Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 20, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/170/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513205012
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7513205012.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.

Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom v Prahe,
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Česká republika, IČO : 26 429 705, zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO : 36 864 421, proti žalovanému I. A., U.. XX.XX.XXXX,
R. G. U. R., O. G. XXX/X, o zaplatenie 600,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice - okolie z 18. januára 2016, č. k. 13C/268/2013-69

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 846,45
eur od 31.3.2010 do 11.11.2010, zo sumy 764,45 eur od 12.11.2010 do 12.12.2010, zo sumy 682,45

eur od 13.12.2010 do 12.01.2011 a zo sumy 600,45 eur od 13.01.2011 do zaplatenia a konanie v tejto
časti z a s t a v u j e.

P o t v r d z u j e rozsudok v prevyšujúcej časti vo výroku o zamietnutí žaloby, ako aj vo výroku o
trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej iba súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom zamietol návrh

na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
Nariadenie), ktorým sa žalobca domáhal plnenia zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 31.03.2010,
zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, zákonného úroku vo výške 6% ročne a zmenkovej
odmeny. Ďalším výrokom rozhodol, že nepriznáva účastníkom právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil iba

zmenku vystavenú žalovaným v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. Odvolával sa na to, že ide o
zmenkové konanie, kde je zmenka jediným dôkazom a nie je možné spájať ju s inými okolnosťami, než
sú na zmenke uvedené. Súd prvej inštancie však dodáva, že nejde o zmenkové konanie, ale o konanie
vo veciach spotrebiteľských zmlúv, na ktoré sa vzťahuje aj zákon č. 281/2001 Z. z. o spotrebiteľských
zmluvách. Súdu prvej inštancie je z úradnej činnosti známe, že predmetom činnosti spoločnosti
Pohotovosť je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o spotrebiteľských úveroch
prijímala zmenky. Preto považoval vzťah vzniknutý medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a žalovaným

ako spotrebiteľský. Poukázal na ustanovenie § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, podľa ktorého veriteľ smie prijať od dlžníka
zmenku alebo šek iba na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru. Novela zákona o ochrane
spotrebiteľa účinná od 01.05.2014 v ustanovení § 5a ods. 1 písm. b) a § 29b neumožňuje, aby zmenkamalavovzťahukspotrebiteľskýmúveromplatobnúanizabezpečovaciufunkciu.Žalobcasiuplatnilnárok
na zaplatenie peňažnej sumy podľa Nariadenia, v ktorom je zmenka iba jedným z dôkazov na vydanie
navrhovaného rozsudku. Súd prvej inštancie nie je zmenkovým súdom, navyše žalobca ani nenavrhoval

vydať zmenkový platobný rozkaz. Poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Košiciach z
25.06.2013, č.k. 3Ncb/183/2013-20, ktorý v odôvodnení uviedol, že uplatnený nárok je potrebné posúdiť
prednostne podľa spotrebiteľského práva. Žalobca na základe výzvy súdu nepredložil ďalšie dôkazy ,
najmä zmluvu, na základe ktorej bola zmenka vystavená, a keďže zmenku nepovažoval za dostatočný
dôkaz, žalobu zamietol. Nakoľko bola žaloba zamietnutá, súd nepovažoval za potrebné rozhodovať o

čiastočnom späťvzatí žaloby v časti zmenkového úroku. Žalovaný si trovy konania neuplatnil, preto súd
ich náhradu nepriznal.

3. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) v
spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p. a navrhol rozsudok
zmeniť tak, že súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov

odvolacieho konania. súd svoje rozhodnutie založil na čl. 4 ods. 4 Nariadenia s tým, že žalobcu vyzval
na doplnenie návrhu o konkrétny právny titul, na základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená.
Žalobca na výzvu neodpovedal, preto súd žalobu zamietol. S týmto postupom odvolateľ nesúhlasí. nie
je prípustné, aby súd vyzýval žalobcu na doplnenie či opravu, ktorá nie je relevantná. Tvrdí, že nemá
vedomosť o vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a jej vystaviteľom (žalovaným). Žalobca je

vlastníkom cenného papiera, ktorý nadobudol na základe indosamentu. Požadovanie iných dôkazov
je neprípustné a nezákonné. Poukazuje na povahu zmenky ako abstraktného záväzku neakcesorickej
povahy. Žalovaný netvrdil skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky
a žalovaným, preto nebol nositeľom dôkazného bremena. Predpokladom pre vydanie rozsudku malo
byť výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke na základe

