Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 25, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415895803
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6415895803.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore
žalobkyne U. D., nar.XX.XX.XXXX, bytom F. mieru XX/XX, XXX XX Y., zastúpená Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému:
Z., s.r.o., so sídlom Z. XX, XXX XX I., U.: XX XXX 598, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/323/2015-114, z
19.06.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku, ktorým súd prvej inštancie zrušil rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 02206/14 zo dňa 30.07.2014 p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v treťom výroku o nároku žalobkyne na náhradu trov konania mení
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%
do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov prvoinštančného
konania.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% v lehote
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava,
sp. zn. SR 02206/14 zo dňa 30.07.2014 z dôvodu, že rozhodcovský súd konal a rozhodol na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne
predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalovanú na plnenie, ktoré je

právom nedovolené, v dôsledku čoho by bol výkon rozhodcovského rozsudku v rozpore s verejným
poriadkom Slovenskej republiky a rozhodcovský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uvedené dôvody podľa názoru súdu prvej inštancie spadajú pod ust. § 45 ods. 1 písm. e), i), j),
k), l) zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej aj „zák. č. 335/2014 Z. z.“).
1.1 Rozhodcovským rozsudkom uložil rozhodcovský súd žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému 248,-
Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,15 Eur, s poplatkom z omeškania vo výške 184,96 Eur a s úrokom

vo výške 32% ročne zo sumy 248,- Eur od 21.01.2012 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8%
ročne zo sumy 432,96 Eur od 24.05.2012 do zaplatenia na podklade Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
z XX.XX.XXXX. Výsluchom žalobkyne súd prvej inštancie zistil, že v čase uzavretia zmluvy o úvere
bola na predĺženej rodičovskej dovolenke s dcérou K. D., nar. XX.XX.XXXX. V tom čase nevykonávalažiadne povolanie. Úver čerpala na nákup dreva na zimu a obuvi pre deti. Zmluvu o úvere vyhodnotil
súd prvej inštancie ako spotrebiteľskú zmluvu s odkazom na ust. § 52 ods. 1, 3 a 4 zák. č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) z dôvodu, že žalobkyňa pri uzatváraní

zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti
a spĺňala aj definíciu spotrebiteľky podľa § 2 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zák.
č. 129/2010 Z. z.“), keď nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Účel použitia
žalovaným poskytnutých finančných prostriedkov vyznačený zaškrtnutím políčka s názvom „na výkon

povolania“ nepreukazuje, že úver bol skutočne čerpaný za účelom výkonu povolania, najmä keď tento
údaj ako je súdu všeobecne známe vyznačuje v zmluvách o úvere veriteľ. Úverová zmluva z tohto
dôvodu podlieha podľa názoru súdu prvej inštancie zák. č. 129/2010 Z. z.
1.2 Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy vyvodil súd prvej inštancie zo zistenia, že bola uzavretá v
rovnaký deň ako zmluva o úvere. Uzavretie rozhodcovskej zmluvy bolo podmienkou poskytnutia
úveru. Rozhodcovská zmluva nebola so žalobkyňou individuálne dojednaná, má povahu formulárovej

zmluvy, ktorej obsah žalobkyňa meniť nemohla. Napriek formulácii o výbere fóra, pred ktorým sa
budú spory medzi žalobkyňou a žalovaným rozhodovať, nie je podľa názoru súdu prvej inštancie
alternatívnou zmluvou. Podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd veriteľ uskutočnil
výber predpokladaný v čl. II rozhodcovskej zmluvy. Žalobkyňa už nemala faktickú možnosť podať návrh
na začatie konania pred všeobecným súdom a musela sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V texte

rozhodcovskej zmluvy bol predtlačený názov rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený rozhodnúť
spor v rozhodcovskom konaní. Takéto zmluvné dojednanie vyvoláva značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
1.3 Zmluva o úvere z XX.XX.XXXX nemá náležitosti vyžadované zák. č. XXX/XXXX Z. z. v znení
účinnom ku dňu jej uzavretia. W. obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere mala za

následok, že úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. X. súd túto skutočnosť nezohľadnil. E.
ani na neplatné dojednanie o výške odplaty XXX,- C. za poskytnutý úver XXX,- Eur so splatnosťou
11 mesiacov.
1.4 Zastavenie konania v časti o povolenie odkladu exekúcie je dôsledkom späťvzatia žaloby v tejto
časti žalobkyňou.

