Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/351/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415209383
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6415209383.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu U. I., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom F. XXX/XX, XXX XX G., právne zastúpeného Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne
zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. , so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie sumy 1073,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C/277/2015-86 z 12. apríla 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdŽiarnadHronom (ďalej aj„okresnýsúd“,alebo„súdprvejinštancie“,resp.„prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 12. 04. 2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 1.073,48 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne počítaným od 07. 08. 2015
do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). O náhrade trov konania
rozhodol tak, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania (druhý výrok).

Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 1073,48 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne počítaným od 07. 08.
2015 do zaplatenia. Okresný súd uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 21. 03. 2016. Krajský
súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 12Co/223/2016 zo dňa 31. 01. 2017 rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Podľa názoru okresného súdu je daná jeho príslušnosť. Je nepochybné, že žalobca je spotrebiteľom v
zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj Zákona o spotrebiteľských úveroch a žalovaný má
postavenie dodávateľa. V takomto prípade je významné len to, že tento spor vznikol zo zmluvy, ktorá má
povahu spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenie § 87 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku umožňovalo
spotrebiteľovi, aby podal žalobu okrem všeobecného súdu žalovaného aj na súde, v obvode ktorého
má svoje bydlisko. Keďže žalobca toto právo voľby miestnej príslušnosti využil, došlo tým k založeniu
miestnej príslušnosti Okresného súdu v Žiari nad Hronom.

Ďalej okresný súd konštatoval, že i keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový
vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne
spotrebiteľskou zmluvou a na žalobcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní
nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda naprávny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka - ďalej aj ,,OZ“
resp. ,,Občiansky zákonník“). Podľa názoru okresného súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti,

že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný
zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu
na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a

teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Ustanovenie § 52 ods. 1 OZ je potrebné
vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice,
podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto
smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, ale na všetky zmluvy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Uzavreté zmluvy okresný súd podriadil aj pod právny režim zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv (ďalej aj ,,Zákon o

spotrebiteľských úveroch“, resp. ,,ZoSÚ“), pretože žalobca mal postavenie spotrebiteľa, keďže úvery mu
neboliposkytnuténavýkonzamestnania,povolaniaresp.podnikaniaažalovanýmalpostavenieveriteľa,
ktorý do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver
v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Zvykonanéhodokazovaniamalokresnýsúdzapreukázané,žežalobcapotrebovalpeňažnéprostriedky,

pretooslovilobchodnúzástupkyňužalovaného,ktoráhonásledneosobnenavštívila.Zvýpovedižalobcu
okresný súd zistil, že obchodná zástupkyňa prišla za ním a vyplnila bod 5. Žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX, pričom žalobca žiadal úver vo
výške 100000,-Sk. Žalobca Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere
podpísal dňa 03. 05. 2006. V bode 5. bola uvedená požadovaná výška úveru 100 008,- Sk, splatnosť

úveru (počet/ splatnosť) 36/17, poskytnutá čiastka 50 004,- Sk, mesačná splátka 2778,- Sk. Žiadosť/
Zmluvu mu priniesla obchodná zástupkyňa, v ktorej už boli vyplnené údaje v bode 6. s tým, že mu bol
schválený nižší úver. Žalovaný Žiadosť/Zmluvu podpísal dňa 09. 05. 2206 (správne má byť uvedené
2006- viď poznámka odvolacieho súdu). Zo zmluvy je zrejmé, že bola schválená iná výška úveru ako
žiadal žalobca a to suma 70 000,-Sk, iná splatnosť úveru 36/19, iná výška poskytnutej čiastky 35 010,-

