Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 13, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/54/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912216746
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6912216746.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla v právnej veci žalobcu: Y.. W. O., rod. O.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom H., B. S. č. XXXX/XXX zast. Aequitas s.r.o., IČO: 36 628 841, so sídlom
Banská Bystrica, Dolná 19, proti žalovaným: 1/ W. B., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., B. XX, 2/ B.
B., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., B. XX, 3/ X. B., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. č. XX, 4/

W. S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. - O., C. XXX/XX, 5/ W. S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom
D., S. XXX, 6/ H. X., rod. R., t. č. na neznámom mieste, 7/ W. S., rod. S., t. č. na neznámom mieste, 8/
Y.. W. S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., U. XX, 9/ W. S., rod. S., t. č. na neznámom mieste, 10/
Y. S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., A. X, 11a/ D. N., rodená S., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., C.
XXX/XX, 11b/ W. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. M. XX, 12/ W. S., rod. R., t.č. na neznámom mieste,
13/ A. S., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., M. XXX, 14/ B. R., t. č. na neznámom mieste, 15/ W. R.,

rod. R., bytom N., M. X, 16/ B. R., rod. R., bytom N., M. R. A. XXX, 17/ H. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom
N., M. XXX, 18/ B. I., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., A. XXX, 19/ Y. I., rod. I., nar. XX. XX. XXXX,
bytom N., B. XXX, 20/ M. I., t. č. na neznámom mieste, 21/ O. I., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., D.
XX, 22/ W. B., t. č. na neznámom mieste, 23/ H. B., rod. S., t. č. na neznámom mieste, 24/ W. M., t. č.
na neznámom mieste, 25/ W. M., t. č. na neznámom mieste, 26/ M. M., t. č. na neznámom mieste, 27/
W. M., rod. I., t. č. na neznámom mieste, 28/ B. A., rod. M., t. č. na neznámom mieste, 29/ B. A., rod.

Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., A. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom R. J., bytom XXX XX
S., B. C. XXXX/X, 30/ B. J., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., B. C. X/XX, žalovaní na neznámom
mieste zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom 817 15 Bratislava, Búdková 36, o obnovu
konania, o odvolaní žalobcu zo dňa 03.08.2015 proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.
k. 7C/129/2012 - 263 zo dňa 23. 06. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 7C/129/2012 - 263 zo dňa
23. 06. 2015 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/ až 30/ m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd po tom, čo bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. 14Co/122/2015-204 zo dňa 02.03.2015 zrušené jeho predošlé uznesenie zo dňa 21.10.2014 a
vec mu vrátená na ďalšie konanie, po doplnení dokazovania a nariadení pojednávania, na ktorom súd
vypočul strany sporu, opätovne zamietol návrh žalobcu na povolenie obnovy konania, vedeného na
Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 16C/83/2008 a rozhodol o trovách konania tak, že vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd zamietol návrh/žalobu na obnovu
konania, keď dospel k záveru, že nie je splnená podmienka pre povolenie obnovy konania v zmysle

ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie, lebo žalobcom predložené listinné dôkazy nie sú spôsobilým dôvodom obnovy konania.V danom prípade ide o Pozemnostný hárok č. XXX, kópiu z katastrálnej mapy a mapu z roku 1937,
ktoré údaje, resp. listiny boli dostupné na Správe katastra v Rimavskej Sobote aj v čase pôvodného
konania, ktorého obnovy sa žalobca domáha a bola tak objektívna možnosť tieto listiny zistiť, označiť a

použiť ich v pôvodnom konaní. Nemožno konštatovať, že navrhovateľ tieto dôkazy nemohol bez svojej
viny označiť. Súd ďalej konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Pozemnostný hárok č.
XXX, ako aj kópiu z katastrálnej mapy a mapu z roku 1937 spomína žalobca jednak v liste zo dňa 21.
1. 2003 adresovanom p. A. a tiež v podaní zo dňa 2. 5. 2011, ktoré bolo adresované Mestskému úradu
v N.. Taktiež z vyjadrenia Správy katastra v Rimavskej Sobote vyplýva, že tieto listiny boli dostupné aj

v roku 2008, bola tak objektívna možnosť tieto zistiť, označiť a použiť už v pôvodnom konaní, preto nie
je pravdivé tvrdenie žalobcu uvádzané v návrhu na obnovu konania, že sa o týchto dôkazoch mohol
dozvedieť až dňa 14. 9. 2012, kedy mu boli doručené Správou katastra v Rimavskej Sobote.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Odvolanie
odôvodnil ustanovením § 205 ods. 2 písm. a) a písm. d) O. s. p., t. j. v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., pretože účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom a súčasne súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým tvrdeniam
a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Naďalej zotrváva na názore, že sa dozvedel o
dôvode obnovy konania až dňa 14. 9. 2012, kedy mu boli doručené Správou katastra Rimavská Sobota
nové uvedené dôkazy. Návrh na obnovu konania tak podal v zákonnej lehote, teda do troch mesiacov od

