Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Zuzana Slušná

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116204013
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Slušná

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116204013.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v spore žalobcu REALITY-X24 CZ s.r.o.

so sídlom Nám. 1. Máje 1605, 688 01 Uherský Brod, Česká republika, IČ 29213754 zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o. so sídlom Potočná 650/135B, Trenčín,
IČO 36 857 882 proti žalovanému Mesto Trenčín, Mierové nám. 2, Trenčín, IČO 00 312 037,
zastúpenému GARANT PARTNER legal s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Einsteinova 21,
Bratislava, IČO 36 856 380, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu
územnej samosprávy pri výkone samosprávy takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.03.2016 od žalovaného domáhal zaplatenia
náhrady škody vo výške, ako bude súdom určená na základe výsledku dokazovania, a to do troch
dní od právoplatnosť rozsudku spolu s náhradou trov konania. Uviedol, že žalovaný ako orgán
samosprávy vydal platobný výmer č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.03.2006, ktorým vyrubil daňovníkovi

spoločnosti REALSVIT, a.s., so sídlom Trenčianska cesta 647/24, Bánovce nad Bebravou, IČO 35
947 357 daň z nehnuteľnosti na rok 2006, a to jednak daň z pozemkov vo výške 6.463,20 Sk a
daň zo stavieb vo výške 109.785,- Sk, t.j. spolu 116.249,- Sk, ktorej splatnosť rozložil na 2 splátky
v termíne do 31.05.2006 v sume 58.124,- Sk a v termíne do 30.09.2006 v sume 58.125,- Sk.
V odôvodnení platobného výmeru žalovaný uviedol, že na základe § 20 zákona č. 582/2004 Z.z.
v znení neskorších predpisov, § 44 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, VZN
mesta Trenčín č. 8/2005 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné

stavebné odpady, podaného daňového priznania k dani z nehnuteľnosti s prihliadnutím na zistené
okolnosti v daňovom konaní podľa výsledkov vyrubovacieho konania, bolo potrebné rozhodnúť tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto platobného výmeru. Postupca vyrubenú daň žalovanému
zaplatil v celej výške, ktorú skutočnosť žalovaný nespochybňuje. Žalobca uzavrel s postupníkom
spoločnosťou REALSVIT, a.s. ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej
postúpením nadobudol pohľadávku postupcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľnosti na rok 2006 uvedeným platobným výmerom.

Žalobca tvrdil, že právnym základom nároku na náhradu škody, ktorá vznikla postupcovi a ktorej náhrada
je predmetom žaloby, je nesprávny úradný postup žalovaného ako správcu dane pri vyrubení dane z
nehnuteľnosti na rok 2006, a to konkrétne pri určení výšky tejto dane. Namietaný nesprávny úradný
postup žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľnosti spočíva v inom nezákonnom zásahu do práv aprávom chránených záujmov postupcu, spočíva v nerešpektovaní právnej úpravy umožňujúcej obci v
ako správcovi dane z nehnuteľnosti zohľadniť pri vyrubení dane z nehnuteľnosti miestne podmienky,
teda podmienky aké samosprávny územný celok, ktorý je správcom dane z nehnuteľnosti, bol schopný

zabezpečiť vlastníkovi nehnuteľnosti ako daňovníkovi na realizáciu a výkon všetkých jeho práv, ktoré
sú obsahom vlastníckeho práva k príslušnej nehnuteľnosti. Z ustanovení zákona o miestnych daniach
a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vyplýva právna možnosť za
splnenia príslušných zákonných podmienok a právna povinnosť žalovaného ako správcu dane skúmať
existenciu miestnych podmienok za účelom posúdenia možnosti zníženia sadzby dane z nehnuteľnosti.

