Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/192/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105215199
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5105215199.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobkyne: Ing. arch. Gabriely Dovalovej,
autorizovaný architekt, s miestom podnikania Pivovarská 1, 010 01 Žilina, IČO: 37 814 567, zastúpenej
právnym zástupcom JUDr. Karolom Matonokom, advokátom, so sídlom XXX XX S. XXX, proti
žalovanému: TI - KOMPAKT, s.r.o., so sídlom Bytčická 89, 010 09 Žilina, IČO: 36 368 784, zastúpenému
právnou zástupkyňou JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou, so sídlom P. B. X, XXX XX W., v konaní

o zaplatenie 12.298,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č.k. 10Cb 114/2005-178 zo dňa 25.10.2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb 114/2005-178 zo dňa 25.10.2011 z r u š u j e a v
r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. O trovách konania

rozhodol tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 864,87 Eur na
účet právnej zástupkyne žalovaného, v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 17.6.2005, podanou na Okresnom súde Žilina dňa
17.6.2005, domáhala voči žalovanému uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 123.500,- Sk (4.099,45
Eur) spolu s príslušenstvom, ktorý skutkovo odôvodnila tým, že na základe ústnej dohody uzavretej
so žalovaným vypracovala projektovú dokumentáciu „Zameranie skutkového stavu, PEZA a.s. Žilina“,

pričom cena za projektovú dokumentáciu bola medzi účastníkmi dohodnutá tak, ako je stanovená
osobitným cenovým predpisom - Cenníkom SKSI z roku 2002, kapitola IX.. Vypracovanú projektovú
dokumentáciu v ústne dohodnutej lehote 11. júla 2003 odovzdala projektantovi žalovaného pánovi L.
S., spolu so zálohovou faktúrou č. 11/2003 na sumu 48.675,- Sk s tým, že zvyšok ceny bude
fakturovaný podľa konečného vyúčtovania vykonaných prác na projekte. Žalovaný napriek tomu, že
projektovú dokumentáciu prevzal, jej cenu neuhradil a zálohovú faktúru vrátil s tým, že za všetky práce

je ochotný uhradiť iba sumu 30.000,- Sk. Vzhľadom na tento nesúhlas zaslala žalobkyňa žalovanému
faktúru č. 13/2004 na sumu 132.500,- Sk spolu so špecifikáciou ceny projektových prác podľa vyššie
uvedeného cenníka. V tejto fakturovanej sume zahrnula aj sumu uvedenú v zálohovej faktúre. Žalovaný
predmetnú cenu odmietol uhradiť. Na základe výzvy okresného súdu žalobkyňa upresnila žalobu v časti
uplatnených úrokov z omeškania. Na pojednávaní dňa 28.2.2006 právny zástupca žalobkyne upresnil
žalobný petit tak, že žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny 123.500,- Sk spolu s 5 %

úrokom z omeškania ročne, počítaný z dlžnej sumy 123.500,- Sk od 15.1.2005 do zaplatenia.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 12.9.2005 (č.l. 26 - 28 spisu) uviedol, že pri
uzatváraní ústnej dohody nebola medzi zmluvnými stranami dojednaná cena za vykonané práce, pričom
poukázal na to, že pokiaľ žalobkyňa vychádzala z cenníka 2002 SKSI - kapitola IX, prvou faktúrou sa
domáhala zaplatenia sumy 48.675,- Sk, ktorá mala byť konečnou a nie zálohovou. Nakoľko žalobkyňa

nebola ochotná pristúpiť na dohodu o cene za vykonané práce, jednostranne stanovila výšku ceny,
hoci obvyklá mu ako podnikateľovi musela byť známa. Spochybnil žalobkyňou uplatnenú cenu diela zdôvodu, že je neprimeraná povahe diela. V písomnom stanovisku zo dňa 4.4.2004 (č.l. 41 - 42 spisu)
žalovaný uviedol, že cena obvyklá za porovnateľné dielo, nie je cena určená cenníkom, ale cena, ktorú
si autorizovaní architekti za vyhotovenie projektovej dokumentácie obvykle účtujú. Žalobkyňa nikdy

neúčtovala cenu podľa cenníka a v prípade, že by žalovaný vedel túto skutočnosť, k uzavretiu zmluvy
by nedošlo.

