Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 12, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/64/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516010628
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516010628.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr.
Ivety Zelenayovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného L.. M. O., pre prečin podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku samosudcu Okresného súdu
Bratislava V, sp.zn. 1T/99/2016 z 26.02.2018, na verejnom zasadnutí konanom 12. septembra 2018 v
Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného L.. M. O., nar. XX.XX.XXXX v O. sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom samosudcu Okresného súdu Bratislava V z 26.02.2018, sp. zn. 1T/99/2016
bol obžalovaný L.. M. O. uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.,
na tom skutkom základe, že

ako zástupca spol. F., spol. s r.o., so sídlom A. rovnicami XX, N., IČO: XXX XX XXX, dňa 27. 10. 2014 v
Showroome na G. ulici XX v N., podpísal so splnomocneným zástupcom poškodenej, L.. G. U., L.. arch
M. P. objednávku na dodanie tovaru, na základe ktorej obvinený, L.. M. O. dňa 29. 10. 2014 prijal od
poškodenej, L.. G. U., zálohu vo výške 3 200,- €, pričom s dohodnutým termínom dodania tovaru, a to
do 14 dní a následne po ústnej dohode do dňa 06. 02. 2015, pričom uvedené termíny nedodržal a teda
dohodnuté plnenie neposkytol a potom, ako L.. G. U. od zmluvy dňa 20. 02. 2015 jednostranne odstúpila,

jej nevrátil peňažné plnenie v celkovej výške 3 200,- €, pričom už v čase spisovania objednávky obv.
L.. M. O. bolo zrejmé, že objednaný tovar nedodá, čím obvinený L.. M. O. svojim konaním spôsobil
poškodenej L.. G. U., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bytom A. XX, XXX XX N., škodu v celkovej výške 3
200,- €,

Za to bol prvostupňovým súdom odsúdený podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36
písm. j/, § 37 písm. h/, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 20 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil
na skúšobnú dobu 2 rokov.

Podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zák. súd obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze
v skúšobnej dobe uhradiť poškodeným škodu a to L.. M. B. vo výške 6932,74 Eur a poškodenej L.. G.
U. škodu vo výške 3.200 Eur.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/59/2016 zo

dňa 26.05.2016 vo výroku o treste, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere
1 roka s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 roka ako aj povinnosť uhradiť vskúšobnej dobe spôsobenú škodu a trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/127/2017
zo dňa 27.09.2017 vo výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu . Súčasne zrušil aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením

stratili podklad.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný uhradiť poškodenej L.. G. U. škodu vo výške 3.200
Eur.

Proti rozsudku okresného súdu, čo do výroku o vine i výroku o treste podal riadne a včas odvolanie
obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.

Obhajcom odôvodnené odvolanie bolo doručené Okresnému súdu Bratislava V dňa 26.03.2018. Uviedol
v ňom, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a právnym záverom, nevysporiadal sa dôsledne so všetkými okolnosťami a vykonanými dôkazmi

významnými pre rozhodnutie, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd pri svojom
rozhodovaní posúdil zistené skutočnosti a vykonané dôkazy výlučne v neprospech obžalovaného.
Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním nepreukazuje odôvodnený záver, že v čase uzavretia
zmluvy s poškodenou konal v podvodnom úmysle, teda, že sa dopustil spáchania trestného činu
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uviedol, že

na základe vykonaného dokazovania mal bezpečne, jednoznačne a nepochybne za preukázané, že
už pri uzatváraní zmluvy s poškodenou - pri vystavení objednávky dňa 27.10.2014, poškodenú uviedol
do omylu tým, že zmluvu - objednávku za firmu F. s.r.o., podpísal sám, hoci nebol spoločníkom ani
konateľom firmy, ale sa za neho vydával a účet - na ktorý zaplatila poškodená zálohu 3.200 eur, uviedol
súkromný účet svojej manželky, čím je podľa súdu daný jeho podvodný úmysel.