Žalovaný túto svoju právnu povinnosť v procese vyrubovania dane z nehnuteľnosti vôbec nesplnil a daň
vyrubil bez zohľadnenia takýchto miestnych podmienok, ktoré boli také, že by zníženie sadzby dane
predovšetkým dane zo stavieb, plne opodstatňovali. Právu obce na vyberanie dane z nehnuteľnosti
musí zodpovedať povinnosť obce zabezpečiť vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa na území
obce ich plnohodnotné využitie s ohľadom na charakter týchto nehnuteľností. Pokiaľ obec vyberajúca
daň z nehnuteľností nezabezpečí pre vlastníka nehnuteľnosti optimálne a čo najúčelnejšie využitie

nehnuteľnosti, tak je právnou povinnosťou obce takéto nesplnenie svoje povinnosti stojacej oproti právu
na vyberanie dane z nehnuteľnosti zohľadniť pri vyrubení dane z nehnuteľnosti v podobe zníženia
sadzby dane v rámci prihliadnutia na miestne podmienky. Takýto postup obce by mal byť každoročne
premietnutý do všeobecne záväzného nariadenia. Pokiaľ tak žalovaný neučinil, nie je jeho postup v
procese vyrubovania dane z nehnuteľnosti považovaný za ústavný a zákonný a majúci základné atribúty

správneho úradného postupu. Zároveň takýmto postupom dochádza k nezákonnému zásahu do práv
a právom chránených záujmov daňovníka. Vyrubená daň z nehnuteľnosti je v porovnaní s vtedajšou
hodnotou nehnuteľnosti neadekvátna a nenáležitá. Postupca vzhľadom na nedostatky v infraštruktúre
žalovaného nemohol riadne využívať predmetné nehnuteľnosti, ale iba v značne obmedzenom rozsahu.
Žalovaný neumožnil riadnu možnosť príjazdu vozidlami k jeho nehnuteľnostiam, parkovanie vozidiel

v blízkosti nehnuteľností, prejazdnosť jednotlivými ulicami predstavujúcej príjazdové cesty pre všetky
osoby podieľajúce sa na užívaní nehnuteľnosti vo vlastníctve postupcu. Žalovaný nebol schopný
zabezpečiť poriadok a čistotu na verejných priestoroch obklopujúcich nehnuteľnosti, nezabezpečil
akékoľvek zlepšenie a skvalitnenie možnosti využitia týchto nehnuteľností. Ak za uvedeného stavu
žalovaný v procese vyrubovania dane z nehnuteľnosti, ktorý viedol k vydaniu platobného výmeru,

neprihliadalnamiestnepodmienky,neposúdilmožnostizníženiasadzbydaneakoajsamotnejdane,hoci
takéto podmienky objektívne existovali, bol jeho postup v tomto procese ako správcu dane nesprávny a
takýmto nesprávnym úradným postupom bola postupcovi spôsobená škoda. Výška škody predstavuje
rozdiel medzi vyrubenou a už zaplatenou daňou z nehnuteľností na rok 2006 a výškou dane, ktorá
by bola určená pri správnom postupe správcu dane v spočívajúcom znížení sadzby dane ako aj

samotnej dane vzhľadom na miestne podmienky. Túto výšku bude možné ustáliť na základe vykonaného
dokazovania. Mal zato, že vydané rozhodnutie, ktorým bola vyrubená daň z nehnuteľnosti na rok 2006
je nezákonné a protiústavné, v rozpore s ústavou SR garantovaným právom vlastniť majetok. Postupca
nadobudol zdaňované nehnuteľnosti z príjmov už zdanených daňou z príjmov a napriek tomu je druhý
krátzdaňovanýopätovnepravidelnelenzdôvoduichvlastníctvabezohľadunato,čipredmetvlastníctva

užíva alebo nie. Naproti tomu žalovaný neposkytuje postupcovi žiadne protihodnoty za toto zdanenia.
Žalobca písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie náhrady škody dňa 04.02.2016,
bezvýsledne.

2. Na výzvu súdu zo dňa 18.07.2016 žalobca vyčíslil uplatňovanú náhradu škody v podaní zo dňa

08.08.2016, a to v sume 3858,76 €.