V priebehu konania žalobkyňa žiadala pripustiť zmenu žaloby tak, že žiadala zaviazať žalovaného na
zaplatenie sumy 370.500,- Sk spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania, počítaným od 5.1.2005 do

zaplatenia s odôvodnením, že žalobkyňa predmet zmluvy žalovanému odovzdala v elektronickej forme,
s čím je spojené právo na zaplatenie ceny diela podľa cenníka - kapitoly IX bod 9.3.3 navýšenej o 200
%. O navrhovanej zmene žaloby rozhodol Okresný súd Žilina uznesením č.k. 10Cb 114/2005-91 zo dňa
22.5.2007.

Okresný súd, vzhľadom na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov,

posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako obchodno-právny, na ktorý aplikoval ust. § 261
ods. 1, § 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uviedol, že v zmysle citovaného ust.
§ 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, jednou z podstatných náležitostí zmluvy o dielo je dohoda o
cene diela alebo spôsob jej dodatočného určenia, ibaže v dohode o uzavretí zmluvy zmluvné strany
prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Dohoda o cene diela tak spravidla spočíva v dohode

o konkrétnej čiastke, ktorú je objednávateľ diela povinný žalobcovi za riadne a včas vykonané dielo
zaplatiť, prípadne súčasťou zmluvy môže byť dohoda o spôsobe určenia ceny diela, zodpovedajúca
povahe diela. K tomu, aby došlo k platnému uzavretiu zmluvy je však potrebné, aby bolo možné
spôsobom uvedeným v zmluve určiť sumu, ktorú bude povinný objednávateľ diela za riadne vykonané
dielo zaplatiť. V prípade, ak zmluvné strany prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez dohody o cene diela,

objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela za porovnateľné dielo vykonané za obdobných
podmienok v čase uzavretia zmluvy. Pokiaľ medzi účastníkmi nedošlo k dohode o jej podstatných
častiach, t.j. o predmete diela a jeho cene alebo spôsobe určenia ceny diela, prípadne nedošlo k prejavu
vôle účastníkov uzavrieť zmluvu bez určenia ceny diela, zmluva o dielo nie je platne uzavretá. Okresný
súd poukázal na ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka a konštatoval, že len za predpokladu, že

dôjde k dohode o náležitostiach, ktoré sú obsiahnuté v základných ustanoveniach jednotlivých zmlúv,
ide o konkrétnu zmluvu podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Od týchto ustanovení
sa zmluvné strany nemôžu odchýliť. Pokiaľ zmluva neobsahuje náležitosti ustanovené základným
ustanovením pre konkrétny typ zmluvy, môže vzniknúť aj zmluva nepomenovaná, avšak za predpokladu,
že predmet plnenia je dostatočne určitý alebo pôjde o neplatný právny úkon z dôvodu neurčitosti podľa

§ 37 Občianskeho zákonníka. Zmluva vznikne len za predpokladu, že zmluvné strany sa dohodnú na
celom jej obsahu. Ak má byť zmluva uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, musí dôjsť k dohode
o náležitostiach, ktoré sú obsiahnuté v jej základných ustanoveniach. Odsek 3 ust. § 269 Obchodného
zákonníka umožňuje zmluvným stranám, aby vznikla zmluva aj bez dohody o určitej časti zmluvy za
predpokladu, že v zmluve sa strany dohodnú na spôsobe, akým sa určí chýbajúci obsah zmluvy. Z

obsahu zmluvy však musí byť zrejmé, ktoré chýbajúce náležitosti sa musia určiť a akým spôsobom.

