Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Božena Husárová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/7/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313216545
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2313216545.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. A. XX, proti žalovanému:
R.G.PLAST s.r.o., Areál PD č. 319, Trstice, IČO: 36 245 585, zastúpený BPP Legal - advokátska
kancelária s.r.o., Šafárikova 46/1526, Galanta, o zaplatenie 3.000,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 26Cb/48/2013-192 zo dňa 05.10.2015 takto
r o z h o d o l :
Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastizrušujeavecmuvracianaďalšiekonanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.032,- eur s
9 % úrokom z omeškania od 11.11.2009 do zaplatenia, keď vo zvyšnej žalovanej časti istiny žalobu
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému ich náhradu
vo výške 140,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 477,- eur, pri zohľadnení pomeru úspechu
strán sporu v konaní.
2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 3.000,- eur, k výške ktorej dospel potom, ako z pôvodne žalovanej čiastky
7.286,35 eur vzal sumu do výšky rozdielu späť a žiadal priznať tiež 9 % úrok z omeškania od 11.11.2009
do zaplatenia. Dôvodnosť nároku uplatňoval titulom ústne uzatvorenej zmluvy o dielo, na základe ktorej
ako zhotoviteľ vykonal pre žalovaného v postavení objednávateľa dielo, predmetom ktorého boli práce
spojené s budovaním vodovodnej prípojky, za ktoré mu ale žalovaný nezaplatil. Rozsah prác, ktoré
tvorili predmet zmluvy o dielo preukazoval žalobca odkazom na dodacie listy, STN, na rozpis materiálu a
k okolnostiam uzatvorenia zmluvy o dielo v ústnej forme uvádzal, že bola uzatvorená na rokovaní, ktoré
sa uskutočnilo pri osobnom stretnutí žalobcu so žalovaným, ktorého zastupovali obaja jeho konatelia.
K cene diela, ktorú si uplatňoval zdôraznil, že vychádzal z rozpočtu, podľa ktorého hodnota materiálu
bola 2.239,- eur, celkom bolo zmontovaných 103,50 m potrubia, hodnota vykonaných prác 850,- eur, tak
cena za zmontovanie 1 m je 8,21 eur a keďže žalobca zmontoval celkom 550 m potrubia pri uvedenej
jednotkovej cene 8,21 eur cena diela prestavuje 4.515,50 eur, z ktorej ceny si ale uplatňuje len čiastku
3.000,- eur, ktorú žiada priznať.
3. Žalovaný s návrhom nesúhlasil, žiadal ho v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť a zdôraznil,
že práce boli podľa neho uskutočňované spoločnosťou AVA - stav s.r.o., hoci pripustil, že montážne
práce na vodovodnej prípojke skutočne mohol vykonať žalobca, ale bez dohody so žalovaným, ktorý sa
domnieval, že žalobca je pracovníkom spoločnosti AVA - stav s.r.o. Vzhľadom na tieto okolnosti ide o
neplatnú zmluvu o dielo ako úkon neplatný podľa § 49a Obč. zák. a žalobcovi môže vzniknúť nanajvýš
právo na priznanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu uskutočnených montážnych prác pri stanovení
ceny obvyklej. Suma, ktorú si uplatňuje žalobca je tak podľa názoru žalovaného neprijateľná a nesúladná
s obvyklou cenou, pričom musí byť zohľadnená i skutočnosť, že niektoré práce vykonávala spoločnosť
AVA - stav s.r.o. a určité práce vykonal priamo žalovaný.4. Súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania vypočul navrhnutého svedka P. X., ktorý je
konateľom spoločnosti AVA - stav s.r.o., ktorá spoločnosť práce na diele vykonávala a ktorý doporučil
na vykonanie niektorých prác na diele žalobcu. Uvedené potvrdil v konaní vypočutý svedok X. B., syn
žalobcu, ktorý potvrdil, že prácu im sprostredkoval P. X..