3. Žalovaný v podaní zo dňa 02.05.2017 uviedol, že neschválil všeobecne záväzné nariadenie, ktorým
by sa znížila sadzba dane z nehnuteľnosti na rok 2006 v rámci výkonu normotvornej činnosti, teda nie
v rámci výkonu úradného postupu. V dôsledku uvedeného nie je splnená základná podmienka vzniku

objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu, a to podmienka existencie nesprávneho úradného
postupu žalovaného. Zákonodarca formuloval oprávnenie správcu dane znížiť alebo zvýšiť sadzbu dane
znehnuteľnostipodľamiestnychpodmienokvobcialebojejčastiprostredníctvomvšeobecnezáväzného
nariadenia obce ako právnu možnosť, nie povinnosť. Platobný výmer bol vydaný v súlade so zákonom o
miestnych daniach a zákonom o správe daní, bolo riadne dodržaný úradný postup pri vyrubovaní dane

a pokiaľ právny predchodca žalobcu alebo žalobca namieta, že právna úprava dane z nehnuteľnosti a
spôsob vyrubenia je v rozpore s Ústavou, žalovaný nie je oprávnený vysloviť nesúlad právnej úpravy
dane z nehnuteľnosti s Ústavou SR. Namietaným nesprávnym úradným postupom žalovaného nebola
spôsobená žalobcovi škoda. Žalovaný nebol povinný znížiť sadzbu dane, ale išlo právnu možnosťžalovaného zohľadniť miestne podmienky a stanoviť nižšiu alebo vyššiu sadzbu dane než stanovuje
príslušný právny predpis. Vyhodnotenie miestnych podmienok bolo výlučne v kompetencii žalovaného.
Nie je preto možno dokazovaním preukázať skutočnosť, že sadzba dane z nehnuteľnosti bola nesprávna

a nie je možné rovnako preukazovať nesprávnu výšku sadzby dane z nehnuteľnosti. Z podanej
žaloby vyplýva, že skutočnosťou zakladajúcou vznik škody má byť postup žalovaného spočívajúci v
neschválení všeobecne záväzného nariadenia obce, ktorým sa zníži sadzba dane z nehnuteľností, čo
podľa žalovaného je výrazom výkonu jeho normotvornej činnosti a nie je možné ho považovať za úradný
postup. Mal zato, že medzi neschválením daného všeobecne záväzného nariadenia obce a vznikom

škody právnemu predchodcovi žalobcu nie je daná príčinná súvislosť. Vzniesol námietku premlčania a
uviedol, že subjektívna premlčacia doba je trojročná a začína plynúť od momentu, kedy sa poškodený
o škode dozvedel. Subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňom doručenia platobného výmeru z
dôvodu,žežalobcaurčilškodu,ktorábolaspôsobenánesprávnymúradnýmpostupomakorozdielmedzi
vyrubenou a zaplatenou daňou a podľa žalovaného správnou daňou. Ak by teda žalovanému vznikla
škoda, subjektívna premlčacia doba by začala v prípade nároku na náhradu škody z platobného výmeru

za rok 2006 plynúť dňom 13.03.2006 a uplynula by dňa 13.03.2009.

4.Žalobcavpodanízodňa04.07.2017uviedol,žezotrvávanasvojichuvedenýchtvrdeniach.Nesprávny
úradný postup žalovaného spočíva v nerešpektovaní právnej úpravy pri vyrubení dane z nehnuteľnosti,
pri ktorom správca dane nezohľadnil objektívne existujúce podmienky, čím nebola zabezpečená

možnosť vlastníka realizovať a vykonávať všetky jeho práva, ktoré tvoria obsah jeho vlastníckeho
práva, a to v takej miere, ktorá by bola ekvivalentná daňovej záťaži vyvinutej na daňový subjekt.
Zo zákona č. 582/2004 Z.z. nepriamo vyplýva povinnosť správcu dane priebežne skúmať existenciu
podmienok, ktoré by odôvodňovali zníženie sadzby dane, oslobodenie dane, ktoré sú zákonom
regulované. Príčinná súvislosť je daná existenciou nesprávneho úradného postupu správcu dane pri

