Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 4, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317209184
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317209184.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu R. Y., nar. XX.XX.XXXX,

bytom Y. XX, zast. JUDr. Jánom Vrbom, advokátom AK, Námestie slobody 2, Humenné proti žalovaným:
1/ D. Y., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX, 2/ R. R., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXX, 3/ Z. R., nar. XX.XX.XXXX, Y.
XXX, o odporovateľnosť právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že právny úkon darovacia zmluva uzavretá dňa XX.XX.XXXX, ktorou žalovaní v 2. a 3. rade
R. R. a Z. R. darovali žalovanej v 1. rade D. Y., rod. L. rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený
na parcele CKN XXX/XX a hospodársku prístavbu a garáž so súpisným číslom XXX, postavenú na
parcele CKN XXX/XX v Y., zapísané na LV č. XXX kat. územia Y. je voči žalobcovi neúčinná.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Vo vzťahu žalobca a žalovaná v 1. rade žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

Žalobu voči žalovaným v 2. a 3. rade zamieta.

Žalovaným v 2. a 3. rade vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobcapodaldňaXX.XX.XXXXnatunajšísúdžalobuprotižalovanýmv1.-3.radeoodporovateľnosť
právneho úkonu a touto žalobou žiadal určiť, že právny úkon darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX,
ktoroužalovanív2.a3.radedarovaližalovanejv1.radenehnuteľnostizapísanénaLVč.XXXevidované
Okresným úradom X. - Katastrálny odbor, okres X., obec Y., katastrálne územie Y. a to rodinný dom
súp. č. XXX, postavený na parcele reg. C č. XXX/XX a hospodárska prístavba a garáž súp. č. XXX,
postavené na parcelách reg. C č. XXX/XX v Y. a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX evidovaných
Okresným úradom X. - Katastrálny odbor, okres X., obec Y., katastrálne územie Y. a to pozemok s parc.

č. XXX/XX, druh pozemku - orná pôda o výmere 678 m2, parc. č. XXX/XX, druh pozemku - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 97 m2, parc. č. XXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 58 m2 je voči žalobcovi právne neúčinná. Zároveň žiadal priznať náhradu trov tohto konania.

2. Spolu so žalobou podal žalobca aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil
žalovanej v 1. rade povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckych práv, zriadenia záložných práv a iných
úkonov, ktorými by previedol a zaťažil vyššie uvedené nehnuteľnosti.

3. Okresný súd Humenné uznesením č. k. 5C/45/2017-26 zo dňa 07.11.2017 rozhodol o návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia tak, že uložil žalovanej v 1. rade povinnosť zdržať sa prevodu
vlastníckych práv, zriadenia záložných práv a iných úkonov, ktorými by previedla a zaťažila nehnuteľnostizapísané na LV č. 709, evidované Okresným úradom X., katastrálny odbor, okres X., obec Y.Č. v
katastrálne územie Y., a to rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele registra C č. XXX/XX
a hospodárska prístavba a garáž súp. č. XXX, postavené na parcelách registra C č. XXX/XX v Y.

do právoplatného skončenia konania vo veci samej o odporovateľnosť právneho úkonu, vedenej na
Okresnom súde X. pod sp. zn. 5C/45/2017. V prevyšujúcej časti návrh na vydanie neodkladného
opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
tohto konania.

4.Zamietnutiesatýkalotejčastinávrhunavydanieneodkladnéhoopatrenia,ktorýmžalobcažiadaluložiť
žalovanej v 1. rade povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckych a iných práv nadobudnutých darovacou
zmluvou k pozemkom, ktoré však žalovaná v 1. rade nadobudla od svojho zaťa, t.j. žalovaného v 3.
rade ako výlučného vlastníka pozemkov, pričom táto osoba nemala voči žalobcovi žiaden dlh a pozemky
mala vo výlučnom vlastníctve.

5. Žalovaní v 1. a 3. rade so žalobou súhlasili. Žalovaná v 2. rade sa na pojednávanie konané dňa
04.09.2018 nedostavila a svoju neprítomnosť súdu písomne ospravedlnila, preto súd konal a rozhodoval
v jej neprítomnosti podľa §180 CSP.