Zdôraznil, že predmetná objednávka zo dňa 27.10.2014 bola uzavretá so spoločnosťou F. s.r.o., ako
so samotnou právnickou osobou s vlastnou právnou subjektivitou, v ktorej obžalovaný síce pôsobil,
avšak akékoľvek objednávky a zákazky boli vybavované vždy v mene spoločnosti F. s.r.o., nie v jeho
mene. On sám, ako fyzická osoba, vo vlastnom mene neposkytoval žiadne služby, neuzatváral žiadne

zmluvy, vždy išlo o konanie v mene spoločnosti F. s.r.o. Rovnako považoval za potrebné uviesť, že za
poškodenú od začiatku v súvislosti s predmetnou zákazkou konal a komunikoval architekt L.. arch. M. P.,
zo spoločnosti V - architekti, s.r.o., ktorý sám uviedol, že obžalovaného poznal a muselo mu byť zrejmé,
že v akej obchodnej spoločnosti pôsobí. Okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol, že obžalovaný
uviedol poškodenú do omylu tým, že objednávku za firmu F. podpísal sám, hoci nebol spoločníkom ani

konateľom firmy, ale sa za neho vydával. Jedinou spoločníčkou a konateľkou však v tom čase bola
jeho manželka. V danej spoločnosti pôsobil ako obchodný riaditeľ, pričom pri výkone tejto činnosti bolo
bežné, že uzatváral aj zmluvy so zákazníkmi v mene spoločnosti. Okresný súd vychádzal z nesprávneho
predpokladu, že v mene spoločnosti mohol konať a svojim konaním spoločnosť zaväzovať len konateľ.
V zmysle uvedeného je nepochybné, že ak podpísal zmluvu - objednávku dňa 27.10.2014 v mene

spoločnosti F. s.r.o., načo bol oprávnený a splnomocnený, takéto konanie z obchodnoprávneho hľadiska
zaväzovalo priamo obchodnú spoločnosť F. s.r.o. Nie je preto možné vyvodiť jeho individuálnu trestnú
zodpovednosť voči obžalovanému za nesplnenie obchodnoprávneho záväzky u zo strany spoločnosti
F., bez toho, aby bol akýmkoľvek spôsobom preukázaný jeho podvodný úmysel v čase uzavretia
zmluvy. Pokiaľ ide o prevod peňazí vo výške 3.200 euro na súkromný účet jeho manželky, k tomuto

uviedol, že išlo o softvérovú chybu ich počítačového systému, ktorý omylom na predmetnú faktúru
pridelil súkromný účet jeho manželky, na čo boli upozornený svojimi klientmi a túto chybu bezodkladne
napravili. Z účtovného a daňového hľadiska im bol odporučený postup skonzultovaný aj s príslušným
daňovým úradom, aby predmetnú platbu preúčtovali na účet firmy cez hotovostnú pokladňu na meno
zákazníkaazároveňvystavilizálohovúfaktúruaodviedlipríslušnúDPH,čobolozichstranyajvykonané.

O týchto skutočnostiach existuje dôkaz v účtovníctve. Keďže 08.10.2016 došlo v ich spoločnosti k
nedobrovoľnej zmene spoločníka, bol zo spoločnosti odvezený všetok majetok a bolo odcudzené aj
kompletné účtovníctvo firmy.

Pokiaľ ide o naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podvodu, k tomuto

uviedol, že nikdy nekonal pri uzatváraní predmetnej zmluvy v podvodnom úmysle a zmluvný vzťah
medzi poškodenou a spoločnosťou F., mal od počiatku obchodnoprávny charakter a mal byť riešený
civilnoprávnymi prostriedkami právnej ochrany. Taktiež namietal okolnosť, že objednaný tovar nebol
vyrobený a že ho nikto nevidel. Tento záver súd prvého stupňa ustálil len na základe výpovedepoškodenej a svedkov L.. J. P. a O. P., ktorí však priamo spolupracovali s poškodenou a teda ich
svedecké výpovede nemožno považovať za objektívne a nezaujaté. Na podporu svojich obhajobných
tvrdení navrhol vypočuť architektku L.. S., ktorá pracovala v spoločnosti F. a mala na starosti zákazku