vyrubovaní dane z nehnuteľnosti za rok 2006, ktorý bezprostredne viedol k vzniku reálnej a značnej
škody, ktorá vznikla daňovému subjektu okamihom zaplatenia dane z nehnuteľnosti napriek existencie
relevantných podmienok pre úpravu sadzby dane, ktoré neboli správcom dane nijakým spôsobom
zohľadnené. Námietku premlčania vznesenú žalovaným považoval za nedôvodnú s poukazom na
plynutie objektívnej 10-ročnej premlčacej doby plynúcej od oznámenia rozhodnutia, ktorým mala byť

spôsobená škoda. Za protiprávny úkon možno považovať vydanie platobného výmeru žalovaným. K
vzniku škody došlo až uhradením dane vyrubenej na základe platobného výmeru. Objektívna premlčacia
doba tak začala plynúť dňom nasledujúcim po zaplatení dane a podaním žaloby bola lehota na podanie
žaloby zachovaná. V čase uhradenia vyrubenej dane právny predchodca žalobcu nevedel o tom, že
daň bola vyrubená žalovaný nezákonne v dôsledku nesprávneho úradného postup, tým pádom ani

nemohla od tohto momentu začať plynúť subjektívna premlčacia doba. O vzniku škody sa právny
predchodca žalobcu dozvedel až po dni 10.05.2012, keď sa na internete dočítal o tom, že Ústavný
súd SR dňa 10.05.2012 predbežne prerokoval návrh skupiny poslancov Národnej rady SR na začatie
konania vo veci namietaného nesúladu ustanovení zákona č. 582/2004 Z.z. s Ústavou SR. Uvedený
návrh poslancov je postavený na právnom názore, ktorý vychádza z nezákonnej ľubovôle obcí pri

stanovovaní výšky miestnych daní. Zistil, že mu nezákonným postupom žalovaného vznikla škoda na
majetku. Od uvedeného momentu mu začala plynúť subjektívna premlčacia doba.

5. Žalovaný v podaní zo dňa 19.09.2017 uviedol, že nie je možné zamieňať možnosť zníženia alebo
zvýšenia ročnej sadzby dane z pozemkov a stavieb k 01.01. príslušného zdaňovacieho obdobia,

a to na základe normotvorného procesu, ktorého výsledkom je schválenie všeobecne záväzného
nariadeniasprocesomvyrubeniadane,priktoromsaurčenáročnásadzbadaneaplikujenakonkrétneho
daňovníka. Všeobecne záväzné nariadenie je výsledkom uplatňovania normotvornej činnosti mesta.
Pri vyrubení dane zamestnanci správcu dane, ktorým je mesto, na základe daňového priznania k dani
z nehnuteľnosti, ktoré podáva daňovník, vyhodnocujú skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane z

nehnuteľnosti. Žalovaný mohol znížiť sadzbu dane z pozemkov a zo stavieb výlučne prostredníctvom
všeobecného záväzného nariadenia žalovaného. Mal zato, že právnemu predchodcovi žalobcu nebola
spôsobená škoda. Namietal, že sa nejedná o nesprávny úradný postup žalovaného, nakoľko žalovaný
pri vyrubení dane postupoval v súlade zo zákonnou úpravou a schváleným všeobecne záväzným
nariadením. Žalobca nepreukázal, že právnemu predchodcovi žalobcu vznikla škoda, a ani v akej

konkrétnej výške. Nárok na náhradu škody, pokiaľ žalobcovi vôbec vznikla, je premlčaný a popieral
argumentáciu žalobcu o dni, kedy sa dozvedel žalobca o vzniku škody.6. Podaním zo dňa 11.12.2017 žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu
z dôvodu, že svoju pohľadávku voči žalovanému postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 08.12.2017 na spoločnosť REALITY - GO MONEY s.r.o., so sídlom Nová ulica 1588, Stupava, IČO

48 272 655. Z tohto dôvodu požiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 19.12.2017. Dňa
19.12.2017 žalobca predložil súhlas spoločnosti REALITY - GO MONEY s.r.o. so vstupom do konania
namiesto doterajšieho žalobcu.