Sk, pri inej výške mesačnej splátky vo výške 1945,- Sk.
Rovnaký postup zvolil žalovaný aj pri Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o poskytnutí
revolvingového úveru č.XXXXXXXXXX, ktorú žalobca podpísal dňa 31. 03. 2008, kedy obchodná
zástupkyňa vyplnila od 5. a žalovaný ju podpísal až dňa 03. 04. 2008, kde súčasne do listiny doplnil
údaje v bode 6. Aj keď v bode 5. a 6. sú rovnaké údaje týkajúce sa poskytnutej výšky úveru, splatnosti,

mesačnej splátky, zmluvnej odmeny, nominálnej hodnoty úveru, rozdiely sú však v údajoch týkajúcich
sa RPMN.
V oboch prípadoch žalovaný si však do formulára dopísal ďalšie údaje, iné údaje. V prípade doplňovania
údajov do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu (44 ods. 2 OZ), ktorý mal žalobca prijať a
keďže zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnú

formu zmluvy, žalobca mal formulár opäť opatriť svojim podpisom a následne rovnopis doručiť do
dispozície žalovaného. V danom prípade však tento postup nebol preukázaný, zmluvy nemajú zákonom
vyžadovanú písomnú formu, a preto okresný súd považoval zmluvy za neplatné.
Bezdôvodné obohatenie je majetkový prospech získaný okrem iných i z neplatného právneho úkonu.
V prípade ak žalobca (v pozícii dlžníka) zaplatil žalovanému vyššiu sumu, než mu bola poskytnutá

žalovaným (veriteľom) na základe Zmlúv o revolvingovom úvere, ktoré nespĺňajú atribúty platného
právneho úkonu, došlo na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia
§ 451 a nasl. OZ.
Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je v ustanovení § 107 OZ ustanovená
kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna (§107 ods.1 OZ) a objektívna ( § 107 ods.2 OZ). Začiatok

plynutia je ustanovený odlišne a odlišný a do seba nezávislý je aj ďalší priebeh ich plynutia, ako aj
ich skončenie. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby,
ktorú nemožno prekročiť. Pre začiatok plynutia dvojročnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa
oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor
bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih,

keďkzískaniubezdôvodnéhoobohateniaskutočnedošlo(uznesenieNajvyššiehosúduSRz21.januára
2009, sp.zn. 2Cdo 143/2008).
Podľa názoru okresného súdu u žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný vzniesol
námietku premlčania. Pri bezdôvodnom obohatení, ku ktorému došlo na strane žalovaného prijatímpeňažného plnenia od žalobcu, ktoré bolo vo väčšom rozsahu, než ako žalovaný poskytol žalobcovi
na základe zmlúv o revolvingovom úvere, je pre stanovenie začiatku plynutia objektívnej trojročnej
premlčacej doby rozhodujúce určiť deň, kedy došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia na strane

žalovaného. Začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je závislý od momentu, kedy
sa žalobca skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor
bezdôvodné obohatenie získal.
Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy k získaniu bezdôvodného
obohatenia skutočne (fakticky) došlo. Ak sa teda plnenie bez právneho dôvodu poskytuje postupne po

častiach, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, kedy k plneniu
došlo. To znamená, že každá z čiastkových platieb plnených bez právneho dôvodu má svoj samostatný
„právny osud“, premlčuje sa samostatne (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 14. decembra 2006, sp.zn.
33 Odo 52/2005).
Okresný súd konštatoval, že žalobca podal žalobu na okresný súd dňa 06. 08. 2015. Zo Zmluvy č.
XXXXXXXXXX boli poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi dňa 09. 05. 2006 vo výške 1112,33

Eur a dňa 19. 12. 2007 vo výške 790,25 Eur, ktorý spolu čerpal sumu 1.902,58 Eur. Žalobca žiadal
vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 398,- Eur, túto sumu zaplatil ako splátku dňa 30. 08. 2012. Od
uvedeného dňa začala plynúť objektívna trojročná premlčacia lehota. Zo Zmluvy č.XXXXXXXXXX boli
poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi dňa 03. 04. 2008 vo výške 1327,76 Eur a dňa 19. 06. 2009
vo výške 689,67 Eur, spolu vo výške 2.017.43 Eur. Žalobca žiadal vydať bezdôvodné obohatenie vo

výške 675,48 Eur, túto sumu zaplatil ako splátky za obdobie od 17. 08. 2012 do 02. 08. 2013. Dňa 17.
08. 2012 zaplatil sumu 76,- Eur a rovnakú sumu zaplatil aj dňa 18. 09. 2012, dňa 22. 10. 2012, dňa
19. 11. 2012, dňa 19. 12. 2012, dňa 28. 01. 2013, dňa 25. 02. 2013. Dňa 30. 07. 2013 zaplatil sumu
130,- Eur a dňa 02. 08. 2013 zaplatil sumu 13,48 Eur. Od zaplatenia každej uvedenej splátky začala
plynúť objektívna trojročná premlčacia lehota (najstaršia splátka 17. 08. 2012). Z uvedeného je zrejmé,