1.5 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej aj „C.s.p.“) v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni priznal náhradu trov
konania v pomere 100% bez uvedenia voči komu má žalobkyňa právo na náhradu trov konania.

2.ŽalovanývodvolaníadresovanomOkresnémusúduŽiarnadHronomksp.zn.5C/323/2015zmätočne

uvádza, že mu dňa 06.02.2017 bolo doručené „uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k. 5C/23/2014 zo
dňa 14.07.2017“ a že sa domáha zrušenia rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 5C/23/2014 zo dňa
14.07.2017. V texte odvolania žalovaný namieta proti posúdeniu zmluvy o úvere z 20.12.2011 uzavretej
so žalobkyňou s vyznačeným účelom úveru za účelom podnikania a podriadenia tejto zmluvy pod zák. č.
129/2010 Z. z. Vo vyjadrení z 13.12.2017 žalovaný už správne označuje rozsudok súdu prvej inštancie,

ktorého zrušenia sa domáha (rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5C/323/2015 zo dňa
19.06.2017). Na základe toho odvolací súd uzavrel, že včas podané odvolanie smeruje proti rozsudku
súdu prvej inštancie označeného v záhlaví tohto rozhodnutia, žalovaný len opomenul vo formulárovom
odvolaní zmeniť v niektorých častiach textu údaje špecifikujúce napádané rozhodnutie.
2.1 Žalovaný v odvolaní znovu namietal, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná

po zákonom stanovenej lehote a za nesprávny označil názor súdu prvej inštancie, že rozhodcovská
zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným nebola tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou,
ktorá umožňovala každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv, buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Rozhodcovská doložka nevyžadovala od žalobkyne,
aby spory so žalovaným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Platnosť rozhodcovskej doložky mal

súd prvej inštancie posudzovať s ohľadom na čas jej uzavretia bez hypotetického zvažovania okolností,
ktoré môžu, ale nemusia nastať v budúcnosti po jej uzavretí. Dôležité bolo len to, či doložka v čase jej
uzavretia sama o sebe umožňovala spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym
riešením sporu. Dôsledky uskutočnenia voľby veriteľom, ktorý podá žalobu na rozhodcovský súd, rieši
procesné právo, nie rozhodcovská zmluva. Podľa ust. § 19 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní, podanie žaloby na rozhodcovský súd malo rovnaké právne účinky ako keby bola podaná žaloba
na súd. Po začatí rozhodcovského konania nebolo možné podľa ust. § 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej aj „O.s.p.“) konať a rozhodovať spor na súde, pretože začatie rozhodcovského konania
tvorilo prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci. Prijatie argumentácie súduprvej inštancie by znamenalo pre žalovaného úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania.
Úmyslom zákonodarcu vyjadrenom v § 53 ods. 4 písm. r) OZ, nebolo zakázať rozhodcovské konanie
úplne, iba ho obmedziť. Rozhodcovskú zmluvu a doložku v spotrebiteľských sporoch, nevylučovala

smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nevylučuje ju
Občiansky zákonník, výslovne ju pripúšťal zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a prípustná
je aj podľa zák. č. 129/2010 Z. z.
2.2 Záver súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je zmluvou
spotrebiteľskou, nie je v rozhodnutí súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom odôvodnený. Žalobkyňa

nepredložila jediný dôkaz o tom, že by sa malo jednať o spotrebiteľský úver. V tejto otázke dospel súd
prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný
preto navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila v podaní zo 06.11.2017. S
poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS/329/2013 z 02.06.2013 a rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR z 21. 04. 2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014 opakovala, že zmluva o úvere uzavretá
medzi ňou a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou, pretože išlo o zmluvu typového charakteru,
ktorá sa uzatvárala vo viacerých neurčitých prípadoch a jej obsah nemohla meniť. Záväzkovo právny
vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným napriek tomu, že zmluva o úvere je absolútne obchodno-
právnym záväzkovým vzťahom, je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o

spotrebiteľských zmluvách. Žalobkyňa nemohla mať vedomosť o tom, čo označenie časti zmluvy o účele
použitia finančných prostriedkov spôsobuje. Všeobecné súdy v Slovenskej aj v Českej republike posúdili
obdobné úverové vzťahy ako spotrebiteľské po skúmaní skutočného účelu použitia úveru. Žalobkyňa
v čase uzavretia zmluvy o úvere nevykonávala žiadne povolanie, ktoré by vyžadovalo financovanie z
jej vlastných zdrojov získaných zmluvou o úvere.

