Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/210/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812205055
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5812205055.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne L. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom J. XX, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Baloghovou, so sídlom O., C. 7, proti
žalovanému C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, právne zastúpenému advokátom JUDr. Petrom
Vevurkom, so sídlom L., C. XXX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe

odvolania oboch sporových strán proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/47/2012-511 zo
dňa 6. decembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o prikázaní vecí do výlučného vlastníctva žalobkyne
a žalovaného tak, že
do výlučného vlastníctva žalobkyne p r i k a z u j e súpravu hrncov zn. Zepter a
do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX kat.
územie T., a to pozemok parc. č. 525/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 395 m2 a rodinný dom

súpisné číslo XXX, postavený na tomto pozemku a hnuteľné veci:
- obývačková stena Bebrava,
- spálňová stena + posteľ,
- sedacia súprava biela v obývačke,
- kancelársky stôl,
- plyšový koberec v obývačke a

- stôl + 6 stoličiek.

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výrokoch
o vyporiadaní záväzkov zo zmluvy o poskytnutí úveru č. 98/092/07 Prima bankou Slovenskou, a.s.,
o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 33.510,80 eur do 60 dní od právoplatnosti
rozsudku,
o zriadení založeného práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX kat. územie T., ako parc.

č. 525/2 a rodinný dom súpisné č. XXX postavený na tomto pozemku v prospech žalobkyne na
zabezpečenie jej pohľadávky voči žalovanému,
o náhrade trov konania štátu a
o uložení poplatkovej povinnosti stranám sporu.

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej
len BSM) sporových strán tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal súpravu hrncov zn.
Zepter a do výlučného vlastníctva žalovaného nehnuteľnosti, evidované na LV č. XXX kat. územie T.(pozemok parc. č. 525/2 a rodinný dom súp. číslo XXX, postavený na tomto pozemku), ako aj ostatné
hnuteľné veci (vymedzené vo výroku rozsudku okresného súdu). Rozhodol, že žalobkyňa a žalovaný
sú výlučne zaviazanými zo záväzkov zo zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX uzavretej s Prima

bankou Slovensko, a.s., dňa 22.5.2007, každý vo výške 3.714,56 eur. Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni 33.510,80 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne zriadil záložné právo
k vyporiadavaným nehnuteľnostiam v jej prospech na zabezpečenie tejto pohľadávky voči žalovanému.
2. Vo vzťahu k nehnuteľným veciam okresný súd konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že
ich bývalí manželia nadobudli do BSM, pričom hodnota týchto vecí bola v zmysle znaleckého posudku

ustálená sumou 66.229,54 eur. Hoci žalovaný pôvodne prejavil o rodinný dom záujem, počas konania
zmenil stanovisko s tým, že sa mu nepodarilo získať prostriedky na vyplatenie žalobkyne, a preto navrhol
prikázanie rodinného domu do podielového spoluvlastníctva strán. Okresný súd považoval takéto
navrhované riešenie voči žalobkyni za „nanajvýš nespravodlivé“ (nebolo totiž sporné, že rodinný dom
od rozvodu manželstva užíva žalovaný s plnoletým synom), ako aj neúčelné (existencia podielového
spoluvlastníctva strán by viedla k ďalšiemu sporu, pri ktorého riešení by nastala rovnaká situácia).

Poukazoval na to, že žalovaný nerozporoval tvrdenia žalobkyne, že po rozvode manželstva previedol
na svojho brata pozemok, cez ktorý je zabezpečený prístup k predmetnému rodinnému domu. Od
žalobkyne nemožno taktiež „spravodlivo požadovať“, aby v rodinnom dome bývala s rozvedeným
manželom a len tak realizovala svoje vlastnícke právo. Okresný súd mal za to, že žalovaný môže
získať finančné prostriedky prostredníctvom úveru zabezpečeného záložným právom k rodinnému

domu, eventuálne predajom rodinného domu po dohode s jeho bratom. Žalobkyňa práve pre nemožnosť
prístupu k rodinnému domu (ak by sa stala jeho výlučnou vlastníčkou ona) by takto postupovať
nemohla. Pri určení hodnoty nehnuteľností okresný súd nezahrnul do celkovej sumy hodnotu holubníka,
keďže bolo svedeckými výpoveďami preukázané, že tento do BSM „skutočne nepatrí“. To isté sa týka
konštatačných hodín a 20 ks poštových holubov.