7. Vytýčil pojednávanie na termín 19.12.2017, ktorého sa žalobca ani jeho zástupca nezúčastnili, hoci

boli o termíne pojednávania upovedomený riadne a včas. Žalobca požiadal o odročenie pojednávania
z dôvodu postúpenia pohľadávky na spoločnosť REALITY - GO MONEY s.r.o., pričom bol obratom
súdom pred začatím pojednávania upovedomený o tom, že súd nariadené pojednávanie neodročí. Súd
o návrhu žalobcu na odročenie rozhodol na pojednávaní tak, že žiadosť žalobcu neakceptoval a vec na
pojednávaníprejednalarozhodol.Postupžalobcuspočívajúcivuzavretízmluvyopostúpenípohľadávky
na spoločnosť REALITY - GO MONEY s.r.o. zmluvou o postúpení pohľadávky dňa 08.12.2017, žiadosti

žalobcu o odročenie pojednávania z tohto dôvodu e-mailom zo dňa 11.12.2017 písomne doplneným dňa
13.12.2017 a dňa 19.12.2017, pričom predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 26.10.2017,
sa javil súdu ako obštrukčný s cieľom zmariť pojednávanie. K uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky
a daniu súhlasu spoločnosti REALITY - GO MONEY s.r.o. so vstupom do konania na strane žalobcu
došlo v krátkom čase pred pojednávaním napriek vedomosti žalobcu o vytýčenom termíne pojednávania

v dostatočnom časovom predstihu. V prípade takto opakovane podávaných návrhov na odročenie
pojednávania by vôbec nemuselo dôjsť k meritórnemu rozhodnutiu a jednalo by sa o procesný úkon
vedúci k nedôvodným prieťahom.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, výpisom z Obchodného registra

žalobcu, platobným výmerom zo dňa 13.03.2016, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 11.12.2013,
žiadosťou na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 04.02.2016, vyjadrením
žalovaného zo dňa 02.05.2017, vyjadrením žalovaného k návrhu na prerokovanie nároku na náhradu
škody zo dňa 29.04.2016, vyjadrením žalobcu zo dňa 04.07.2017, vyjadrením žalovaného zo dňa
19.09.2017, návrhom žalobcu zo dňa 11.12.2017, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 08.12.2017,

súhlasom spoločnosti REALITY - GO MONEY s.r.o. zo dňa 19.12.2017, podstatným obsahom spisu
Mesta Trenčín č.k. 317/06 a to: daňovým priznaním v spoločnosti REALSVIT, a.s. za rok 2006, daňovým
exekučným príkazom zo dňa 26.01.2007, rozhodnutím o začatí daňového exekučného konania zo dňa
22.12.2006, žiadosťou o poskytnutie súčinnosti zo dňa 12.12.2006, daňovou exekučnou výzvou zo
dňa 22.12.2006, platobným výmerom zo dňa 13.03.2006 právoplatným dňa 07.04.2006, výzvou zo dňa

09.11.2006, oznámením o zmene vlastníka nehnuteľnosti zo dňa 01.10.2005, výpisu z LV č. 4379 k.ú.
Trenčín, prílohami daňového priznania o dani z pozemkov, dane zo stavieb a zistil tento skutkový stav:

9. Platobným výmerom zo dňa 13.03.2006 právoplatným dňa 07.04.2006 žalovaný podľa § 20 zákona
č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komúnou ona odpady a drobné stavebné

odpady a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov vyrubil spoločnosti Realsvit, a.s. so sídlom komárňanská cesta
3, Nové Zámky, IČO 35 947 357 daň z nehnuteľnosti na rok 2006 v celkovej sume 116.249,- Sk, ktorá
predstavovala daň z pozemkov vo výške 6.463,20 Sk a daň zo stavieb vo výške 109.785,- Sk. Žalovaný
určil dve splátky dane, a to prvú splátku splatnú v termíne do 31.05.2006 v sume 58.124,- Sk a v termíne

do 30.09.2006 v sume 58.125,- Sk.

10. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.12.2013 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi
spoločnosťou REALSVIT, a.s. so sídlom Trenčianska cesta 647/24, Bánovce nad Bebravou, IČO 35 947
357 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Podľa článku 1.1 zmluvy o postúpení pohľadávky

žalovaný ako orgánu územnej samosprávy vydal platobný výmer č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.03.2006,
ktorým vyrubil postupcovi ako daňovníkovi daň z nehnuteľnosti na rok 2006, a to daň z pozemkov
vo výške 6.463,20 Sk a daň zo stavieb vo výške 109.785,- SK. Daň z nehnuteľnosti spolu vo výške
116.249,- Sk. Žalovaný rozložil splatnosť do dvoch splátok, a to v termíne do 31.05.2006 v sume 58.124,-
Sk a v termíne do 30.09.2006 v sume 58.125,- Sk. Postupca vyrubenú daň žalovanému zaplatil v

celej výške. podľa bodu 1.2 zmluvy žalovaný ako správca dane spôsobil postupcovi škodu v dôsledku
nesprávneho úradného postupu pri vyrubení dane z nehnuteľnosti na rok 2006, a to konkrétne pri
určení výšky tejto dane. Nesprávny úradný postup pri vyrubení dane z nehnuteľnosti spočíva v inom
nezákonnom zásahu do práv a právom chránených záujmov postupcu v dôsledku nerešpektovaniaprávnej úpravy umožňujúcej žalovanému ako správcovi dane z nehnuteľnosti zohľadniť pri vyrubení
dane z nehnuteľnosti miestne podmienky. Žalovaný ako správca dane v procese vyrubovania dane
z nehnuteľnosti, ktoré viedlo k vydaniu platobného výmeru, neprihliadol na miestne podmienky a

neposúdil možnosti zníženia sadzby dane ako aj samotnej dane, hoci takéto podmienky objektívne
existovali, bol jeho postup v tomto procese ako správcu dane nesprávny a takýmto nesprávnym
úradným postupom bola postupcovi spôsobená škoda. Žalovaný porušil právnu povinnosť ako správca
dane skúmať existenciu miestnych podmienok za účelom posúdenia možnosti zníženia sadzby dane
z nehnuteľnosti. Žalovaný ako správca dane túto právnu povinnosť v procese vyrubovania dane z

nehnuteľnosti vôbec nesplnil a daň vyrubil bez zohľadnenia takýchto miestnych podmienok. Preto
nemožno postup žalovaného v procese vyrubovania dane z nehnuteľnosti považovať za ústavný a
zákonný a majúci tak základné atribúty správneho úradného postupu. Takýmto postupom došlo k
nezákonnému zásahu do práv a právom chránených záujmov postupcu ako daňovníka. Výška tejto
škody predstavuje rozdiel medzi vyrubenou a už aj zaplatenou daňou z nehnuteľností na rok 2006 a
výškou dane, ktorá by bola určená pri správnom postupe správcu dane spočívajúcom v znížení sadzby

dane ako aj samotnej dane s ohľadom na miestne podmienky (túto sumu bude možné ustáliť až na
základe vykonaného dokazovania), alternatívne výška tejto škody zodpovedá sume 3.858,76 €. Podľa
bodu 1.3 zmluvy za spôsobenú škodu zodpovedá žalovaný ako správca dane k hnuteľnosti. Postupca
je veriteľom dlžníka, ktorým je žalovaný a voči tomuto dlžníkovi má postupca ku dňu uzavretia zmluvy o
postúpení pohľadávok peňažnú pohľadávku vo výške rozdielu medzi vyrubenou a už zaplatenou daňou