Z vykonaných dôkazov mal okresný súd nesporne preukázané, že na základe požiadavky žalovaného
žalobkyňa zhotovila dielo - zameranie skutkového stavu objektu PEZA a.s. Žilina, ktoré odovzdala
žalovanému Odovzdávacím protokolom dňa 11.7.2003 (č.l. 3), spolu s faktúrou č. 11/2003 znejúcou na

sumu 48.685,- Sk s dátumom splatnosti faktúry dňa 25.7.2003. Z textu predloženej faktúry, výpovede
žalovaného a tiež z predsporovej korešpondencie účastníkov - výzvy žalobkyne zo dňa 16.9.2004 (č.l.
30) vyplynulo, že faktúra č. 11/2003 na sumu 48.675,- Sk mala byť vyúčtovaním ceny diela, ktorej
úhrady sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania listom zo
dňa 16.9.2004. Až na základe nesúhlasného stanoviska žalovaného napokon žalobkyňa vyúčtovala

žalovanému cenu diela v pôvodne žalovanej sume 123.500,- Sk na podklade faktúry č. 13/2004,
s dátumom splatnosti 14.1.2005 (č.l. 7) a s poukazom na špecifikáciu ceny projektových prác a Cenník
2002 SKSI. Na základe požiadavky žalovaného žalobkyňa poskytla žalovanému po odovzdaní diela
predmet plnenia aj v digitálnej forme, hoci takýto spôsob, resp. forma odovzdania diela nebola medzi
účastníkmi do okamihu odovzdania diela dohodnutá. Na základe tejto skutočnosti žalobkyňa v priebehu

súdneho konania zmenila žalobu a domáhala sa voči žalovanému zaplatenia žalovanej istiny v celkovej
sume 370.500,- Sk, s poukazom na obsah cenníka, platného pre takúto formu projekčnej činnosti.Z nesporného tvrdenia účastníkov na pojednávaní dňa 25.10.2011 mal okresný súd preukázané, že
medzi účastníkmi pri uzavretí zmluvy nedošlo k dohode o cene diela, ani k spôsobu jej určenia. Rovnako
účastníci pri uzatváraní zmluvy neprejavili vôľu uzavrieť zmluvu bez dohody o určení ceny diela. Vôľa

subjektov má právnu relevanciu len vtedy, ak spĺňa náležitosti, ktoré predpisuje právo. Požiadavka
skutočnej vôle vychádza z predpokladu jej existencie. Ak neexistuje vôľa, nemôže dôjsť k právnemu
úkonu, a preto takýto úkon treba považovať za zdanlivý právny úkon. Náležitosťou prejavu vôle je jeho
zrozumiteľnosť a určitosť a v niektorých prípadoch aj forma. Aby išlo o prejav vôle uzavrieť zmluvu aj
bez dohody o cene diela, muselo by ísť o taký vonkajší prejav zmluvných strán, ktorý by umožňoval

poznanie obsahu vôle účastníkov. Zásadne nie je vylúčený konkludentný prejav vôle, ktorým sa rozumie
prejav vôle urobený konkludentnými činnosťami. Pokiaľ ide o mlčanie, z neho nemožno vyvodzovať
prejav vôle. Z vyššie uvedeného vyplýva, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu dohody o cene diela,
ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o dielo, a preto medzi účastníkmi nevznikla platná zmluva.
Nakoľko zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi okresný súd posúdil za neplatnú zmluvu, nebolo možné
aplikovať zákonné ust. § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka a pre základ rozhodnutia okresného súdu

a záväzok žalovaného vychádzať z ceny porovnateľného diela v čase uzavretia zmluvy za obdobných
obchodných podmienok, nakoľko nebola splnená podmienka platnosti uzatvorenej zmluvy, ktorá by
aplikáciuust.§546ods.1Obchodnéhozákonníkapripúšťala.Dohoduocenedielaniejemožnénahradiť
internou úpravou Slovenskej komory architektov v podobe honorárového poriadku a cenníka na výpočet
ponukových cien architektonických a inžinierskych služieb, ktorý síce upravuje spôsob výpočtu autorskej