3.NaprotitomudoBSMzahrnul40kspoštovýchholubov,lebosámžalovanýsavyjadril,ževčasezániku
BSM choval 60 ks poštových holubov; pokiaľ 20 z nich patrilo jeho synovcovi, ostatné sú súčasťou BSM.
Na základe vyjadrenia Slovenského zväzu chovateľov poštových holubov nadväzne ustálil ich cenu vo
výške 1.600 eur (40 eur za kus). Za súčasť BSM okresný súd určil aj osobné motorové vozidlo Alfa
Romeno EVČ BL-XXX-JA (so zostatkovou hodnotou 2.200 eur), ktoré po rozvode užívala žalobkyňa

a bez súhlasu žalovaného ho previedla na inú osobu. Z daného titulu nemôže byť bezprostredne
predmetom vyporiadania BSM dotknuté motorové vozidlo a žalobkyňa je povinná jeho všeobecnú
hodnotu „nahradiť do BSM“. Na vyporiadaní ostatných hnuteľných vecí (ako aj na ich hodnote) sa
sporové strany zhodli na pojednávaní 15.8.2016.
4. Predmetom vyporiadania bol aj spoločný záväzok strán (ako dlžníkov) zo zmluvy o poskytnutí úveru

uzavretej dňa 22.5.2007 s Dexia bankou Slovensko, a.s., (aktuálne Prima banka Slovensko, a.s.). Zo
sumy úveru 700.000,-Sk, poskytla žalobkyňa polovicu (350.000,-Sk) jej sestre, ktorá dotknutú čiastku
i spláca. Okresný súd konštatoval, že žalovaný nepreukázal jeho tvrdenia o údajnom poskytnutí celej
sumy 700.000,-Sk žalobkyňou jej sestre - pani Y.; v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno.
KudňuzánikuBSMbolzostatokúveru19.104,18eur,pričomoddanéhookamihuplatilasplátkylen,ktorá

zaplatila v úhrne sumu 12.452,91 eur. Keďže žalobkyňa žiadala vyporiadať len polovicu z dotknutých
splátok, okresný súd uzavrel, že za žalovaného zaplatila štvrtinu danej sumy; t.j. 3.133,23 eur, ktorú jej
žalovaný v rámci vyporiadania BSM bol povinný nahradiť. Na základe identického postupu/rozpočítania
na žalovaného zároveň pripadá štvrtina (ešte) nezaplatenej časti záväzkov z úverovej zmluvy; konkrétne
3.714,56 eur.

5. Okresný súd zistil, že z peňazí, ktoré mal žalovaný ešte pred uzavretím manželstva, použil 3.319,39
eur (100.000,-Sk) na stavbu vyporiadávaného rodinného domu. Nadväzne má právo, aby mu táto suma
bola z BSM nahradená. Okresný súd však neakceptoval požiadavku žalovaného na vyporiadanie aj
pôžičky od jeho brata S. B. v sume 50.000,-Sk, keďže sa jednalo o výlučný záväzok žalovaného.
Obdobne neakceptoval požiadavku žalobkyne, aby boli vyporiadané investície zo spoločného majetku

do pozemku, ktorého výlučným vlastníkom bol žalovaný, žalobkyňa totiž výšku týchto investícií netvrdila
a ani nepreukázala.
6. Celkovo okresný súd hodnotu vecí patriacich do BSM ustálil vo výške 66.664,54 eur a pri vyporiadaní
BSM vychádzal so zásady, že podiely strán sú rovnaké. Vzhľadom na prikázanie jednotlivých vecí
do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalovaného žalovaný sa stal vlastníkom vecí, ktorých súhrnná

