Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115201171
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115201171.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú mal.
V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom, Y. práce, sociálnych vecí a
rodiny X., so sídlom Prešov, Slovenská 87, dieťa rodičov: matky I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
XXX XX X., P. XX, a otca P. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. L., K. XX/XX, t. č. bytom Z. L., na
návrh rodičov o úpravu práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
24P/20/2015-944 zo dňa 31.10. 2017 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II., III., V., VIII., IX., X, XI., XII., XIII., XVII.

II. M e n í rozsudok vo výroku IV. tak, že dlžné výživné vo výške 2.858,06 Eur povoľuje otcovi zaplatiť
v štyroch splátkach po 714,50 Eur tak, že prvá splátka je splatná najneskôr do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, druhá najneskôr do 15.12.2018, tretia najneskôr do 15.03.2019 a štvrtá najneskôr do
15.06.2019.

III. M e n í rozsudok vo výroku XVI. tak, že matka je povinná umožniť styk otca s maloletou

prostredníctvom Skype každý týždeň v stredu v čase od 18.00 hod. do 18.30 hod.

IV. M e n í rozsudok vo výroku XVIII. tak, že matka je povinná informovať otca o všetkých podstatných
záležitostiach maloletej týkajúcich sa najmä jej zdravotného stavu, jej predškolských aktivít a to vždy k
28.dňu príslušného kalendárneho mesiaca písomne.

V. M e n í rozsudok vo výroku XIV., ktorý znie: „Otec je povinný oznámiť písomne matke dieťaťa email

do 7 dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia“ s upresnením správneho označenia tak, že ide o výrok XIX.
a to tak, že otec je povinný oznámiť matke svoju emailovú adresu pre potreby komunikácie rodičov o
mal. dieťati, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Z r u š u j e rozsudok vo výroku XXII.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

VIII. D á v a podnet súdu prvej inštancie na postup podľa § 37 ods. 2, písm. d/ ZoR.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania, argumentácia strán1. Predmetom konania je úprava rodičovských práv a povinností k maloletej V.. Rodičia nežijú v
spoločnej domácnosti. K dohode rodičov vo vzťahu k úprave práv a povinností k maloletej nedošlo. F.

navrhla upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletej dcére.

2. Otec v priebehu konania navrhol maloletú dcéru zveriť jemu do výlučnej osobnej starostlivosti,
zaviazať matku prispievať na výživu maloletej V. a zároveň navrhol upraviť stretávanie matky s
maloletým dieťaťom. Tvrdil, že k rodičom sa vysťahovala matka s dieťaťom len z dôvodov, aby mu

zabránila v stretávaní s maloletou V.. V priebehu konania súhlasil so zverením maloletej matke a žiadal
upraviť styk s dcérou tak, aby dieťa nestratilo s otcom vzťah a mohol sa podieľať ako jej otec na jej
výchove.

3. Kolízny opatrovník navrhol maloletú V. zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať
prispievať na jej výživu podľa jeho zárobkových možností a schopností. Styk otca upraviť v súlade so

záujmami maloletej a otca ako rodiča.

Obsah napadnutého rozhodnutia

4. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak

že: „I. Zveruje mal. V. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. II. H. rodičia sú oprávnení
a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Otec je povinný prispievať na výživu
mal. V. B., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 130,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky
vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 11.12.2014, opakovane do budúcna. IV. Dlžné
výživné za obdobie od 11.12.2014 do 31.10.2017 pre mal. V. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 2.858,06

Eur, povoľuje súd otcovi splácať v 30,- Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod
stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu.V. Súd upravuje stretávanie otca s mal. dieťaťom
diferencovane tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. V. B., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny
týždeň v mesiacoch november 2017, december 2017, január 2018 v nedeľu v čase od 16.00 hod. do
18.00 hod. v Centre Miesto pod slnkom, n.o. so sídlom Košice, Hlavná 68 za prítomnosti pracovníčok

uvedeného centra s tým, že náklady s realizáciou styku je povinný uhrádzať otec maloletej. VI. V prípade
vážnych dôvodov, pre ktoré by sa styk realizovať nemohol, sú rodičia maloletej povinný minimálne 24
hodín pred realizáciu styku oznámiť tieto okolnosti, ktoré by bránili realizácii styku Centru Miesto pod
slnkom, n.o. Košice. VII. Matka je povinná mal. dieťa riadne pripravené v určený čas odovzdať otcovi v
sídle tejto neziskovej organizácie. VIII. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. V. B., nar. XX.XX.XXXX

každý nepárny týždeň v mesiacoch február až apríl 2018 v sobotu v čase od 13.00 hod. do 18.00 hod. IX.
Otec je oprávnený stretávať sa s mal. V. B., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň v mesiacoch máj
až júl 2018 od soboty od 10.00 hod. do nedele do 13.00 hod. s tým, že stretnutie sa bude realizovať v
Prešove. X. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. V. B., nar. XX.XX.XXXXod augusta 2018 do budúcna
každý kalendárny mesiac v rozsahu 8 dní počnúc treťou nedeľou kalendárneho týždňa v mesiaci od

16.00 hod. do nasledujúcej nedele kalendárneho týždňa do 18.00 hod. XI. Otec je oprávnený stretávať
sa s mal. dieťaťom počas zimných prázdnin od kalendárneho roka 2018 od 27.12.2018 od 9.00 hod.
02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod. a každý párny rok od 25.12. od 9.00 hod. do
31.12. do 18.00 hod. XII. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom od kalendárneho roka 2019
počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Veľkonočného piatka od 9.00 hod. do Veľkonočnej

soboty do 19.00 hod. a každý nasledujúci nepárny rok od Veľkonočnej nedele od 9.00 hod. do utorka
po Veľkonočnom pondelku do 17.00 hod. XIII. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom počas
letných prázdnin počnúc kalendárnym rokom 2019 každý rok od 01.07. od 9.00 hod. do 15.07. do 19.00
hod., od 01.08. od 9.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod. XIV. Matka je povinná dieťa na stretnutie s otcom
pripraviť a odovzdať mu ho pred svojím bydliskom, kde je otec povinný dieťa po uplynutí doby vrátiť

matke.XV.Obajarodičiasúpovinnívprípade,žestykzvážnychdôvodovnebudemôcťbyťzrealizovaný,
oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr deň pred začatím styku. XVI. Matka sa zaväzuje
zabezpečiť, aby maloletá V. bola dostupná na konverzáciu s otcom prostredníctvom web kamery a
aplikácie Skype 1x každý týždeň v stredu o 18.00 hod. XVII. Matka je povinná odovzdať v súvislosti
s právom styku otca s maloletým dieťaťom počnúc augustom 2018 cestovný pas maloletého dieťaťa,

pričom otec je povinný vrátiť na konci každého obdobia jeho styku uvedený cestovný pas matke. XVIII.
Matka je povinná informovať otca maloletej o podstatných veciach maloletej týkajúcich sa maloletého
dieťaťa, o zdravotnom stave dieťaťa, o jeho predškolských, prípadne školských aktivitách, aktuálnych
mimoriadnych podstatných veciach, mieste pobytu dieťaťa počas prázdnin a sviatkov, vždy k 28. dňukalendárneho mesiaca písomne alebo prostredníctvom emailu. XIV. Otec je povinný oznámiť písomne
matke dieťaťa email do 7 dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. XX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania. XXI. Obaja rodičia sú povinní každý vo výške 4,80 Eur zaplatiť na účet Okresného

súdu Prešov trovy konania štátu, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. XXII. Tento rozsudku je
predbežne vykonateľný doručením. XXIII. Konanie v časti uloženia povinnosti matke vrátiť sa s dieťaťom
do Bratislavy, v časti zákazu styku dieťaťa so starými rodičmi, v časti náhrady cestovných nákladov
otcovi maloletého dieťaťa súd zastavuje“.

5. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že rodičia maloletej nežijú v
spoločnej domácnosti. Konštatoval, že obnovenie spolužitia rodičov nie je možné. V priebehu konania
rodičia navrhli zhodne zveriť maloletú V. do starostlivosti matky. Z výpovede matky a z jej písomných
vyjadrení vyplývali tvrdenia, že vzťah s otcom dieťaťa je od narodenia poznačený častými konfliktami.
Matka trvala na stretávaní otca s maloletou v jej prítomnosti z dôvodov, že otec sa o dieťa nestaral,
nezaujímal, rovnako sa nepodieľal na starostlivosti o spoločnú domácnosť, s rodičmi otca dieťaťa má

veľmi zlý vzťah, odmietla ich navštevovať.