poškodenej a vedúceho výroby A. R.. Tieto výpovede by mohli byť spôsobilé objasniť uvedenú otázku.
Okresný súd nevyužil všetky možnosti, ktoré mu umožňuje Trestný poriadok k zisteniu pobytu svedkov
a k ich následnému predvolaniu alebo predvedeniu a zabezpečeniu ich účasti na hlavnom pojednávaní.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody tento považuje za nesprávny a nezákonný, pretože skutočná škoda,

ktorá poškodenej mohla vzniknúť predstavuje sumu 2667 eur, pričom škoda vo výške 3200 Eur. Je
vyčíslená tak, že do tejto bola zahrnutá aj príslušná DPH vo výške 553 Eur, ktorú si poškodená aj
zaúčtovala.

Navrhol preto, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, f/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok
a vec vrátil okresnému konaniu na nové konanie a rozhodnutie.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V a to podaním
doručeným Okresnému súdu Bratislava V 05.04.2018.

Vo svojom vyjadrení uviedol, že vina obžalovaného L.. O. bola podľa jeho názoru bezpochyby

preukázaná výsluchom poškodenej L.. G. U. ako aj svedkom L.. arch. M. P. a ostatnými listinnými
dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní. Argumenty obžalovaného považuje za účelové, v snahe
vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za svoje konanie a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajykňa obžalovaného M.. O. X. zotrvala na písomne
odôvodnenom odvolaní a domáhala sa zrušenia napadnutého rozsudku alternatívne a oslobodenia
obžalovaného spod obžaloby.

Splnomocnenec poškodenej uviedol na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, že škoda doposiaľ

uhradená nebola.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Obžalovaný L.. M. O. uviedol, že trvá na svojom odvolaní a pridržiava sa prednesu svojej obhajkyne.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania
( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por.
a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal (mohol podať) odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne
len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie
obžalovaného L.. M. O. nie je dôvodné.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu, na základe revízneho princípu,

determinovaným uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmanie správnosti konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku.
Výnimkou z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania. Takéto chyby však v danom prípade zistené neboli.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa v samotnej podstate - v merite veci rozhodol
o vine obžalovaného správne. Na obžalovaného L.. M. O. bola podaná obžaloba pre prečin podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na tom skutkom základe, že

ako zástupca spol. F., spol. s r.o., so sídlom A. rovnicami XX, Bratislava, IČO: XXX XX XXX, dňa 27. 10.
2014 v Showroome na G. ulici XX v N., podpísal so splnomocneným zástupcom poškodenej, L.. G. U.,
L.. arch M. P. objednávku na dodanie tovaru, na základe ktorej obvinený, L.. M. O. dňa 29. 10. 2014 prijal
od poškodenej, L.. G. U., zálohu vo výške 3 200,- €, pričom s dohodnutým termínom dodania tovaru, a todo 14 dní a následne po ústnej dohode do dňa 06. 02. 2015, pričom uvedené termíny nedodržal a teda
dohodnuté plnenie neposkytol a potom, ako L.. G. U. od zmluvy dňa 20. 02. 2015 jednostranne odstúpila,
jej nevrátil peňažné plnenie v celkovej výške 3 200,- €, pričom už v čase spisovania objednávky obv.

L.. M. O. bolo zrejmé, že objednaný tovar nedodá, čím obvinený L.. M. O. svojim konaním spôsobil
poškodenejL..G.U.,nar.XX.XX.XXXX,trvalébytomA.XX,8X108N.,škoduvcelkovejvýške3200,-€,

Za uvedený prečin bol podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 41
ods. 1, § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil
na skúšobnú dobu 2 rokov.

Podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zák. súd obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze
v skúšobnej dobe uhradiť poškodeným škodu a to L.. M. B. vo výške 6932,74 Eur a poškodenej L.. G.

U. škodu vo výške 3.200 Eur.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/59/2016 zo
dňa 26.05.2016 vo výroku o treste, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere
1 roka s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 roka ako aj povinnosť uhradiť v

skúšobnej dobe spôsobenú škodu a trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/127/2017
zo dňa 27.09.2017 vo výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu . Súčasne zrušil aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením
stratili podklad.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný uhradiť poškodenej L.. G. U. škodu vo výške 3.200
Eur.

Rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý
odvolaním obžalovaného L.. M. O..

Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal základné zásady trestného konania
uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7 Tr. por., práva na obhajobu - §
2 ods. 9 Tr. zák., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 Tr. por. i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2
ods. 14 Tr. por. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po

bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces
upravujú.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní vyhodnotení a posúdení
dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja, zodpovedajúci

všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú
jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno
vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku súdu prvého stupňa.

Právna kvalifikácia súdeného skutku ako prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. aj
podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa v tomto smere a
všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve podľa vyššie uvedených
zákonných ustanovení.

Závery okresného súdu ohľadne skutkových zistení a viny, prezentované vo výrokovej časti rozsudku a
vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si krajský súd osvojil a preto v zásade
na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v tejto časti odkazuje.

Napriek tomu, že obžalovaný skutočnosti uvedené v obžalobe popiera a bráni sa tým, že na základe

zmluvy, ktorú podpísal dňa 27.10.2014 so splnomocneným zástupcom poškodenej L.. G. U., L.. arch.
M. P., zákazka bola daná do výroby, je tento usvedčovaný predovšetkým výpoveďou poškodenej L..
G. U., ktorá uviedla, že je pravdou, že zmluvu podpisoval L.. arch. M. P., pričom išlo o výrobu dverí
a šatníkových skríň bez montáže. Je pravdou, že dopredu zaplatila sumu 3200 Eur, pričom termíndodávky bol určený na 14 dní. Po uvedenom termíne sa obžalovaný vyhýbal osobnému kontaktu s jej
splnomocneným zástupcom, pričom sa vyhováral rôznymi spôsobmi, ako napr. že je na služobnej ceste,
raz nemali elektriku, raz neboli kľučky a podobne. Napriek tomu, že jej splnomocnený zástupca bol

niekoľkokrát vo firme s tým, že si chce pozrieť zákazku, nikdy sa mu to nepodarilo z rôznych dôvodov
realizovať. Vzhľadom na to, že zákazka nebola realizovaná ani do troch mesiacov, pričom na internete
našla 20 stranový zoznam podvedených ľudí, ktorí tiež zaplatili za tovar, ktorý im nebol dodaný a ktorý
zoznam založila do spisu, usúdila, že zo strany obžalovaného ide o podvodné konanie. Napriek tomu
dvakrát e-mailom kontaktovala obžalovaného, ktorý jej prisľúbil tovar dodať do 12.02.2015. Tento termín

nesplnil a taktiež nesplnil ani ďalší termín do 20.02.2015 s tým, že prisľúbil, že ak tovar v tejto lehote
nebude dodaný, vráti zálohu 3200 eur. Obžalovaný tento termín opätovne nedodržal. Rozhodla sa preto
kontaktovať svojho obhajcu, ktorý zistil, že na faktúrach firmy F. bol uvedený súkromný účet L.. G. O.,
na ktorý mala zložiť finančné prostriedky. Do sumy 3200 Eur započítala aj DPH, keďže objednávku
uzatvárala ako podnikateľka. Reálna škoda bola vo výške 2667 Eur. Dodala ešte, že na faktúrach je
pečiatka a podpis spoločnosti F., pričom je tam uvedené meno L.. G. O. s tým, že firma F. jej vyúčtovala

platbu spoločne s DPH.

