Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614207747
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5614207747.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti o maloleté
deti P., a to: K., nar. XX.XX.XXXX, a T., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov otca: J. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. L. č. XX, a matky: O. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. L. č. XXX, zastúpená

splnomocneným zástupcom JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom K. R., ul. X. R. č. XXX/XX, o
návrhu otca detí na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a o návrhu matky
detí na úpravu styku otca s maloletými deťmi, o odvolaní matky detí proti uzneseniu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 7P/52/2014-313 zo dňa 22. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 7P/52/2014-313 zo dňa 22.03.2016 vydaným vyšším
súdnym úradníkom rozhodol tak, že štát má podľa výsledku konania právo na náhradu trov konania proti
matke maloletých detí O. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. L. č. XXX, ktoré platil vo výške 278,88 eur z
dôvodu trov znaleckého dokazovania, pričom matka maloletých detí je povinná tieto trovy zaplatiť na
účet Okresného súdu Liptovský Mikuláš v lehote do 15-tich dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 09.09.2014 sa otec

detí domáhal zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti s tým, že ich bude zastupovať
a spravovať ich majetok. Vzájomným návrhom doručeným súdu dňa 10.09.2014 navrhla matka detí
upraviť styk otca s maloletými deťmi. Uznesením č. k. 7P/52/2014-310 zo dňa 14.01.2016 súd konanie
o návrhu otca na zmenu starostlivosti o maloleté deti zastavil. Rovnako konanie o vzájomnom návrhu
matky o úpravu styku otca s maloletými deťmi zastavil. Zároveň súd žiadnemu z účastníkov konania
náhradu trov nepriznal. V súvislosti s vynaloženými trovami štátu v priebehu konania súd rozhodol tak,

že o nich rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti uznesenia.
Vzhľadomkcitovanýmustanoveniam(§141ods.1,ods.4,§148ods.1Občianskehosúdnehoporiadku,
ďalej len „O. s. p.“ účinného do 30.06.2016) a vyššie uvedeným skutočnostiam s prihliadnutím k obsahu
súdnehospisuaceléhopriebehukonaniaakoajkdosiahnutémuvýsledkusúdrozhodoltak,ževovýroku
uznesenia zaviazal matku detí, aby nahradila štátu (na účet Okresného súdu Liptovský Mikuláš), trovy
konania, ktoré štát platil. V priebehu konania vznikla podľa § 127 ods. 1 O. s. p. potreba znaleckého

dokazovania znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia z dôvodu odborného posúdenia psychického
zdravotného stavu matky maloletých detí. Znalecké dokazovanie bolo nariadené pre potreby posúdenia,
či zdravotný stav matky jej umožňuje výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti. Vzhľadom k účastníkmi
vymedzenému predmetu konania bolo potrebné, aby si súd zabezpečil pre rozhodnutie o veci samej
znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia pre účely posúdenia, či
matka (vzhľadom na dovtedy zistený jej psychický zdravotný stav) je schopná riadne zabezpečovať

osobnú starostlivosť o maloleté deti v ich najlepšom záujme. Hoci výsledkom konania bolo, že súd
konanie o návrhu otca na zmenu osobnej starostlivosti ako aj konanie o vzájomnom návrhu matky naúpravu styku s maloletými deťmi zastavil (z dôvodu späťvzatí návrhu, tak zo strany matky ako aj otca),
takto dosiahnutý výsledok konania nemení nič na tom, že štátu vzniklo právo na náhradu trov konania,
ktoré platil. Aj napriek tomu, že konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti je podľa § 4 ods. 1

písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vecne
oslobodené od poplatku, nie je možné tento inštitút (oslobodenie od súdnych poplatkov) zamieňať, resp.
spájať s právom štátu na náhradu trov konania, ktoré platil. Oslobodenie od súdnych poplatkov (či už
osobné alebo vecné) sa nedotýka povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré v jeho priebehu vznikli. S
prihliadnutím ku skutočnosti, že v uvedenom prípade boli obidve konania vo veci starostlivosti o maloleté

deti začaté na návrh (najprv otca) a neskôr vzájomným návrhom matky, súd dospel k záveru, že tu
vzniklo štátu proti účastníčke (matke) právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Vzhľadom k tomu,
že s vykonaným znaleckým dokazovaním vznikli trovy, ktoré štát platil (v zmysle § 141 ods. 1 O. s.
p.), keď tieto neboli kryté preddavkom, súd priznal štátu právo na náhradu týchto trov proti matke,
nakoľko znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme preskúmania jej spôsobilosti zabezpečiť riadnu
osobnú starostlivosť o maloleté deti. Výška trov štátu, ktoré je matka povinná nahradiť na účet súdu