6. Zistil, že matka je od roku 2014 z dôvodu dlhodobého zhoršenia zdravotného stavu dieťaťa na
predĺženej rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa, zároveň je jediným
spoločníkom a konateľom spoločnosti X. s.r.o., ktorá vznikla 04.09.2015 a zároveň pre svojich rodičov

vykonáva projekčnú činnosť. Príjem z podnikania predstavuje 500,- Eur mesačne. Vychádzal z tvrdení
matky o nákladoch súvisiacich s výživou maloletej. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej
osoby Shop4you, s.r.o. za rok 2015 zistil výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení vo
výške - 4.729,- Eur. Z účtovnej závierky za rok 2014 spoločnosti Q., s.r.o. zistil výsledok hospodárenia
vo výške - 4.729,- Eur, z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby spoločnosti Q., s.r.o.

vyplýva základ dane vo výške - 20.305,71 Eur. Zo zmluvy o prevode obchodného podielu (č. l.
705-706) vyplynulo , že otec dieťaťa ako prevádzajúci previedol obchodný podiel spoločnosti Q s.r.o. na
nadobúdateľa spoločnosť J. s.r.o. za cenu prevodu 100,- Eur. Z opisu mzdových listov zamestnávateľa
otca Dopravný podnik Bratislava a.s. vyplýva jeho čistý priemerný mesačný zárobok za obdobie od
októbra do decembra 2015 vo výške 473,61 Eur, za rok 2016 vo výške 870,70 Eur, za obdobie od januára

do mája 2017 vo výške 535,40 Eur. Z oznámenia zamestnávateľa otca Dopravný podnik Bratislava a.s.,
ktoré bolo súdu doručené dňa 12.10.2017 (č.l. 873) vyplýva, že pracovný pomer dojednaný na dobu
určitú do 30.09.2017 s otcom dieťaťa, bol ukončený dňom 30.09.2017.

7. Vychádzal tiež zo zistení vyplývajúcich z výpovede otca a z jeho písomných podaní v priebehu

konania, podľa ktorých s matkou dieťaťa majú vážne problémy vo vzťahu, ktoré sa začali po narodení
maloletej. Matka mu styk neumožňuje vôbec napriek tomu, že sa dostaví na stretnutie s maloletou V. z
Bratislavy. Z uvedeného dôvodu podával trestné oznámenie pre marenie výkonu rozhodnutia.

8. Mal za preukázané, že matka s dieťaťom žije u svojich rodičov, ktorí sú dôchodcami v rodinnom

dome. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec zistil, že otec
dieťaťaobývapäťizbovýrodinnýdom,ktorýjevjehoosobnomvlastníctve.Maloletédieťamásamostatnú
izbu zariadenú pre jej potreby. Otec má vytvorené vhodné podmienky na pobyt maloletej v jeho
domácnosti. Zo správy z poradensko-psychologického procesu Referátu poradensko-psychologických
služieb ÚPSVaR Prešov (č. l. 160-161) vyplýva, od 22.07.2015 referát poskytoval matke dieťaťa

psychologické poradenstvo zamerané na zvládanie procesu ohľadne kontaktovania sa maloletej V.
s otcom, keďže sa matka presťahovala z Bratislavy do Prešova.. Z posudku Súkromnej materskej
škôlky Včielka v Prešove (č.l. 171) vyplýva, že maloletá V. navštevuje materskú škôlku od 01.04.2015.
Dieťa sa bezproblémovo zapájalo do spoločenských aktivít, činností, komunikovalo so všetkými deťmi a
zamestnancami materskej škôlky. Zlom nastal 12.08.2015 po incidente zákonných zástupcov maloletej

v šatni materskej škôlky, ktorého svedkom bola aj maloletá V. a učiteľka, ktorá mala v daný deň službu.
Od uvedeného času je možné pozorovať zmeny v správaní dieťaťa, začala byť úzkostlivá, plačlivá,
vzdorovitá stráni sa občas kolektívu a mlčky sedí, má príznaky žalúdočnej neurózy, niekedy sa povracia,
čo do daného dňa pozorované nebolo.

9. Súd prvej inštancie vychádzal aj zo znaleckého posudku číslo 25/XXXX znalkyne Mgr. E. E. z odboru
klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých. Znalkyňa v záveroch uviedla, že vzťah medzi
matkou a maloletou je pozitívny, matka predstavuje pre maloletú bazálnu väzbu. Dochádza jednak k
citovej preferencii matky, ale aj hodnoteniu reality cez matkinu optiku. Dieťa sa stotožňuje s postojmimatky, pretože tieto sú jej jasne komunikované. Vedomo matka deklaruje ochotu do budúcnosti vzťah
maloletej a otca podporovať, aktuálne je však pretrvávajúci rodičovský konflikt. Dieťa o otca prejavovalo
záujem, neodmietalo ho, čiže do budúcnosti sa kvalita vzťahu môže aj meniť. Konflikt medzi rodičmi sa

preto javí hlavnou prekážkou v posune situácie.

10. Prijal právny záver, vychádzajúc z aktuálnych potrieb dieťaťa, záverov znaleckého dokazovania
a v súlade so stanoviskom kolízneho opatrovníka a zhodnými návrhmi oboch rodičov, že je dôvodné
zveriť maloletú V. do osobnej starostlivosti matky. Rozhodol, že zastupovať maloletú, spravovať jej

majetok budú obaja rodičia, pretože nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mal byť otec na tomto svojom
práve obmedzený (výroky I. II.).

11. Vo vzťahu k výške výživné prijal záver, vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona
o rodine a z neho vyplývajúcich zásad, že výživné vo výške 130,- Eur mesačne je primerané. Berúc do
úvahy, že odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery sú závislé na schopnostiach a možnostiach

otca. Zároveň prihliadol na skutočnosť, že otec dieťaťa dochádza za dieťaťom z Bratislavy do Košíc,
čo má vysoký vplyv na jeho výdavky, z dôvodu, že matke dieťaťa nedal súhlas na vysťahovanie sa
z Bratislavy do Prešova, čím sa podstatne sťažil výkon jeho rodičovských práv a zabránilo sa mu v
kontakte s dieťaťom (výrok III.).

12. Dlžné výživné za obdobie od 11.12.2014, t.j. dňom podania návrhu do 31.10.2017 pre mal. V. vo
výške 2.858,06 Eur povolil otcovi splácať spolu bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 30 Eur, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok splatnosť celého plnenia (výrok IV.).

13. Pri otázke rozhodovania o úprave styku konštatoval, že nemôže vylúčiť alebo zúžiť stretávanie
otca s maloletou pre nekomunikáciu medzi rodičmi, pretože by to bolo pričítané k tiaži výhradne otca
dieťaťa a súd by tak konal v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, čím by bol porušený článok 3 ods. 1
Dohovoru o právach dieťaťa, porušené právo otca na rodinný život chránené článkom 10 ods. 2 listiny
a článok 8 EULP a rovnako jeho právo na starostlivosť a výchovu dieťaťa v zmysle článku 32 ods. 4

Listiny. Samotná striktná úprava styku otca s dcérou, môže byť impulzom pre zlepšenie komunikácie a
lepšiu spoluprácu rodičov. . S poukazom na postoj dieťaťa od začiatku konania po súčasnosť, mal za
preukázané, že v súčasnosti má mal. V. vytvorený vzťah iba k matke, pričom kontakt s otcom odkedy
rodičia nevedú spoločnú domácnosť je nedostatočný. Dbal o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa
na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie

pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s otcom tým, že upravil stretávanie otca s
dieťaťom diferencovane, pretože bude potrebné, aby sa vzťahy medzi maloletou a otcom konsolidovali,
k čomu je potrebné, aby aj sama matka v záujme maloletej prispievala k naplneniu realizácie styku
tak, ako bol tento napokon určený. Iba striktné dodržiavanie styku v zmysle rozsudku zo strany otca,
tak aj matky, je predpokladom urovnania vzťahov medzi rodičmi a ich mal. dieťaťom. Rešpektovanie

rozhodnutia zo strany oboch rodičov bude prispievať k budovaniu citových väzieb maloletej k svojmu
otcovi, čo v budúcnosti môže založiť potrebu styk s otcom prehlbovať. Vzhľadom na to, že maloletá
je silne viazaná na prítomnosť matky, a zistené okolnosti prípadu diferencovane upravil styk otca s
maloletou (styk upravený vo výrokoch V., VI.,VII.,VII., IX.,X., XI., XII, XIII., IX., XV.).

14. V rozhodnutí uložil matke zabezpečiť, aby maloletá V. bola dostupná na konverzáciu s otcom
prostredníctvom web kamery a aplikácie Q. 1x každý týždeň v stredu o 18.00 hod. (vo výroku XVI.) Uložil
tiež povinnosť matke odovzdať v súvislosti s právom styku otca s maloletým dieťaťom počnúc augustom
2018 cestovný pas maloletého dieťaťa, a otcovi povinnosť ho vrátiť na konci každého obdobia jeho
styku matke (XVII.). Stanovil povinnosť matke informovať pravidelne otca, o maloletej o podstatných

veciach maloletej týkajúcich sa maloletého dieťaťa, o zdravotnom stave dieťaťa, o jeho predškolských,
prípadne školských aktivitách, aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach, mieste pobytu dieťaťa
počas prázdnin a sviatkov, vždy k 28. dňu kalendárneho mesiaca písomne alebo prostredníctvom emailu
(XVIII.). Z dôvodu potreby komunikácie rodičov ohľadne maloletej otcovi uložil povinnosť oznámiť
písomne matke dieťaťa email do 7 dní od vyhlásenia rozsudku (výrok správne má byť označený ako

XIX. Súd označil nesprávne tento výrok ako XIV.).

15. Súd prvej inštancie postupom podľa § 233 C.s.p. vyslovil, že rozsudok je vykonateľný doručením;
s odôvodením že otcovi dieťaťa by inak hrozilo nebezpečenstvo ujmy vzhľadom na dĺžku konania,vzhľadom na skutočnosť, že v období od začatia konania sa nemohol otec s dcérou pravidelne stretávať,
pričom v súčasnosti nie sú vzťahy medzi otcom a dieťaťom stabilizované a je v záujme dieťaťa, aby
uplatňoval otcovskú rolu pri výchove maloletej (výrok XXII.).

16. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § 49 ods. 3 CMP súd zaviazal oboch
rodičov dieťaťa zaplatiť náhradu výdavkov spojených s vykonaním znaleckého dokazovania, každého vo
výške 4,80 Eur na účet Okresného súdu Prešov, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok XX.).

17. Poukázal na ustanovenia § 24 ods. 1, § 24 ods. 4 , § 25 ods. 1 § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2 ,3
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Obsah odvolania matky a vyjadrení k nemu

18. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka, v ktorom napadá
výroky II., III., IV., V., VIII., IX., X., XI., XII., XIII., XVI., XVII., XVIII., XIX., XXII. Navrhla aby odvolací
súd v týchto častiach odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V prvom rade uviedla, že podľa jej názoru nesprávnym postupom súdu
prvej inštancie došlo k znemožneniu uskutočňovať jej procesné práva, v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces. Dôvodom má byť okolnosť , že dňa 31.10.2007 požiadala
súd o odročenie pojednávania z dôvodu svojej práceneschopnosti, pričom označila v podaní dôkazy,
ktoré majú rozhodujúci vplyv na určenie výšky výživného. Súd neodročil pojednávanie a znemožnil
jej uplatnenie procesných práv. Ďalej súd nevykonal ňou navrhnuté dôkazy a podľa nej, opomenutím
vykonávania týchto dôkazov neboli zistené majetkové pomery otca maloletej, nezisťoval dávky sociálnej

pomoci otca počas jeho práceneschopnosti, nevyhodnotil príjem otca z podnikateľskej činnosti žiadnym
spôsobom v zmysle § 63 ods.1 zákona o rodine. Vo vzťahu k výroku II. rozsudku ,uviedla, že súd
rozhodolotom,žezastupovaťmaloletédieťaaspravovaťjehomajetokbudúobajarodičia,avšakneurčil,
nezohľadnil a neupravil výkon týchto rodičovských práv a povinností v bežných veciach. Vo vzťahu k
vyživovacejpovinnosti,ktorúsúdurčilvovýške130,-Eurmesačne,nezohľadnilsúdodôvodnenépotreby

maloletej dcéry, neprihliadol na to, že sa matka o ňu stará nepretržite. Súd prvej inštancie konštatuje,
že príjem otca z podnikateľskej činnosti je vo výške 1.000,- Eur, pričom súd uvádza, že podnikanie
ukončil len účelovo a nepredložil komplexné daňové priznania. Nesprávne vyhodnotil skutkový stav,
keď uviedol, že tržba 500,- Eur je tržba spoločnosti a v rozsudku je napísané, že sa jedná o jej príjem.
Podľa jej názoru, zo strany otca boli predložené skresľujúce informácie o jeho príjmoch, a to za účelom

zníženia jeho majetkových pomerov. Poukazuje na ust. § 63 ods. 1 zákona o rodine, súd sa neriadil
týmto vyššie citovaným ustanovením, aj keď sám súd má na základe relevantné pochybnosti o náležitom
zistení majetkových pomerov otca. Nesúhlasí s dlžným výživným a vo vzťahu k splácaniu uvedeného
dlhu, uviedla, že splácanie vo výške 30,- Eur, nezohľadňuje nároky maloletej V.. Vo vzťahu k určeniu
rozsahu stretávania sa dieťaťa s otcom uviedla, že súd nerešpektoval potreby dieťaťa, keď podľa

programu výchovy a vzdelávania je čas medzi 12 hod. a 14 hod. vyhradený na oddych dieťaťa. Ďalej
súd upravil styk s maloletou každý párny rok od 27.12. do 02.01, pričom takáto úprava je neprimeraná a
nezohľadňuje proporcionalitu záujmu maloletej stráviť uvedené sviatky aj s ňou ako s matkou. Vo vzťahu
k XVI. výroku uviedla, že nie je zrejmé, čo má znamenať aby maloletá bola dostupná na konverzáciu, ako
dlho má táto konverzácia prebiehať. Extrémnym výkladom sa otec bude domáhať nepretržitého kontaktu

cez Q.. Navyše nie je matka spôsobilá takúto formu komunikácie zabezpečiť, vzhľadom na materiálne
vybavenie a prístup na internet. Vo vzťahu k výroku XVII. uviedla, že si otec môže vybaviť samostatný
cestovnýdokladnavycestovaniepodmienenéjejsúhlasom.RozsudokXVIII.považujezašikanózny,keď
musí oznamovať matka otcovi miesta svojho pobytu. Podľa jej názoru týmto výrokom súd zasahuje do
jej základného ľudského práva na súkromie. Vo vzťahu k výroku rozhodnutiu súdu , ktorým má oznámiť

otec matke e-mail, považuje ho za nevykonateľný. Nesúhlasí s výrokom rozsudku, ktorým súd určil,
že je rozsudok predbežne vykonateľný, vzhľadom na to, že by otcovi hrozilo nebezpečenstvo, pretože
má za to, že otec takýto návrh na predbežnú vykonateľnosť nepredniesol, zastáva názor, že súd nebol
oprávnený bez takéhoto návrhu vôbec rozhodnúť, navyše v Civilnom mimosporovom poriadku je otázka
predbežnej vykonateľnosti upravená výlučne iba vo vzťahu k výživnému. Nie je zrejmé z odôvodnenia

rozsudku aká ujma má otcovi vzniknúť.

19. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Podľa jeho
názoru je styk upravený v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa, pričom súd prihliadol na všetkypotrebné skutočnosti týkajúce sa zárobkových možností a schopností otca. Medzi rodičmi stále vnímajú
atmosféru napätia a stresu, nedarí sa im dosiahnuť konštruktívnu komunikáciu o dieťati, tvrdenia oboch
rodičov sú protichodné. Navrhli, aby odvolací súd rozhodol v prospech maloletého dieťaťa.

20. K odvolaniu matky sa vyjadril písomne otec, ktorý uviedol, že mu matka bráni v stretávaní sa s
dcérou. Dostala už niekoľko pokút, napriek tomu je styk problematický, alebo teda zmarený. Podľa
jeho názoru je vzhľadom k tomu , že matka s dcérou sú ďaleko od jeho bydliska, je vhodné aby sa
s dcérou stretával počas dlhších úsekov. Pochopil rozhodnutie súdu, že nie je možné aby hneď bol

s dcérou 2 týždne v kuse a rešpektoval aj kompromis a stanoviská Úradu práce. Čo sa týka úpravy
stretnutí, toto je na dobu kým dcéra nechodí do školy, potom budú musieť s matkou komunikovať či
a ako to upraviť. Vo vzťahu k odročeniu pojednávania poukázal na to, matka chcela zmariť posledné
pojednávanie, nebolo preukázané aby sa z dôvodu zdravotného stavu nemohla zúčastniť pojednávania.
Nešlo o prvé zmarenie pojednávania. Výživné, pokiaľ matka poukazuje, že nepreukázal svoj príjem, tak
je to ona, ktorá nepreukázala svoj príjem. Vo vzťahu k zastupovaniu a spravovaniu majetku uviedol, že

rozhodnutie považuje za správne. Poukazuje na to, že obaja sú jej rodičia, čo matka nechce pochopiť.
Pokiaľ matka tvrdí, že 500,- Eur je len tržba jej firmy a nie jej príjem, ako ale potom vysvetlí, že dokáže
vyživiť, hradiť náklady na dcéru, na advokátov, pričom vlastnila pôvodne 2 byty, garsónku v Prešove a
byt v centre Bratislavy. Prenájom z bytu zatajila, má internetový obchod a rovnako jej to vynáša. Podľa
jeho názoru matka, ak žiada odvolací súd aby došlo k zrušeniu celého rozsudku, tak žiada aby nemusela

mu dávať dcéru ako má, pričom on chce ukončiť súdy a venovať sa svojmu dieťaťu.

21. Matka podala písomné vyjadrenie k vyjadreniu otca. Uviedla, že súd nebol opätovne oprávnený
na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku, pretože žiadna zo strán takýto návrh nepredniesla,
nerešpektuje súd znalecký posudok Mgr. E. E.. K vyjadreniam kolíznej opatrovníčky uviedla, že počas

celej jej pôsobnosti jej nikdy nebolo povedané v akom rozsahu sa má upraviť stretávanie otca s
maloletou.

22.Kolíznyopatrovníkpodalpísomnévyjadreniekstanoviskuotca.Zotrvalnatom,žesúdprvejinštancie
prihliadol na všetky potrebné skutočnosti týkajúce sa najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Rodičia

nevedú komunikáciu, ktorá by im umožnila vyriešiť otázku týkajúcu sa stretnutí maloletej s otcom. K
vyjadreniu matky podal kolízny opatrovník, stanovisko v ktorom uviedol, že je zjavné, že obidvaja rodičia
majú záujem aby sa podieľali na starostlivosti a výchove dcéry, je však potrebné aby bol zachovaný
vzťah k obom rodičom.

