Uznesenie Judgement was issued on Friday, July 27, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Ek/377/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118235463
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Kubandová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118235463.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: NETCORE MANAGEMENT LTD., Webber
street, Stopher house 15 SE10RE Londýn, IČO: 8373781, právne zast. KRAL PARTNERS s.r.o.,
Kukučínova 7, 04001 Košice-Juh, proti povinnému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, Štefánikova 17, 81105 Bratislava, IČO: 31595545, právne zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát
so sídlom Jakubovo námestie 15, 811 09 Bratislava, o vymoženie pohľadávky vo výške 1901292,90 Eur

s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rastislav Horský, so sídlom exekútorského úradu Jakubovo
námestie 15, 811 09 Bratislava č. 58EX 79/18, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.02.2018 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1901292,90 Eur s prísl., na základe exekučných titulov -

rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 26Cbi/24/2016 zo dňa 16.05.2017, vykonateľným 09.02.2018
vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduKošice,sp.zn.4CoKR/23/2017zodňa25.10.2017,vykonateľným
09.02.2018.

2. Poverením 17Ek/377/2018, ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118235463.2 zo dňa 13.04.2018 poveril
súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rastislav Horský, so sídlom exekútorského úradu

Jakubovo námestie 15, 811 09 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 79/18, a ktorý dňa 18.04.2018
vydal Upovedomenie o začatí exekúcie. Predmetné Upovedomenie bolo povinnému doručené dňa
23.04.2018.

3. Povinný dňa 11.05.2018 doručil súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15
dňovej lehote, v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie

odôvodnil tým, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (ustanovenie §
61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku). Uviedol, že proti exekučnému titulu podal dovolanie zo dňa
16.03.2018 z dôvodu porušenia zákona, ústavného princípu právnej istoty a práva na súdnu ochranu,
preto je exekučný titul materiálne nevykonateľný. Z okolností konkrétnej veci vyplýva, že s najväčšou
pravdepodobnosťou dôjde k zrušeniu exekučného titulu dovolacím Najvyšším súdom SR a následným
zastavením exekúcie. Povinný uvedené tvrdil vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu

SR a Európskeho súdu pre ľudské práva. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR (II. ÚS 159/07, III.
ÚS 328/05, IV. ÚS 88/07, IV. ÚS 14/07). Osobitne poukázal na Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 192/06
zo dňa 03.11.2006, v ktorom súd konštatoval, že „ podľa názoru ústavného súdu, ak súd rieši právnu
otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom
bez toho, aby sa argumentačne so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom
právnej istoty.“ V rámci vydania exekučného titulu teda došlo k nespochybniteľnému porušeniu zákona,

ústavnému princípu právnej istoty a práva na súdnu ochranu. Povinný ďalej namietal, že v zmysle
zaslanej výzvy na odstránenie vád Okresný súdom Banská Bystrica zo dňa 22.03.2018, plná mocudelená na zastupovanie oprávnený pre KRAL PARTNERS s.r.o. nebola autorizovaná oprávneným a ani
nepredstavovala elektronický dokument, ktorý by vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu
v listinnej podobe, u ktorého by bola pripojená osvedčovacia doložka v zmysle ustanovenia 35 a nasl.

Zákona o e-Governmente. Rozsudok OS nebol predložený vo forme elektronického dokumentu, ktorý
by bol vytvorený zaručenou konverziou z pôvodného dokumentu v listinnej podobe, u ktorého by vola
pripojená osvedčovacia doložka. Predložený rozsudok KS obsahoval len doložku právoplatnosti a
vykonateľnosti k výroku II rozsudku KS a oprávnený požadoval priznať plnenie, ktoré potvrdzoval I.
výrok rozhodnutia KS. Zástupca oprávneného Jana Kráľová podal návrh a autorizoval prílohy, ktoré

neboli vytvorené zaručenou konverziou a boli podpísané len výlučne certifikátom fyzickej osoby. Povinný
namietal, že nedostatky elektronického dokumentu plnej moci mali za následok neoprávnenosť podania
návrhu na vykonanie predmetnej exekúcie. Obdobne namietal aj nedostatky výpisu z obchodného
registra oprávneného a úradného prekladu k tomuto výpisu, nakoľko tieto boli autorizované len
spôsobom vo forme zip formátu opatreného jednoduchým podpisom - ZEP-om Jany Kráľovej. Zároveň
uviedol, že v elektronickom spise sa nachádza aj výpis z OR bez úradného prekladu, ktorý je už však