3.1 Žalovaný popiera v odvolaní neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Žalobkyňa k tomu uvádza, že
v súlade s konštantnou judikatúrou súdov SR by podstatou rozhodcovského konania malo byť
prostredníctvom zmluvnej voľnosti záväzkový vzťah doplniť a nie zaviazať spotrebiteľa podrobiť sa
rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktorý si vybrala jeho protistrana. Spotrebiteľ okrem toho, že nemôže
ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, nemôže taktiež na svoju ochranu využiť inštitúty priznané mu ako

slabšej strane zákonom. Žalovaný tvrdí, že rozhodcovská zmluva je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou
zmluvou, a preto nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Z uzavretej rozhodcovskej zmluvy je
však zrejmé, že v prípade iniciovania sporu zo strany veriteľa bude súdom príslušným na rozhodovanie
vždy rozhodcovský súd, ktorý vo formulácii zmluvného ustanovenia veriteľ sám vybral už pri vzniku
zmluvného vzťahu a nie až po vzniku sporu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje žalobkyňa za

správne a zákonné, preto ho žiada potvrdiť.

4. Žalovaný vo vyjadrení z 13.12.2017 poukázal na to, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným v období
od roku 2010 do roku 2011 štyri zmluvy o úvere, preto nie je na mieste poukazovať na jej nevedomosť
a nedostatok skúseností. Žalovaný uzatváral zmluvy o úvere s klientami podľa ich požiadaviek a

klient svojim prejavom vôle ovplyvňuje obsah zmluvy prostredníctvom informácií dôležitých pre neho
a jeho záväzok ako výška úveru, poplatok, ktorý sa vypočítava v závislosti od výšky úveru, dobu
splatnosti, ktorú si určuje klient, ktorý uvádza aj účel použitia finančných prostriedkov. Ak napriek názoru
žalovaného, že zmluva o úvere uzavretá so žalobkyňou nie je zmluvou spotrebiteľskou, súd zotrvá
na takomto hodnotení zmluvy žalovaný zdôrazňuje, že k podpisu jasne a zrozumiteľne označenej

rozhodcovskej zmluvy žalobkyňa nebola donútená, skutočnosť, že dodatočne žalobkyňa považuje
rozhodcovskú zmluvu pre ňu za nevýhodnú, nezakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu.
Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nespôsobuje ani nedostatok opatrnosti spotrebiteľa. Zmluvné
strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu tak, že ju
podpísali, a teda došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej zmluvy, z tohto dôvodu nie je možné

považovať ju za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

5. V reakcii na vyjadrenie žalovaného žalobkyňa popierala, že by uzavretím viacerých zmlúv o úvere
nadobudlapotrebnévzdelanieabolaschopnáposúdiťuzavretézmluvyzprávnehohľadiska,činapríklad
neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, resp. či sú predmetné zmluvy bezúročné a bezpoplatkové.

O závažných nedostatkoch zmlúv a neprijateľných zmluvných podmienkach v zmluvách sa žalobkyňa
dozvedela až od svojho právneho zástupcu.6. Krajský súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 Civilného sporového
poriadku prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že zákonné podmienky
pre jeho nariadenie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. naplnené neboli, a to len z hľadiska odvolacích

dôvodov uplatnených žalovaným, ktorými je podľa § 380 C. s. p. viazaný. Odvolací súd vychádzajúc
zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (§ 383 C. s. p.), ktorý považuje za
správny, dospel k názoru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a odvolanie žalovaného
nie je dôvodné. Odvolací súd stotožňujúc sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie nielen vo výroku, ale
aj jeho dôvodoch, rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej (prvý výrok) ako vecne správny potvrdil

podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. a v závislom výroku o trovách konania podľa § 388 C. s. p. zmenil z
dôvodu, že o nároku úspešnej žalobkyne v spore na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie
nevykonateľným výrokom. V odvolaní žalovaný žiadnym spôsobom nenamieta druhý výrok rozsudku
súdu prvej inštancie o čiastočnom zastavení konania, preto odvolací súd rešpektujúc ustanovenie § 124
ods. 1 C. s. p. rozhodnutie súdu prvej inštancie v druhom výroku nepodrobil prieskumu, ani neskúmal
oprávnenie žalovaného napadnúť túto časť rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolaním vychádzajúc

z toho, že ak žalovaný v časti I. odvolania z 31.07.2017 uviedol, že napáda rozsudok Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 5C/23/2014 v celom rozsahu, ide len o neopravenú časť formulárového podania
žalovaného a nie o vyjadrenú vôľu žalovaného napadnúť v celom rozsahu rozsudok Okresného súdu
Žiar nad Hronom č. k. 5C/323/2015-114.