toho času, keď sa dozvedel o dôvode obnovy konania. Nové dôkazy predložené žalobcom preukazujú,
že v minulosti došlo k reálnej deľbe v prírode medzi spoluvlastníkmi pozemkov PK parc. č. X/a, resp. EN
č. parc. XXX. Vzhľadom na reálnu deľbu bol žalobca presvedčený, že na základe kúpnej zmluvy z roku
1973, ako aj dedičstva po svojej matke, sa stal výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXX/X, ktorého
výmera zodpovedala veľkosti spoluvlastníckeho podielu v 18/72 + 2/72 k parcelám č. XXX, XXX, XXX,

XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX a ktorá bola v prírode vyznačená a oplotená, pričom do jeho vlastníckych
práv mu za celé obdobie nikto nevstupoval. Ostatní podieloví spoluvlastníci PK nehnuteľností Xa, Xb si
tieto vydržali podľa reálnej deľby, na ktorú sa odvolával aj žalobca. Pokiaľ bolo umožnené rozhodnutím
súdu vydržať nehnuteľnosti jednému z podielových spoluvlastníkov, ktorý pozemok užíval na základe
reálnej deľby týkajúcej sa aj parcely č. XXX/X, musia existovať podmienky na vydržanie, vrátane

dobromyseľnosti u všetkých podielových spoluvlastníkov rovnako, t. j. aj u žalobcu. Žalobca ďalej tvrdí,
že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V liste zo dňa
21. 1. 2003, adresovanom p. A., ktorý v konaní predložila žalovaná v 30. rade a ktorý uvádzal súd v
odôvodnení uznesenia, žalobca neuvádza Pozemnostný hárok číslo XXX, kópiu z katastrálnej mapy a
ani mapu z roku 1937. V liste sa len uvádza, že od roku 1937 platí v k.ú. nový mapový operát, podľa

ktorého vlastníci, ako jej užívatelia, sa riadia týmto stavom a dôkladne poznajú hranice im patriacich
pozemkov. Z tohto podania teda nevyplýva, že by uvedené listiny mal v tom čase žalobca k dispozícii.
Pokiaľ ide o podanie zo dňa 2. 5. 2011, ktoré bolo adresované Mestskému úradu v N., a na ktoré
sa odvoláva súd v odôvodnení svojho uznesenia, žalobca opakovane uvádza, že v tomto podaní síce
uviedol Pozemnostný hárok číslo XXX a katastrálnu mapu, išlo však o neoficiálne informácie. V konaní

nebolo preukázané, že by v tom čase žalobca aj disponoval uvedenými listinami, tieto listiny oficiálne
získal až 14.9.2012. Navyše tretí dôkaz - mapa z roku 1937, ktorá bola predložená v návrhu na obnovu
konania, nie je uvedená v podaní zo dňa 2. 5. 2011, nakoľko žalobca nevedel, že vôbec takáto mapa
existuje. Súd tak nesprávne konštatoval, že v podaní zo dňa 2. 5. 2011 žalobca uviedol aj mapu z roku
1937. Tvrdí, že bez svojej viny nemohol v pôvodnom konaní použiť dôkazy, konkrétne Pozemnostný

hárok č. XXX so stavom koncom roku 1940, kópiu z katastrálnej mapy a mapu z roku 1937, pretože
tieto listiny mu Správa katastra Rimavská Sobota zaslala zásielkou až dňa 11. 09. 2012 a doručené
mu boli dňa 14. 09. 2012. Navrhovateľ v čase pôvodného konania o existencii týchto listín nevedel a
preto si ich nemohol vyžiadať od správy katastra. Ide o archívny doklad, nejde teda o verejne dostupné
informácie, ktoré by boli zverejnené napríklad na internetovej stránke katastra nehnuteľností. Keďže ich

nemal k dispozícii v čase pôvodného konania, nemohol ich ani použiť v pôvodnom konaní. Žalobca na
dotaz súdu, na základe akého podnetu správa katastra Rimavská Sobota mu zaslala dňa 11. 9. 2012
listiny, ktoré boli predložené v návrhu na obnovu konania, sa vyjadril, že sa od známeho dopočul, že
v katastri nehnuteľností by sa mohli nachádzať aj listiny staršieho dáta pred rokom 1945. Keďže išlo
o neoficiálne a nepotvrdené informácie, žalobca sa obrátil na Správu katastra Rimavská Sobota, aby