5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil, že predmetom sporu je nárok na
zaplatenie ceny diela zo zmluvy uzatvorenej ústne medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako
objednávateľom v mesiaci november 2009, keď za podstatnú pre svoje rozhodnutie označil výpoveď
konateľa spoločnosti AVA - stav s.r.o. P. X., ktorý sprostredkoval žalobcovi práce na zhotovovaní diela,
predmetom ktorého bolo osadenie vodovodného potrubia a s tým súvisiace pridružené práce. Obranu
žalovaného, ktorý poukazoval na to, že až do súdneho konania bol v domnienke, že práce vykonáva
výlučne spoločnosť AVA - stav s.r.o. súd vyhodnotil ako nepravdepodobnú a účelovú vzhľadom k
tomu, že sa uskutočnilo spoločné stretnutie medzi žalobcom a konateľmi žalovaného bez prítomnosti
svedka X., vzal do úvahy, že projekty a dokumenty súvisiace so zhotovovaním diela odovzdal žalovaný
žalobcovi a bolo by nepravdepodobné, aby dokumentáciu žalovaný odovzdal osobe, ktoráby s s dielom
nemala mať nič spoločné. Žalobca sa snažil preukázať dôvodnosť žaloby tým, aby súd ukladal povinnosť
predložiť dôkazy o nároku žalobcu žalovanému, ktorými mala byť potvrdená a preukázaná činnosť
žalobcu na diele v súvislosti s rozsahom vykonaných prác a predložením dodacích listov a faktúr,
ktoré boli vyhotovené spoločnosťou AVA - stav s.r.o., z ktorých vylučovacou metódou malo byť tak
preukázané, že práce, ktoré neboli fakturované spoločnosťou AVA - stav s.r.o. žalovanému, vykonal
žalobca a majú mu byť zaplatené. S takýmto tvrdením sa ale súd nestotožnil a uviedol, že dôkaznú
povinnosť musí uniesť žalobca, ktorý k nej musí disponovať relevantnými dôkazmi preukazujúcimi
opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Tým, že žalobca nedisponoval žiadnym písomným
zápisom o zmluve o dielo, nepreukázal, v akom rozsahu dielo vytvoril, a ktoré tak odovzdal bez
akéhokoľvek písomného prevzatia, súd prvej inštancie skonštatoval, že za preukázané má uzatvorenie
dohody o predmete plnenia a tak vznik zmluvy o dielo diela a to na základe výpovede v konaní
vypočutého konateľa spoločnosti AVA - stav s.r.o., ktorý skutočný rozsah diela vykonaného žalobcom
potvrdil v rozsahu 516 m. Keďže nebola v konaní preukázaná existencia konkrétnej dohody o cene
diela, súd vyhodnotil zmluvu ako uzatvorenú bez určenia ceny na základe vôle strán podľa § 536 ods.3
Obchod. zák. a pri jej určení podľa ust. § 546 ods. 1 Obchod. zák. ustálil, že žalovaný je povinný zaplatiť
cenu obvyklú v danom čase a na danom mieste.
6. Žalobca nevedel výšku ceny preukázať, odvolával sa na dodacie listy a fakturovanú cenu spoločnosti
AQUAMONT s.r.o., ktorá má byť porovnateľná po odrátaní nákladov s cenou diela, ktoré vykonal pre
žalovaného, konečnú výšku ceny stanovil v rozsahu cca. 4.000,- eur a za svoju dobrú vôľu označil, že
si nárok uplatňuje len v rozsahu 3.000,- eur. K uvedenému síce žalovaný poukázal na štátny systém
oceňovania stavebných úkonov, podľa ktorého je jednotková cena porovnateľného diela 1,389 eur oproti
žalobcomuvádzanejsume8,21eur/m,kčomusúdzdôvodunedostatkuďalšíchdôkazovpreukazujúcich
opodstatnenosť žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej istiny vychádzal z výpovede
v konaní vypočutého svedka a konateľa spoločnosti AVA - stav s.r.o. P. X., zohľadnil, že ide o subjekt,
ktorý v danej oblasti podniká a zúčastnil sa aj predmetného plnenia, ktorý za dobrú cenu označoval cenu
2eura/meter a na základe týchto údajov súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie
sumy vo výške 1.032,- eur ako adekvátnej cene za zhotovené dielo a vo zvyšku návrh zamietol. Súčasne
priznal žalobcovi i nárok na úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchod. zák. a o trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď zobral do úvahy pomer úspechu a neúspechu a podľa toho
v konaní neúspešného žalobcu zaviazal k povinnosti uhradiť žalovanému náhradu vzniknutých trov
konania.
7. Proti zamietajúcej časti rozhodnutia súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie
a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a návrhu aj v zamietajúcej časti vyhovel.