že žaloba bola podaná včas počas plynutia objektívnej premlčacej lehoty. Z výpovede žalobcu okresný
súd zistil, že o možnosti žiadať vydať bezdôvodné obohatenie od žalovaného sa dozvedel v lete 2015 a
potom následne volal právnemu zástupcovi a požiadal ho o pomoc. Z uvedeného vyplýva, že žalobca
podal žalobu aj počas plynutia dvojročnej subjektívnej lehoty, teda včas. Vzhľadom na uvedené okresný
súd žalobe žalobcu v časti uplatnenej istiny vo výške 1.073.48 Eur (398,- Eur plus 675,48 Eur) vyhovel.

Okresný súd priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 1.073,48 Eur vo výške 8,05 % ročne od 07. 08.
2015 do zaplatenia. Žalobca predložil okresnému súdu výzvu, ktorú zaslal žalovanému na zaplatenie
sumy 1.073,48 Eur, v ktorej žiadal zaplatiť finančné prostriedky bezodkladne. Výzva bola doručená
žalovanému dňa 04. 08. 2015. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania od 07. 08. 2015
(ako si žalobca uplatnil).

O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
aj ,,CSP“). Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu okresný súd priznal náhradu trov
konania v pomere 100 % trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací

súd zmenil rozsudok prvoinštančného súdu a žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania v celom
rozsahu. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP.
Podľa jeho názoru okresný súd sa v otázke vzniku Zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX
nevysporiadal so všetkými predpokladmi, ktoré boli relevantné pre posúdenie, teda či došlo k vzniku
zmluvy ako právneho úkonu.

V súvislosti s uzavretím Zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX poukázal na to, že s
ohl'adom na spôsob konštituovania právneho vzťahu veriteľa a dlžníka a špecifickost' formy právneho
úkonu zakladajúceho právny vzťah medzi ,,účastníkmi“ konania je potrebné rozlišovat' dve základne
skupiny ustanovení, ktoré sú uvedené na lícnej a rubovej strane listiny označenej ako Žiadost' o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. Jedná sa jednak o skupinu

tých ustanovení, ktoré vymedzujú a definujú spôsob a podmienky, za ktorých dochádza k uzavretiu
zmluvy, pričom tieto ustanovenia sa vzťahujú výlučne na predzmluvnú fázu vzťahu medzi dlžníka a
veriteľa. Ide najmä o ustanovenia obsiahnuté v článku 1. (základné ustanovenia), konkrétne odsek 1.2,
v článku 2. (Uzatvorenie zmluvy o RÚ a čerpanie úveru) konkrétne odsek 2.1 a 2.2, v článku 3. (Celková
výška úveru) konkrétne odsek 3.3.

Poukázal na to, že zmluvná sloboda účastníkov zmluvy ako základný princíp zmluvného práva zahrňuje
nielen právo uzavriet' zmluvu s určitým obsahom, ale aj právo dohodnút' sa na mechanizme vzniku
zmluvy, ako aj čím bude zmluva tvorená a pod. Obsah zmluvy ako právneho úkonu je tiež možné určit'
aj odkazom na iné ustanovenia (typicky všeobecné podmienky, interný predpis v nejakej spoločnostia pod.). Uvedené podporuje aj rozsudok NS ČR publikovaný v časopise Právní rozhledy, číslo 4,
ročník ,,199“ na str. 204, sp. zn. 3Cdon 1396/96 a tiež rozsudok sp. zn. 33 Odo 714/2001, uverejnený
pod číslom 1/2003 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk

Podľa jeho názoru žiaden z údajov uvedených dlžníkom v bode 5. Žiadosti nie je sám o sebe návrhom
na uzavretie Zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX bez toho, aby obsah tohto návrhu
netvorili aj niektoré ustanovenia zahrnuté na rubovej strane žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru.
Práve z týchto ustanovení vyplýva, že obsah návrhu je zo strany žiadatel'a o úver predložený s tým, kedy
sa niektoré údaje môžu zmenit' do tej miery, kedy táto skutočnost' nie je považovaná za zmenu návrhu.