mu oznámila, či disponuje aj staršími informáciami týkajúcimi sa sporných pozemkov datovaných pred
rokom 1945. Žalobcom tvrdené skutočnosti tak preukazujú, že v čase pôvodného konania nevedel o
listinách, ktoré predložil ako nové dôkazy k návrhu na obnovu konania a ani ich nemal k dispozícii, tieto
listiny mu boli doručené až dňa 14. 9. 2012 zo Správy katastra Rimavská Sobota. Taktiež žalobca tvrdí,že v napadnutom uznesení sa súd prvej inštancie nedostatočne zaoberal a nezdôvodnil svoje úvahy vo
vzťahu k žalobcom prezentovaným argumentom týkajúcich sa listu zo dňa 21. 1. 2003, k podaniu zo
dňa 2. 5. 2011, k argumentom žalobcu, že nové dôkazy neboli verejne dostupné informácie, ktoré by

boli zverejnené a k argumentom žalobcu k tomu, na základe akého podnetu Správa katastra Rimavská
Sobota zaslala dňa 11. 9. 2012 žalobcovi listiny, ktoré boli predložené v návrhu na obnovu konania
ako dôvody na povolenie obnovy konania. Zároveň poukázal na upovedomenie o začatí trestného
stíhania a uznesenie Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota 2Pv 713/11-11 zo dňa 16. 05. 2012, ktoré
preukazujú, že bolo začaté trestné stíhanie na základe oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich

tomu, že bol spáchaný trestný čin, keď možno mať za to, že podpis p. A. na liste z roku 1989 nemôže
byť jeho podpisom, keďže menovaný v tom čase už nežil. V liste označený nehnuteľný majetok -
spoluvlastnícky podiel k parcele č. XXX/X k. ú. M. nevlastnila ani H.D., rod. B., ani p. B.D., čo vyplýva z
rozsudkukrajskéhosúduč.k.13Co/137/2006-246.KeďžeB.D.nikdynebolavlastníčkouaanipodielovou
spoluvlastníčkou pozemku parc. XXX/X, nemohol jej list objektívne vyvolať pochybnosti a nemohol
spôsobiť prerušenie dobromyseľnosti držby žalobcu. S týmito skutočnosťami sa súd žiadnym spôsobom

nevysporiadal. Žalobca opakovane poukázal na skutočnosť, že ostatní podieloví spoluvlastníci PK
nehnuteľností Xa, Xb si tieto vydržali podľa reálnej deľby, na ktorú sa odvolával žalobca. Tvrdí, že
ak bolo umožnené rozhodnutím súdu vydržať nehnuteľnosti jednému z podielových spoluvlastníkov,
ktorý pozemok užíval na základe reálnej deľby, ktorá sa týkala aj parcely číslo XXX/X, musia existovať
podmienky na vydržanie vrátane dobromyseľnosti u všetkých podielových spoluvlastníkov rovnako, teda

aj u žalobcu. V závere odvolania žalobca poukázal na to, že približne 20 rokov bojuje o rovnosť pred
zákonom. Nové dôkazy predložené v danom konaní o návrhu na povolenie obnovy konania jednoznačne
preukazujú reálnu deľbu a môžu pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Je toho názoru,
že za stavu, keď nebola jednoznačne vyvrátená novosť dôkazov a v prípade, že sa pripustí skutočnosť,
že nebola ani jednoznačne preukázaná, súd vzhľadom na vec, o akú sa jedná a na individuálne okolnosti

prípadu, by mal chrániť právo žalobcu na ochranu vlastníctva a obnovu konania povoliť, nakoľko sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide o spor o určenie vlastníckeho práva, ktoré je nepremlčateľné,
chránené ústavou a medzinárodnými dohovormi. Ak tu existuje dôkaz, ktorým žalobca môže preukázať,
že mu vlastnícke právo vzniklo, nikdy nezaniklo a že je oprávneným vlastníkom nehnuteľností, nemal by
mu súd takúto ochranu odoprieť. Aj v prípade, že by tu boli pochybnosti o tom, či sa jedná o nový dôkaz,

má žalobca za to, že by súd mal obnovu konania pripustiť, ak by dospel k záveru, že takýto dôkaz môže
spôsobiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre žalobcu a novosť dôkazu nebola nepochybne vyvrátená.
Na základe uvedených argumentov a odvolacích dôvodov sa žalobca domáha zrušenia napadnutého
uznesenia okresného súdu a vrátenia veci prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, respektíve zmeny
uznesenia súdu prvej inštancie tak, že odvolací súd obnovu konania povolí.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalobcovia v 8. rade Y.. W. S., v 29. rade B.D., rodená Q., v 30. rade
B. J., ako aj zástupca neznámych spoluvlastníkov Slovenský pozemkový fond so sídlom v Bratislave.