zodpovedá priznanej znaleckej odmene súdnej znalkyni MUDr. Ivete Šajgalíkovej, ktorá jej bola priznaná
uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7P/52/2014-283 zo dňa 12.11.2015. S prihliadnutím
k dosiahnutému výsledku konania (zastavené z procesných dôvodov), súd zaviazal k náhrade trov
konania štátu len matku detí, keď na strane otca neboli zistené žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné
(čo i len v pomernej časti) uložiť povinnosť nahradiť trovy. Otec detí nezodpovedal za vtedy aktuálny

psychickýzdravotnýstavmatky,ktorýbolonazákladevtedajšíchinformáciípotrebnépreskúmaťsúdnym
znalcom, preto mu nie je možné pripísať na ťarchu, že súd o tejto veci nariadil znalecké dokazovanie. Na
základe uvedeného a s poukazom k vyššie uvádzaným skutočnostiam, preto súd konštatoval, že celé
náklady na znalecké dokazovanie je povinná nahradiť štátu len matka detí. Záverom súd poukázal aj
na tú skutočnosť, že u matky detí neboli zistené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, pre

ktoré by bolo možné pomerne znížiť (prípadne úplne odpustiť) povinnosť nahradiť trovy konania štátu.

2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka detí prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu, ktorá navrhla napadnuté uznesenie zrušiť.
Uviedla, že súdne konanie, v rámci ktorého vznikli štátu trovy znaleckého dokazovania bolo začaté

na návrh otca detí na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Ako súčasť
procesnej obrany účastníka tohto konania začatého na návrh otca podala ona protinávrh, ktorým
navrhovala upraviť styk otca s maloletými deťmi. Konanie začaté na návrh otca však bolo zastavené bez
meritórneho rozhodnutia, a to z dôvodu, že otec vzal svoj návrh späť. Z uvedeného dôvodu preto nebolo
racionálnym, aby ona trvala na svojom protinávrhu a v dôsledku konania otca vzala svoj protinávrh späť

i ona. Pribrať do konania znalca a vykonať tak znalecké dokazovanie navrhoval v konaní otec detí.
Ona znalecké dokazovanie nikdy nežiadala a so znaleckým dokazovaním nesúhlasila. V tejto súvislosti
poukázala na súdne rozhodnutia R 34/1979 a R 20/1980. Nakoľko konanie vedené voči nej, v rámci
ktorého došlo ku znaleckému dokazovaniu bolo začaté na návrh otca a rovnako tak i v dôsledku prejavu
jeho vôle zastavené, a to z dôvodu, že to bol otec, ktorý navrhoval vykonať znalecké dokazovanie,

považovala matka detí súdom uloženú povinnosť, nahradiť trovy znaleckého dokazovania vynaložené
štátom v dotknutom súdnom konaní, za nesprávnu v dôsledku nesprávnej aplikácie ust. § 148 ods. 1
O. s. p.

3. Opatrovník detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby matka nehradila trovy štátu za

znalecké dokazovanie, nakoľko je to v záujme maloletých detí.

4. Otec detí vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že svoj návrh o zmene výkonu rodičovských práv
vzal späť, na čom trvá a podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 116/1966 Zb. o súdnych poplatkoch od poplatku
sú oslobodené súdne konania vo veciach opatrovníckych, starostlivosti o maloleté deti a osvojenia.

Vzhľadom k tomu, že súdne konanie bolo otvorené vo veci starostlivosti o maloleté deti zastúpené
kolíznym opatrovníkom, úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, pribrať do konania znalca a vykonať
tak znalecké dokazovanie v konaní voči matke detí, navrhoval súd. On na svojom návrhu netrval. Otec
detí žiadal preto, aby toto konanie bolo oslobodené od súdnych poplatkov.

5. Matka detí na vyjadrenie otca detí a kolízneho opatrovníka písomne nereagovala.

6. Sudca odvolaniu oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka nemienil vyhovieť, a
preto v zmysle ust. § 374 ods. 4 O. s. p. účinného do 30.06.2016 predložil vec na rozhodnutieodvolaciemu súdu. Vo svojom stanovisku uviedol, že znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme
preskúmania spôsobilosti matky zabezpečiť primeranú osobnú starostlivosť o maloleté deti, ktorú
požadovala vzájomným protinávrhom. V ďalšom odkázal na uznesenie č. k. 7P/52/2014-109 zo dňa

20.01.2015, ktorým bola ustanovená súdna znalkyňa do konania. Nestotožnil sa s tvrdeniami uvedenými
v odvolaní o tom, že matka detí znalecké dokazovanie nikdy nežiadala a so znaleckým dokazovaním
nesúhlasila. Na pojednávaní dňa 14.10.2014 matka výslovne pri svojom výsluchu uviedla, že súhlasí s
tým, aby jej zdravotný stav bol prešetrený v súdnom konaní ( č. l. 78 spisu).