Konsenzus zmluvných strán o obsahu zmluvy, ktorý je conditio sine qua non uzavretia zmluvy, vzniká
v dôsledku spôsobu, akým dlžník formuluje a vymedzuje obsah svojho návrhu, keď je to práve sám
dlžník, ktorý prostredníctvom odseku 1.2. a 2.1. žiadosti vyjadruje, že jeho návrh môže byt' zmenený
po posúdení jeho schopnosti splácat' požadovaný úver, avšak výška úrokovej sadzby a RPMN nemôže
byt' vyššia v prípade požadovaného úveru.
V posudzovanej veci došlo k prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy, ktoré prijatie je vyjadrené podpisom

zmluvy a vymedzením jej predmetu v bode 6.Zmluvy o revolvingovom úvere. ,,Žalovaný” podaním
žiadosti požiadal aj o poskytnutie úveru v nižšej výške a takto schválenú výšku úveru aj akceptoval.
Zmena údaju o výške splátky, o ročnej úrokovej sadzbe a údaji o RPMN, a tiež údajoch o zmluvnej
odmene nie je zmenou návrhu, pretože pri podaní žiadosti sa už vychádza z toho, že môže dôjst' k
schváleniu úveru v nižšej výške.

Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí ohľadne zmluvy číslo XXXXXXXXXX ani nevychádzal a v
rozsudku ani neuviedol právnu normu, na základe ktorej by bolo možné predpokladat', že údaj RPMN
sa dá dohodnút'. V rozsudku sa síce konštatuje, že nedošlo k dohode o RPMN, ale súd prvej inštancie
neposúdil a nezdôvodnil, či dohodnút' uvedený údaj možno alebo nie. Podl'a jeho názoru by malo byt'
ustálené, že daný údaj je dohodnuteľným.

Nie každá náležitost' zmluvy o spotrebitel'skom úvere, ktorá je upravená v § 9 ods. 2 ZoSÚ sa dá
dohodnút' (napr. obchodné meno, sídlo, IČO veritel'a, meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia či
rodné číslo spotrebitel'a, adresa orgánu vykonávajúceho kontrolu nad dodržiavaním zákona č 129/2010
Z.z.), ked'že ide o údaje objektívne dané.
Súd prvej inštancie k svojmu rozhodnutiu dospel na základe posúdenia takej otázky, ktorá medzi

stranami sporná nebola. Súd prvej inštancie mal stranám sporu umožnit' sa k tejto otázke vyjadrit'.
Inak je jeho rozhodnutie je založené na dôvode, ktorý nebol sporný a rozhodnutie je potom v tomto
smere prekvapivé a založené na posúdení skutkovej otázky, ktora nebola medzi stranami problematická.
Skutkové otázky presahujuce rámec podanej žaloby nie je súd prvej inštancie oprávnený ex offo skúmat'
ani v prípadoch konania podl'a druhej hlavy tretej časti Civilného sporového poriadku.

Súd prvej instancie nesprávne posúdil otázku dohodnuteľnosti RPMN aj po stránke právnej. Pri
stanovení RPMN sa vychádza okrem iného z údajov o dátume vyplatenia úveru, dátume splatnosti
jednotlivých splátok a pod.
V čase podania žiadosti o úver pritom napríklad žiadny dátum vyplatenia úveru známy nie je, čiže údaj
RPMN sa ani vypočítat' nedá. Ak by sa napriek tomu určil, nešlo by o stanovenie RPMN podl'a zákona.