článku 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté
vzhľadom na uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd prvého stupňa ignoroval
ustanovenie § 17 zákona č. 191/1950 Sb., podľa ktorého žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený
vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným
majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže urobiť žalovaný, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj

žalovaný vznesie námietky, je na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno
teda spočíva na žalovanom a nie je možné ho preniesť na žalobcu. Súd nemôže od žalobcu vyžadovať
preukázanie vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným. K otázke možnej neplatnosti
dohody o vyplňovacom práve poukazuje n a§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. a na rozhodnutia KS v
Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 a KS v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP),
ktorý platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1). Právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zostávajú zachované (§ 470
ods. 2).

6. Odvolanie žalobcu bolo podané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), vychádzajúc zo
zásady zachovania účinkov procesných úkonov (§ 470 ods. 2 CSP) ho preto odvolací súd posudzoval

z hľadiska prípustnosti odvolania, ako aj z hľadiska existencie uplatnených odvolacích dôvodov podľa
ustanovení O.s.p.

7. Pred prejednaním odvolania v merite veci odvolací súd zistil, že ešte pred vyhlásením rozsudku na
súde prvej inštancie vzal žalobca žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške

0,19 % denne a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. Späťvzatie bolo doručené súdu prvej inštancie
23.12.2015 a konajúci súd o tomto podaní nerozhodol.

8. Späťvzatie žaloby je dispozitívnym procesným úkonom sporovej strany, ktorým táto záväzne
vymedzuje predmet konania. Procesným následkom tohto úkonu je povinnosť konajúceho súdu

rozhodnúť o ňom v súlade s procesnými predpismi. Keďže späťvzatie bolo doručené ešte za účinnosti
O.s.p., mal o ňom súd rozhodnúť podľa § 96 O.s.p. Súd prvej inštancie však takto nepostupoval a
zamietol žalobu aj v tej časti, v ktorej bolo účinne podané späťvzatie žaloby. Odvolací súd dospel k
záveru, že v dôsledku čiastočného späťvzatia súd prvej inštancie nemal na túto časť nároku účinnúžalobu, čo je procesnou podmienkou sporového konania. Preto v tejto časti zrušil rozsudok podľa § 389
ods. 1 písm. a) CSP, a následne rozhodol o zastavení konania v tejto časti podľa ustanovenia § 145 ods.
2 CSP, podľa ktorého ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. Odvolací súd procesne prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže na jeho
nariadenie neboli dôvody uvedené v ust. § 385 ods. 1 CSP a verejne vyhlásil rozsudok. Odvolací súd
preskúmal rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z pohľadu uplatnených

odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
proti rozhodnutiu o zostávajúcej časti žalobného návrhu je nedôvodné.

10. Žalobca namieta existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust.
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd dospel k záveru,
že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v
potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.,
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na

zistenýskutkovýstavaplikovalustanoveniasprávnychpredpisovatietoajsprávnevyložil,pričomnebola
zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo by bola dôvodom
na zrušenie rozhodnutia podľa § 389 CSP.

11. Odvolací súd konštatuje, že niektoré odvolacie námietky vôbec nekorešpondujú dôvodom, pre ktoré

súd prvej inštancie žalobu zamietol. Ide predovšetkým o námietky vo vzťahu k údajným záverom, že
súd považoval dohodu o vyplnení zmenky za nedôvodnú, že súd vyhodnotil zmenku ako neplatný úkon,
resp.ževyhodnotiluplatnenýnárokakozjavneneopodstatnenýapohľadávkuzaneprípustnú,žeposúdil
dohodu o vyplňovacom práve za neprijateľnú podmienku. Ani jeden z tvrdených záverov súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nevyslovil a neodôvodnil ním svoje rozhodnutie.

12. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že dôvodom rozhodnutia o zamietnutí žaloby bolo
zistenie, že zmenka bola vyplnená v zjavnom rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z.
a skutočnosť, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci dôvod a výšku nároku, okrem zmenky,
pričom súd prvej inštancie zastáva názor, že je oprávnený skúmať aj kauzu zmenky. S týmito závermi

odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí a v tejto časti sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a
konštatuje ich vecnú správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie postupoval v konaní správne,
ak sa pokúsil zistiť právny dôvod a výšku nároku nielen zo zmenky. Na zdôraznenie správnosti tohto
záveru odvolací súd uvádza nasledovné :

13. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium a obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu
SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo
zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93 v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom

práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípaduposúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

14. Z citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne bolo
preukázané aj v prejednávanej veci, je možné zmenku skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. V danom prípade
ide o zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase, keď bola zmenka vystavená. Podľa ust. § 4 ods.
6 tohto zákona v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh

zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

15. K odvolacím námietkam žalobcu vo vzťahu k vykonávaniu dokazovania súdom prvej inštancie
odvolací súd poukazuje na zákonný text ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníci sú
povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov

vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z toho je potrebné vyvodiť záver, že okrem navrhnutých dôkazov
zákon umožňoval súdu vykonať aj iné dôkazy, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, čo v sebe
zahrňuje aj možnosť zabezpečiť potrebný dôkaz. Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku boli
subsidiárne využiteľné aj na konanie podľa Nariadenia. Odvolací súd poukazuje na bod I.1 citovaného

Stanoviska č. 93/2015, podľa ktorého bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci
exoffozabezpečiťprieskumuplatňovanéhonárokusozreteľomnamožnúabsolútnuneplatnosťúkonu,v
ktorommázáklad.Akmalsúdprvejinštanciezosvojejčinnostivedomosťotom,žežalobcompredložená
zmenka mohla zabezpečovať nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, postupoval v súlade s ust. §
120 ods. 1 O.s.p., keď si zabezpečil dôkazy, z ktorých mohol posúdiť obsah a platnosť úkonu, v ktorom

má uplatňovaný nárok základ.

16. Napriek tomu, že žalovaný v konaní výslovne nenamietal neplatnosť zmenky, súd správne skúmal
jej platnosť, vychádzajúc zo záveru, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ (právo patrí bdelým)
v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je

ochrana práv spotrebiteľa, čo opakovane skonštatoval vo svojej rozhodovacej činnosti Najvyšší súd
Slovenskej republiky (napr. uznesenia sp. zn. 6MCdo/9/2012, 6Cdo/1/2012, 5Cdo/61/2012). Účelom
spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže dodávateľ zneužiť
neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky, ktoré sú v
neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať zmluvné podmienky a v

prípade, ak sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.

17. Ustanovenie § 17 zák. č. 191/1950 Sb. v znení účinnom do 23.12.2015 neustanovovalo, kto a
aké námietky uplatňovať môže, ale kto ich uplatňovať nemôže. Citované ustanovenie tak výslovne
nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá aj z hľadiska práva Európskej

únie. Súdny dvor EÚ vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa výkladu smernice 93/13/EHS vyslovil,
že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex
offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže
skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný súd vykladať
národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ. Ani samotné Nariadenie neobsahuje

ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie
je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí, že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá
rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo
skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky.

18. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil aj zákon
č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. Podľa nového znenia § 17 ods. 2
zákona v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek je podľa novej právnej úpravy povinnosťou súdu ex offoprihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva.
Táto povinnosť súdu sa týka procesnej činnosti súdu a vzťahuje sa preto aj na konania začaté na
súde pred účinnosťou novely zák. 438/2015 Z.z. vzhľadom na absenciu prechodných ustanovenia k

úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky
neskončené spory prebiehajúce na súdoch, pokiaľ zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny)
režim.

19. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie

námietky žalobcu sú nedôvodné a preto potvrdil napadnutý rozsudok v prevyšujúcej ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, ale trovy odvolacieho konania jej nevznikli, žalobca v
odvolacom konaní nemal úspech.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.