23. Matka podala písomné vyjadrenie k vyjadreniu otca. Uviedla, že nebráni mu stretávať sa s maloletou.
Dĺžku konverzácie Skypu, ako aj dĺžku stretávaní si určuje sama maloletá. Poukazuje na ich plytký
vzťah. Čakala na konverzáciu pomocou Skypu, a už sa stalo dvakrát že od vykonateľnosti nebol práve
menovaný dostupný na konverzáciu, a to v dňoch 28.02.2017 ju kontaktoval 20 minút po termíne
a 31.01. neprejavil žiaden záujem. Otec plánoval manipulovať s našetrenými peniazmi pre maloletú.

Nikdy nepopierala, že by vlastnila byt v Bratislave, nehnuteľnosť sa nenachádza v centre Bratislavy,
je zaťažená 2 úvermi. Otec je vlastníkom 5-izbového rodinného domu s príjmom 1.000,- Eur. Musela
predať garáž a garsónku v Bratislave.

24. Písomne podal vyjadrenie k vyjadreniu matky otec, a to podaním zo dňa 09.04.2018, v ktorom

uviedol, že od doručenia odvolania matky prebehlo niekoľko stretnutí, maloletá nie je unavená, je len
manipulovaná matkou, a je podozrenie na syndróm CAN. Nikdy nie je nachystaná podľa rozhodnutia
súdu, a podľa správania sa maloletej jednoznačne tvrdí, že je manipulovaná a zastrašovaná matkou. Zo
samotného konania matky pred súdom bol zjavný jej nezáujem o dieťa ale len o pomstu otcovi.

Hodnotenie odvolacieho súdu

25. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutých častiach postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli
a dospel k záveru, že v časti rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho bolisplnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387, ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a v časti boli splnené podmienky pre je ho zmenu podľa § 388 C.s.p.

26. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že v posudzovanej veci ide o starostlivosť súdu o maloleté
dieťa. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne v napadnutých
výrokoch II., III., V., VIII., IX., XI., XII., XIII, XVI. Súd zistil v týchto častiach dostatočne skutočný stav
veci a prijal správny právny záver.

27. Odvolací súd k odvolacím námietkam matky uvádza nasledovné závery.

28. K námietke matky vo vzťahu k tvrdenému nesprávnemu postupu súdu, ktorým jej bolo znemožnené
uplatňovať jej procesné práva a to v takej miere, že bolo porušené jej právo na spravodlivý proces pričom
porušenie malo nastať v dôsledku postupu súdu ktorý neakceptoval jej návrh na odročenie pojednávania
nariadeného na deň 31.10. 2017 z dôvodu jej práceneschopnosti a nevykonal tak ňou označené dôkazy,

ktoré majú rozhodujúci vplyv na určenie výšky výživného pre maloletú dcéru uvádza, že z obsahu
spisu vyplýva, že matka maloletej požiadala písomným podaním zo dňa 30.10.2017 súd o odročenie
pojednávania nariadeného na deň 31.10.2017 z dôvodu jej práceneschopnosti.

29. Podľa § 33 ods.2 zákona č. 161/ 2015 Z. z Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“),

na pojednávanie predvolá súd účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Predvolanie sa
doručuje tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má
pojednávanie konať. Nariadenie pojednávania je spojené s prejednaním vo veci samej.

30. Ťažiskom realizácie procesných práv účastníkov súdneho konania je pojednávanie, na ktoré bola

matka ako aj jej právny zástupca riadne a včas predvolaní. Z obsahu spisu vyplýva, že matka maloletej
požiadala písomným podaním zo dňa 30.10.2017 súd o odročenie pojednávania nariadeného na deň
31.10.2017 z dôvodu jej práceneschopnosti. Uviedla, že sa nemôže zúčastniť pojednávania z dôvodu
zdravotného stavu. Predložila zároveň potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti všeobecného
lekára pre dospelých, MUDr. L. K., vyhotovené dňa 26.10.2017 (č.l. 905, 906 súdneho spisu). Dňa

31.10.2017bolosúduprvejinštanciedoručenéoznámeniezostranyprávnehozástupcumatky,advokáta
JUDr. B. A. o vypovedaní plnomocenstva s tým, že matku viac nezastupuje. Podanie bolo podané
osobne dňa 31.10.2017 a vyhotovené 31.10.2017 (č.l. 907 súdneho spisu). Osobne bolo podané
podanie matky, dňa 31.10.2017 (č.l. 908), v ktorom matka trvá na tom, že sa nemôže zúčastniť
pojednávania, žiada o odročenie stanoveného pojednávania a žiada o doručenie všetkých podaní,

ktoré boli v konaní predložené otcom. Navrhuje zároveň aby si súd vyžiadal od Sociálnej poisťovne a
zdravotnej poisťovne správu, aké dávky sociálneho zabezpečenia boli otcovi vyplácané po dobu jeho
práceneschopnosti, pretože tento príjem musí byť rovnako zhodnotený pri určovaní výšky výživného pre
maloletú V.. Súd prvej inštancie vo veci pojednával a tak vyhodnotil uplatnený dôvod odročenia ako nie
dôležitý (ustanovenie§ 183 ods.1 C.s.p.).

31. Ustanovenie § 183 ods.1 C.s.p. umožňuje súdu zvážiť dôvodnosť návrhu na odročenie pojednávania
a nadväzne konať v neprítomnosti strán sporu. Odlišné chápanie predmetného ustanovenia by viedlo k
nežiaducim prieťahom v konaní. Inými slovami v prípade pojednávania bez prítomnosti sporovej strany
za podmienok predpokladaných zákonom nemôže dôjsť k odňatiu práva konať pred súdom (porovnaj

napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/116/93).

32. Ustanovenie § 183 ods.4 C.s.p. ukladá súdu bezodkladne upovedomiť stranu, ktorá odročenie
navrhla, že ňou uvádzaný dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý. Znamená to, že súd, ak
nesúhlasí s uplatneným dôvodom požadovaného odročenia, oznámi strane sporu na jeho elektronickú

adresu ako posúdil podaný návrh. Ak nebolo sporovej strane oznámené, že pojednávanie sa odročuje
na základe jeho žiadosti, bolo povinnosťou strany sporu sa nariadeného pojednávania zúčastniť a
uplatňovať svoje procesné práva. Za danej situácie totiž, ak v priebehu konania došlo z rovnakých
dôvodov k opakovaným odročovaniam pojednávaní z dôvodov na strane matky , za situácie,
ak mala matka zvoleného právneho zástupcu, ak žiadosť o odročenie pojednávania bola podaná až

dňa 30.10.2017, práceneschopná bola matka od 26. 10. 2017, právny zástupca v deň nariadeného
pojednávania, oznámil že matku nezastupuje mohla matka predpokladať a byť pripravená, že súd
pojednávanie z tohto dôvodu neodročí a tento dôvod nebude považovať za dôležitý k tomu, aby došlo
k odročeniu pojednávania.33. V zmysle ustanovenie § 183 ods.1 Civilného sporového poriadku, môže byť pojednávanie odročené
len z dôležitých dôvodov a môže byť len vtedy, ak sa ho nemôže strana alebo jej zástupca z dôležitých

dôvodov dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávanie nechali
zastúpiť. Z obsahu podaného návrhu na odročenie pojednávania vyplýva, že dôvodom je zdravotný
stav matky. Z predmetnej žiadosti tiež vyplýva, že dôvody pre odročenie pojednávania na strane jej
právneho zástupcu neexistovali v deň podania návrhu . V súlade s ustanovením § 183 ods.3 je
strana povinná - tá, ktorá navrhuje odročenie pojednávania oznámiť súdu dôvod bezodkladne potom,

čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla
predpokladať. Povinnosťou totiž účastníka konania, ktorý navrhol odročenie pojednávania je oznámenie
dôvodu bezodkladne potom čo sa dozvie. Za tejto situácie táto bezodkladnosť nebola splnená, pretože
návrh na odročenie pojednávania bol podaný deň pred pojednávaním, práceneschopnosť matky nastala
už 26. 10 .2017 teda v pracovný deň (štvrtok) .Pojednávanie sa môže odročiť len vtedy, ak sú
kumulatívne splnené dve podmienky. Prvou je, že pre nemožnosť dostaviť sa pojednávania sú dané

dôležité dôvody a druhou je to, že nemožno od strany alebo od zástupcu spravodlivo žiadať, aby sa na
pojednávaní nechali zastúpiť. Z obsahu spisu vyplýva, že súd neoznámil matke, že nemieni vyhovieť
jej návrhu na odročenie pojednávania. S prihliadnutím na to, že žiadosť o odročenie pojednávania bola
doručená súdu krátko pred dátumom pojednávania, potom postup súdu, pokiaľ neoznámil matke
že nemieni takémuto návrhu vyhovieť nemá za dôsledok porušenie práva na spravodlivý súdny proces

vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré boli dôležité pre preskúmanie dôvodu na odročenie pojednávania
vo vzťahu k bezodkladnosti.