vytvorený cez zaručenú konverziu a podpísaný cez mandátny certifikát. Pre predložený rozsudok OS
namietal jednoduchý podpis Jany Kráľovej. Vo vzťahu k rozsudku KS namietal, že návrh obsahuje
len doložku právoplatnosti a vykonateľnosti k výroku II, pričom oprávnený požaduje priznať plnenie,
ktoré potvrdzuje I výrok rozsudku KS, ku ktorému nedoložil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti.
Vychádzajúc z uvedeného mal povinný za preukázané, že Exekúcia je vedená v rozpore so zákonom

keďže v jej rámci boli predložené dokumenty, ktoré majú osvedčovať skutočnosti relevantné pre
vedenú exekúciu, pričom tieto dokumenty nespĺňajú náležitosti požadované Exekučným poriadkom
a Zákonom o e-Governmente. Mal za preukázané, že uvedená skutočnosť je dôvodom na samotné
zastavenie exekúcie. Na záver povinný namietal nesprávne pridelenie súdneho exekútora. Uviedol,
že aj v prípade existencie skôr iniciovanej exekúcie vykonávanej už povereným exekútorom, sa v

prípade rozhodovania o pridelení novej exekučnej veci súdnemu exekútorovi, prihliada na skutočnosti
prezumované v ustanovení § 55 ods. 5 Exekučného poriadku. Účelom uvedenej legislatívnej úpravy je
bezpochyby zamedzenie monopolu jediného exekútora na absolútne všetky kontinuálne prebiehajúce
exekúcie proti tomu istému povinnému. Namietal, že pri prideľovaní vedenej exekučnej veci nebolo
zohľadnené ustanovenie § 55 ods. 5 a vec bola pridelená automaticky súdnemu exekútorovi, ktorý

vykonával už skôr začatú exekúciu. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby exekučný súd vydal
rozhodnutie o zastavení exekúcie v celom rozsahu. Povinný k podanému návrhu na zastavenie priložil
plnú moc, dovolanie zo dňa 16.03.2018, indikatívnu informáciu z centrálneho registra exekúcií.

4. Oprávnený sa podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 15.05.2018 vyjadril k návrhu povinného

na zastavenie exekúcie. Uviedol, že samotné podanie dovolania proti rozsudku Krajského súdu Košice
zo dňa 25.10.2017 sp.zn. 4CoKR/23/2017 nepredstavuje skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti
exekučného titulu. Dovolanie nemá samo o sebe žiaden vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu
a neznamená automaticky odklad jeho vykonateľnosti. K formálnym nedostatkom listín priložených k
návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že v návrhu popísané nedostatky listín priložených k návrhu na

vykonanie exekúcie nemožno považovať za skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného
titulu. Oprávnený mal za preukázané, že dikcia ust. § 55 ods. 4 EP v spojení s ust. § 55 ods. 5 EP
nepripúšťa iný výklad ako ten, ku ktorému dospel súd, keď vykonaním exekúcie poveril exekútora, ako
jedného z viacerých exekútorov, ktorí už vykonávajú proti povinnému inú (skôr začatú) exekúciu (ust.
§ 55 ods. 4 EP), pričom s prihliadnutím na tieto neskončené veci čo do ich výšky (žiadny z exekútorov

nevymáha veľkú pohľadávku), povahy vymáhaných nárokov (všetci exekútori vymáhajú peňažný nárok)
a počtu (všetci exekútori mali po pridelení právnej veci neskončené maximálne dve exekúcie) zároveň
prihliadol na rovnomerne pridelenie vecí medzi nich (ust. § 55 ods. 5 EP). Námietka povinného o
nesprávnom pridelení veci zároveň nebola uplatnená v lehote stanovenej zákonom. Oprávnený na záver
uviedol, že návrh neodôvodňuje zastavenie exekúcie, ale cielene marí právo oprávneného na rýchle

uspokojenie jeho pohľadávky v rámci exekúcie a predstavuje prostriedok zneužitia procesného práva
domáhať sa zastavenia exekúcie, preto žiadal o zamietnutie návrh.

5. Súdny exekútor sa vyjadril k návrhu povinného k námietke pridelenia súdneho exekútora ku ktorej
uviedol, že táto nebola podaná v zákonom stanovenej lehote a zároveň nedostatočne konkretizoval

nezákonnosť pridelenia veci súdnemu exekútorovi.6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu
podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

10. Podľa § 55 ods. 4 Exekučného poriadku; ak proti povinnému je vedená exekúcia, v ktorej už
súd udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, každá ďalšia vec proti tomu istému povinnému
sa pridelí tomu istému exekútorovi, ktorý už vykonáva skôr začatú exekúciu proti tomuto povinnému;
náhodný výber exekútora podľa odseku 1 sa v takom prípade nepoužije.

11. Podľa § 55 ods. 5 Exekučného poriadku; veci sú exekútorom podľa odsekov 1 až 4 prideľované
rovnomerne s prihliadnutím na výšku, povahu vymáhaných nárokov a s ohľadom na aktuálny počet
neskončených vecí všetkých exekútorov príslušného územného obvodu.