7. Odvolací súd posudzuje vec opakovane. Prvý rozsudok súdu prvej inštancie z 24. februára 2016,
č. k. 5C/323/2015-81 odvolací súd zrušil s vysloveným právnym názorom, že žalobu o zrušení
rozhodcovského rozsudku podala žalobkyňa včas podľa ustanovení zákona č. 335/2014 Z.z. počas
prebiehajúceho exekučného konania. Dopytom na Okresný súd Žiar nad Hronom odvolací súd zistil,
že exekučné konanie začaté na základe rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa žalobkyňa

v tomto konaní domáha, vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 12Er/180/2015
nie je ukončené; súd prvej inštancie povolil odklad exekúcie až do právoplatnosti tohto konania o
zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 5C/323/2015. Už v rozhodnutí sp. zn. 17Co/351/2016
odvolací súd posúdil vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným ako vzťah spotrebiteľský, na čom založil
aj svoje rozhodnutie o prípustnosti žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ustanovení

zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žalovaný v odvolaní popiera status
žalobkyne ako spotrebiteľky pri uzatváraní zmluvy o úvere dňa 20.12.2011 len z dôvodu, že v zmluve
o úvere vyhotovenej formou predtlačeného formulára, vyhotoveného žalovaným je zo štyroch možností
označené políčko, že finančné prostriedky budú poskytnuté na výkon povolania. Súd prvej inštancie
vypočul žalobkyňu za účelom zistenia, či v čase čerpania úveru podľa zmluvy č. XXXXXXXXX pracovala

a zistil, že žalobkyňa v tom čase bola na rodičovskej dovolenke, žiadne zamestnanie ani povolanie
nevykonávala a úver žiadala na osobnú spotrebu. Skutkové tvrdenia žalobkyne o rodičovskej dovolenke
v čase uzavretia zmluvy o úvere 20.12.2011 žalovaný nepoprel, preto sa podľa § 151 ods. 1 C. s. p.
považujúzanesporné.Súdprvejinštancievbode36.odôvodneniapodrobneasprávnevyargumentoval,
z akého dôvodu sa zmluva o úvere z XX.XX.XXXX považuje za spotrebiteľskú zmluvu a zmluvu o

spotrebiteľskom úvere (z dôvodu, že pri uzatváraní tejto zmluvy nekonala žalobkyňa v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, ani v rámci predmetu svojho podnikania
alebo povolania) a odvolací súd v tejto časti odkazuje podľa § 387 ods. 2 C. s. p. na dôvody
napadnutého rozhodnutia, ktorých správnosť konštatuje. Na zdôraznenie správnosti ešte uvádza, že
k rovnakému záveru, že zmluva o úvere z XX.XX.XXXX je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka a zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 129/2010 Z. z. dospel
aj rozhodcovský súd v rozsudku sp. zn. SR 02206/14, ktorý na tretej strane uviedol: „rozhodcovský súd
má za preukázané, že medzi žalobcom (právnická osoba) a žalovaným (fyzická osoba - nepodnikateľ)
došlo dňa 20.12.2011 k uzavretiu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX ... Rozhodcovský súd posúdil uvedený
záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ako absolútny obchod (zmluva o úvere podľa § 261 ods.

3 písm. d/ Obchodného zákonníka), pričom aplikoval ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch
ako lex specialis. Rozhodcovský súd mal zároveň za to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka“.

