Rozhodnutie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/993/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415201742
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415201742.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobkyne P. W., nar. XX. XX.
XXXX, bytom A. XXX, A., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom
Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie 322 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C/74/2015-26 zo dňa
03. 06. 2015,

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 322
€ spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 322 € od

26. 02. 2015 až do zaplatenia, ako aj trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 260,17 € na účet jeho
právneho zástupcu, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, titulom vydania bezdôvodného
obohatenia.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že Zmluvou o úvere č. 603701159
uzavretou medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 21. 12. 2012 ( ďalej v texte „Zmluva o úvere“ ) došlo k

poskytnutiu finančných prostriedkov žalobkyni zo strany žalovaného vo výške 350 €. Odplata v zmluve
bola dohodnutá na sumu 322 € označená ako ,,príslušný poplatok“, ktorú sa zaviazala žalobkyňa
zaplatiť v 12 mesačných splátkach. Ročný úrok tak predstavoval viac ako 92 %. Z uvedeného zisteného
skutkového stavu vyvodil, že žalovaný sa svojim konaním dopustil porušenia zmluvného záväzku, ako
i zákonného záväzku, v dôsledku čoho kvalifikoval návrh žalobkyne v tejto časti ako dôvodný a tomuto
vyhovel. Následne priznal žalobkyni i uplatnený úrok z omeškania.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ust. §-u 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte ,,O. s. p.“).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie s odôvodnením, že v predmetnom
prípade je sporné, či v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere možno prisúdiť žalobkyni právny

status spotrebiteľa, a teda, či súdom citované ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa sú vôbec
aplikovateľné. Úver bok žalobkyni podľa neho poskytnutý za účelom povolania s upresnením účelu
- úhrada nákladov na reklamu, čím bola žalobkyňa vyňatá spod pozitívneho vymedzenia pojmu
spotrebiteľ. Ani výšku úrokov nemožno podľa neho považovať za podstatnú náležitosť zmluvy o
úvere uzavretej podľa Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že v čase uzavretia zmluvy neexistoval a
nebol účinný žiaden všeobecný záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna

prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Naopak, on s odbornou starostlivosťou
s prihliadnutím na dobu, výšku úveru, príjem spotrebiteľa a účel poskytnutého úveru, uzatvoril zmluvuo úvere a oboznámil žalobkyňu s jej jednotlivými ustanoveniami. Všeobecné určenie neplatnosti zmluvy
tak, ako ho určil súd prvej inštancie, je podľa neho v hrubom nepomere s právami veriteľa, ktoré mu
priznáva platná legislatíva.

5. Ďalšou odvolacou námietkou bola skutočnosť, že napádaný rozsudok je nepreskúmateľný, čím
došlo k odopretiu jeho práva konať pred súdom. Poukázal na nedostatočné odôvodnenie predmetného
rozsudku a jeho následnú nepreskúmateľnosť v zmysle ust. §-u 157 ods. 2 O. s. p. Keďže rozhodnutie
je nepreskúmateľné, nie je možné, aby k nemu zaujal svoje stanovisko. Navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dojednanie, podľa ktorého sa so žalovaným
dohodla na tom, že na daný právny vzťah vzniknutý medzi nimi vyššie uvedenou zmluvou o úvere
sa budú aplikovať výlučne ustanovenia Obchodného zákonníka, je neplatným dojednaním, naopak
predmetná zmluva má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy. Zdôraznila, že ide o zmluvu formulárovú,

ktorú žalovaný dlhodobo a v mnohých obdobných prípadoch uzatvára so spotrebiteľmi, pričom títo
nemajú akúkoľvek možnosť ovplyvniť jej obsah, prípadne zmeniť niektoré jej ustanovenia. Navyše
žalovaný pri uzatváraní takýchto formulárových zmlúv nedodržuje ustanovenia právnych predpisov
na ochranu spotrebiteľa tým, že nedodržiava svoju povinnosť poskytovať spotrebiteľovi informácie v
dostatočnom predstihu pred samotným uzavretím zmluvy o úvere. Obsah celej zmluvy je nápadne

nevyvážený, postavený v neprospech spotrebiteľa. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a
teda má sa riadiť ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy nevykonávala
podnikateľskú činnosť, a teda táto bola uzavretá za účelom získania finančných prostriedkov na
financovanie vlastnej domácnosti, na súkromné účely. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie

Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 329/2013 zo dňa 02. 06. 2013, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3MCdo 14/2014.