34. Podľa § 30 CMP, po začatí konania postupuje súd v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby
bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá. Konfrontácia prejednávania a rozhodovania

vecibezzbytočnýchprieťahovaprimeranejdĺžkykonaniasaviaženaprocesnúekonómiutohtopostupu.
Právna úprava procesného postupu upúšťa od prísnosti procesného postupu v konaní sporovom, no
nemôže rezignovať na základné práva a povinnosti účastníkov konania. Aj v konaniach mimosporových
má významný vplyv na efektivitu procesného postupu aktivita a súčinnosť účastníkov konania. Z
toho potom vyplýva nevyhnutnosť prispôsobenia vykonávania procesných úkonov, to znamená, že

súd je povinný vo veci rozhodnúť rýchlo, hospodárne a zistiť čo najspoľahlivejší skutočný stav veci.
Dôvody na odročenie pojednávania by mali byť potom také, ktoré súd nemohol predvídať pri príprave
a nariadení termínu pojednávania. Pojednávanie je teda možné odročiť len z dôležitého dôvodu.
Dôležitým dôvodom, pre ktorý sa strana sporu, teda alebo účastník konania, v mimosporovom konaní
nemôže dostaviť na pojednávanie, vždy dôležitosť dôvodu na odročenie termínu posudzuje súd podľa

konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase
posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 1Obdo/19/2014).

35. Súd prvej inštancie uviedol dôvody vo svojom rozsudku pre ktoré sa rozhodol v konaní pokračovať

napriek žiadosti matky o odročenie pojednávania. Konštatoval, že matka dieťaťa sa ospravedlnila z
piatich pojednávaní, z toho 2 krát z dôvodu práceneschopnosti, ďalej z dôvodov potreby zastupovania
právnym zástupcom, pričom v konaní opakovane vypovedala plnomocenstva udelené právnym
zástupcom, JUDr. B. A. dvakrát, pričom každé ospravedlnenie doručovala súdu pár dní pred termínom
pojednávania, prípadne v deň pojednávania, napr. dňa 31.10.2017). Súd má za to, že hoci matka vo

svojich žiadostiach uvádzala dôvody inak spôsobilé viesť k záveru o odročení pojednávania, nie je vždy
súdpovinnýtakýtodôvodakceptovať,atonajmävtedy,akjeúčastníkomkonaniauplatnenýnaprocesnú
obštrukciu s cieľom bezdôvodného predlžovania súdneho konania.

36. Podľa článku 12 CMP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a

rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

37. Námietka matky o porušení jej práva na spravodlivý súdny proces nie je podľa názoru odvolacieho
súdu dôvodná. Nejde o vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a

v konkrétnych okolnostiach súdeného prípadu nedisponuje intenzitou potrebnou pre konštatovanie
relevantného porušenia procesného práva tohto účastníka konania.38. Matka v podanom odvolaní namieta nesprávny právny záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k
výroku II. ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletú
a spravovať jej majetok. Namieta, že súd neurčil resp. neupravil výkon rodičovských práv a povinností

v bežných veciach pri zastupovaní maloletého dieťa.

39. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon

ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

40. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v súvislosti s ustanovením § 28 zákona o rodine. Pojem
výchova je potrebné chápať širšie než len ako osobnú starostlivosť, pretože znamená aj rozhodovanie o
dieťati v prípadoch, v ktorých dieťa nemôže samo rozhodovať. Práva a povinnosti upravené v ustanovení

§ 28 majú iba rodičia, ktorí majú rodičovské práva v plnom rozsahu. Rodičia spravujú celý majetok
svojich maloletých detí, tvoriaci tak majetkovú podstatu, ako aj výnos z nej. Postupujú pritom podľa
zásad riadneho hospodárenia. Ak rodičia v rámci správy majetku dieťaťa urobia opatrenia presahujúce
rámec bežnej správy majetku, vyžaduje sa pre perfektnosť takéhoto právneho úkonu schválenie súdom
(§ 28 Občianskeho zákonníka a § 110 zákona o rodine). Každému z rodičov patria všetky rodičovské

práva a povinnosti. Vykonávajú ich buď spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Vzhľadom
na rýdzo osobnú povahu rodičovských práv, nemôže tieto zásadne vykonávať jeden rodič bez súhlasu
druhého rodiča, okrem, ak by druhý rodič rodičovské práva nemal (§ 39 ods. 1). Rodičovské práva a
povinnosti patria iba rodičovi, ktorý má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Ak bol rodič
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak bol v spôsobilosti na právne úkony obmedzený,

prípadne ak mu bol výkon rodičovských práv pozastavený, alebo bol rodičovských práv a povinností
pozbavený, rodičovské práva mu nepatria. Súd môže rodičov pozbaviť rodičovských práv, ak sú pre také
rozhodnutie splnené zákonom ustanovené podmienky (§ 38 ods. 4). Keďže obaja rodičia maloletého
dieťaťa , majú plnú spôsobilosť na právne úkony, ani im nebol výkon rodičovských práv pozastavený,
ani neboli rodičovských práv pozbavení, možno dospieť k záveru, že obom z nich patrí právo maloletého

zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd totiž nie je oprávnený niektorému z rodičov odobrať časť
výkonu rodičovských práv a povinností. Zásahy do výkonu môže robiť len v súvislosti s konaním podľa
§ 38 Zákona o rodine. Pre aplikáciu tohto ustanovenia však rodič musí naplniť niektoré zo zákonom
kvalifikovaných konaní. Predmetné dôvody v prejednávanej veci neboli súdom zistené, bez splnenia
tejto podmienky do výkonu rodičovských práv a povinností nie je možné zasahovať.

41. Z vyššie uvedených dôvodov možno v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
rozhodnúť výlučne tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa, spravovať jeho majetok obom rodičom.
Realizovať ho budú v bežných veciach každý samostatne na základe svojho rozhodnutia, v podstatných
veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže v

podstatnýchveciachmusiarozhodovaťspoločne.Niejetakdôvodnéabysúdpostupovalprirozhodovaní
spôsobomakýnavrhujematka.Rozhodnutiesúdu pokiaľrozhodolooprávneníobochrodičovjesprávny.

42. K námietke matky o nesprávnom zistení skutočného stavu veci a následnom nesprávnom právnom
posúdení veci vo vzťahu k zisteniam súdu a jeho záverom pri určení výšky výživného je potrebné uviesť

nasledovne.

43. Podľa ust. § 62 ods.1,2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ust. § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

44. Určené výživné súdom zodpovedá zákonným kritériám. Súd prvej inštancie pri zisťovaní možností

a schopností povinného rodiča vychádzal zo zistení vo vzťahu k jeho zárobkovým možnostiam a
majetkovým pomerom. Určil výživné pre maloletú dcéru od 11. 12. 2014 do budúcna vo výške 130 Eur.
Vychádzal zo zistení, že otec dieťaťa bol v zamestnaný od októbra 2015 do 30.09.2017 na dobu určitú
v Dopravnom podniku Bratislava a.s., s čistým priemerným mesačným zárobkom za obdobie od októbra
do decembra 2015 vo výške 473,61 Eur, za rok 2016 vo výške 870,70 Eur, za obdobie od januára do
mája 2017 vo výške 535,40 Eur. V období od 16.10.2013 do 17.1.2017 bol spoločníkom a konateľom

spoločnosti Q., s.r.o., predmetom ktorej bol internetový predaj. Otec uviedol, že ukončil podnikateľskú
činnosť, pretože spoločnosť bola v strate. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby
Q s.r.o. za rok 2015 vyplýva výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení vo výške - 4.729
Eur. Otec dieťaťa ako prevádzajúci previedol obchodný podiel spoločnosti Q s.r.o. na nadobúdateľa
spoločnosť J. s.r.o. za cenu prevodu XXX Eur. Súd prvej inštancie vychádzal z tvrdenia otca že jeho

príjem z podnikateľskej činnosti vo výške X.XXX Eur mesačne.

45. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd,
kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné
odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti

predstavujúsubjektívnekritériumurčovaniarozsahuvyživovacejpovinnostiarozumejúsanimivlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním,získanýmiskúsenosťami.Priposudzovaníschopnostíamožnostípovinnéhorodičasúdôležité
jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom
získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súd

vychádzal z týchto zákonných kritérií pri určovaní výšky výživného.

46. Matka namieta, že súd prvej inštancie sa nevyrovnal dostatočne s príjmom otca počas jeho
práceneschopnosti v roku 2017, príjmom od spoločnosti T. s.r.o. a príjmom z podnikateľskej činnosti.
Neaplikoval ustanovenie § 63 ods1. Zákona o rodine. Zistenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k zisteniu

možnosti a schopnosti otca možno považovať za správne. Otec predložil súdu prvej inštancie, vo vzťahu
k preukázaniu svojich zárobkových možností a schopností, daňové priznanie z podnikateľskej činnosti,
a to za rok 2015 (č.l. 687), za rok 2014, vrátane účtovnej závierky a súvahy majetku, (č.l. 677 a č.l.
682). Ďalej predložil dôkazy o tom, že v roku 2016, (21.12.2016) došlo k prevodu obchodného podielu
na spoločnosť J. C., s.r.o. (č.l. 700) za hodnotu 100,- Eur. Rovnako tak súd vychádzal zo mzdových

listov, ktoré boli predložené zamestnávateľom otca od roku 2015 do roku 2017, a to Dopravného podniku
Bratislava, pričom vychádzal z čistého príjmu deklarovaného týmto zamestnávateľom (č.l. 638, 639,
640).

47. Súd prvej inštancie určil výživné v rozsahu 130,- Eur za obdobie od 11. 12. 2014 do budúcna

s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletej V.. Vychádzal pritom z vykonaných dôkazov, ktoré
preukazovali príjem otca z pracovnoprávneho vzťahu a vzťahu podnikateľského.

