Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 28, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/184/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716208030
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5716208030.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a

členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko
a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 01 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: A. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V., K. XXXXX/XX, o zaplatenie 2.006,95 eur príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Martin č. k. 10Csp/12/2016-239 zo dňa 29.03.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu žalobcu

v časti, v ktorej proti žalovanej požadoval priznať 28 %-ný úrok ročne zo sumy 2.006,95 eur od
28.10.2016 do 12.01.2017, zo sumy 1.122,52 eur od 13.01.2017 do 27.02.2017, zo sumy 1.067,27
eur od 28.02.2017 do 28.03.2017, zo sumy 1.004,83 eur od 29.03.2017 do 03.05.2017, zo sumy
942,39 eur od 04.05.2017 do 23.05.2017, zo sumy 879,95 eur od 24.05.2017 do zaplatenia, všetko
v pravidelných mesačných splátkach po 60,- eur zročných vždy k poslednému dňu kalendárneho
mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že nezaplatením
zročnej splátky sa stáva zročný celý dlh. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že cítiac sa byť viazaný právnym záverom vyplývajúcim z
predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/15/2018 zo dňa 30.
januára 2018 a na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že zmluvná podmienka o
povinnosti zaplatiť sankčnú debetnú úrokovú sadzbu za nevysporiadaný debetný zostatok na účte podľa
bodu 23. na strane 4 všeobecných obchodných podmienok, na základe ktorej si žalobca uplatňoval
časť žalovaného nároku v prejednávanej veci, už bola rozsudkom Okresného súdu Košice II č.
k. 36C/117/2013-55 zo dňa 24.03.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.05.2015, určená za

neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Pritom v danej veci bol rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore
medzi rovnakým žalobcom, teda obchodnou spoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom v
Žiline a spotrebiteľkou. Žalobca svoj nárok na 28 %-ný úrok pri nepovolenom prečerpaní odvodzoval
od ustanovenia bodu 3.12 všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorého pri zúčtovaní úrokov
poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, v opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane
vprípadochdohodnutýchmedzibankouaklientom,akoajvinýchprípadochmôžedôjsťknepovolenému
prečerpaniu bežného účtu, nepovolené prečerpanie automaticky prijaté pre prečerpanie, pri ktorom

banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku
na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu
vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný zaplatiť z prekročenej čiastky úrok
vypočítaný na základe úrokovej sadzby. Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu môže banka znížiť alebozvýšiť. S nepovoleným prečerpaním, upomienkou a výzvou na jeho vyrovnanie je spojená povinnosť
zaplatiť poplatok. Výška úrokovej sadzby vyplýva aj z priloženej vývesky úroku zaplatiť poplatok. Na
základe uvedeného po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval, že ustanovenia o

úroku za nepovolené prečerpanie sú obsahovo totožné s ustanoveniami všeobecných obchodných
podmienok, ktoré boli vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Košice II vyhlásené za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Keďže už iný súd Slovenskej republiky určil zmluvnú podmienku s rovnakým
obsahom, medzi rovnakým veriteľom a spotrebiteľom za neplatnú z dôvodu jej neplatnosti, má sa
žalobca vo vzťahu k žalovanej zdržať uplatňovania nárokov z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky,

teda mal sa zdržať uplatňovania nároku na 28 % z nepovoleného prečerpania. Keďže tak žalobca
neurobil, súd prvej inštancie jeho nároky na úroky, ktoré uplatňoval z dlžnej istiny po jej zosplatnení,
postupne zo sumy 2.696,- eur až zo sumy 879,95 eur od 24.05.2017 do zaplatenia zamietol. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“). Konštatoval, že v konaní nebola ani jedna zo strán úplne úspešná, a preto rozhodol tak, že ani
jednej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Proti uvedenému rozsudku žalobca podal odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
Namietal,žerozhodnutieokresnéhosúduvychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniavotázkenároku
na 28 %-ný úrok, ktorý si žalobca uplatnil z titulu prekročenia prečerpania zostatku na účte. Bližšie
uviedol, že samotný zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch počíta s možnosťou, že zostatok

na účte vzniknutý titulom prekročenia bude úročený. Zmluva o účte ani zmluva o povolenom prečerpaní
pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z., naopak, podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval
spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobca zverejňuje výšku úrokových sadzieb v
úrokovej výveske na webstránke, a to nielen aktuálne vývesky, ale i historické. Žalobca nesúhlasí s

tvrdením súdu prvej inštancie, že nárok na úrok 28 % ročne z titulu nepovoleného prekročenia je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovaný mal možnosť kedykoľvek dlh vyrovnať a nepovolené
prečerpanie tak ukončiť. Zodpovednosť za vznik dlhu nemožno prenášať na žalobcu, ktorý si plnil svoje
záväzky zo zmluvného vzťahu so žalovaným, ktorý naopak svoje záväzky porušil. Za ďalšie žalobca
poukázal na odlišné stanovisko podpredsedu Ústavného súdu SR JUDr. Milana Lalíka v náleze zo dňa