6. Vykonaným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav: vyšetrovateľ OKP X. uznesením sp. zn. N.-

XXX/OEK-X.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vzniesol proti žalovanej v 2. rade R. R., rod. Y. obvinenie na
základe trestného oznámenia poškodeného R. Y. za zločin sprenevery podľa §213 ods. 1, 2 písm. d),
ods. 3 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že v N. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, teda po dlhší čas
v X. ako zamestnankyňa živnostníka R. Y. si prevádzala z jeho podnikateľského účtu č. XXXXXXXXX/
XXXX vedeného vo L., a.s. na svoj účet číslo XXXXXXXXXX/XXX vedený v B., a.s. rôzne sumy. Takýmto

spôsobom si previedla za roky XXXX-XXXX sumu najmenej X.XXX.XXX,XX Sk (XX.XXX,XX eur), v roku
XXXX sumu XX.XXX,XX eur, v roku XXXX sumu X.XXX,XX eur, v roku XXXX sumu X.XXX,XX eur, teda
spolu na účet v B. previedla sumu XXX.XXX,XX eur a v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX na účet
svojho manžela č. XXXXXXXXX/XXXX, vedený v T. T. previedla z vyššie uvedeného podnikateľského
účtu R. Y. v roku XXXX sumu XXXX,XX eur a v roku XXXX sumu XXXX,XX eur, teda spolu XXXX,XX

eur, čím tak spôsobila žalobcovi škodu v celkovej výške XXX.XXX,XX eur.

7. Uznesením prokurátora zo dňa XX.XX.XXXX bolo citované uznesenie vyšetrovateľa o včasti
vznesenia obvinenia zrušené. Dňa 05.09.2011 podal poškodený R. Y., t.j. žalobca na OKP X. návrh
podľa §50 Tr. poriadku na zaistenie jeho nároku, v ktorom sa domáhal zaistenia rodinného domu vo

vlastníctve obvinenej.

8. Uznesením Okresnej prokuratúry X. zo dňa 04.10.2011 č. XPV/XXX/XX-X bol tento návrh žalobcu na
zaistenie nároku poškodeného zamietnutý a to z dôvodu, že v čase rozhodovania trestná vec za zločin
sprenevery po zrušení vzneseného obvinenia voči žalovanej v 2. rade bola vedená ako konanie vo veci,

a nie voči konkrétnej osobe.

9. Dňa 31.01.2014 bolo vyšetrovateľkou PZ podľa §206 ods. 1 Tr. poriadku vznesené obvinenie voči
žalovanej R. R. pre zločin podvodu podľa §221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. c) Tr. zákona. Následne
bola podaná proti žalovanej v 2. rade obžaloba, o ktorej rozhodoval Okresný súd X., ktorý rozsudkom

Okresného súdu X. sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 25.01.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Y. XTo/X/XXXX zo dňa 16.11.2016 uznal žalovanú v 2. rade vinnou zo spáchania zločinu podvodu
podľa §221 ods. 1, 3 písm. a), c) Tr. zákona, za čo ju odsúdil k trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov
s probačným dohľadom a s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov a to za hore
uvedený skutok a zároveň ju zaviazal k náhrade škody žalobcovi vo výške XXX.XXX,XX eur. Rozsudok

sa stal právoplatným dňa 16.11.2016.

10. Z darovacej zmluvy č.l. X pripojenej k žalobe bolo zistené, že žalovaní v 2. a 3. rade sú manželmi
a touto darovacou zmluvou darovali žalovanej v 1. rade D. Y., t.j. matke R. R. nehnuteľnosti - rodinný
dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele C č. XXX/XX a hospodársku prístavbu a garáž so

súp. č. XXX, postavené na parcele č. XXX/XX v Y., zapísaných na LV č. XXX kat. územia Y., pričom tieto
nehnuteľnosti patrili v čase darovania do BSM darcu. V bode 2 darovacej zmluvy je uvedené, že Z. R.,
t.j. žalovaný v 3. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to pozemku parcely č. XXX/XX orná pôda
o výmere 678 m2, parcele č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 97 m2 a parcela č. XXX/XXzastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2, ktoré sú evidované na liste vlastníctva č. XXX kat. územia
Y. ako výlučný vlastník daroval žalovanej v 1. rade. Darovacia zmluva bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX.
Žalobca poukazoval na to, že svoju škodu si začal vymáhať aj prostredníctvom exekútorského úradu J..

I. E. - súdneho exekútora v R. a po zistení, že žalovaná v 2. rade prevádza svoj majetok na inú osobu,
podal žalobu odporovateľnosť tejto darovacej zmluvy, pretože chce zabrániť, aby dlžníčka žalovaná v 2.
rade zmenšovala svoj majetok na jeho úkor. Poukazoval na to, že v čase uzavretia darovacej zmluvy už
prebiehalo trestné konanie voči žalovanej v 2. rade, ktorá o tomto skutku vedela, a preto sú naplnené
všetky podmienky pre odporovateľnosť úkonu, konkrétne darovacej zmluvy.