odmeny, avšak nenahrádza svojou povahou dohodu o cene diela. Tento záver okresného súdu vyplýval
aj zo skutočnosti, že za tých istých podmienok došlo v priebehu od momentu vykonania diela až do
okamihu rozhodovania súdu o uplatnenom nároku k zvýšeniu žalobkyňou požadovanej ceny zo sumy
48.675,- Sk na sumu 370.500,- Sk, t.j. na sumu viac ako 7-násobne prevyšujúcu pôvodne uplatnenú
pohľadávku voči žalovanému. V tejto súvislosti okresný súd poukázal aj na ust. § 43 Občianskeho

zákonníka. Okresný súd posúdil žalobu žalobkyne na zaplatenie ceny diela ako skutkovo a právne
nedôvodnú, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.
1 O.s.p. a žalovanému ako úspešnému účastníkovi priznal ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právneho

zástupcu v písomnom podaní zo dňa 27.12.2011 z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) f) O.s.p..
Poukázala, že už v návrhu doručenom okresnému súdu dňa 17.6.2005 sama uviedla, že výška ceny
bola zmluvnými stranami dohodnutá tak, ako je stanovené osobitným predpisom, a to „Cenníkom 2002
SKSI - kapitola IX“. Takto bola zmluva dohodnutá s konateľmi žalovaného p. M. a p. E.. Samotný p.
E. vedel a vie, že cenu diela možno určiť až po skutočnom zameraní zadanej zákazky podľa počtu

zameraných m2 a ich vynásobením príslušným koeficientom. Žalobkyňa teda najskôr musela vykonať
prácu, aby mohla vypočítať cenu diela, o čom bol p. E. uzrozumený. Pri uzatváraní tejto zmluvy bol
v súlade s § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka určený spôsob určenia ceny podľa „cenníka“. Ani na
jednom pojednávaní nebol spochybnený predmet zmluvy. Dokazovanie sa viedlo výlučne k cene diela.
Keďže sa okresnému súdu nepodarilo výšku ceny diela takýmto dokazovaním zistiť, pribral znalcov na

vypracovanie odborného vyjadrenia k cene tohto diela. Okresný súd od začatia konania v roku 2005 až
do roku 2011 nemal pochybnosti o platnosti tejto zmluvy, pretože keby ich mal, nepriberal by do konania
znalcov. Znalecké dokazovanie totiž nemohlo zmeniť právne úvahy o platnosti zmluvy. Na poslednom
pojednávaní 25.10.2011 okresný súd predvolal len dvoch svedkov žalovaného, ktorých výpovede boli
odlišné ako v roku 2006. Ak pred pojednávaním sudkyňa došla k právnemu záveru, že zmluva je

neplatná, mala podľa § 100 ods. 1 druhá veta O.s.p. uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a
preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci. Ak by to uviedla, bola by pre prípad takéhoto
postupu navrhovala zaviazať žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, a tým by sa musel
súd zaoberať a dopracovať k nejakej sume. Žalobkyni je jedno, z akého právneho titulu dostane od
žalovaného peniaze, ale má na ne nárok, pretože dohodnuté dielo vykonala a výsledok žalovanému

odovzdala, čo žalovaný nespochybňoval. Navrhla napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na prejednanie a rozhodnutie, pretože okresný súd neúplne zistil skutkový
stav veci, neustálil cenu diela, nevykonal navrhnuté dôkazy. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, napriek tomu, že vykonal rozsiahle dokazovanie, vrátane
znaleckého dokazovania o cene diela a celé dokazovanie sa viedlo výlučne k určeniu výšky ceny diela,

pričom konečný záver znel, že zmluva je neplatná.