8. V dôvodoch odvolania zdôraznil, že konanie pred súdom prvej inštancie je postihnuté vadou, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď právny zástupca žalovaného JUDr. Albín
Lancz je advokátom a konateľom spoločnosti, ktorá zastupuje žalovaného, v ktorej je majiteľom i švagor
v konaní rozhodujúcej sudkyni JUDr. Jany Pethöovej a teda je tu konflikt záujmov a možná zaujatosť
súdu.9. V ostatných odvolacích dôvodoch zopakoval a poukázal na skutočnosti, ktoré súviseli s okolnosťami
uzatvorenia právneho vzťahu, ktorý označil za zmluvu o dielo a z ktorej svoj nárok na zaplatenie
žalovanej istiny odvodzoval, poprel, že by konatelia žalovaného nemali vedomosť o tom, že pracuje
samostatne a nie je subdodávateľom spoločnosti AVA - stav s.r.o., preto obranu žalovaného označil sa
nepravdivú, trval na tom, že rozsah vykonaných prác preukázal a to aj STN 736632, ďalej opätovne
popísal cenu materiálu, ktorý bol dodaný a fakturovaný spoločnosťou AVA - stav s.r.o. pre žalovaného.
V podanom odvolaní zopakoval niektoré výpovede v konaní pred súdom prvej inštancie vypočutých
svedkov, ku ktorým položil súdu otázky na ich obsah vo vzťahu k záverom uvedeným v odôvodnení
rozhodnutia súdu prvej inštancie, zotrval na tom, že predložil dostatok dôkazov, ktorými preukázal, že
bol zhotoviteľom diela, za ktoré si uplatňuje zaplatenie ceny. Súčasťou odvolania bolo i predloženie
prehľadu rozpočtových nákladov zo dňa 17.05.2012 na stavbu „Vodovod Trstice“.
10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalobcu hodnotil ako
nedôvodné a rozsudok zmenil tak, že návrh zamietne v celom rozsahu vzhľadom k tomu, že žalovanú
sumu označil za neprimerane vysokú, čo zdôraznil i i v záverečnej reči. Námietku zaujatosti vznesenú
v podanom odvolaní žalobcom žiadal hodnotiť ako nedôvodnú, pre ktorej vznesenie nie sú splnené
procesnoprávne a hmotnoprávne predpoklady, pretože si ju žalobca neuplatnil na prvom pojednávaní
a ani v prekluzívnej 15-dňovej lehote, kedy sa o dôvode na vylúčenie sudcu dozvedel, námietka
tak nespĺňa náležitosti, na ktoré by bolo treba prihliadať. Existujúci vzťah ku konateľovi advokátskej
kancelárie zastupujúcej žalovaného nemôže mať vplyv na zaujatosť sudcu, kedy v konaní pred súdom
prvej inštancie vystupoval v mene advokátskej kancelárie advokát Lancz, o ktorom sudca, ani konateľ
advokátskej kancelárie nemali vzájomnú vedomosť, preto takáto námietka je neopodstatnená. Zo
strany žalobcu v rámci podaného odvolania došlo k vytýkaniu nesprávneho skutkového zistenia,
pričom v odvolaní žalobca reaguje na vyjadrenia súdu a vyjadrenia žalovaného, ale dôkazy, ktoré
odvolateľ v odvolaní zdôrazňoval a ktoré predkladal i v konaní pred súdom prvej inštancie popisovali
len spôsob, akým malo byť dielo zhotovené, najmä STN, zápis o tlakovej skúške, ale nebolo nimi
preukázané, kto dielo skutočne vykonával. I keď sa odvolateľ rozsiahlo zaoberá žalovaným doloženému
vyjadreniu od spoločnosti Alex-mont, ktorým sa žalovaný snažil preukázať primeranú cenu za obdobné
práce, ani odborný posudok na zhotovenie ústredného kúrenia nemá pre prejednávaný spor žiadnu
relevanciu. Žalovaný ako strana sporu nie je nositeľom dôkazného bremena, aby on aktívne preukazoval
skutočnosti, ktoré tvrdí žalobca. Žalovaný zopakoval, že hlavnú časť prác vykonala spoločnosť AVA -
stav s.r.o. , čo bolo potvrdené i výsluchom konateľa tejto spoločnosti, ktorý tiež potvrdil, že časť prác
vykonal žalovaný i svojpomocne, a časť prác, ktorá sa týkala spájania rúr a dokončovacích prác na
vodovodnej prípojke vykonal žalobca. Vedomosť o tom, že tieto práce vykonával žalobca nadobudol
žalovaný až po výsluchu konateľa spoločnosti AVA - stav s.r.o., pričom odvolateľ v odvolaní poukazuje
na úplné nové skutkové vyjadrenia, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie vôbec neuviedol keď tvrdí,
že od žalovaného žiadal zmluvu alebo objednávku, na ktorú žalovaný nereagovali, k čomu pripustil, že
pochybil, ak na písomnom potvrdení netrval. Porovnaním výpovedí a tvrdení žalobcu pred súdom prvej
inštancie a skutočnosťami, ktoré uvádzal v odvolaní, možno dospieť k záveru, že tieto si prispôsobuje
podľa aktuálnej potreby. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani rozsah prác, ktoré vykonal, hoci
vykonávanie ďalších prác, ako tvrdí, bolo v konaní vyvrátené. K samotnému stanoveniu ceny diela
spôsobom,akýpoužilsúdprvejinštancieaktorábolavymedzenákonateľomspoločnostiAVA-stavs.r.o.