hodnota bola o 33.157,27 eur vyššia, ako je jeho podiel z BSM. Zároveň je povinný nahradiť žalobkyni
(čiastočnú) hodnotu splátok spoločného úveru - 3.133,23 eur. Na druhej strane žalobkyňa je povinná
nahradiť časť/polovicu investícií, ktoré z vlastného výlučného majetku žalovaný vynaložil na spoločný
majetok - 1.659,70 eur a polovičný podiel z hodnoty motorového vozidla, ktoré predala po rozvodemanželstva bez súhlasu žalovaného - 1.100 eur. Následne je žalovaný po zohľadnení všetkých
dotknutých súvislostí povinný zaplatiť žalobkyni sumu 33.510,80 eur.
7. Okresný súd vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením

záložného práva na nehnuteľnosti, ktoré žalovaný získal titulom vyporiadania BSM do výlučného
vlastníctva. Vzhľadom na výšku pohľadávky, žalovaným samotným deklarovaný nedostatok finančných
prostriedkov, zbavenie sa v minulosti časti majetku žalovaným (prevod pozemkov na jeho brata) mal
okresný súd za to, že obava z ohrozenia exekúcie je dôvodná. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol vzhľadom na špecifiká tohto (druhu) sporu a nemožnosť konštatovať výlučný úspech ani jednej

zo strán tak, že žiadna z nich nemá právo na náhradu trov. Nadväzne i trovy konania štátu (znalečné,
vecné náklady vyplatené banke) je povinná každá zo strán znášať v jednej polovici. Napokon okresný
súd rozhodol o povinnosti strán zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM v sume 1.990,90 eur, ktorá
povinnosť je solidárna.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obe sporové strany.

9. Žalovaný napádal rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia
veci na ďalšie konanie. Prioritne nesúhlasil s prikázaním nehnuteľností (najmä rodinného domu) do jeho
výlučného vlastníctva. Poukazoval na to, že bolo v konaní preukázané, že tak ani on, ako ani žalobkyňa,
nemajúdostatokfinančnýchprostriedkovnavyplatenievyporiadaciehopodielu.Dopozornostidávalsvoj
vek (59 rokov) a tvrdil, že oslovené banky mu odmietli poskytnúť úver. Rozsudok okresného súdu ho

tak „automaticky dostane do exekúcie“. Uvedené okolnosti považoval žalovaný za výnimočnú situáciu,
kedy je možné BSM vyporiadať i tak, že veci budú prikázané do podielového spoluvlastníctva bývalých
manželov.
10. Za pochybenie okresného súdu označil tú „časť rozsudku“, podľa ktorej z polovice úveru je povinný
nahradiť žalovanej polovicu. Zotrval na vyjadrení, že všetky prostriedky získané z tohto úveru poskytla

žalobkyňa manželom Y., eventuálne ich použila výlučne pre seba. Opakovane poukazoval na jednotlivé
vyjadreniažalobkyneohľadnedispozíciesdotknutýmipeňažnýmiprostriedkamiachronológiupripísania
sumy 700.000,-Sk na účet žalobkyne a naň nadväzujúce výbery, resp. prevody. Nebolo by preto
spravodlivé a ani v súlade s dobrými mravmi, aby sa na splácaní týchto pasív podieľal aj žalovaný.
11. Za ďalšie pochybenie okresného súdu považoval zaradenie 40 ks holubov do masy BSM. Tvrdil,

že v konaní bolo preukázané, že vlastníkom holubov (ako aj holubníka a konštatovacích hodín) bol
P. V. - synovec žalovaného. Ak by aj poštové holuby mali byť vlastníctvom žalovaného, išlo by o vec
slúžiacu na uspokojovanie jeho osobnej potreby, a teda nepatriacu do BSM. Do pozornosti dával tiež
širšie súvislosti (prirodzený prírastok, či úbytok holubov; charakter evidenčného listu Slovenského zväzu
chovateľov poštových holubov len ako štatistického údaju bez založenia právneho vzťahu vlastníctva;

označeniekaždéhoholubamávlastnýmčíslom/krúžkom,závislosťjehocenyodvýsledkovdosiahnutých
na pretekoch atď.), ktoré okresný súd nezohľadnil.

12. Žalobkyňa odvolaním napadla len výrok o poplatkovej povinnosti. Namietala, že solidárny charakter
povinnostipreobesporovéstranyokresnýsúdvodôvodnenínapadnutéhorozsudkubližšienezdôvodnil.