z nehnuteľností na rok 2006 vo výške 116.249,- Sk a výškou dane, ktorá by bola určená pri správnom
postupe správcu dane spočívajúcom v znížení sadzby dane ako aj samotnej dani s ohľadom na miestne
podmienky, pričom túto sumu bude možné ustáliť až na základe vykonaného dokazovania, alternatívne
výška tejto škody zodpovedá sume vo výške 3.858,76 €. Podľa bodu 1.5 zmluvy ku dňu uzavretia zmluvy
o postúpení pohľadávky žalovaný ako dlžník nezaplatil postupcovi z peňažnej pohľadávky uvedenej

v bode 1.3 zmluvy ani časť. Podľa bodu 2.1 zmluvy postupca postupuje svoju pohľadávku uvedenú
v bode 1.3 zmluvy, ktorú má voči žalovanému ako dlžníkovi vo výške rozdielu medzi vyrubenou a už
zaplatenou daňou z nehnuteľnosti na rok 2006 vo výške 116.249,- Sk a výškou dane, ktorá by bola
určená pri správnom postupe správcu dane spočívajúcou v znížení sadzby dane ako aj samotnej dane
z ohľadom na miestne podmienky, pričom túto sumu buď bude možné ustáliť až na základe vykonaného

dokazovania, alternatívne výška tejto škody zodpovedá sume vo výške 3.858,76 € postupníkovi, ktorý
túto pohľadávku od postupcu v tejto výške preberá.

11. Podaním zo dňa 04.02.2016 podal žalobca žalovanému žiadosť na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a žiadal uspokojenie jeho nároku na

náhradu škody vo výške rozdielu medzi vyrubenou a už zaplatenou daňou z nehnuteľností na rok 2006 a
výškou dane, ktorá by bola určená pri správnom postupe správcu dane spočívajúcom v znížení sadzby
dane ako aj samotnej dane s ohľadom na miestne podmienky, alternatívne, aby bol po predbežnom
prejednaní veci v plnom rozsahu uspokojený jeho nárok na náhradu škody vo výške 3.858,76 €.

12. Podaním zo dňa 29.04.2016 žalovaný uplatnenému nároku na náhradu škody spôsobenej žalobcovi
nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri vyrubení dane z nehnuteľnosti za rok
2006 platobným výmerom č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.03.2006 nevyhovel a nárok na náhradu škody
neuspokojil.

13. Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah v súlade s právnou úpravou účinnou v deň vydania
platobného výmeru č. XXXXXXXXXX, t.j. dňa 13.03.2006.

14. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

15. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.18. Podľa § 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z. ozodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci tento zákon upravuje zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná

samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy.

19. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohozákona,privýkoneverejnejmoci: a)nezákonnýmrozhodnutím,d)nesprávnymúradnýmpostupom.

20. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

21. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

22.Podľa§13zákonač.514/2003Z.z.nauplatnenienárokunanáhraduškodyspôsobenejnezákonným

rozhodnutím orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy sa primerane použijú ustanovenia
§ 5 a 6.

23. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

24. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
25. Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd
k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná.

26. Žalobca uplatňovaný nárok odvodzoval z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom žalovaného. Súd nie je viazaný právnym posúdením uplatneného nároku zo strany žalobcu
a uplatňovaný nárok považoval za nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, a to
platobným výmerom č. 1109808606 zo dňa 13.03.2006. V danom prípade nie je možné posudzovať

uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, nakoľko v
zmysle zákona č. 513/2004 Z.z. je nesprávnym úradným postupom iba taký postup, ktorým konajúci
orgán porušil právne predpisy, no nemá svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pokiaľ teda
žalobca namietal postup vyrubenia dane spočívajúci v nezohľadnení miestnych podmienok, ktorého
výsledkom bol vydaný platobný výmer, je potrebné posúdiť uplatňovaný nárok žalobcu ako nárok na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Uvedený platobný výmer č. 1109808606 zo
dňa 13.03.2006 nebol príslušným orgánom pre nezákonnosť zrušený alebo zmenený a súd nemôže
posudzovať otázku nezákonnosti tohto rozhodnutia ako otázku predbežnú. Súd nie je oprávnený
skúmať, či žalovaný postupoval správne alebo nesprávne pri vyrubovaní dane daňovníkovi, ak
výsledkom takéhoto konania žalovaného bol uvedený platobný výmer, ktorý je rozhodnutím žalovaného,

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.