7.Odvolacísúdvprvomradepoznamenáva,ževecpreskúmavalpodľaustanovení uvedenýchvzákone
č. 160/2005 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), ktorý zákon nadobudol účinnosť
dňom 01.07.2016 a to vzhľadom na ust. § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákonajnakonaniezačatépredodňomnadobudnutiajehoúčinnostistým,žeúčinkyprocesnýchúkonov
uskutočnených do 30.06. 2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 362 ods. 1 C. s. p., § 7 C. m. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom(§357písm.m/C.s.p.),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1acontrario
C.s.p.),preskúmalrozhodnutiepodľa§65,§66C.m.p.auzneseniesúduprvejinštancievnapadnutom

rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ C. s. p. a § 391 ods.
1 C. s. p. z nasledovných dôvodov:

9. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že súd rozhodol o trovách štátu tak, že priznal
štátu právo na náhradu trov konania vo výške 278,88 eur z titulu trov znaleckého dokazovania proti

matke detí nakoľko vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie v záujme preskúmania spôsobilosti
matky zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté deti. Na strane otca neboli zistené žiadne dôvody, pre
ktoré by bolo možné (čo i len pomernej časti) uložiť povinnosť nahradiť trovy. Otec detí nezodpovedal
za vtedy aktuálny psychický zdravotný stav matky, ktorý bol na základe vtedajších informácií potrebné
preskúmať súdnym znalcom, preto mu nie je možné pripísať na ťarchu, že súd o tejto veci nariadil

znalecké dokazovanie.

10. Matka detí v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu namietala, že svoj protinávrh vzala späť
v dôsledku konania otca, ktorý vzal návrh späť. Pribrať do konania znalca a vykonať tak znalecké
dokazovanie navrhoval v konaní otec detí. Ona znalecké dokazovanie nikdy nežiadala a so znaleckým

dokazovaním nesúhlasila. Považovala preto súdom uloženú povinnosť, nahradiť trovy znaleckého
dokazovania vynaložené štátom v dotknutom súdnom konaní, za nesprávnu v dôsledku nesprávnej
aplikácie § 148 ods. 1 O. s. p.

11. Odvolací súd mal zo spisu okresného súdu preukázané, že žalobou podanou dňa 09.09.2014 sa

otec detí domáhal zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, pričom ich bude zastupovať
a spravovať ich majetok. Vzájomným návrhom doručeným súdu dňa 10.09.2014 matka detí navrhla
upraviť styk otca s maloletými deťmi. Podaním zo dňa 17.06.2015 zobral otec detí svoj návrh späť,
nakoľko sa s matkou dohodli na výkone svojich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (č.l.
254 spisu). Na pojednávaní dňa 14.01.2016 matka detí zobrala späť svoj návrh na začatie konania.

Uznesením č. k. 7P/52/2014-310 zo dňa 14.01.2016 súd konanie o zmene osobnej starostlivosti zastavil,
zastavil i konanie o úprave styku otca s maloletými deťmi. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania a rozhodol, že o trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením do 30
dní po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
29.01.2016.

12. Podľa ust. § 148 ods. 1 O. s. p. účinného do 30.06.2016, štát nemá proti účastníkovi právo na
náhradu trov konania, ktoré platil, bezvýnimočne, ale podľa výsledku konania. Výsledkom konania sa
rozumie úspech účastníkov vo veci. Znamená to, že účastník, ktorému bola uložená povinnosť zaplatiť
náhradu trov konania druhému účastníkovi (protistrane), je povinný nahradiť aj trovy konania štátu;

tam, kde sa náhrada trov konania pomerne rozdelila, platia trovy štátu obaja účastníci podľa pomeru
neúspechu vo veci, prípadne rovným dielom, ak bol neúspech obidvoch účastníkov rovnaký. Štát má
podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, aj v konaniach, v
ktorých účastníci nemajú postavenie navrhovateľov a odporcov, teda aj v tých konaniach, ktoré sú vecneoslobodené od súdnych poplatkov alebo v ktorých účastníci požívajú osobné oslobodenie od súdnych
poplatkov.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené nebolo podľa odvolacieho súdu rozhodujúce v záujme koho bolo
nariadené znalecké dokazovanie. Záujem účastníka konania na znaleckom dokazovaní by mohol byť
rozhodujúci pre zloženie preddavku na trovy znaleckého dokazovania v zmysle § 141 ods. 1 O. s. p.
účinného do 30.06.2016, nie však pre rozhodnutie o náhrade trov konania štátu podľa § 148 ods. 1
O. s. p. Súd mal prihliadať na výsledok konania ktorým bolo konanie zastavené pre späťvzatie návrhu

zo strany otca detí a pre späťvzatie vzájomného návrhu zo strany matky detí a vyslovené, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Podľa odvolacieho súdu rozhodnutie okresného súdu
preto vychádzalo z nesprávneho výkladu ust. § 148 ods. 1 O. s. p. účinného do 30.06.2016 a z toho
dôvodu napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

14. V ďalšom konaní o náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti O. s. p., rozhodne súd po

01.07.2016 podľa výsledku konania - § 255 či § 256 C. s. p. v spojení s § 253 C. s. p. a § 470 C. s. p.
s tým, že o samotnom nároku rozhodne sudca a o výške súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).