Navrhovala zmenu dotknutého výroku tak, že každá zo strán bude povinná zaplatiť polovicu súdom
určenej výšky súdneho poplatku.
13. Žalovaný považoval odvolanie žalobkyne za v celom rozsahu nedôvodné. Poukazoval na § 2 ods.
1 písm. b/ zákona o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého sú poplatníkmi obaja účastníci konania a
z daného ustanovenia vyplýva aj ich solidárnosť. Dodal, že výška súdneho poplatku bola stanovená v

súlade so sadzobníkom súdnych poplatkov, čo vyplýva i z odôvodnenia rozsudku okresného súdu.

14. Žalobkyňa žiadala rozsudok v častiach napadnutých odvolaním protistrany potvrdiť. Poukazovala
na to, že žalovaný prvý krát nesúhlas s prikázaním nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva
prezentoval až v záverečnej reči na pojednávaní 7.11.2016. Zdôrazňovala, že ona nehnuteľnosti neužíva

fakticky už od roku 2009, kedy opustila spoločnú domácnosť; navyše, žalovaný znemožnil prístup k
nehnuteľnostiam žalobkyni tým, že pozemok slúžiaci na prístup k nim previedol na svojho brata (zároveň
v prospech brata sa vzdal aj dedičského podielu po jeho matke). Rozhodne nesúhlasila s tým, aby ďalej
rodinný dom spoločne užívali ako podieloví spoluvlastníci; ich vzájomné vzťahy nie sú dobré, žalobkyňa
má prácu v Ružomberku, kde má „zariadené aj osobné záležitosti“ a - najmä - v Ružomberku je v

príslušnom sociálnom zariadení umiestnená dcéra strán, ktorá je postihnutá a pozbavená spôsobilosti
na právne úkony, ktorú žalobkyňa chodí navštevovať a zabezpečuje jej aj návštevy lekárov. Žalobkyňa
v danej spojitosti uviedla, že žalovaný len chce oddialiť ukončenie vyporiadania BSM, za celé obdobie
(najmenej od roku 2012, odkedy prebieha konanie vo veci) neprejavil skutočný záujem vec konštruktívnevyriešiť. Dodala, že žalovaný nijako nepreukázal, že by sa neúspešne pokúšal o získanie úveru v
peňažnom ústave.
15. Žalobkyňa mala za to, že dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný je vlastníkom holubov,

holubníka a konštatovacích hodín; doplňujúce okolností ohľadne chovu holubov, ktoré uvádza v
odvolaní, mohol prezentovať už v konaní pred okresným súdom. Akceptovala rozhodnutie v otázke
úveru, hoci sa nebránila tomu, aby bola zaviazaná jeho splatením v celom rozsahu, so súčasným
zohľadnením danej skutočnosti „v sume výplatku titulom vyporiadania BSM“.

16. V následnej reakcii žalovaný zotrval na podanom odvolaní. Konštatoval, že viackrát vo svojich
vyjadreniach uvádzal, že nemá dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie žalobkyne. Tvrdil, že je
všeobecne známou skutočnosťou, že peňažné ústavy neposkytujú hypotekárne úvery osobám vo veku
60 rokov, ak ich príjem nezaručuje návratnosť úveru a nie sú spôsobilé zabezpečiť ručenie a pod. Mal
za to, že „ponechanie“ nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve strán za danej situácie je dôvodné.
Žalovaný tiež trval na predchádzajúcej argumentácii ohľadne chovu holubov, resp. ich vlastníctva.

17. Taktiež žalobkyňa zotrvala na svojich pôvodných vyjadreniach k odvolaniu žalovaného. Ním
navrhované riešenie je v priamom rozpore nielen so slovnými vyjadreniami žalovaného (s výnimkou
posledného pojednávania), ale aj s jeho celkovým správaním. Od rozvodu užíva nehnuteľnosť výlučne
sám a nikdy neprejavil záujem z nej odísť, resp. neprezentoval také riešenie, aké navrhuje aktuálne v

odvolaní. Nie je zrejmé, čo by sa takýmto riešením dosiahlo, okrem toho, že by viedlo k ďalšiemu sporu.
Navyše, ak je dôvodná obava, že brat žalovaného by žalobkyni bránil v prístupe k vyporiadávaným
nehnuteľnostiam; čo sa už stalo napr. aj pri ohliadke vykonávanej znalcom ustanoveným okresným
súdom. Zopakovala, že žalovaný nijako nepreukázal tvrdenia o údajnom neposkytnutí mu úveru zo
strany peňažných ústavov.

18. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v zmysle § 379 a 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania(§385ods.1acontrariovspojenís§219ods.3CSP)rozsudokokresnéhosúdučiastočne
zmenil podľa § 388 CSP vo výroku o prikázaní vyporiadávaných vecí do výlučného vlastníctva žalobkyne
a žalovaného tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia a vo zvyšných preskúmavaných

výrokoch rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

19. Krajský súd, zhodne s okresným súdom, považuje za opodstatnené prikázanie vyporiadávaných
nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalovaným navrhované prikázanie týchto vecí do
podielového spoluvlastníctva oboch strán by v podstate žiadnym relevantným spôsobom neodstránilo

stav právnej neistoty, kvôli ktorému žalobkyňa využila svoje ústavné/základné právo a požiadala o
poskytnutie súdnej ochrany. Naopak, situácia žalobkyne by bola ešte neistejšia ako doteraz; osobitne
v možnosti vôbec samotného prístupu k predmetu jej (spolu)vlastníctva. Žalovaný totiž previedol jeho
vlastnícke oprávnenia k pozemkom slúžiacim na prístup k nehnuteľnostiam patriacim do BSM na
svojho brata, a teda žalobkyňa by bola odkázaná len na jeho vôľu/rozhodnutie umožniť jej vstup na

vyporiadávanénehnuteľnosti.Zpriebehukonaniajepritompreukázaná(minimálne)vážnapochybnosťo
ochotebratažalovanéhoakceptovaťvyužívanie„jehopozemku“žalovanounaprístupknehnuteľnostiam
vedeným na LV č. XXX kat. územie T..
20. Zároveň je zrejmé, že vzťahy medzi bývalými manželmi nie sú také, aby dávali reálny predpoklad
- aspoň v rámci bežným štandardov - pokojného a nerušeného spoločného užívania domovej

nehnuteľnosti. Predovšetkým však žalobkyňa už dlhodobejšie má rozhodujúce osobné aktivity spojené
s mestom Ružomberok; čo platí prioritne o umiestnení zdravotne vážne postihnutej spoločnej dcéry
strán v sociálnom zariadení, kde ju žalobkyňa pravidelne navštevuje a zabezpečuje jej nevyhnutné
lekárske ošetrenia. Za daných okolností je plne akceptovaným súvisiace konštatovanie okresného súdu,
že popri neúčelnosti prikázania (najmä nehnuteľných) vecí do podielového spoluvlastníctva strán, by

takéto riešenie voči žalobkyni vykazovalo nemalé znaky nespravodlivosti.

21. Náležitou je argumentácia žalujúcej strany, že žalovaný dlhodobo neprejavoval/ /neprejavuje záujem
o konštruktívne vyriešenie záležitostí majetku v BSM strán sporu. Minimálne od rozvodu manželstva
(reálne však už od opustenia spoločnej domácnosti žalobkyňou v roku 2009) musel predpokladať

nutnosť usporiadania vzťahov k spoločnému majetku. Keďže spoločnú domovú nehnuteľnosť užíval
výlučne sám (eventuálne spoločne so synom) a žiadnym spôsobom (a to až doteraz) neprejavil
najmenšie známky záujmu tento opustiť, rovnako musel predkladať nutnosť v konečnom dôsledku
vyplatiťbývalúmanželkuzospoločnéhorodinnéhodomu.Odzačatiaprebiehajúcehokonaniasaužtentodôvodný predpoklad zmenil na jednoznačnú vedomosť; osobitne, keď inú alternatívu - ako prikázanie
nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva - dlhodobo ani neprezentoval. Primeraným správaním by
bolo postupné zabezpečovanie si dostatku prostriedkov na vyplatenie (bývalej) manželky alebo aspoň

