Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 14, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/274/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312200684
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1312200684.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a sudcov

JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s.,
Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, proti žalovanému: F. X., X. C. XX, B., zastúpený: Consilior Iuris,
s.r.o., Miletičova 23, Bratislava, IČO: 47 231 157, o zaplatenie 6.000,- eur, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č.k. 9C/48/2012-45 zo dňa 26.11.2012, takto

r o z h o d o l :

OdvolacísúdrozsudokOkresnéhosúduBratislavaIIIvBratislavezodňa26.11.2012,č.k.9C/48/2012-45
p o t v r d z u j e.

Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému
na náhradu trov konania 360,- eur za uhradený súdny poplatok a 1.048,52 eur za trovy právneho
zastúpenia. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 23.01.2012 sa žalobca
domáhal zaplatenia istiny 6.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 08.10.2011 do
zaplatenia,akoajnáhradytrovkonaniaztitulunáhradyškody,ktorúžalovanýspôsobilžalobcoviakojeho
zamestnanec v rámci plnenia si pracovných povinností. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že od roku
2009 bol žalovaný u žalobcu v riadnom pracovnom pomere v pozícii úverového špecialistu, povereného

vedením pobočky banky. Dňa 02.02.2010 bol v tejto pobočke prijatý príkaz na úhradu sumy 6.000,- eur,
ktoré sa mali previesť z účtu jedného klienta banky žalobcu v prospech účtu druhého klienta banky.
K tomuto prevodu aj došlo. Dňa 05.02.2010 pobočku banky navštívila klientka pani F. K. a namietala
prevod tejto sumy z jej účtu, pretože ona príkaz na žiadnu úhradu nepodávala. Súčasne požiadala o
vrátenie neoprávnene poukázanej platby, ktorú jej žalobca vrátil. Podaním zo dňa 08.09.2011 žalobca na
základe rozhodnutia škodovej komisie zo dňa 20.07.2011 vyzval žalovaného o vyplatenie sumy 6.000,-
eur v súvislosti s uvedeným neoprávneným prevodom.

2. Nárok na náhradu škody voči žalovanému odôvodnil žalobca tým, že sporný príkaz na úhradu zo
dňa 02.02.2010 ošetrený podpisom preberajúceho pokladníka, bol opatrený jedine pečiatkou žalobcu
obsahujúcudátumprevzatiapríkazuvdeň02.02.2010.Predmetnápečiatkabolapridelenávtomčaseuž
bývalému jeho zamestnancovi, ktorý ku dňu 29.01.2010 ukončil pracovný pomer u žalobcu a v tento deň
aj pečiatku odovzdal. V banke je prax, že každý večer pred opustením pobočky zamestnanci vykonávajú
kontrolu všetkých príkazov na úhradu, čo sa udialo aj dňa 01.02.2010, kedy traja od seba nezávislí

zamestnanci pobočky vykonávali takúto kontrolu. Je preto nepravdepodobné, že by vydaný príkaz na
úhradu bol bývalým zamestnancom založený ešte v posledný deň trvania jeho pracovného pomeru.
Navyše v dňoch 28.01.2010 až 05.02.2010 sa žalovaný opakovane prihlasoval na účty klientky banky
pani F. K., z ktorého bola suma 6.000,- eur prevedená; a súčasne aj na účet druhého klienta banky, naktorý táto suma prevedená. Na takéto prihlasovanie na účty klientov banky žalovaný nemal oprávnenie.
Žalovaný vyplatil uvedenú sumu konateľovi spoločnosti, na ktorej účet boli peniaze prevedené aj napriek
tomu, že limit pre jednorazový výber finančných prostriedkov bez predchádzajúceho nahlásenia bol

len 3.000,- eur. Žalovaný porušil svoje povinnosti z jeho pracovnoprávneho vzťahu tým, že uhradil
neoprávnene poukázané finančné prostriedky z účtu jedného klienta banky na účet druhého klienta
banky, čím vznikla žalobcovi škoda v žalovanej výške.

3. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že žalobca nijako nepreukázal porušenie jeho pracovných

povinností, jeho zavinene za vzniknutú škodu a ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a jeho
protiprávnym konaním. Predovšetkým nepreukázal, že by daný príkaz na úhradu vyhotovil žalovaný, že
by ho prijal, mal povinnosť kontrolovať ho alebo, že by uskutočnil na jeho základe prevod finančných
prostriedkov. V rozhodnom období v mesiaci február 2010 žalovaný pôsobil v pobočke banky žalobcu
a bol poverený jej vedením. Bol telefonicky opakovane kontaktovaný klientom banky, ktorého predtým
osobne nepoznal, s požiadavkou, aby skontroloval výšku finančných prostriedkoch na účte patriacom

klientke banky pani F. K. z dôvodu, že z jej účtu očakáva úhradu finančných prostriedkov. Preto sa
žalovaný opakovane prihlásil na účet klientky pani F. K.. Prevodný príkaz na sumu 6.000,- eur však
on nevyhotovil, pričom v rámci svojej práce ani neprichádzal do kontaktu s vyhotovovaním príkazov na
úhradu.Naspornomprevodnompríkazejeibapečiatkabankybezpodpisutohoktopríkazprevzal,akoaj
údajov týkajúcich sa totožnosti osoby, ktorá príkaz predložila . Pečiatka banky, ktorou je príkaz opatrený,

patrila pracovníkovi banky, ktorý už v banke v tomto čase nepracoval, a došlo k písomnému odovzdaniu
pečiatky. Pečiatka bola umiestnená do neuzamknutej skrine, ktorá bola prístupná bez obmedzenia iným
pracovníkom banky. Je pravdou, že v tomto čase platil interný príkaz banky o výbere hotovosti limitovaný
sumou 3.000,- eur, avšak on mal už niekoľko dní vopred avizovaný výber sumy 6.000,- eur klientom
a bežne sa stávalo v prípade dostatku hotovosti v pobočke, že dochádzalo k výberu aj vyšších súm v

hotovosti. Z titulu svojej pozície v banke nebol kompetentný kontrolovať prevodné príkazy. Stávalo sa
aj to, spracovaný prevodný príkaz mohol byť aj niekoľko dní nevybavený, keďže sa kontroloval vždy iba
dátum splatnosti prevodných príkazov.

4. V rámci dokazovania súd vypočul pracovníčku banky svedkyňu L. Q., ktorá v rozhodnom čase

pracovala v pobočke ako univerzálny bankár a žalovaný bol jej nadriadeným. Svedkyňa potvrdila, že
pracovník pobočky, ktorý ukončil pracovný pomer k 29.01.2010, protokolárne odovzdal jemu pridelenú
pečiatku žalovanému, tento ju mal prevziať a umiestniť tak, že ostatní pracovníci k nej nemali prístup.
Žalovaný mal aj povinnosť po skončení pracovnej doby skontrolovať prevodné príkazy, zistiť či zostali
nejaké nezadané do systému a systém uzatvoriť. Stávalo sa však, že bol vyhotovený príkaz na

úhradu už skôr ako bol uvedený dátum jeho vystavenia. Napriek internému príkazu o limite vyplácanej
hotovosti sa stávalo aj to, že ak bolo na pobočke dostatok peňazí, vyplatila sa klientom aj vyššia suma
ako povolený limit. Počas jej pôsobenia sa to stávalo aj 2 až 3 krát týždenne. Pokiaľ ide o podávanie
informácií o účtoch klientov, mohol ich požadovať len klient o svojom účte, resp. o účte, ku ktorému mal
dispozičné právo.

5. Súd poukázal na ustanovenie § 179 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnanec zodpovedá
zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie
okrem prípadov uvedených v § 182 a § 185. Súd konštatoval, že žalobca žiadnym hodnoverným

spôsobom nepreukázal výlučné zavinenie žalovaného, s ktorým nemal uzatvorenú dohodu o hmotnej
zodpovednosti (§ 182 ZP). Preto bolo povinnosťou žalobcu preukázať zavinenie žalovaného. V konaní
nebolo jednoznačne preukázané kto vyhotovil sporný prevodný príkaz a zabezpečil jeho realizáciu,
hoci nemal požadované náležitosti. Zodpovednosť žalovaného za vznik škody nemožno odvodiť ani
z porušenia jeho pracovných povinností tým, že sa opakovane prihlasoval na účty klientov, ktorých sa