Z uvedených dôvodov sa v bode 5 uvádza „predpokladaná RPMN“, ako to vyplýva z Článku 3., ods.
3.3 zmluvných dojednaní.
Ak má byt' dodržaný zákon ohľadne spôsobu výpočtu RPMN, potom sa musí vychádzat' z reálnych
údajov. To, že predpokladaná RPMN je informatívnej povahy a konečná RPMN nikdy nemôže byt' s
ohl'adom na zákonné pravidlá. Podľa jeho názoru údaj o RPMN sa v zmysle žiadneho zákona dohodnút'

nedá. Ani zákon č. 129/2010 Z.z. a ani iný právny predpis neurčujú, že pôjde o dohodnutý údaj, ale o
vypočítaný ukazovateľ.
Zákon určuje aj to, kedy sa tento údaj má vypočítat' - v čase uzavretia zmluvy o úvere a nie napríklad
v čase podania žiadosti o úver, čo sa okresný súd mylne domnieval, ak vychádzal z toho, že medzi
stranami sporu nedošlo k dohode o RPMN, pretože žalobca navrhol iný údaj a žalovaný v prijatí návrhu

uviedol zasa iný. Ak teda tento údaj nie je možné dohodnút', potom sa nedá použit' ani ust. § 44 ods.
2 OZ. Náležitosť zmluvy o spotrebitel'skom úvere, pokial' ide o údaj RPMN je formulovaná v smernici
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebitel'skom úvere a
o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (U.v. EU L 133, 22.05. 2008) v článku 10, odstavec 2 písm. g),
podl'a ktorého zmluva musí obsahovat' ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí

spotrebitel' zaplatit', vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité
na výpočet tejto miery.Z uvedeného vyplýva, že aj únijné právo jednoznačne určuje okamih, kedy a ako sa má určit' hodnota
RPMN. Smernica výslovne uvádza, že údaj bude vvpočítaný v čase uzavretia zmluvy. Záver okresného
súdu o tom, že by sa údaj RPMN mal dohodnúť, odporuje únijnému právu.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne
správny potvrdiť. Uviedol, že v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 OZ sa prijatie návrhu, ktoré obsahuje
dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny považuje za nový návrh. Po zaslaní žiadosti o
poskytnutie revolvingových úverov boli tieto žiadosti doplnené o údaje v bode 6. a takisto došlo k zmene

niektorých údajov (napr. v prípade zmluvy č. XXXXXXXXXX sa v bode 5. uvádza požadovaná výška
úveru v sume 100.008,- Sk, pričom v bode 6 sa už ako schválená výška úveru uvádza suma len
70.020,- Sk, avšak k zmene došlo aj v prípade iných údajov). K obdobnému postupu došlo aj v prípade
zmluvy č. XXXXXXXXXX, avšak v prípade tejto zmluvy sa líšia len údaje RPMN. Na základe týchto
zmien tak došlo k poskytnutiu úverových produktov, ktoré sú pre neho nevýhodnejšie, než sa podanou
žiadosťou domáhal. Práve toto doplnenie údajov do bodu 6 predmetných zmlúv považuje za prijatie

návrhu s dodatkami, ktoré sa považuje za nový návrh v zmysle § 44 ods. 2 OZ. Pretože došlo k novým
návrhom na uzavretie zmlúv (tým, že návrhy na uzavretie zmlúv boli doplnené a zmenené), nemohlo
tak dôjst' k platnému uzavretiu týchto úverových zmlúv, nakoľko zmeny návrhov považované za nové
návrhy neboli druhou zmluvnou stranou prijaté. Ďalej poukázal na princíp právnej istoty, ktorý je jedným
z atribútov civilného sporového konania a právneho štátu (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 5ECdo/192/2014, sp. zn. 6MCdo/9/2012 z 16. 01. 2013). V tejto súvislosti poukázal na ustálenú
rozhodovaciu prax všeobecných súdov.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a

contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia

rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a

zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalovaného v odvolaní.