48. K námietke matky, že nepostupoval súd správne pokiaľ neaplikoval ustanovenie § 63 ods. 1
Zákona o rodine je potrebné uviesť, že súd vyzval otca na preukázanie možnosti a schopnosti a otec

súdu predložil určite konkrétne dôkazy o výške svojich príjmov z tejto závislej činnosti a svoju povinnosť
predložiť podklady potrebné na zhodnotenie majetkových pomerov splnil. Nie je tak možné v danej veci
aplikovať ustanovenie § 63 ods. 1 zákona o rodine jeho poslednú vetu, pretože nie je možné prijať záver
že otec vo vzťahu k príjmom z tejto činnosti nepredložil žiadne podklady preukazujúce jeho pomery
na výzvu súdu.

49. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť, ktorá aj takýmto spôsobom plní svoju
zákonnú vyživovaciu povinnosť. Určené výživné s prihliadnutím na vek a odôvodené potreby mal.dieťaťa nemožno považovať za nadštandardné. Výživným sa však nerozumejú iba náklady na stravu,
ale aj náklady na kultúrny, športový, ako aj celkový spoločenský život. Výživné je osobným právom
dieťaťa a má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

50. Je potrebné poznamenať, že je zákonnou povinnosťou otca plniť výživné. V zmysle § 28 Zákona o
rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu,
zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je
garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú

starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov
zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne
rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať
sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine,
pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam, u každého rodiča zvlášť,
prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a potreby, ktoré sú nad rámec

bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom mal. dieťaťa, je nutné prihliadnuť na
majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti, schopnosti otca ako povinného
a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletého. Je potrebné uviesť, že výživné pre dieťa slúži nielen na
uspokojovanie odôvodnených potrieb.

51. Výšku výživného určenú súdom prvej inštancie je potrebné považovať za primeranú, zodpovedajúcu
zákonným kritériám. V prípade podstatnej zmeny pomerov môže matka podať návrh na zmenu
súdneho rozhodnutia o výživnom (§ 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine).

52. Vo vzťahu k napadnutému výroku IV. ktorým súd povolil otcovi splácať dlžné výživné v 30,00

Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok až do úplného
vyrovnania dlhu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 232 ods.
4 C.s.p.

53. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

54. Súd prvej inštancie povolil splácať dlh na výživnom v splátkach dôvody neuviedol. S prihliadnutím na
výšku dlhu a pomery povinného rodiča je akceptovateľná iná lehota na plnenie dlhu povinného rodiča
než lehota 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd po zohľadnení doby počas ktorej vznikol

dlh na výživnom a obdobie počas ktorého by mal otec tento dlh splácať prijal záver , že neexistujú také
závažné dôvody, pre ktoré by nemohol otec svoj dlh splniť skôr než v dobe akú určil súd pri stanovení
výšky splátok a podmienok splatnosti. S prihliadnutím na to, že ide o výživné pre maloleté dieťaťa,
zákonnú povinnosť otca platiť výživné pokiaľ dieťa nebolo v jeho osobnej starostlivosti, že dieťa má
právo na výživu a ide o jeho zákonný nárok, odvolací súd stanovil inú lehotu na plnenie postupom podľa

ustanovenia § 232 ods. 3 C.s.p. Umožnil splatiť dlh v štyroch splátkach štyroch splátkach po 714,50 Eur
tak, že prvá splátka je splatná najneskôr do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, druhá najneskôr
do 15.12.2018, tretia najneskôr do 15.03.2019 a štvrtá najneskôr do 15.06.2019. Pri takto stanovenej
možnosti prihliadol súd na oprávnené potreby maloletej a možnosti, schopnosti majetkové a osobné
pomery povinného rodiča. Neohrozí to výživu otca, ani plnenie jeho nevyhnutných výdajov.

55. Vo vzťahu k úprave styku otca s maloletou V. a námietkam odvolateľky je potrebné uviesť v prvom
rade, že rozsah styku určený súdom prvej inštancie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa. V
dôvodoch svojho rozhodnutia dáva súd relevantné odpovede na riešenú problematiku, z akých dôkazov
vychádzal, akú skutkovú a dôkaznú situáciu považoval prioritne za významnú, svoje závery oprel aj o

výsledok znaleckého skúmania v znaleckom posudku. Prijaté závery súdu vzťahujúce sa k postupnej
úprave styku otca s maloletým dieťaťom a v nadväzujúcich výrokoch o právach a povinnostiach rodičov
v súvislosti s realizáciou styku otca s maloletým dieťaťom, s konkrétnym vymedzením ich konkrétnych
úloh majú oporu tak v zistenom skutkovom stave ako aj v aplikovaných právnych predpisoch. Písomné
dôvody vo vzťahu k úprave styku v komplexnej miere zohľadňujú existujúcu skutkovú situáciu zistenú v

rámci rozsiahleho dokazovania, existujúce a panujúce vzťahy v komunikácii rodičov, existujúcu situáciu
v dôležitosti úpravy styku otca s maloletou.56. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa

zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a
rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať

patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä
možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď
priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť
v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

Podľačlánku5zákonač.36/2005Z.z.orodine(ďalejlen„ZoR“)záujemmaloletéhodieťaťajeprvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu
maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj
bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného,
telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so

zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a
jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj
vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných

prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv
a povinností.

Podľa článku 10 ods. 1 a 2 zákona č. 161 / 2015 Z.z Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP),
dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých

spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

57.Zákonorodineaanižiadeninýprávnypredpispresnenedefinujepojem„záujemmaloletéhodieťaťa“.
Obsah tohto pojmu je široký a je potrebné ho posudzovať vždy v kontexte špecifickosti konkrétneho
prípadusohľadomnavšetkyokolnosti.Rodičiatvrdia,žemajúzáujemnatom,abystykbolupravenývčo

najlepšom záujme maloletej dcéry. Kolízny opatrovník zdôrazňuje, že v záujme maloletej je stretávanie
sa dcéry s otcom a budovanie citových vzťahov.

58.Predmetnávecjedôkazom,žerodičianedokážuvzájomnekomunikovaťopotrebáchmaloletejdcéry.

59. Súd starostlivosti o maloletú správne vychádzal z toho, že je prvoradým záujmom dieťaťa, aby
vyrastalo v bezpečnom a stabilnom výchovnom prostredí v okruhu ľudí, ktorí sú schopní a ochotní mu
poskytnúť nielen materiálne zabezpečenie ale aj lásku a výchovu tak, aby sa dieťa mohlo pozitívne
vyvíjať po všetkých stránkach. Súd taktiež nepochybuje o tom, že matka má vytvorené vhodné
podmienky pre výchovu maloletej. Na druhej strane si je však nutné uvedomiť, že záujmom dieťaťa je aj

vytváranie a rozvoj vzájomných vzťahov a väzieb k okoliu a najmä k obom rodičom ako aj k iným blízkym
osobám(viďcit.článok5písm.h/ZoR). Rozpadomvzťahu rodičovmaloletéhodieťaťa nedošlokzániku
existujúcich väzieb medzi dcérou a otcom. Právo na rozvoj takýchto väzieb nemá len rodič, ktorému je
dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti ale aj samotné maloleté dieťa. Tým, že maloletá je od
rozpadu rodiny v starostlivosti matky nevzniklo jej právo autonómne rozhodovať o tom, v akom rozsahu

sa dieťabude stretávaťsotcomaleborodinounajehostraneatobezohľadunajejsubjektívnevnútorné
presvedčenie, že tak koná v záujme maloletého dieťaťa. Ak do rozpadu rodiny obaja rodičia hrali v
živote V. dôležitú úlohu, tak po jej rozpade sa nič na tejto úlohe nemôže meniť z pohľadu maloletéhodieťaťa. Rozchod rodičov by nemali rodičia ešte viac sťažovať pre ne stratou jedného z nich, ale pokiaľ
možno urobiť ho znesiteľným a umožniť dieťaťu prežívať vzťah k nerezidentnému rodičovi.

60. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho
usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho
výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné
postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04).

61. Ak medzi rodičom a maloletým dieťaťom vznikli rodinné zväzky, štát musí konať tak, aby sa mohli
tieto zväzky ďalej rozvíjať (porov. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Keegan vs. Írsko č.
16969/90 zo dňa 26.05.2004, Kroon vs. Holandsko č. 18535/91 zo dňa 27.10.1994).

62. Byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života (porov. rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva Bronda vs. Taliansko č. 22430/93 zo dňa 9.6.1998) vyplývajúceho

z čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Po rozpade rodiny s maloletými
deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť
a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom;
preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej
zodpovednosti, nie je - ani pri plnom rešpektovaní práv samých maloletých - zákonného, o to menej

ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je,
bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený (porovnaj nález Ústavného súdu ČR z 24.
septembra 1998, sp. zn. III. ÚS 125/98).

63. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal.

dieťaťa (§ 28 ods. 1, 2 ZoR). Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že rodičia majú nielen právo,
ale aj povinnosť podieľať sa na výchove mal. dieťaťa. Otec odchodom matky zo spoločnej domácnosti
stratil kontakt s maloletou dcérou a stav od tohto odchodu nemožno zhodnotiť ako dostatočný pre
realizáciu jeho práva podieľať sa na výchove dcéry. Argumenty súdu prvej inštancie o dôvodoch pre
stanovenie rozsahu stretávania sa dcéry s otcom považuje aj odvolací súd za logické a správne. Od

odchodu matky zo spoločnej domácnosti sa možnosti otca podieľať sa úplnej a vyváženej výchove
dcéry stali obmedzenými.

64. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to, že
by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Vhodne zvolená úprava styku s mal. dcérou rozšírením

styku je správna. Vytvára sa ňou dostatočný priestor pre realizáciu styku. Zo záverov vykonaného
dokazovania súdom prvej inštancie a nielen znaleckého posudku nevyplývajú žiadne závery, ktoré
by odôvodňovali iný rozsah styku otca s dieťaťom vzhľadom na jeho vek, a zdravotný stav ako
ho určil súd . Súd prvej inštancie sa dôvodmi matky, ktoré smerovali k preukázaniu neexistencie
potreby o rozsiahlejšom styku dostatočne vyrovnal a uviedol dôvody, pre ktoré sa rozhodol pristúpiť k

rozsahu ako ho určil. Odvolací súd zastáva názor, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia
vo vzťahu k chápaniu citových potrieb dcéry na rovnakej úrovni by zaručovala bezproblémový realizáciu
rodičovských práv oboch rodičov. Právo dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny vzťah k obom rodičom
môže byť porušené len vtedy, ak rodič ohrozuje život alebo zdravie dieťaťa, ináč je v rozpore s najlepším
záujmom a právami dieťaťa. V danej veci, žiadne skutočnosti ktoré by mohli byť dôvodom pre ohrozenie

zdravia dieťaťa nie sú. Ak sa naučia rodičia komunikovať o potrebách dieťaťa a akceptovať druhého
rodiča je odvolací súd presvedčený, že dajú aj svojej dcére do života veľmi dôležitý a jasný signál,
že vzniknuté ťažkosti vzájomne vyriešili, prijali vlastný podiel zodpovednosti nájsť riešenie. A v
neposlednom rade nezničia puto svojho dieťaťa, ktoré nepochybne obaja milujú k jednému z nich. Iba
tak budú môcť a smieť obaja rodičia milovať a tráviť čas s dcérou obaja.

65. K námietkam matky vo vzťahu k nerešpektovaniu potrieb maloletej, vo vzťahu k styku otca
s maloletou odvolací súd, ich nepovažuje za dôvodné. Skutočne tým, že otec má právo podieľať
sa výchove dcéry takým istým rozsahom ako matka je táto námietka nedôvodná. Dieťa má právo na
oddych a otec počas styku na túto okolnosť prihliadne. Súd vyhodnotil v kontexte všetky dôkazy

vo vzťahu k potrebám styku ,možnostiam styku okolnostiam prípadu, komunikácie rodičov vychádzal
zo záverov znaleckého posudku, správ kolízneho opatrovníka mal. dieťaťa, výsluchu oboch rodičov
a pod. Nebolo zistené, aby styk maloletému dieťaťu neprospieval. Styk otca s dieťaťom je citlivo
upravený s prihliadnutím na okolností prípadu ako je vzdialenosť bydlísk otca a maloletej, samozrejme,s prihliadnutím aj na to, že maloletá je v predškolskom zariadení. Ak obaja rodičia prezentujú, že pre
oboch je prvoradý záujem ich dieťaťa a majú záujem na jeho najlepšom vývine musia mať záujem
na vytvorení opätovnej základnej komunikácie s nutnosťou akceptácie druhého rodiča potrebného pre

výchovu dieťaťa.

66. Odvolací súd neakceptuje námietku matky vo vzťahu k úprave styku počas Vianočných prázdnin
resp.sviatkov.Pri úpravepočasvianočnýchsviatkov nebude matkaukrátenávtráveníčasusmaloletou
počas Vianoc . Styk je upravený citlivo a zohľadňuje záujem oboch rodičov tráviť sviatočný čas s

maloletou. Upravený je kalendárny rok 2018 a následne každý párny rok od 25.12. od 9.00 hod. do
31.12. do 18.00 hod. takže v nepárnom roku kalendárnom trávi tieto sviatky matka s maloletou. Otec
v tomto štádiu konania ustúpil vo vzťahu k 24. decembru pričom je treba zdôrazniť, že Štedrý deň
je najsviatočnejší deň v roku, je významným sviatkom a je prinajmenšom vhodné, aby tie sviatky boli
zahrnuté do úpravy možnosti stretávania sa s druhým rodičom, ktorému dieťa nie je zverené. Odvolací
súd tak rozhodnutie súdu v napadnutých výrokoch vo vzťahu k styku otca s maloletou dcérou potvrdil

ako vecne správne.

67. K námietkam matky o nevykonateľnosti výroku, následnej materiálnej nemožnosti zabezpečenia
zariadenia pre komunikáciu prostredníctvom SKYPU vo vzťahu k výroku XVI. napadnutého rozsudku ,
ktorým súd matke uložil zabezpečiť, aby maloletá V. bola dostupná na konverzáciu s otcom

prostredníctvom web kamery a aplikácie Q. 1x každý týždeň v stredu o 18.00 hod. je potrebné
uviesť nasledovné. Súd postupoval správne, pokiaľ uložil matke povinnosť zabezpečiť aby maloletá
bola dostupná na konverzáciu s otcom, prostredníctvom web kamery a aplikácie Q.. Súčasná úroveň
technického pokroku už za bežné formy komunikácie ľudstva považuje komunikáciu prostredníctvom
telefonického styku, prostredníctvom Q., a teda web kamery, výpočtovej techniky, a niet preto prekážky

aby práve v takomto prípade, ktorý je možné považovať za odôvodnený, o úprave styku s rodičom bolo
rozhodnutéajtakýmtospôsobom.Odvolacísúduznalnámietkumatkymaloletejtýkajúcusaúpravystyku
prostredníctvom skype, pokiaľ ide o otázku nevymedzenia dĺžky trvania tohto rozhovoru. Vzhľadom na
to, že ide o malé dieťa, keď jeho pozornosť vzhľadom na jeho vek je ťažšie udržateľná, je potrebné
komunikáciu cez skype ohraničiť a odvolací súd zastáva názor, že táto komunikácia je vhodná po

dobu 30 minút, pretože kontakt má byť pre dieťa obohacujúci, nie únavný a nemožno nútiť malé dieťa
do aktivít, ktoré sú vhodné pre väčšie deti, ktoré takémuto kontaktu aj porozumejú, je potrebné tiež
rešpektovať denný režim dieťaťa, aj mieru jeho únavy. Na námietku matky o nevybavenosti zariadením
skype, odvolací súd nemohol prihliadnuť, pretože takáto aplikácia je súčasťou každého počítača. Keďže
matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu následne (č.l. 1006) uvádza, že maloletú pripravuje na tieto

rozhovory s otcom prostredníctvom Q. a sám otec porušuje túto formu styku možno mať za preukázané,
že takéto zariadenie matka má. H. súd tak pristúpil k zmene tohto napadnutého výroku a určil , že
rozhovor otca s mal. cez skype sa uskutoční vždy v stredu od 18.00 hod. do 18. 30 hod. Technické
možnosti (prístup k PC, nainštalovanie kamery, nainštalovanie statusu na skype, spustenie prenosu)
zabezpečí matka.

68. Pokiaľ ide o jej námietky vo vzťahu k výroku XVII. napadnutého rozsudku, podľa názoru odvolacieho
súdu niet dôvodu, aby si otec maloletej zabezpečoval samostatný cestovný doklad. Samozrejme v
prípade vycestovania otca s maloletou je to podmienené súhlasom matky. V tejto časti považuje
rozsudok za vecne správny s uvedením konkrétnych a správnych dôvodov, ktoré viedli súd k uloženiu

tejto povinnosti.

69. Matka v podanom odvolaní namieta aj nesprávny záver súdu, pokiaľ uložil matke povinnosť
informovať otca o základných veciach týkajúcich sa dieťaťa v súvislosti s jeho zdravotným stavom,
aktivitami a podobne podľa ust.§ 24 ods.5 Zákona o rodine. Podľa jej názoru ide o šikanózne

ustanovenie jej povinnosti. Záver súdu prvej inštancie vzhľadom na zistené nezhody, na neschopnosť
rodičov vzájomne komunikovať, predovšetkým na postoj matky je správny. Odvolací súd poukazuje na
to, že zákonnými zástupcami maloletého dieťaťa sú obaja rodičia. Vzhľadom na vyjadrenia, výsluchy
oboch rodičov je zrejmé, že komunikácia medzi rodičmi je veľmi problémová a z vykonaných dôkazov
nevyplýva, že by matka informácie o dieťati otcovi nebola schopná poskytnúť. Podľa názoru odvolacieho

súdu informácie, o ktorých má matka povinnosť otca maloletého dieťaťa informovať, matku zbytočne
ani nad mieru nezaťažuje. Ich včasnosť a aktuálnosť bude zodpovedať tomu, čo sa udialo alebo udeje
alebo očakáva v rozpätí jedného mesiaca. Pokiaľ bude zo strany oboch rodičov prejav vôle smerujúci k
tomu, že si sami nájdu spôsob ako pristupovať k výkonu rodičovských práv a povinností aj bez zásahova rozhodnutí súdu, nájdu spôsob, aby otec vedel a bol informovaný o dieťati, nie je potrebné potom
následné opatrenie. Nie je zrejmé z obsahu vykonaných dôkazov, aby matka sama informácie otcovi
dieťaťa poskytovala doposiaľ. Rozhodnutie súdu tak zavedie do výkonu rodičovských práv a povinností

rodičov maloletého dieťaťa pravidelnosť.