Samostatným podaním zo dňa 05.01.2012 podala voči rozsudku okresného súdu odvolanie žalobkyňa.
Uviedla, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebnéna zistenie rozhodujúcich skutočností. Na pojednávaní 28.02.2006 žalobkyňa predkladala vystavenú
faktúru č. 15/2003, a to inej organizácii, ktorá mala byť dôkazom, že aj súdne vymáhaná suma
za obdobne vykonané práce bola v tom čase primeraná. Tento dôkaz však bol zamietnutý. Ako

autorizovanýarchitektjeoprávnenádanéprácevykonávaťibaakočlenkomorySlovenskýcharchitektov.
Mala za to, že jej stanovisko k cene za danú prácu bude súdom brané aspoň čiastočne do úvahy.
Aj stanovisko súdneho znalca bolo žiadané kvôli stanoveniu primeranej ceny. Až do posledného
pojednávania, kedy bol vynesený rozsudok, nebolo poskytnutie digitálnej formy spochybňované, bolo
dokonca výpoveďami svedkov potvrdené. Poskytnutá papierová forma dokumentovala iba to, čo bolo aj

na nosiči elektronického zápisu projektovej dokumentácie. Žalobkyňa vykonala to, čo bolo žalovaným
požadované, a to PEZA a.s. - Zameranie skutkového stavu. Ďalej mala za to, že okresný súd dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to nielen z pohľadu technicko-odborného, ale i právneho.
Poukázala na súdno-znalecký posudok, pričom sama ukončila postgraduálne štúdium na Inštitúte
súdneho inžinierstva v odbore projektovanie, preto žiadala o prítomnosť súdneho znalca v odbore,
čomu nebolo vyhovené. Na poslednom pojednávaní, vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré jej neboli

známe, a to odvolanie výpovede svedkov - konateľa firmy a zamestnanca firmy, spochybnenie, že prácu
skutočne vykonala, navrhovala predvolanie ďalších svedkov. Prácu vykonala v požadovanom rozsahu a
žiadala úhradu súdnou cestou, pretože dohoda so žalovaným nebola možná, a to za cenu v danom roku
primeranú. Čo sa týka platnosti ústnej dohody, tú nikto nespochybnil. To, že žalovaný práce prebral, po
roku žiadal dokonca jej doplnenie - poskytnutie jej digitálnej formy a následne použitie výsledku jej práce

ako podklad pre svoju, bol postačujúcim tvrdením, že práca bola v celom rozsahu prijatá. Žalobkyňa
nemala až po posledné pojednávanie dôvod dokazovať, že ústna zmluva je platná.

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne. Nesúhlasí
s odôvodnením odvolania žalobkyne, rovnako ani s odôvodnením odvolania právneho zástupcu

žalobkyne, nakoľko ide o subjektívne zhodnotenie dokazovania. Stotožnil sa so závermi súdu prvého
stupňa a navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil a priznal žalovanému náhradu
trov právneho zastúpenia.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1

O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu
zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Primárne krajský súd uvádza, že súhlasí so zhodnotením prvostupňového súdu, že pre platnosť

právneho úkonu zmluvy o dielo sa vyžaduje dohoda o jej podstatných náležitostiach, jednou z ktorých,
v zmysle ust. § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, je dohoda o cene diela alebo spôsobe jej určenia,
ibaže v dohode o uzavretí zmluvy zmluvné strany prejavia vôľu uzatvoriť zmluvu aj bez tohto určenia.
Rovnako súhlasí, že pokiaľ medzi účastníkmi nedôjde k dohode o jej podstatných náležitostiach, t.j. o
predmete diela, jeho cene alebo spôsobe určenia, prípadne nedošlo k prejavu vôle účastníkov uzavrieť

zmluvu bez určenia ceny diela, zmluva o dielo nie je platne uzavretá a ide o neplatný právny úkon z
dôvodu neurčitosti podľa § 37 Občianskeho zákonníka.