pripravovanie konkrétneho spôsobu na ich získanie. Žalovaný však nielenže takto nepostupoval, ale
naopak svojim konaním (prevodom prístupových pozemkov na brata) zásadne zhoršil tak možnosť
žalobkyne užívať predmet majetku v BSM, ako aj eventualitu jeho (neskoršieho) speňaženia/odpredaju
tretej osobe. V neposlednom rade týmto prevodom zhoršil - priamo i nepriamo - vlastné majetkové
pomery. Priame zníženie majetkových aktív predstavuje samotný bezodplatný prevod (darovacia

zmluva). Nepriamym (avšak výrazným) znížením je zbavenie sa prístupu k domovej nehnuteľnosti, čo
zásadným spôsobom sťažuje je prípadný predaj a výrazne znižuje aj jej hodnotu na realitnom trhu.
22. Zároveň je plne primerané vyjadrenie žalobkyne, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal
nemožnosť získania úveru od peňažného ústavu. Tvrdenia o údajne všeobecne známej skutočnosti o
neposkytovaní úverov vekovo starším osobám neobstojí. Navyše, ak sám žalovaný spomína možnosť
zabezpečenia prípadného úveru ručením a vôbec ani len netvrdí, že takýto spôsob zabezpečenia

záväzku sa mu nepodarilo ponúknuť v rámci žiadostí, resp. záujmu o poskytnutie úveru. Nehovoriac o
možnosti využitia iných zabezpečovacích inštitútov, prioritne záložného práva k nehnuteľnostiam.

23. Neobstoja ani námietky žalovaného ohľadne úveru poskytnutého stranám sporu Dexia bankou
Slovensko, a.s., (aktuálne Prima banka Slovensko, a.s.). Je nepochybné, že dlžníkmi v predmetnom

úverovom vzťahu boli obaja bývalí manželia, t.j. žalobkyňa a žalovaný. Samotná okolnosť, že
bezprostredne žalobkyňa (prostredníctvom účtu, ktorého bola disponentom) bola príjemcom finančných
prostriedkov v sume 700.000,-Sk a nadväzne z daného účtu boli uskutočňované i jednotlivé výbery a
prevody, nič nemení na tom, že ide o spoločný záväzok strán sporu vzniknutý za trvania ich manželstva,
t.j. v režime BSM. Žalobca tvrdenia o tom, že všetky finančné prostriedky pochádzajúceho z daného

úveru boli poskytnuté manželom Y. nepreukázal. Rovnako nepreukázal, že by tieto prostriedky použila
žalobkyňa pre vlastnú potrebu. Opätovne je nutné zdôrazniť, že len samotný fakt, že prostriedky z
účtu vyberala žalobkyňa, neznamená, že tieto neboli použité pre financovanie potrieb domácnosti strán
sporu. Osobitne, ak žalobkyňa v danom čase nepracovala a poberala len opatrovateľský príspevok
na ťažko zdravotne postihnutú dcéru D., ktorú bolo - okrem iného - potrebné aj pravidelne voziť do

špecializovaného zariadenia v O., čo si taktiež vyžadovalo nemalé finančné náklady.

24. Naproti tomu krajský súd akceptoval odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa chovu holubov.
Zo svedeckých výpovedí P. V. a R. V. bolo preukázané, že holuby (rovnako tak holubník a počítacie/
konštatačné hodiny; čo už bolo ustálené okresným súdom) boli vlastníctvom ich syna. Žalovaný sa o

tieto holuby iba staral, pričom krmivo bolo zabezpečované zo strany rodiny V.. Zároveň zodpovedá stavu
veci, že evidenčný list Základnej organizácie chovateľov poštových holubov Klin má len evidenčný, resp.
štatistický charakter bez preukázania vlastníckeho vzťahu v ňom uvedených chovateľov ku konkrétnemu
počtu holubov. Nadväzne súčasťou majetku BSM nebolo 40 ks holubov, z ktorého titulu krajský súd
(čiastočne) zmenil výrok napadnutého rozsudku ohľadne prikázania vecí do výlučného vlastníctva

žalobkyne a žalovaného tak, že z vecí prikázaných do výlučného vlastníctva žalovanému „vynechal“ 40
ks poštových holubov.