VýpoveďpoškodenejL..G.U.jepodopretávýpoveďousvedkaL..arch.M.P.,ktorývpodstateuviedol,že
oduzatvoreniazákazkyapoukázaniafinančnejplatbysamunepodarilonapriekjehosnaheskontaktovať
osobne s obžalovaným, ktorý odkladal termín dodania zákazky a tovaru, pričom sa mu nepodarilo ani

dostať sa do výroby za účelom preverenia si realizácie zákazky a to z rôznych dôvodov. Pokiaľ sa
skontaktoval s pracovníčkou firmy za účelom preverenia si realizácie zákazky, bolo mu povedané, že
nie je kompetentná vybaviť jeho zákazku a následne sa mu nepodarilo ani telefonicky sa skontaktovať
s obžalovaným, pretože tento mu telefóny nezdvíhal. Pokiaľ ide o L.. arch. S. a vedúceho výroby R., s
týmito ľuďmi nikdy nejednal.

Výpoveď svedka L.. arch. M. P. je podopretá aj výpoveďou L.. arch. P. P., ktorý potvrdil, že spoločne
s jeho otcom je konateľom firmy V architekti s.r.o. a pre poškodenú zabezpečovali realizáciu dodávky
skríň u firmy F.. Potvrdil aj okolnosti, že so svojim otcom sa viackrát chceli presvedčiť o zadaní zákazky
do výroby. Do výroby ich však nikto nepustil, tovar im nikto neukázal. Obžalovaného vo firme viackrát

hľadali, pričom žiadali architektku, aby im ukázala zákazku, táto im však odpovedala, že na toto
kompetenciu nemá. Rovnako šéf výroby - R. ich nechcel do výroby vpustiť.

Okrem výpovedí citovaných svedkov je konanie obžalovaného preukázané aj listinnými dôkazmi a to
predovšetkým objednávkou z 27.10.2014, na ktorej je však uvedená pečiatka firmy, ktorej sídlo nie

je totožné so sídlom uvedenom vo výpise z obchodného registra. Okrem toho z obsahu spisového
materiáluvyplývaajokolnosť,žefinančnéprostriedkyuhradenépoškodenejboliprevedenénasúkromný
účet L.. G. O..

Pokiaľ sa týka okolností nevypočutia obžalovaným navrhovaných svedkov a to svedkyne S. a svedka

R., správne postupoval súd prvého stupňa, keď dôkaz výsluchom uvedených svedkov nevykonal,
keďže obžalovaný nevedel uviesť presné adresy uvedených svedkov s tým, že tieto sa nachádzajú v
spisovej dokumentácii firmy F. na G. ul. Keďže ide o svedkov obhajoby bolo povinnosťou obžalovaného
zabezpečiť ich účasť na hlavnom pojednávaní. Nie je totiž úlohou súdu prvého stupňa zisťovať adresy
pobytu uvedených svedkov.

Odhliadnuc od uvedeného však krajský súd zastáva názor, že vykonaným dokazovaním vina
obžalovaného bola bezpečne preukázaná. Nemožno súhlasiť s jeho obhajobnými tvrdeniami, že nemal
úmysel uviesť poškodenú do omylu. Obžalovaný už v čase uzatvárania zmluvy zákazky mal vedomosť o
tom, že táto nebude včas dodaná, keďže podľa výsledkov dokazovania nebola ani zákazka zrealizovaná

a naviac nebol dodržaný ani termín uzatvorenej zmluvy a neboli ani vrátené peniaze. Nemožno
opomenúť ani fakt, že súčasťou spisového materiálu sú aj výpisky z internetu, ktorého obsahom je
niekoľkostranový zoznam podvedených ľudí, ktorí mali za tovar zaplatiť a tento im nebol ani dodaný.
Rovnako nemožno prehliadnuť ani fakt, že obžalovaný v minulosti bol odsúdený za obdobnú trestnú
činnosť, z ktorej vyplýva rovnaký modus operandi páchania trestnej činnosti zo strany obžalovaného.