Z vyššie uvedeného záveru však krajský súd považuje za potrebné poukázať na samotný charakter
dvojstranného právneho vzťahu založeného účastníkmi konania, ktorého obsah objasňovala tak

žalobkyňa, ako i žalovaný. Nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej
dohody, predmetom ktorej bolo vypracovanie projektovej dokumentácie „Zameranie skutkového stavu,
PEZA a.s. Žilina“. Rovnako nebolo sporné, že žalobkyňa najprv vystavila faktúru č. 11/2003 na sumu
48.675,- Sk s tvrdením, že ide o zálohovú faktúru, a následne po nesúhlase žalovaného, ktorý súhlasil
s cenou diela vo výške 30.000,- Sk, vystavila faktúru č. 13/2004 na sumu 123.500,- Sk a v priebehu

konania rozšírila svoj žalobný nárok, celkom na sumu 12.298,35 Eur. Rozhodným a podstatným v
predmetnej veci však bolo, že boli vymedzené základné náležitosti zmluvy o dielo, a to zmluvné strany,
predmet vykonania diela. Sporným, čo zhodnocoval okresný súd bolo, či medzi účastníkmi došlo k
dohode o ďalšej podstatnej náležitosti zmluvy, a to dohode o cene diela, resp. o spôsobe jej určenia,
pričomuzavrel,žemedziúčastníkminedošlokuzatvoreniudohodyocenedielaakojednejzpodstatných

náležitostí zmluvy o dielo, a preto medzi účastníkmi nevznikla platná zmluva.

Prejednaním veci však odvolací súd dospel k odlišnému záveru. Z výpovedí a písomných vyjadrení
účastníkov, svedka, samotného postupu prvostupňového súdu vyplynulo, že zmluvné strany uzavrelizmluvu o dielo s dohodnutým predmetom a využitím dovolenia ustanoveného v kogentnej norme § 536
ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorá právna úprava pre tento prípad dispozitívne ustanovuje možnosť
uzavretia zmluvy i bez dohody o cene. K tomuto odlišnému záveru dospel krajský súd z výpovede

žalobkyne, že cena diela nebola medzi účastníkmi dojednaná konkrétnou sumou, resp. konkrétnym
spôsobom výpočtu, a to vzhľadom k tej skutočnosti, že práve z charakteru predmetu zmluvy o dielo
nebolo možné vopred pevne stanoviť cenu diela, za ktorú mala dielo realizovať, teda že sa nehovorilo
o konkrétnej sume, pretože táto nebola určiteľná. Túto skutočnosť potvrdil i žalovaný vo vyjadrení k
žalobe zo dňa 12.9.2005 (č.l. 26 - 28 spisu), že pri uzatváraní ústnej dohody, na základe ktorej si odporca

objednal u navrhovateľky predmetné zameranie skutkového stavu, nebola medzi navrhovateľkou a
odporcom dojednaná žiadna cena za vykonané práce, a ďalej že túto skutočnosť môžu potvrdiť aj
zástupcovia žalovaného Ing. O. E. a L. S., ktorí so žalobkyňou uzatvárali dohodu o vykonaní zamerania
skutkového stavu. Súčasne uviedol, že medzi účastníkmi obchodno-právneho vzťahu, ktorý medzi
žalobkyňou a žalovaným vznikol a ktorý sa riadi ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, nedošlo k
dohode o cene, je žalovaný povinný ako objednávateľ podľa ust. § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka

zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzatvorenia zmluvy za obdobných
obchodných podmienok, pričom poukázal na predchádzajúcu spoluprácu. To, že zmluvné strany prejavili
vôľu uzavrieť zmluvu bez určenia ceny vyplývalo i z písomného vyjadrenia žalovaného v podaní zo dňa
17.1.2005 (č.l. 14 spisu), kde sám žalovaný poukázal na ust. § 536 ods. 3 a § 546 ods. 1 Obchodného
zákonníka s konštatovaním, že Ing. Arch. Gabriela Dovalová je oprávnená požadovať od spoločnosti TI-