8. Zmluva je dvojstranný úkon, ktorý vzniká na základe dvoch vzájomných a obsahovo zhodných

prejavov vôle dvoch strán. Pri uzatváraní zmlúv platí zmluvná voľnosť. Zmluvná voľnosť sa týka jednak
možnosti výberu určitého typu zmluvy a jednak tvorby obsahu. To znamená, že účastníci si tvoria obsah
zmluvy sami. Obsah zmluvy však nesmie byť v rozpore s kogentnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka,pretožebytakétodojednaniabolineplatné.Spravidlastačíkuzavretiuzmluvykonsenzoboch
účastníkov zmluvy. Tak je to u tzv. konsenzuálnych zmlúv (u vôľových úkonov). Niektoré zmluvy sú však

v Občianskom zákonníku konštruované tak, že k platnosti zmluvy sa vyžaduje okrem konsenzu aj určitý
reálny úkon. Ide o tzv. reálne zmluvy.9. Návrhom na uzavretie zmluvy (oferta) v zmysle § 43a OZ rozumieme prejav vôle smerujúci k uzavretiu
zmluvy, ktorý je adresovaný jednej alebo viacerým určitým (individuálne určeným) osobám a prejav
ktorého je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Pre posúdenia okamihu vzniku zmluvy, resp. vôbec jej uzavretie, je veľmi dôležitý právny úkon prijatia
návrhu zmluvy. Prijatím návrhu je včas urobený prejav vôle osoby, ktorej bol návrh určený, že súhlasí s
návrhom zmluvy bez výhrad dodatkov obmedzení alebo iných zmien. Takýto úkon je účinný a vyvoláva
právnenásledkyokamihom,keďvyjadreniesúhlasusnávrhom(asjehoobsahom)dôjdenavrhovateľovi.
To je zároveň okamih, kedy možno hovoriť o tom, že zmluva bola uzavretá. Z uvedeného vyplýva

aby právny úkon prijatia návrhu sa stal perfektným: a/ musí byť urobený osobou, ktorej bol určený
(oprávnenou konať za druhého účastníka zmluvy), b/ musí byť urobený včas, c/ nesmie obsahovať
žiadne doplnky, obmedzenia, resp. výhrady či iné zmeny, d/ musí byť účinný a musí dôjsť navrhovateľovi.
Zákon požaduje aktívne konanie subjektu. Mlčanie alebo nečinnosť sami osebe neznamenajú prijatie
návrhu. Pokiaľ by jedna z uvedených podmienok ( a/ - d/) nebola splnená, nemohlo by dôjsť k uzavretiu
zmluvy. Je veľmi dôležité, aby akceptant, ktorý prijíma návrh neurobil vo svojom prejave zmeny, doplnky,

dodatky, obmedzenia alebo výhrady. Takýto prejav by sa považoval za odmietnutie návrhu, a zároveň
by to bol nový návrh, resp. protinávrh. K uzavretiu zmluvy by v danom prípade mohlo dôjsť iba vtedy,
ak by pôvodný navrhovateľ (teraz ako akceptant) prijal nový návrh, ktorý mu zaslal pôvodný akceptant
(teraz navrhovateľ) podľa presne určených pravidiel na prijatie návrhu. Aby bola zmluva uzavretá, musí
byť úplná zhoda oboch strán v otázke obsahu zmluvy.

10. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že údaje o požadovanom revolvingovom
úvere (bod 5. žiadosti) sú odlišné od údajov o schválenom revolvingovom úvere (bod 6. žiadosti): 1/ Z
bodu 5. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvy o revolingovom úvere č.XXXXXXXXXX
vyplýva,žežalobcadňa03.05.2006 požiadaloúvervovýške100008,-Sk,sosplatnosťouúveru(počet/
splatnosť ) 36/17 s poskytnutou čiastkou 50 004,- Sk, s mesačnou splátkou 2778,- Sk, s poplatkom