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. vo vzťahu k skutkovým zisteniam súdu prvej

inštancie, či zmluva o úvere z 20.12.2011 je zmluvou spotrebiteľskou a zmluvou o spotrebiteľskom úvere
neobstojí.9. Podstatnú časť odvolania venuje žalovaný argumentácii o prípustnosti rozhodcovskej zmluvy
(rozhodcovskej doložky) v spotrebiteľských vzťahoch. Súd prvej inštancie však nezaložil svoje
rozhodnutie na závere o neprípustnosti rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky v

spotrebiteľských vzťahoch, len medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretú rozhodcovskú zmluvu (nie
doložku ako uvádza žalovaný), vyhodnotil ako neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka z
dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že vopred už pri uzavretí rozhodcovskej zmluvy, nie
pri vzniku sporu, určil žalovaný rozhodcovský súd, ktorý bude prejednávať a rozhodovať prípadný

spor, a pre prípad, že veriteľ podá žalobu na rozhodcovskom súde, žalobkyňa sa musela tomuto
rozhodcovskému konaniu podrobiť i keď v rozhodcovskej zmluve bola formálne zakotvená možnosť
obrátiť sa každej zmluvnej strane so žalobou aj na všeobecný súd. Žalovaný označuje túto rozhodcovskú
zmluvu za tzv. nevýhradnú. Posúdenie takejto tzv. nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy nútiacej
spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu ako neprijateľnej
zmluvnej podmienky a neplatnej podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom

do 31.12.2007 nepovažoval Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z
24.02.2011, ktorým odmietol sťažnosť obchodnej spoločnosti Z., s.r.o., ako zjavne neopodstatnenú za
svojvoľný výklad a aplikáciu príslušných ustanovení zákona. Rovnaký záver k rozhodcovskej doložke
totožného znenia, ako bola rozhodcovská zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným vyplýva aj z ďalších
rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. I.ÚS 181/2011, IV.ÚS 141/2013.

10. Názor súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá síce rozhodovanie o všetkých
sporoch medzi zmluvnými stranami nezveruje paušálne výlučne rozhodcovskému súdu, ale alternatívne
pripúšťa podanie návrhu aj na štátny súd, ale vylučovala možnosť dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnymsúdomzostranyspotrebiteľa,akdodávateľužpodalsvojnávrhnarozhodcovskýsúd,jevsúlade

s množstvom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktoré v rámci exekučných konaní posúdili rozhodcovskú
doložku osobitne spotrebiteľom nevyjednanú a nútiacu spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, ako neprijateľnú a neplatnú podľa § 53 ods. 4, resp. § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka (napr. 4Cdo/410/2012, 7ECdo/230/2013, 5OboEr/167/2013).

11. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) zák. č. 335/2014 Z. z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania
sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského
rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod
neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

12. Pre vyhovenie žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku postačilo zistenie súdu prvej inštancie,
že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je neplatná. Žalovaný sústreďuje svoju argumentáciu v odvolaní
proti rozsudku súdu prvej inštancie len na tento záver súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy.Odvolacísúdpovažujezasprávnyprávnyzáverprvoinštančnéhosúdu,žerozhodcovskázmluva
dňa 20.12.2011 k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX nebola medzi stranami sporu platne dojednaná z

dôvodu, že núti žalobkyňu ako spotrebiteľku v prípade podania žaloby na rozhodcovský súd veriteľom
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a táto neprijateľná zmluvná podmienka je podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná. Žalovaný bezdôvodne vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne
skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci aj v otázke platnosti rozhodcovskej zmluvy.
12.1 Záver súdu prvej inštancie o absencii podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a neplatnom dojednaní odplaty za spotrebiteľský úver žalovaný osobitne nenamietal, z tohto dôvodu
odvolací súd nepovažuje za potrebné ich hodnotiť.

13. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania, opomenul však uviesť, voči
komu vznikol žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd obsahovo právne rozhodnutie súdu

prvej inštancie o nároku žalobkyne na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C. s. p. z dôvodu plného
úspechu vo veci formálne podľa § 388 C. s. p. zmenil tak, aby z rozhodnutia o trovách konania bola
zrejmá osoba oprávnená, osoba povinná a bola určená aj lehota na plnenie, aby výrok rozhodnutia o
trovách konania bol v prípadnom exekučnom konaní vykonateľný. Rovnakým spôsobom s odkazom na
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. priznal odvolací súd žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho

konania, v ktorom bola žalobkyňa v plnom rozsahu úspešná. Lehotu na plnenie zo strany žalovaného v
oboch prípadoch viazal odvolací súd na právoplatnosť uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p.14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).