prevodný príkaz týkal. Neobstojí ani skutočnosť, že výplata sumy 6.000,- eur bola nadlimitná v súvislosti
s interným príkazom banky, pretože k jej výplate za splnenia určitých podmienok dôjsť mohlo, pričom
žalobca nepreukázal, že podmienky pre výplatu takejto sumy v rozhodnom čase neboli splnené. Súd
preto žalobu zamietol v celom rozsahu. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1
OSP a priznal v konaní plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania v celkovej výške 1.408,52

eur, ktoré pozostávajú zo sumy 360,- eur za súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu
a zo sumy 1.048,52 eur za trovy právneho zastúpenia spolu s 20 %-tnou DPH podľa vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z.z.
.6. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca podaním doručeným súdu dňa 08.02.2013.
Vyjadril svoj nesúhlas s názorom súdu, že v konaní nebolo preukázané výlučné zavinenie žalovaného
za vzniknutú škodu. Banka žalobcu mala uzatvorenú zmluvu o tzv. ready konte s klientkou F. K., na

základe ktorej zriadil a viedol v jej prospech bankový účet. Z tohto účtu bola na základe prevodného
príkazu zo dňa 02.02.2010 realizovaná platba vo výške 6.000,- eur. Po tom ako klientka oznámila
žalobcovi, že žiadny príkaz na úhradu nedávala, žalobca vrátil klientke poukázané finančné prostriedky
z vlastných prostriedkov. V čase realizácie tohto prevodu bol žalovaný v pracovnom pomere, a navyše
poverený vedením pobočky žalobcu na V. ulici v B.. V súvislosti s týmto prevodným príkazom bolo v

konaní preukázaných viacero nedostatkov a pochybení, a to aj na strane žalovaného. Predovšetkým
je značne podozrivé jeho konanie spočívajúce v opakovanom prihlasovaní sa na účty klientov žalobcu,
ktorých sa prevodný príkaz týkal. Žalovaný takto konal v rozpore s internými predpismi žalobcu, čím
porušilsvojepracovnépovinnosti.Vrámcidokazovaniabolapreukázanáskutočnosť,žepečiatka,ktorou
bol sporný príkaz opatrený, bola v tom čase pridelená už bývalému zamestnancovi žalobcu, ktorý ku
dňu 29.01.2010 ukončil svoj pracovný pomer. V tento deň predmetnú pečiatku aj odovzdal. Žalovaný

pritom sám vo svojej výpovedi uviedol, že po ukončení pracovného pomeru u tohto zamestnanca došlo
k písomného odovzdaniu danej pečiatky a tvrdil, že bola umiestnená do neuzamknutej skrine, kde
bola prístupná bez obmedzenia iným pracovníkom banky. Toto tvrdenie žalovaného vyvrátila svedkyňa
L. Q., ktorá uviedla, že tento pracovník banky pridelenú pečiatku protokolárne odovzdal riaditeľovi
pobočky, ktorý ju umiestnil tak, že ostatní pracovníci k nej nemali prístup. Súd sa s touto skutočnosťou

žiadnym spôsobom nevyporiadal, pričom v dôsledku porušenia tejto povinnosti došlo k neoprávnenému
použitiu pečiatky nezistenou osobou. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je dôvodné sa domnievať,
že ozrejmenie osoby zodpovednej za neoprávnené použitie pečiatky je nemožné, rovnako aj následné
vyvodenie zodpovednosti zo strany žalobcu voči tejto osobe. Preto je potrebné vyvodiť zodpovednosť
voči žalovanému. Domáha sa preto, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie

v celom rozsahu, alternatívne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným
súdu dňa 12.04.2013. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne. Podľa jeho

názoru žalobca nepreukázal výlučné zavinenie žalovaného za vzniknutú škodu a ani príčinnú súvislosť
medzi vznikom škody a jeho protiprávnym konaním. Predovšetkým žalobca nepreukázal, že by sporný
príkaz na úhradu sumy 6.000,- eur vyhotovil žalovaný, že by ho prijal, mal povinnosť ho skontrolovať,
alebožebyuskutočnilnajehozákladeplatbu.Žalovanýtitulomsvojejpozícievbankenebolkompetentný
kontrolovať prevodné príkazy, pričom sa stávalo, že spracovávaný prevodný príkaz mohol byť aj

