohto zákona.

V tomto prípade je treba uviesť, že obž. ml. E. B. sa nepochybne dopustil zločinu znásilnenia v
skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, preto zákon neumožnil podmienečný
odklad výkonu trestu. Trest vo výmere dvoch rokov a šiestich mesiacov však považoval aj krajský súd
vzhľadom aj na okolnosti prípadu a teda, že obžalovaný sa ku spáchaniu skutku priznal, tento úprimne

oľutoval, vzhľadom aj na určité nezodpovedné správanie sa poškodenej a aj na závery znaleckého
posudku, podľa ktorého toto konanie páchateľov nezanechalo na osobe poškodenej žiadne následky,
za prísny, za primeraný považuje krajský súd trest na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby a preto znížil prvostupňovým súdom uložený trest o šesť mesiacov a uložil obžalovanému trest
vo výmere dvoch rokov. Pokiaľ ide o obž. ml. C. C. tu krajský súd poukazuje na to, že na rozdiel od

obž. ml. E. B. sa obž. ml. C. C. dopustil až dvoch zločinov, nielen zločinu znásilnenia ale aj zločinu
sexuálneho násilia, a preto mu bol ukladaný aj úhrnný trest odňatia slobody. G. je treba poukázať na tú
skutočnosť, že v minulosti sa už ml. C. do rozporu so zákonom dostal, keď sa správal násilne vo vzťahu
k vlastnej matke, taktiež obž. C. po tom, čo došlo k začatiu trestného stíhania po vznesení obvinenia
aj jeho osobe pre dva zločiny, naďalej nechodil riadne do školy, a preto podľa názoru krajského súdu

neboli splnené podmienky pre podmienečný odklad výkonu trestu, keďže ani vedenie trestného stíhania
nemalo vplyv na zmenu v doterajšom jeho živote obžalovaného.

Krajský súd konštatuje, že podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona je možné podmienečne odložiť trest
odňatia slobody, ak vzhľadom na osobu páchateľa najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a

prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý. V danom
prípade ani doterajší život ani prostredie, v ktorom obžalovaný žije a ani jeho správanie po vznesení
obvinenia nenasvedčujú tomu, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí podmienečný trest
odňatia slobody. Aj tomuto odsúdenému však na rozdiel od prvostupňového súdu krajský súd uložil trest

na samej dolnej hranici, ktorý považuje za dostatočný aj vzhľadom na následky, ktoré plynú zo záverov
znaleckého posudku poškodenej z odboru psychológie a nezodpovedné správanie poškodenej v tomto
prípade, keď táto sama s osobami, ktoré takmer vôbec nepoznala požívala alkoholické nápoje a podľa
výpovede obžalovaných aj sama mala iniciatívne týchto ohmatávať na intímnych miestach.

Vzhľadom na to, že obžalovaní dovŕšili osemnásty rok veku nebol krajský súd viazaný ustanovením §
117 ods. 4 Tr. zákona, títo navyše prekročili už aj devätnásty rok veku, preto ich pre výkon trestu zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.