ako veľmi dobrá, žalovaný zdôraznil, že Obchodný zákonník pri takýchto prípadoch požaduje stanovenie
ceny obvyklej a primeranej, ktorá by mala byť nižšia ako 2,-eura/meter a objektívnejšia sa tak javí cena
určenáštátnymsystémomoceňovaniavovýške1,389eur/meter,pretocenu,akourčilsúdprvejinštancie
považuje žalovaný za neprimeranú a zvýhodňujúcu žalobcu.
11. Odvolateľovi bolo odvolacím súdom doručené vyjadrenie žalovaného k odvolaniu, na ktoré odvolateľ
reagoval listom doručeným odvolaciemu súdu dňa 09.02.2016, v ktorom zotrval na skutočnostiach, ktoré
už boli obsahom ním podaného odvolania, zdôraznil námietku zaujatosti voči súdu, keď po vynesení
rozsudku mu už nebolo umožnené sa vyjadriť, preto námietku vzniesol až v podanom odvolaní, a je
založená na skutočnostiach, o existencii ktorých sa dozvedel až v deň vyhlásenia rozsudku. Trval na
tom, že nie je možné, aby konajúca sudkyňa nevedela, že advokátska kancelária jej švagra zastupuje
žalovaného, preto nemala túto veci pojednávať, nakoľko išlo o konflikt záujmov. Vo vyjadrení spochybnil
odbornosť v konaní vypočutého svedka P. X., vzhľadom k jeho odborným znalostiam a doplnil, že jeho
právny zástupca ochorel, preto odvolanie písal sám, nakoľko ale nemá vedomosti v tomto odbore, v
odvolaní sa zameral a zdôraznil iba odbornú stránku svojich námietok a nie aj otázku právnu.12. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zák. č. 99/1963 Zb.
O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§
356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.),
vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplnenia
dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním,
a to v časti, ktorou bol návrh zamietnutý, nie je možné vzhľadom na jeho právne posúdenie potvrdiť
ani zmeniť.
14. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné sa zaoberať a vyjadriť k námietke zaujatosti, ktorú
vzniesol odvolateľ až v rámci podaného odvolania, v ktorom poukázal na zaujatosť vo veci konajúcej
sudkyne v súvislosti s jej príbuzenským vzťahom ku konateľovi advokátskej kancelárie, ktorým je JUDr.
Gabriel Petho. Zo spisu vyplýva, že uvedená advokátska kancelária udelila substitučne plnomocenstvo
JUDr. Albínovi Lanczovi, ktorý zastupoval a konal za žalovaného. K námietke zaujatosti odvolateľ
uviedol, že sa o existencii príbuzenskom vzťahu dozvedel až v deň vyhlásenia rozhodnutia, čo bolo
dňa 05.10.2015. Odvolateľ v priebehu konania pred súdom prvej inštancie žiadnu námietku zaujatosti
neuplatnil a vzniesol ju až v rámci podaného odvolania podľa v tom čase platného ust. § 15a ods.
1, 2, 3 O.s.p., podľa ktorého sa jednalo o procesný úkon účastníka, ktorý v námietke označil sudcu,
ktorého zaujatosť namieta, uviedol skutočnosti, z ktorých vyvodzuje zaujatosť sudcu a to príbuzenský
vzťah, ako i údaj o tom, kedy sa o dôvode vylúčenia dozvedel. Odvolanie ale konkrétny údaj o tom,
kedy a od koho sa o existencii dôvodu vylúčenia dozvedel neobsahovalo, ale z listu zo dňa 25.01.2016,
označenom ako odpoveď na vyjadrenie k odvolaniu vyplýva, že sa o tejto skutočnosti žalobca dozvedel
v deň vyhlásenia rozhodnutia. Rozsudok bol vyhlásený dňa 05.10.2015 a tak námietku zaujatosti mohol
účastník vniesť do 15 dní odo dňa, kedy sa o dôvode tejto námietky mohol dozvedieť. Informácia dňa,
kedy sa o uvedenom dôvode dozvedel ale z podania zo dňa 19.10.2015 nevyplýva, preto je potrebné,
aby súd prvej inštancie k okolnostiam, kedy a ako sa žalobca o dôvodoch námietky zaujatosti mohol
dozvedieť vykonal dokazovanie, aby sa tak stanovil počiatok lehoty pre vznesenie námietky zaujatosti a
odstránili pochybnosti súvisiace s vadou konania spočívajúce v tom, že o veci konal a rozhodol vylúčený
sudca, ku ktorej skutočnosti zatiaľ nie je možné zaujať relevantné stanovisko a rozhodnúť.