1500,- Sk a s RPMN po poskytnutí úveru 269,62%. Žalovaný dňa 09. 05. 2006 schválil inú výšku úveru
ako žiadal žalobca a to v sume 70 000,-Sk, inú splatnosť úveru 36/19, inú výšku poskytnutej čiastky
35 010,-Sk, pri inej výške mesačnej splátky vo výške 1945,- Sk (č.l. 12 spisu); 2/ Z bodu 5. Žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolingovom úvere č.XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobca
dňa 31. 03. 2008 požiadal o úver vo výške 40 000,-Sk, so splatnosťou úveru (počet/ splatnosť) 30/15,

s mesačnou splátkou 2565,- Sk, so zmluvnou odmenou vo výške 36 950,- Sk, s nominálnou hodnotou
úveru vo výške 76 950,- Sk, s predpokladanou RPMN 77,03%, s ročnou úrokovou sadzbou úveru
77,03%, súverovýmlimitom92340,-Sk,sozmluvnouodmenouzaposkytnutierevolvingu25393,-Sk,s
predpokladanou RPMN po poskytnutí úveru 63,61 po poskytnutí revolvingu, s ročnou úrokovou sadzbou
71,34 %. Žalovaný v bode 6. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolingovom

úvere dňa 03. 04. 2008 schválil úver vo výške 40 000,-Sk, so splatnosťou úveru (počet/ splatnosť )
30/15, s mesačnou splátkou 2565,- Sk, so zmluvnou odmenou vo výške 36 950,- Sk, s nominálnou
hodnotou úveru vo výške 76 950,- Sk, s rozdielnou RPMN 73,76%, s ročnou úrokovou sadzbou úveru
77,03%, s úverovým limitom 92 340,- Sk, so zmluvnou odmenou za poskytnutie revolvingu 25 393,-
Sk, s predpokladanou RPMN po poskytnutí revolvingu 63,61% s ročnou úrokovou sadzbou revolvingu

71,34 % (č.l. 9 spisu).

11. Podľanázoruodvolaciehosúdu zmeniť výškuúveru, splatnosťúveru,výškumesačnejsplátkyúveru
ani výšku RPMN úveru bez toho, aby to neznamenalo odmietnutie návrhu akceptantom (žalobcom) a
zároveň aby to nebol nový návrh, resp. protinávrh, nie je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 OZ možné.

Údaje o schválenom úvere žalovaným v čase, kedy zmluvu o revolvingovom úvere podpisoval žalobca,
totiž neboli obsahom zmluvy, preto ich žalobca nemohol písomne akceptovať.

12.Akobolouvedené,zmenenéúdaje,ktoréboliobsahombodu6.Žiadostioposkytnutierevolvingového
úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere smerované žalovaným žalobcovi, predstavovali nový návrh na

uzatvorenie zmluvy a v konaní nebolo preukázané, či žalobca takýto návrh akceptoval.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že Zmluvy o revolvingovom úvere v rozpore
so zákonom nemajú písomnú formu, hoci v zmysle kogentného ustanovenia § 4 ods. 1 ZoSÚ zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

14. Pre absolútnu neplatnosť je charakteristické, že pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku; nastáva priamo zo
zákona (ex lege); súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo); nie je prípustná konvalidácia aleboratihabícia, teda nie je ju možné napraviť, keďže nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje, s tým, že
absolútna neplatnosť nie je časovo obmedzená.

15. Pretože prvoinštančný súd posúdil zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako neplatné, postupoval v
súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených dôvodov okresný súd správne posúdil
nárok žalobcu v zmysle ustanovení § 451 a nasl. OZ o bezdôvodnom obohatení, pretože povinnosťou
žalovaného bolo vydať majetkový prospech získaný od žalobcu bez právneho dôvodu vo výške 1073,48
Eur vrátane jeho príslušenstva.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný podľa ustanovenia § 379,
§ 380 CSP. Nakoľko žalovaný výšku úroku z omeškania, resp. dobu omeškania nenamietal, preto sa
odvolací súd s priznaným úrokom z omeškania nezaoberal.
17. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd zdôrazňuje, že civilné konanie
je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Strany nie sú povinné uplatnený nárok, ani
obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale

uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne
kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej
normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu
žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré
bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje

ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne
následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych
noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (viď uznesenie Najvyššieho súdu zo
dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009).

18. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu v
odvolaním napadnutom výroku (prvý výrok) potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP) vrátane závislého výroku
o trovách konania (druhý výrok), ktorý v zmysle aplikovanej zásady úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP
považuje taktiež za správny.

19. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu podľa vyššie uvedených

ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).