25. Napriek dotknutej zmene rozsudku okresného súdu nebolo potrebné tento meniť v nadväzujúcom
výroku o finančnom vyrovnaní, ktoré je povinný poskytnúť žalovaný žalobkyni. Okresný súd totiž v

rámci súvisiaceho výpočtu opomenul započítať (práve) hodnotu 40 ks poštových holubov do rozsahu
majetku BSM. Cena tohto majetku pozostáva z hodnoty nehnuteľných vecí (66.229,54 eur) a súčtu
hodnôt jednotlivých hnuteľných vecí/ /zariadenia domácnosti (celkovo 435 eur), t.j. spolu ide o čiastku
66.664,54 eur, z ktorej sumy vychádzal i okresný súd pri určení rozsahu finančného vyrovnania medzi
stranami sporu. V rámci predmetného výpočtu správne znížil výšku „výplatku“ žalobkyne o polovicu

sumy, ktorú investoval žalovaný zo svojich výlučných prostriedkov do majetku BSM a o polovicu hodnoty
motorového vozidla, ktoré žalobkyňa predala po zániku manželstva bez súhlasu žalovaného; naopak
zvýšil ju o polovicu splátok úveru vykonaných len žalobkyňou v súvislosti so záväzkom oboch strán voči
Prima banke Slovakia, a.s.
26. Nad bezprostredný rámec odvolacích dôvodov krajský súd dodáva, že okresný súd správne

zriadil záložné právo k vyporiadávaným nehnuteľnostiam v prospech žalobkyne na zabezpečenie jej
pohľadávky voči žalovanému. Vyhovením predmetnému návrhu poskytnutie súdnej ochrany získalo
bezprostrednejšie a výrazne reálnejšie naplnenie.27. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku (hoci len veľmi čiastkovú) krajský súd v zmysle § 396
ods. 2 CSP rozhodoval o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania.
S prihliadnutím na priebeh konania (pôvodne tvrdený výrazne širší rozsah vecí patriacich do BSM,

dlhodobejšianeschopnosťstrándohodnúťsanahodnoteveci,vrátanezásadnýchrozporovvsúvisiacich
skutkových otázkach, nutnosť znaleckého dokazovania...) a predovšetkým na v zásade rovnakú mieru
úspechu strán v spore je primeraným použitie „druhej alternatívy“ vymedzenej v § 255 ods. 2 CSP
(čiastočne v spojení s § 396 ods. 1 CSP), v zmysle ktorého žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania.

28. Ako vecne správny bol potvrdený výrok napadnutého rozsudku týkajúci sa trov štátu, ktoré čiastočne
vznikli ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu (Občiansky súdny poriadok). Vyššie
spomínané okolnosti týkajúce sa rozhodovania o nároku strán na náhradu trov konania sa v plnej miere
vzťahujú i na trovy preddavkované štátom, čo bezprostredne podmieňuje povinnosť každej zo strán
znášať polovicu týchto trov.

29. Hoci možno čiastočne súhlasiť s odvolaním žalovanej, že okresný súd sa popri zdôvodnení výšky
súdneho poplatku bližšie nezaoberal súvislosťami poplatníka/poplatníkov daného súdneho poplatku, je
dotknutý výrok (taktiež) vecne správny. Keďže rozhodnutie prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria
jeden celok, krajský súd dopĺňa odôvodnenie týkajúce sa poplatkovej povinnosti strán sporu.

30. V zmysle § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb. sú v konaní o vyporiadanie BSM poplatníkmi obe
strany sporu alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu. Z predmetného výroku rozsudku okresného
súdu je jednoznačné, že rozhodol, že poplatníkmi sú obe strany sporu; v podmienkach súdenej veci ani
niet zásadnejšej okolnosti, ktorá by mala viesť k uloženiu poplatkovej povinnosti len jednej zo strán. To
- napokon - netvrdí ani žalobkyňa v jej odvolaní. Nadväzne v zmysle tretieho odseku označenej právnej

normy v takomto prípade - ak vznikne poplatková povinnosť viacerým poplatníkom - sú poplatníci povinní
zaplatiť súdny poplatok spoločne a nerozdielne.

31. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.