Nie je možné akceptovať ani tvrdenie obžalovaného, že ide o obchodnoprávny vzťah, keďže obžalovaný
ako splnomocnený zástupca firmy F. podpísal uvedenú objednávku so splnomocneným zástupcom
poškodenej.Odvolací súd teda uzatvára, že vyššie spomínané vykonané dôkazy, týkajúce sa žalovaného skutku,
tvoria logickú reťaz, ktorá bezpečne vedie k záveru o vine obžalovaného z prečinu podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Súd prvého stupňa vyčerpal všetky dosiahnuteľné dôkazy determinujúce náležité

zistenie skutkového stavu veci v takom rozsahu a kvalite, ktorá poskytla dostatok potrebných poznatkov
pre správne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.

Odvolacísúdpopreskúmanívýrokuotrestedospelkzáveru,žesúhrnnýtresttak,akobolobžalovanému
uložený rozsudkom súdu prvého stupňa je v súlade so zákonom.

Podľa § 42 ods. 2 veta prvá Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom
páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd je povinný uložiť páchateľovi súhrnný trest za

všetky trestné činy, ktoré boli spáchané skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci
rozsudok za iný trestný čin tohto páchateľa. Ak bol páchateľ odsúdený viacerými rozhodnutiami,
(rozsudkami, trestnými rozkazmi), za trestné činy spáchané skôr ako bolo súdom prvého stupňa
vyhlásené prvé z nich, súd musí zrušiť výroky o treste vo všetkých predchádzajúcich rozhodnutiach,
ktoré sú v pomere uvedenom v ustanovení § 42 ods. 1 Tr. zák. a páchateľovi uložiť súhrnný trest

za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť (t.j. za všetky trestné činy spáchané vo viacčinnom súbehu). V
danom konkrétnom prípade správne preto ukladal okresný súd obžalovanému súhrnný trest vo vzťahu
k trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 2T/59/2016 zo dňa 26.05.2016 a vo vzťahu
k trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/127/2017 zo dňa 27.09.2017.

Súd prvého stupňa nezistiac na strane obžalovaného existenciu žiadnej priťažujúcej ani poľahčujúcej
okolnosti, s čím sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri
dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 20 mesiacov, pričom v rámci základnej trestnej sadzby mohol
ukladať trest od 1 až 5 rokov. Výkon trestu obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu dvoch
rokovstým,žesprávneuložilobžalovanémupovinnosťspočívajúcuvpríkazevskúšobnejdobenahradiť

poškodeným škodu.

Pokiaľ ide o tvrdenie obžalovaného, že skutočná škoda nemohla predstavovať výšku 3200 Eur, keďže
v tejto sume je zarátaná aj DPH, k tomuto krajský súd udáva, že samotné stanovenie výšky škody
spôsobenej trestným činom, ktorej výška bola rozhodná pre právnu kvalifikáciu konania obžalovaného

je potrebné uviesť, že ak trestný zákon hovorí o výške škody ako o cene, za ktorú sa vec v mieste
obvykle predáva, potom je nutné zdôrazniť, že vec pokiaľ je jej predaj ako zdaniteľné plnenie zo zákona
z dani z pridanej hodnoty zaťažený, obvykle sa predáva s ohľadom so zohľadnením DPH. Znamená
to teda, že odvíjanie sa určenia výšky škody od ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku,
v dobe a v mieste trestného činu predáva, potom za situácie ak je predaj takejto veci ako zdaniteľné

plnenie zo zákona zaťažený daňou z pridanej hodnoty a vec sa obvykle predáva s ohľadnením tejto
dani, výška škody zodpovedá cene, za ktorú obvykle vec kupuje konečný spotrebiteľ, teda cene vrátane
dane z pridanej hodnoty.

Keďže aj výrok spôsobenej škody zodpovedá zákonu a stavu veci krajský súd odvolanie obžalovaného

ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.