15. Odvolací súd sa ďalej zaoberal obsahom odvolania v súvislosti s rozsahom a obsahom odvolacích
dôvodov, ku ktorým odvolací súd uvádza, že nedostatok právnych vedomostí pre chýbajúce právne
zastúpenie strany sporu nemôže založiť opodstatnenosť odvolacieho dôvodu, na ktorý by mal odvolací
súd prihliadať. Ak účastník nemal adekvátne poskytnutú právnu pomoc z dôvodu ochorenia jeho
predchádzajúceho právneho zástupcu bolo na ňom, aby si túto riadne a včas zabezpečil.
16. K samotnému postupu súdu prvej inštancie ale odvolací súd poukazuje na nedostatky v dokazovaní
a právnom posúdení veci, výsledkom ktorých je nesprávne rozhodnutie o výške žalobcovi priznanej
istiny ako ceny za vykonané dielo, pri určení ktorej súd vychádzal z výpovede svedka P. X., ktorého
označil za subjekt, ktorý nakoľko v danej oblasti podniká, má dostatok poznatkov k tomu, aby mohol
cenu diela stanoviť. Takýto postup je pri určení ceny obvyklej ale neprípustný, rozporný so zákonom
a má za následok zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v § 389 ods.1
písm. b) a c) C.s.p. Súd prvej inštancie bez toho, aby mal adekvátnym spôsobom preukázanú v
zmysle zákona obvyklú cenu diela, na určenie ktorej sú potrebné odborné znalosti, ktoré vychádzajú
z odborného vyjadrenia od odborne spôsobilej osoby, čo znamená osoby, ktorej vedomosti presahujú
všeobecné skúsenosti, určil jej výšku iba podľa laického zhodnotenia svedka, ktorý je naviac na veci
zainteresovaný. Takýmto konaním prvoinštančný súd porušil práva strany sporu na spravodlivý proces
a nevykonaním potrebných dôkazov došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ktorá sa spája s
vadami v skutkových zisteniach.17. S poukazom na vyššie uvedené sa súd prvej inštancie najskôr vysporiada s opodstatnenosťou
vznesenej námietkou zaujatosti vo veci konajúcej sudkyne, ku ktorej musí zistiť odvolacím súdom vyššie
uvedené skutočnosti a podľa výsledku o námietke rozhodne. Zároveň dáva odvolací súd do pozornosti
súdu prvej inštancie nedostatok spisu, keď zápisnica o pojednávaní zo dňa 05.10.2015 nie je podpísaná
sudkyňou, ktorý je potrebné odstrániť.
18. Po vyriešení námietky zaujatosti bude súd pokračovať v konaní. Ako vyplýva z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie, zmluva o dielo bola uzatvorená v ústnej forme, k čomu musí byť
ustálený i predmet diela, teda rozsah prác, ktoré žalobca mal vykonať, aby bolo možné stanoviť cenu
obvyklú za porovnateľné dielo ( § 546 ods. 1 Obchod. zák.) Spôsob určenia obvyklej ceny súdom
prvej inštancie je preto neprijateľný, nepreskúmateľný a nemôže zakladať dôvodnosť správnosti. K
uvedenému dáva odvolací súd do pozornosti i rozhodnutie NS SR sp. zn. 32Odo/983/2004, podľa
ktorého „za dostatočne určitý spôsob určenia ceny diela nie je možné považovať, že cena bude určená
vyúčtovaním vlastných výkonov žalobkyne a vykonaných subdodávok, keďže predovšetkým dojednanie
o možnosti účtovať vlastné výkony nijak zhotoviteľa nelimituje.“ Podľa aktuálneho procesného právneho
predpisu odborné vyjadrenie i znalecké dokazovanie súd vykoná na návrh (§206 C.s.p.), s ktorým sa
spája i unesenie dôkazného bremena príslušnou stranu sporu.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol s tým, že podľa § 396 ods. 3 C.s.p. o nich
rozhodne v novom rozhodnutí súd prvej inštancie.
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.