niekoľko dní nevybavený. Potvrdila to svedkyňa L. Q.. Až následne keď bol prevodný príkaz vybraný
na spracovanie na základe dátumu splatnosti, kontrolovali sa jeho ďalšie náležitosti. Žalobca tak
nepreukázal skutočnosť, že príkaz na úhradu bol vyhotovený dňa 02.02.2010 a v tento deň bol aj
prijatý a spracovaný. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na pracovný predpis č. 12/2006, ktorý mal žalovaný
porušiť, právny zástupca žalovaného poukázal na to, že tento pracovný predpis nebol založený do

spisu a žalovanému nie je ani jeho obsah známy. Na pojednávanie, na ktorom súd vyhlásil rozsudok
v merite veci, sa žalobca nedostavil a nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dôkazy. Podľa § 179 ods. 1
Zákonníka práce je pritom zamestnávateľ povinný preukázať zamestnancove zavinenie, okrem prípadov
uvedených v § 182 a § 185 Zákonníka práce. Je pravdou, že žalovaný viackrát na požiadanie klienta sa
nahlasoval na účty, medzi ktorými bola vykonaná sporná transakcia, ale aj keby týmto konaním porušil

svoje povinnosti nepreukazuje to jeho zavinenie za spôsobenú škodu, a tiež príčinnú súvislosť medzi
týmto porušením povinnosti a vznikom škody. Sám žalobca v odvolaní skonštatoval, že k zneužitiu
pečiatky došlo nezistenou osobou. Preto považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a navrhuje,
aby ho odvolací súd potvrdil. Súčasne si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.

8. Súd prvej inštancie podaním zo dňa 15.04.2013 doručil vyjadrenie žalovaného na vedomie žalobcovi.

9. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá

CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalobcu ako súd odvolací podľa § 34 CSP,
v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.10. Preskúmaním napadnutého rozsudku a postupu súdu, ktorý mu predchádzal, dospel odvolací súd k
záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správne právne závery.
S odôvodnením rozsudku sa preto stotožňuje v celom rozsahu aj odvolací súd (§ 387 ods. 2 CSP). Vo

vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť len nasledovné:
Žalobca si vo veci uplatnil voči žalovanému ako svojmu bývalému zamestnancovi nárok vyplývajúci z
pracovného pomeru v súvislosti so vznikom škody podľa § 179 ods. 1 ZP. Zodpovednosť zamestnanca
podľa citovaného ustanovenia je subjektívna a vyžaduje preukázanie jeho zavinenia na vzniku
škody protiprávnym úkonom vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti, a súčasne preukázanie príčinnej

súvislosti medzi týmto protiprávnym úkonom zamestnanca a vznikom škody. V rozhodnom čase bol
žalovaný poverený vedením pobočky banky žalobcu, pričom v súvislosti so žalovaným nárokom nebolo
preukázané, žeby sporný prevodný príkaz vystavil, prevzal, realizoval, resp. kontroloval. Z vyjadrení
samotného žalobcu vyplynulo, že tieto okolnosti sa nepodarilo zistiť a objasniť, prečo vôbec došlo k
realizáciitohtoprevodnéhopríkazu,keďneobsahovalvšetkypožadovanéúdajeabolopatrenýpečiatkou
bankypridelenoupracovníkovi,ktorývrozhodnomčaseužvbankenepracoval.Jepretodôvodnáobrana

žalovaného, že žalobca ako zamestnávateľ nezvládol vo veci svoje dôkazné bremeno a nepreukázal
zavinený protiprávny úkon žalovaného, v príčinnej súvislosti s ktorým by vznikla žalobcovi škoda.
Samotné neoprávnené nahlasovanie sa na účet klienta bez jeho súhlasu zo strany žalovaného, nebolo
v príčinnej súvislosti so vznikom žalovanej škody na majetku žalobcu. Rovnako sa žalobcovi nepodarilo
nepochybne preukázať kde bola v úschove pečiatka banky, ktorou bol prevodný príkaz opatrený, a kto

túto pečiatku pri prevzatí prevodného príkazu použil.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako
vecne správny. Podľa 396 ods. 1 v nadväznosti na § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP odvolací súd priznal
úspešnej strane žalovaného aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne

súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).