KOMPAKT, s.r.o. cenu za dielo obvyklú a nie cenu vypočítanú na základe cenníka, s ktorým žalovaný
nikdy nebol oboznámený. Naviac žalovaný vo vyjadrení zo dňa 4.4.2006 uviedol, že ...„ v prípade, že
by odporca vedel, že navrhovateľka si bude účtovať cenu za projektovú dokumentáciu podľa cenníka,
nikdy by si u nej žiadne práce neobjednal“. Pokiaľ žalovaný poskytol tvrdenie, že trval na predložení
cenového návrhu, tak z výpovede svedka L. S., ktorý žalobkyni adresoval požiadavky na jej projekčnú

činnosť, do zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom na č.l. 74 spisu vyplynulo, že výsledkom
prvého rokovania bolo vznesenie konkrétnej požiadavky, t.j. vyhotovenie pôdorysov stavajúceho objektu
spoločnosti PEZA, a.s., s ktorého obsahom diela súhlasila, teda záväzok, že požiadavka žalovaného je
záväzná a prísľub žalobkyne, že dielo vykoná, bol tiež záväzný. V rámci konania pred súdom prvého
stupňa bolo preukázané, že žalobkyňa dielo vykonala, žalovanému odovzdala, čo potvrdil svedok S.,

ktorý uviedol: ...„k odovzdávaniu diela dochádzalo po častiach, pričom po častiach boli odovzdávané
pracovné verzie, ktoré žalobkyňa odovzdávala osobne a kompletné dielo bolo zo strany žalobkyne
odovzdané elektronickou formou“.

Z vyššie uvedeného bolo tak zrejmé, že zmluvné strany uzatvorili zmluvu o dielo s vymedzeným

predmetom, avšak bez určenia ceny, pričom práve spôsob jej určenia ceny zostal medzi nimi sporný, keď
žalobkyňa tvrdila účtovanie ceny v zmysle cenníka, pričom výšku následne v konaní menila a žalovaný
cenu obvyklú. Pristupuje k tomuto záveru i predbežný záver prvostupňového súdu vyplývajúci z jeho
procesného postupu, keď uznesením č.k. 10Cb 114/2005-107 zo dňa 02.12.2008 nariadil poskytnutie
odborného vyjadrenia Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, ul. 1. mája 32, Žilina, úlohou

ktorého bude vykonať ocenenie vykonaných projekčných prác „Zameranie skutkového stavu, PEZA
a.s. Žilina“, v zmysle „Cenníka 2002 SKSI a ceny obvyklej za rozsah vykonaných prác v odbore
projektových prác v Žilinskom regióne“. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť,
že primárne k tomu, aby došlo súdom k nariadeniu poskytnutia odborného vyjadrenia tretiemu subjektu
k otázke určenia ceny diela, je predsa nevyhnutný prejudiciálny záver o základe nároku, t.j. platnosti

zmluvy, pretože až na základe prejudiciálneho vyriešenia základu nároku na plnenie, je dôvodné na
otázku výšky plnenia - ceny diela žiadať odborné vyjadrenie. Práve pre charakter danej sporovej
veci, účastníkmi a svedkom poskytnuté tvrdenia, procesný postup prvostupňového súdu, nespornosť
vykonania diela, jeho odovzdania, teda pre komplexné zhodnotenie skutkového stavu bolo potrebné zo
strany odvolacieho súdu odlišne od záveru prvostupňového súdu zhodnotiť, že medzi účastníkmi došlo

k platnému právnemu úkonu uzavretia zmluvy o dielo s tým, že účastníci prejavili vôľu uzavrieť zmluvu aj
bez určenia ceny v zmysle ust. § 536 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka. Z tohto odlišného zhodnotenia
bol preto rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušený a podľa ust. § 221 ods.
2 O.s.p. vec vrátená na ďalšie konanie.

V rámci nového konania bude okresný súd za primárnej dôkaznej povinnosti účastníkov zisťovať rozsah
vykonaného diela, jeho cenu za rešpektovania záveru vysloveného krajským súdom nielen po právnej
stránke, ale aj po stránke skutkovej, že došlo medzi účastníkmi sporu k uzavretiu platnej zmluvy o dielo.
Po vykonanom dokazovaní a jeho zhodnotení vo veci opätovne rozhodne.Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.