27. Súd dospel k záveru, že žalobcovi v tomto konaní nesvedčí aktívna vecná legitimácia. V zmysle §
5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. V danom

prípade sa jednalo o daňovníka - spoločnosti REALSVIT a.s.. Žalobca svoje právo odvodzoval od
daňovníka na základe toho, že mu mala byť pohľadávka daňovníka na úhradu škody postúpená.
Predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávky zo spoločnosti REALSVIT a.s. na žalobcu súd vyhodnotil
ako neplatnú z dôvodu jej neurčitosti ako aj z dôvodu jej rozporu so zákonom.28. Neurčitosť zmluvy o postúpení pohľadávky spočíva v identifikácii postupovanej pohľadávky. Spôsob,
akým bola výška pohľadávky identifikovaná v zmluve (peňažná pohľadávku vo výške rozdielu medzi

vyrubenou a už zaplatenou daňou z nehnuteľností na rok 2006 vo výške 116.249,- Sk a výškou dane,
ktorá by bola určená pri správnom postupe správcu dane spočívajúcom v znížení sadzby dane ako aj
samotnej dani s ohľadom na miestne podmienky, pričom túto sumu bude možné ustáliť až na základe
vykonaného dokazovania, alternatívne výška tejto škody zodpovedá sume vo výške 3.858,76 €), nie je
dostatočne určitý, a preto je zmluva o postúpení pohľadávky neplatná.

29. Rozpor so zákon v zmluve o postúpení pohľadávky vzhliadol súd v tom, že pohľadávka, ktorá
mala byť postupovaná na žalobcu, v čase postúpenia neexistovala, pričom neexistujúcu pohľadávku
nie je možné postúpiť. V zmysle § 524 Občianskeho zákonníka je možné previesť zmluvou o postúpení
pohľadávky iba právo zo záväzkovoprávneho vzťahu, a nie je možné previesť nejudikované právo z
verejnoprávneho vzťahu. Nárok na náhradu škody daňovníka voči žalovanému nebol ešte judikovaný,

pričom v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. mohol byť platobným výmerom č. 1109808606
zo dňa 13.03.2006 poškodený iba daňovník, a to iba za podmienky, ak by právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom,
pretože nezákonnosť rozhodnutia súd nemôže posudzovať ako predbežnú otázku. Právo na náhradu
škody by mal iba ten, komu škoda vznikla, t.j. daňovník a nie postupník. Iba poškodený daňovník, a

nie postupník, mohol a mal žiadať o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Postúpenie
pohľadávky poškodeného z titulu nároku na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia je možné, avšak
iba v prípade, ak by toto právo poškodeného bolo judikované, teda ak by poškodenému bol rozhodnutím
súdu priznaný konkrétny nárok na náhradu škody. Vzhľadom k tomu, že uvedené podmienky splnené
neboli, daňovníkovi nebol priznaný nárok na náhradu škody a rozhodnutie, ktorým mu škoda mala byť

spôsobená zákonným spôsobom zrušené nebolo, nemožno hovoriť o daňovníkovi ako o poškodenom a
škoda mu doposiaľ nevznikla. Z týchto dôvodov nemohol preto daňovník postúpiť žalobcovi pohľadávku,
ktorá neexistovala. Z uvedeného dôvodu žalobca nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný, nesvedčí mu
právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímžalovaného,apretosúdžalobuzamietol.

30. Súčasťou rozsudku je i výrok o nároku na náhradu trov konania.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Žalovaný bol v konaní stranou s úplným úspechom vo veci a nárok na náhradu trov konania si v

konaní riadne uplatnil, preto mu patrí náhrada trov konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín ku Krajskému súdu v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 1,2,3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie / § 366 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.