7. Na záver žalobkyňa zdôraznila, že odplata v rozsahu viac ako 92 % je neúmerne vyššia ako výška
odplaty bankových subjektov v čase uzavretia zmluvy, pričom žalovaný nijako nepreukázal vyššie riziko

pri poskytovaní úveru, resp. nijako neodôvodnil viac ako desaťnásobne vyššiu odplatu, ktorú požaduje
vo svojich zmluvách. Podstatným však je, že v predmetnej zmluve chýbajú obligatórne zákonom
vyžadované obsahové náležitosti, s ktorými zákon spája následok, že úver je nutné považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

8. Okresný súd vydal napadnutý rozsudok dňa 03. 06. 2015. Žalovaný podal voči tomuto
rozhodnutiu odvolanie dňa 08. 07. 2015 s tým, že vec bola predložená odvolaciemu súdu dňa 24. 11.
2015. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
v texte aj ,,CSP“), ktorý v zmysle §-u 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §-u 470

CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení§ 470 ods. 1 CSP a §
470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej
aplikability procesnoprávnych noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané
do30.06.2016(vprejednávanejvecidňa19.11.2015),aktorýúčinokzostalzachovanýajpo30.06.2016

(viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01.07.2016) účinnej právnej
úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu
hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej
istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon,
nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu

SR sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

9.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),prejednalodvolanieviazanýrozsahomadôvodmiodvolania
v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP (a contrario), napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a),

b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.

10. Žalovaný v odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, nespĺňa požiadavky
Občianskeho súdneho poriadku platného do 30. 06. 2016, jeho ustanovenia §-u 157 ods. 2 O. s. p., vdôsledku čoho došlo k odňatiu jeho práva konať pred súdom, a teda jeho práva na spravodlivý súdny
proces.

11. Odvolací súd považuje námietku žalovaného v tomto rozsahu za dôvodnú z nasledovných dôvodov:

12. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že ,,na základe prevedeného
dokazovania v zmysle zákonných ustanovení považuje uzavretú zmluvu za spotrebiteľský úver, na
základe ktorej mal odporca nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny vo výške 350 € bez úrokov a

poplatkov.“Pocitáciíustanovení§451a456Občianskehozákonníkanáslednekonštatoval,že,,odporca
sa svojim konaním dopustil porušenia zmluvného záväzku, ako i zákonného záväzku v zmysle
citovaných zákonných ustanovení, súd teda pri zistenej výške uplatneného nároku kvalifikoval návrh
navrhovateľky v tejto časti ako dôvodný a tomuto vyhovel“.

13. Uvedené odôvodnenie neobsahuje žiadne úvahy, na základe ktorých súd prvej inštancie k vyššie

uvedenému právnemu záveru dospel, teda na základe akých skutočností a na základe akých úvah mal
zato,žezmluvauzavretámedzistranamisporujezmluvouspotrebiteľskou,keďkuvedenémuprávnemu
záveru neuviedol žiadne argumenty.

14. Občiansky súdny poriadok minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku stanovoval

v § 157 ods. 2, podľa ktorého ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Citované ust. § 157

ods. 2 O. s. p. treba z hľadiska čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj s ohľadom na príslušnú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Garcia Ruiz verzus Španielsko
z 21. 01. 1999, ods. 26) vykladať a uplatňovať tak, že aj rozhodnutie o posúdení náležitostí zmluvy o
úvere vrátane vyslovenia právneho záveru, že predmetný úver je nutné považovať za bezúročný a bez
poplatkov, musí vo svojom odôvodnení obsahovať dostatočné

a relevantné dôvody, na základe ktorých bolo založené. Teda aj v rámci tohto rozhodnutia je potrebné,
aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a
právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné
a právne významné, vrátane uvedenia argumentov, na základe ktorých považoval dôvody uplatňované
žalobkyňou za právne významné.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu však predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie uvedené atribúty
nespĺňa.

16. Keďže vydanie rozhodnutia neobsahujúceho dostatočné odôvodnenie v zmysle

ust. § 157 ods. 2 O. s. p., možno považovať za odňatie možnosti účastníka konať pred súdom
a nedostatok uvedenia akýchkoľvek dôvodov, na základe ktorých bolo rozhodnutie založené, robí
rozhodnutie v inštančnom postupe nepreskúmateľným pre jeho neurčitosť, neostávalo odvolaciemu
súdu iné, len napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť (vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov
konania) a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Úlohou odvolacieho súdu je totiž preskúmavať

správnosť skutkových zistení vykonaných súdom prvého stupňa a právneho posúdenia veci, ku ktorým
tento súd na základe svojich skutkových zistení v rozhodnutí dospel, ako aj správnosť konania, ktoré
predchádzalo vydaniu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ak sú k správnemu rozhodnutiu veci potrebné
skutkové zistenia a z nich vyplývajúce skutkové závery, ktoré v odôvodnení rozhodnutia absentujú,
vrátane aplikácie príslušných právnych predpisov na konkrétny prejednávaný prípad, nie sú podmienky

pre potvrdenie, ale ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Inak by išlo
oneočakávanérozhodnutie,ktorýmbybolaodňatájednainštancia,vdôsledkučohobybolanesprávnym
postupom súdu odňatá možnosť účastníkovi konať pred súdom.