70. Z uvedených dôvodov tak odvolací súd považuje záver súdu o potrebe uloženia povinnosti
matke za správny. Pristúpil však k zmene napadnutého výroku s akceptáciou námietky matky o
nepreukázaní dôvodov pre informáciu o pobyte dieťaťa. Napadnutý výrok v tejto časti zmenil postupom

podľa ustanovenia § 388 C.s.p. a to tak, že matka je povinná informovať otca o všetkých podstatných
záležitostiach maloletej týkajúcich sa najmä jej zdravotného stavu, jej predškolských aktivít a to vždy k
28.dňu príslušného kalendárneho mesiaca písomne.

71.VovzťahukvýrokuXIX. (správneoznačenievýroku),keďžesúdprvejinštanciehonesprávneoznačil
akovýrokXIV.jemožnéuviesť,žepokiaľ súd neuviedolakýe-mailmáotecmaloletejoznámiť,jezrejmé,

že ide o e-mail otca, e-mailovú adresu otca. V tejto súvislosti tak odvolací súd pristúpil k odstráneniu
tejto nejasnosti a zmenil rozsudok v tomto výroku tak, že otec je povinný oznámiť matke svoju emailovú
adresu pre potreby komunikácie rodičov o mal. dieťati, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Pristúpil aj k upresneniu správneho označenia napadnutého výroku.

72. Za dôvodnú možno považovať námietku matky vo vzťahu k výroku, ktorým súd určil predbežnú
vykonateľnosť rozsudku. Je potrebné uviesť, že podľa § 44 CMP sú rozsudky o výživnom vykonateľné
doručením. Zákonodarca stanovil v tomto ustanovení predbežnú vykonateľnosť iba u rozsudkov o
výživnom, vo vzťahu k všetkým vyživovacím povinnostiam, pričom Civilný sporový poriadok v ust.§
233 C.s.p. stanoví možnosť, aby súd rozhodol o predbežnej vykonateľnosti, kedy súd predbežnú

vykonateľnosť vyslovuje aj vo výroku rozhodnutia. Pri Civilnom mimosporovom poriadku je zrejmé, že
predbežné vykonateľnosť znamená, že rozhodnutie je vykonateľné skôr ako nadobudne právoplatnosť,
ale nastáva priamo zo zákona podľa mimosporového poriadku. Pokiaľ súd sa rozhodol postupovať podľa
ust.§ 233 a našiel dôvody pre vyslovenie predbežnej vykonateľnosti z dôvodu nebezpečenstva ťažko
nahraditeľnej alebo značnej škody, tak ako to definuje vo svojom rozhodnutí, absentuje však návrh na

vyslovenietakejtopredbežnejvykonateľnosti.Vzhľadomnatietodôvodypristúpilodvolacísúdkzrušeniu
napadnutého rozsudku v tejto časti postupom podľa § 389 ods.1 písm.a/ C.s.p.

73. Matka podala v odvolacom konaní dňa 30.07.2018 návrh na vykonanie dokazovania a to
oboznámením sa s obsahom znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní, ktorým sa má

preukázať skutočný stav priebehu styku otca s mal.dcérou, dňa 31.07.2018 upresnila označenie
predmetného dôkazu s tým, že ide o znalecký posudok znalkyne z odboru klinická psychológia Mgr. T. G.
vypracovaný v konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, odbor kriminálnej polície
Prešov ČVS: ORP-446/1-VYS - PO-2018.

74. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

75. Matka navrhla vykonať nový dôkaz v odvolacom konaní. Za nový dôkazný návrh možno považovať
taký návrh, ktorý doposiaľ nebol navrhnutý. Odvolací súd pristúpil vzhľadom k tomu, že odvolacie

konanie je postavené v mimosporových konaniach na princípe úplnej apelácie k posúdeniu navrhnutého
dôkazu. Navrhnutý dôkaz musí byť relevantný, t.j. skutočnosť, ktorú má preukázať musí byť podstatná
pre rozhodnutie. Matka navrhla vykonanie predmetného dôkazu na preukázanie tej skutočnosti, ktorou
má byť skutočný priebeh styku otca s maloletou dcérou. Vzhľadom na preukázanie skutočnej realizácie
styku nepovažuje odvolací súd tento dôkaz za potrebné vykonať. V danej veci musia byť určené pravidlá

pre styk otca s dieťaťom už prostredníctvom súdu z dôvodu, že komunikácia rodičov zlyháva a nie je
možné očakávať dohodu rodičov ohľadne styku. Je nevyhnutné, aby boli určené pravidlá styku z dôvodu,
aby nedošlo k úplnému odcudzeniu dieťaťa s otcom a tieto pravidlá sa musia dodržiavať. Odvolací
súd zároveň prihliadol na to, aby nedochádzalo k prieťahom v konaní (článok 12 CMP). Odvolací súd z
vyššie uvedených dôvodov tak rozhodol, že navrhnutý dôkaz matkou v odvolacom konaní nevykoná.

76. Pravidlá styku určené rozhodnutím súdu vychádzajú z toho, že mal. V. je v predškolskom zariadení.
V prípade, ak nastúpi na povinnú školskú dochádzku sa určený styk musí tejto okolnosti prispôsobiť,
najvhodnejšie vzájomnou dohodou rodičov, prípadne návrhom na zmenu súdneho rozhodnutia.77. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 57 CMP z dôvodu, že nebol
zo strany účastníkov konania podaný návrh na priznanie nároku na náhradu trov konania, odvolací súd

o trovách odvolacieho konania nerozhodoval.

78. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) ZoR, ,,ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť
o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa
sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach“.

79. Veci týkajúce sa maloletých detí sú vždy citlivou oblasťou, preto je potrebné k opatreniam pristupovať
s maximálnou opatrnosťou.

80. Zákon o rodine dáva súdu v prípade, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, možnosť
rozhodnúť o uložení výchovných opatrení. Výchovné opatrenia majú plniť ochrannú funkciu, to znamená

napomáhať navráteniu dieťaťa do riadneho výchovného prostredia, ktoré zabezpečí, aby sa dieťa
vyvíjalo v súlade so všeobecne akceptovateľnými morálnymi zásadami spoločnosti. Vychádzajúc z
obsahu spisu je zrejmé, že v danej veci je komunikácia medzi rodičmi týkajúca sa maloletej dcéry
minimálna a intenzívne konfliktná. Stav v akom sa nachádzajú vzťah rodičov si vyžaduje zásah súdu do
rodinných vzťahov skutočne v záujme zabezpečenia ochrany záujmov dieťaťa. Vzťahy ktoré sú medzi

rodičmi sú narušené. Vychádzajúc zo správ kolízneho opatrovníka obaja rodičia sa vzájomne ako rodičia
nerešpektujú a nedokážu medzi sebou pokojne komunikovať. Pre realizáciu bezproblémového styku je
podľa jeho názoru prvoradá dobrá komunikácia medzi rodičmi dieťaťa, ktorá v tomto prípade zlyháva.
Vychádzajúc z podaní rodičov obaja majú za to, že za daný stav môže ten druhý rodič. Vzhľadom
na tieto závažne zistenia javí sa ako nevyhnutné poskytnutie pomoci rodičom, s cieľom účinnej a

odbornej pomoci rodičom, aby mohli znovu prevziať obaja svoju rodičovskú zodpovednosť a znovu sa
spolu naučili komunikovať v záujme spoločnej dcéry a jej budúcej výchovy , vývoja . Musia sa naučiť
komunikovať tak aby výsledkom bola ich vzájomná schopnosť, a ochota realizovať starostlivosť o
svoje dieťa a aby spoločne dospeli k poznaniu potrieb svojho dieťaťa.

81. Odvolací súd je presvedčený, že stav, keď rodičia nekomunikujú počas dlhej doby od rozpadu
rodiny a nie sú schopní zvládnuť aspoň základnú bezproblémovú vzájomnú komunikáciu o jeho
potrebách, dohodnúť sa aspoň na minimálnom rozsahu stretávania sa dieťaťa s rodičom a vystavujú
dieťa stresovým situáciám pri realizácii styku, sú potrebné sú objektívne vplyvy najmä zo strany
odborníka. Výchovné opatrenie už uložené Okresným súdom Prešov č.k. 27P/347/2016-33 zo dňa

14.11.2017 sa zrejme nerealizuje, keďže otec dieťaťa má vzdialené bydlisko od Mesta Prešov.

82. Berúc na zreteľ vyššie uvedené dáva podnet súdu prvej inštancie na postup podľa § 37 ods. 1,
písm. d/ ZoR. Opatrenie je potrebné sledujúc najlepší záujem mal. V.. Je potrebná a javí sa ako
nevyhnutná pomoc špecializovaného zariadenia za účelom eliminovania negatívnych a animóznych

prejavov rodičov voči sebe a za účelom nastavenia ich komunikácie vo vzťahu k maloletému dieťaťu.
Javí sa ako najvhodnejšie riešenie, aby každý z rodičov podstúpil odborné poradenstvo v mieste svojho
bydliska resp. čo najbližšie k miestu svojho bydliska.

83. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).