12. Podľa § 55 ods. 7 Exekučného poriadku; namietať skutočnosť, že vec bola exekútorovi pridelená v

rozpore s odsekmi 1 až 6, možno len v lehote 15 dní od zverejnenia údajov o pridelení veci podľa § 56
ods. 3; na námietku uplatnenú neskôr sa neprihliada.

13. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená

realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a
predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu
bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.

14. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť

začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia
exekučného konania, t. z. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom
tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd
môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §
61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť,

a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie
citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktoré vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili
zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti

bránia.

15. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou a materiálnou právoplatnosťou. Formálna
právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymiopravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna
právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa
nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať

a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za
bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami,
materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný
súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a
notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

16. Jedným z dôvodov podania návrhu na zastavenie povinným je podanie dovolania proti exekučným
titulom. Exekučný súd konštatuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných
titulov, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaných v
základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z nich
vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania

neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie
bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučných titulov by totiž
znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.

17. Exekučnými titulmi, na podklade ktorých je vedená predmetná exekúcia, bola povinnému uložená

povinnosť zaplatiť pohľadávku oprávnenému vo výške 1901292,90 Eur s príslušenstvom. Súd podrobne
skúmal námietky povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 07.05.2018, pritom tieto
nemôže považovať za dôvodné. Predmetná exekúcia sa vedie na základe vykonateľných exekučných
titulov vydaných súdmi Slovenskej republiky. Súd konštatuje, že povinnému sa podaným návrhom na
vykonanie nepodarilo preukázať nevykonateľnosť exekučných titulov. Exekúcia a aj exekučné konanie

sa teda začali dôvodne. Samotná skutočnosť, že povinný podal dovolanie proti exekučnému titulu
neznamená dôvod, pre ktorý by mal súd návrhu na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko tie sú
inštitútom skúmajúcim dôvodnosť začatia exekúcie

18. Pokiaľ povinný namietal aj vady návrhu a príloh pri samotnom podaní zo dňa 14.02.2018. Súd aj tieto

námietky vyhodnotil ako nedôvodné. Každá z vád návrhu pri jeho podaní bola súdom považovaná za
odstrániteľný nedostatok konania, v takom prípade po odstránení vád bolo možné v konaní pokračovať.
Výzvou zo dňa 22.03.2018 bol oprávnený vyzvaný na odstránenie vád a ten ako vyplýva zo spisu
podaním doručeným súdu 30.03.2018 vady návrhu a príloh odstránil. Opätovne vyplnil návrh na
vykonanie exekúcie, ktorý autorizoval splnomocnený advokát KEPom advokáta (vyplýva z potvrdenia

v súdnom manažmente). Prílohy k návrhu - plná moc, úradný preklad plnej moci, výpis z obchodného
registra oprávneného, preklad z výpisu obchodného registra oprávneného a exekučný titul OS boli
podané po vytvorení zaručenej konverzie s vytvorenou osvedčovacou doložkou v súlade s Exekučným
poriadku a zákon o e-Governmente. Zároveň oprávnený predložil pôvodné elektronické dokumenty,
rozhodnutie KS a doložky vykonateľnosti k prvému a tretiemu výroku rozhodnutia KS a samostatnú

doložku rozhodnutia KS k druhému výroku rozhodnutia. Súd po preskúmaním doplnenia podania
skonštatoval odstránenie vád návrhu a príloh v celosti. V prípade, že by vady neboli odstránené v zmysle
výzvy súdu, súd by nevydal poverenie na vykonanie exekúcie a návrh na vydanie poverenia by zamietol.

19. Za nedôvodnú súd považoval aj námietku pridelenia veci konkrétnemu súdnemu exekútorovi súd

konštatuje,ženebolapodanávlehotedo15dníodzverejneniaúdajovoprideleníveci,pretosanatakúto
námietku neprihliada. Poverenie bolo vydané dňa 13.04.2018 a vzhľadom na dennú aktualizáciu údajov
v registri poverení na vykonanie exekúcie, najneskôr nasledujúci deň, t.z. 14.04.2018 bolo zverejnené
v registri poverení. Lehota na podanie námietky teda povinnému uplynula dňa 29.04.2018, pričom jeho
podanie bolo odoslané na poštovú prepravu až dňa 09.05.2018.

20. Súd ohľadom na námietky povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko tieto po
posúdení boli vyhodnotené ako nedôvodné a vychádzajúc pri rozhodovaní z dôkazných prostriedkov,
ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie
je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného

poriadku, preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku
zamietol.