17. Úlohou okresného súdu bude preto po vrátení veci opätovne posúdiť zmluvu o úvere uzavretú medzi

stranami sporu dňa 21. 12. 2012 s tým, že sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
tvoriacimi základ pre jeho rozhodnutie najmä z okolností, na základe akých myšlienkových postupov
a úvah okresný súd dospel k tomu, že ide o úver spotrebiteľský. Zároveň stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, na základe akých myšlienkových postupov a úvah dospel k tomu, že žalovaný má nárok lenna vrátenie ním poskytnutej istiny vo výške 350 € bez úrokov a poplatkov a v prípade aplikácie zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách platného v čase uzavretia
úverovej zmluvy výslovne uvedie, ktoré obligatórne náležitosti zmluva (ne)obsahuje a až na základe

vyhodnotenia týchto skutočností uzavrie, na základe čoho aplikujúc ustanovenia vyššie uvedeného
zákona, je nutné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom
neuviedol, na základe akého titulu došlo k uloženiu povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 322
€ spolu s príslušenstvom a ak týmto titulom mienil vydanie bezdôvodného obohatenia (domýšľanie
dôvodov rozhodnutia zo strany strán sporu je arbitrárne a úplne vylúčené v zmysle práva strany

sporu na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia vydaného súdom) musí uviesť, či boli naplnené zákonné
predpoklady pre vznik bezdôvodného obohatenia, a v čom bezdôvodné obohatenie spočíva. Súd prvej
inštancie sa nevysporiadal so všetkými námietkami vzťahujúcimi sa k predmetu sporu vznesenými
žalobkyňou napriek tomu, že tieto boli z jej strany žalovaného konkrétne špecifikované.

18.Nazáverodvolacísúdzdôrazňuje,žesúdprvejinštancienedodržalprocesnépodmienkyprevedenie

pojednávania a vykonávanie dokazovanie, ak zo zápisnice z pojednávania zo dňa 03. 06. 2015 vyplýva,
že dokazovanie bolo vykonané len „oboznámením sa so spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.
k. 10C/74/2015 s pripojenými prílohami a správami“. Nie je preto zrejmé, akým spôsobom bol vykonaný
dôkaz listinami, okrem iného aj samotnou zmluvou o úvere v zmysle ust. §-u 129 Občianskeho súdneho
poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 a od 01. 07. 2016 v zmysle §-u 204 CSP, podľa ktorého

sa dôkaz listinou vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah. Uvedené
neplatí len v tom prípade, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený, a ak
listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. Nemožno z uvedeného vyvodiť ani to, s akými
prílohami a správami sa súd oboznámil a z ktorých ako dôkazov vychádzal pri rozhodovaní. Dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,

pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Okresný súd
sa vyššie uvedenými ustanoveniami neriadil.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie za daného stavu je
rozhodnutím, ktoré nebolo vydané v súlade s procesnými predpismi a je rozhodnutím predčasným, ak sa

okresný súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal so všetkými skutkovými
a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné. Úlohou
odvolacieho súdu je totiž preskúmať správnosť skutkových zistení vykonaných súdom prvej inštancie
a právneho posúdenia veci, ku ktorým tento súd na základe svojich skutkových zistení v rozhodnutí
dospel, ako aj správnosť konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia súdu prvej inštancie. ak

sú k správnemu rozhodnutiu veci potrebné skutkové zistenia, ktoré nevykonal súd prvej inštancie, ale
vzhľadom k nesprávnemu právnemu záveru na nich svoje rozhodnutie nezaložil, nie sú podmienky pre
potvrdenie, ale ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. inak by išlo o neočakávané rozhodnutie,
ktorým by bola odňatá jedna inštancia, v dôsledku čoho by bola nesprávnym postupom súdu odňatá
možnosť strane konať pred súdom. Pokiaľ okresný súd dospel k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom

rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie,
treba ho v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 265/05 považovať za rozporné s čl. 46
Ústavy a s čl. 6 Dohovoru. Podobne, ako v skutkovej oblasti, aj v oblasti nedostatočne vyloženej
a zdôvodnenej právnej argumentácie (subsumpcia skutkového stavu pod zvolené právne normy),
nastávajú obdobné následky vedúce k neúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však

v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež aj so zásadami spravodlivého
procesu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Strane musí dať súd odpoveď na podstatné otázky a námietky
spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich
súvislostiach.

20. Navyše odvolací súd dopĺňa, že odvolanie žalovaného považoval za dôvodné len v rozsahu
nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, avšak s jeho výkladom ustanovení
Občianskeho zákonníka, resp. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, sa nestotožňuje.

21. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne

o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3: 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).