11. Žalovaní v 1. a 3. rade nemali výhrady voči žalobe. Žalovaná v 1. rade uviedla, že v čase uzavretia
darovacej zmluvy vedela, že je jej dcéra R. R. trestne stíhaná. Rovnako sa vyjadrili so žalovaným v 3.
rade tak, že ak by súd nevydal neodkladné opatrenie, ku dňu rozhodovania by už tento dar previedla
opätovne na žalovanú v 2. rade a žalovaného v 3. rade, avšak nemohla disponovať nehnuteľnosťami
na základe právoplatného neodkladného opatrenia súdu.

12. Súd poskytol žalovaným, aj žalobcovi lehotu na mimosúdnu dohodu, ku ktorej však po uplynutí doby
nedošlo.

13. Podľa § 42a ods. 1, 2 O. z. veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa

odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Odporovaťmožnoprávnemuúkonu,ktorýdlžníkurobilvposlednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojho

veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116
a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá
strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

V zmysle § 42a ods. 4 O. z. odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený
a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a
a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,
b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),
c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť

aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo
e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 42b ods. 1, 2, 3, 4 O. z. právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu
dlžníka prospech.

Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali

odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám
len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich
predchodcovi.

Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať

uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;
ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.14. Súd s poukazom na citované právne ustanovenia udáva, že základným predpokladom úspešnosti
odporovateľnosti právneho úkonu je, že možno odporovať len úkonom dlžníka, pretože len dlžník môže
ukrátiť nároky veriteľa.

15. Veriteľ môže svoje právo odporovať právnemu úkonu uplatniť súdnou žalobou, na základe ktorej
sa domáha toho, aby súd vyslovil vo vzťahu k veriteľovi za právne neúčinne tie právne úkony, ktorými
dlžník zmenšil svoj majetok natoľko, že ho môže obmedziť natoľko, že to môže obmedziť prípadne
celkom zmariť uspokojenie pohľadávky veriteľa. Aktívne legitimovaným na podanie odporovacej

žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, a keď
odporovateľným právnym úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka. Pasívna legitimácia z
odporovacej žaloby je upravená v ustanovení § 42b ods. 2 O. z. Žaloba o určenie, že dlžníkov právny
úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou, alebo
v prospech ktorej bol právny úkon urobený.

16. Žalobca podal žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu voči žalovanej Anne Porochnavej, ktorá
mala z darovacej zmluvy prospech, ale aj voči žalovaným v 2. a 3. rade, ktorí s ňou darovaciu zmluvu
uzavreli. Súd vychádzajúc z citovaného právneho ustanovenia má za to, že pasívne legitimácia z
odporovacej žaloby je upravená v §42 b) ods. 2 O. z., preto pasívne legitimovaným v tomto konaní
môže byť len žalovaná v 1. rade rade, a z tohto dôvodu žalobu voči žalovaným v 2. a 3. rade zamietol.

Súd zamietol aj žalobu v časti, ktorou sa domáhal žalobca odporovateľnosti právneho úkonu darovacej
zmluvy v časti, kde žalovaný v 3. rade prevádzal na žalovanú v 1. rade svoj výlučný majetok. V tomto
prípade mal súd za to, že žalovaný v 3. rade nebol trestne odsúdený, nespôsobil škodu žalobcovi, ani ju
nemá povinnosť nahradiť, a preto sa žalobca nemohol domáhať neúčinnosti tej časti darovacej zmluvy,
ktorej žalovaný v 3. rade prevádzal výlučne jemu patriaci majetok na žalovanú v 1. rade a v tejto časti

tak isto žalobu zamietol.

17. O trovách konania rozhodol súd podľa §255 CSP tak, že konanie o odporovateľnosť právneho úkonu
vo vzťahu k žalovanej v 1. rade bol žalobca úspešný v polovici, keďže súd určil, že darovacia zmluva
v časti týkajúcej sa prevodu rodinného domu, prístavby a garáže je vo vzťahu k žalobcovi neúčinná,

avšak v druhej časti nárok žalobcu zamietol, a preto vyhodnotil úspech žalobcu vo vzťahu k žalovanej
v 1. rade ako 50%-tný a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov tohto konania.

18. O trovách konania vo vzťahu žalobca - žalovaní v 2. a 3. rade, kde súd žalobu voči žalovaným

zamietol, keďže neboli pasívne legitimovaní v tomto konaní rozhodol tak, že žalovaným vo vzťahu k
žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože im trovy nevznikli a nežiadali náhradu trov konania
priznať, hoci boli v konaní plne úspešní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.