24. októbra 2013, sp. zn. I. ÚS 547/2012, v ktorom pomerne ilustratívne poukázal na aktuálnu, zjavnú a
neudržateľnúpredimenzovanosťochranyspotrebiteľaadémonizovanieveriteľskejpozícievneprospech
právnej istoty a celkového doterajšieho vnímania objektívneho práva v podmienkach kontinentálnej
právnej kultúry. Za ďalšie žalobca poukázal aj na závery vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 43Co/4/2018-54 zo dňa 27.03.2018, v ktorom uviedol, že v dôsledku toho, že sa

majiteľ dostal prečerpaním finančných prostriedkov na jeho osobnom účte do stavu mínusu, patria banke
z takto poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanému úroky dohodnuté zmluvne vo všeobecných
obchodných podmienkach. Nepovolené prečerpanie je podstatným porušením zmluvy o bežnom účte,
ktoré má za následok nielen právo banky požadovať úroky za prečerpanie účtu, s ktorou povinnosťou
počíta aj Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 18 ods. 1. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok

okresného súdu zmenil a jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

3. Žalovaná v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu

na základe odvolania žalovanej v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský
súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

6. Na doplnenie a v súvislosti so zdôraznením správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací
súd poukazuje na svoj právny názor vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí sp. zn.
11Co/15/2018 zo dňa 30. januára 2018, v ktorom uviedol, že zmluvná podmienka s rovnakým obsahom,na základe ktorého si žalobca v prejednávanej veci uplatňoval svoj nárok na zaplatenie 28 %-ného úroku
z nezaplatenej istiny - nepovoleného prečerpania, už bola rozsudkom Okresného súdu Košice zo dňa
29. novembra 2013, č. k. 36C/117/2013-55 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k.

6Co/91/2014 zo dňa 24. marca 2015 vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Tento rozsudok
je pre žalobcu záväzný, a preto bolo jeho povinnosťou jednak zdržať sa uplatňovania tejto neprijateľnej
zmluvnej podmienky, ako aj uplatňovania nárokov z nej vychádzajúcich. Neobstojí argumentácia
žalobcu, že v inej veci, ktorá bola predmetom preskúmania na Krajskom súde v Banskej Bystrici, súd
posúdil nárok uplatňovaný žalobcom odlišne. Podľa § 305 ods. 1 CSP, súd vo veci samej rozhoduje

rozsudkom, ak žalobe vyhovie, vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky a znenie tejto zmluvnej
podmienky výslovne uvedie alebo vo výroku určí, že obchodná praktika je nekalá. Záväznosť už
vyslovenej neprijateľnej zmluvnej podmienky je daná pre všetky súdy, čo vyplýva z ustanovenia §
306 CSP, v zmysle ktorého výrok právoplatného rozsudku podľa § 305 je záväzný pre každého, a
pokiaľ teda v preskúmavanej veci súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval totožnosť
zmluvných dojednaní, na základe ktorých si žalobca uplatňoval svoj nárok, postupoval správne, keď

tento zamietol. Žalobca mal možnosť uplatniť svoj vplyv na vecnú správnosť výroku o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky v predchádzajúcom konaní na Okresnom súde Košice II a následne Krajskom súde
v Košiciach, čo aj učinil, avšak neúspešne.

7. Ustanovenie § 298 ods. 1 CSP (predtým § 153 ods. 3 OSP), podľa ktorého súd môže v

rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka
používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná, je ustanovením procesnej povahy, ktoré v záujme ochrany
spotrebiteľov (čl. 98 Charty základných práv EÚ) má vzhľadom na obsiahnutie zmluvnej podmienky
vo výroku rozsudku záväznú povahu a dodávateľ na to musí v spotrebiteľských vzťahoch prihliadať.

Zmyslom a cieľom tohto procesného ustanovenia je dosiahnuť stav, že keď už raz súdy právoplatne
rozhodli a dospeli k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky používanej príslušným dodávateľom,
aby sa už dodávateľ nepokúšal opätovne o plnenie z takejto klauzuly uplatňovať ďalšie nároky.

8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 s poukazom na ustanovenie

§ 255 ods. 1 CSP a čl. 17 základných princípov CSP. Žalovanej ako procesne úspešnej strane v
odvolacom konaní vznikol v súlade s § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania;
odvolací súd však z obsahu spisu nezistil, že by žalovanej nejaké trovy v súvislosti s týmto konaním
vznikli, resp. si žiadne neuplatnila, a preto jej nárok náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal (obdobne viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)