4. Žalovaný v 8. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu v stručnosti uviedol, že ako študent a

vysokoškolský študent kým chodieval na M. si pamätá, že spornú parcelu užívala rodina A.. Pokiaľ
žalobcapredkladánasúdkúpnuzmluvuzroku1973,podľaktorejmalkúpiťpodielyzparcelyodmanžela
pani A. a je tam aj jej podpis, ktorý ona spochybňuje a čestne prehlasuje o sfalšovaní podpisu, dáva
súdu na zváženie preskúmať tento podpis. Túto kúpnu zmluvu malo žalobca do roku 2002 odloženú, na
M. prebiehala dvakrát ROEP a mal tak od roku kúpy podielov nespočetne veľa príležitostí túto zmluvu

predložiť. Z dokazovania má za jasné, že z „nových“ listinných dôkazov, ktoré boli spochybnené aj
žalovanou v 30. rade, podmienka pre povolenie obnovy konania nie je splnená.

5. Žalovaná v 29. rade k odvolaniu žalobcu v stručnosti uviedla, že súhlasí v plnom rozsahu so
zamietnutím návrhu žalobcu na obnovu konania a podané odvolanie žalobcu žiada zamietnuť ako

neopodstatnené. Súhlasí a trvá aj naďalej na obsahu podaných vyjadrení p. R. J., ktorý podáva na
základe jej splnomocnenia právoplatné doklady, ktoré sú v spise založené.

6. Žalovaná v 30. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že rozhodnutie okresného súdu
považuje za vecne správne, vydané v súlade so zákonmi. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom

uznesení sp. zn. 16C 83/2008 - 437 zo dňa 12. júla 2012 odmietol dovolanie žalobcu. Nesúhlasí s
tvrdením žalobcu, že užíval sporný pozemok od uzatvorenia kúpnej zmluvy v roku 1973, pretože v roku
údajnej kúpy mal XX rokov, býval v obci S. a neskôr vo H., bolo zamestnaný a nemohol tak podľa
tvrdenia žalovanej v 30. rade užívať sporné pozemky, keď nebýval na M.. Podľa tvrdenia žalovanej v30. rade H. A., svokra B. A., užívala túto záhradu až do svojej smrti v roku XXXX. V roku 1989 B. A. na
podnet svojho strýka M. A. upozornila žalobcu, že užíva plody zo spornej záhrady a ako výlučná dedička
tejto parcely mu napísala list s ponukou na kúpou tejto parcely. Odpoveďou jej bol list s negatívnym

postojom žalobcu a zaslaná kúpna zmluva, v ktorej je zapísané, že jej manžel odpredáva celý svoj
podiel nehnuteľnosti, pričom na kúpnej zmluve sa nenachádza kúpa spornej parcely číslo XXX/X v celku
(XXX m2). Žalovaná v 30. rade dala do pozornosti súdu, že podielový spoluvlastník nehnuteľnosti X/a
rozsudkom 6C 3/89 zo dňa 24. 03. 1389 vydržal svoj podiel cestou súdu za prítomnosť 29 odporcov a
priloženímgeometrickéhoplánu-výkazplôchsituačnéhoplánuvkonnaísp.zn.6C151/69zodňa10.01.

1971. Rodina B. rozsudkom č.k. 6C 172/91 - 22 zo dňa 10. 12. 1991 vydržala svoj podiel z parcely číslo
X/a cestou súdu za prítomnosť 31 odporcov a priložením plánu obce. Žalovaná v 30. rade poukázala
na to, že vo svojich písomných vyjadreniach, ako aj osobne na pojednávaní, vyvrátila tvrdenia žalobcu,
že dôkazné listiny, ktoré predložil v danom konaní ako dôvody na povolenie obnovu konania, nemohol
použiť v pôvodnom konaní, pričom tvrdila, že ich mal k dispozícii už v minulosti a v čase doručenia
Správou katastra Rimavská Sobota neboli pre neho novoobjavené. Odvoláva sa pritom na dôkaz - list

napísaný žalobcom B. A. zo dňa 21. 1. 2003, v ktorom sa zmieňuje o roku 1937. Ďalším dôkazom
bol list písaný žalobcom primátorovi mesta N. - odvolanie proti konkrétnemu rozhodnutiu zo dňa 4. 4.
2011 a datovaný žalobcom dňa 2. 5. 2011. Tretím dôkazným materiálom, ktorý vyvracia „nové listinné
dôkazy“ žalobcom je list žalobcu Okresnej prokuratúre v Rimavskej Sobote podaný dňa 20. 12. 2010, v
ktorom žalobca uviedol, že ako dôkaz prikladá mapu katastra nehnuteľností z roku 1937. Žalovaná v 30.

rade tak tvrdí, že z dôkazových materiálov je jasné, že žalobca cez svojho právneho zástupcu klame a
zavádza súd, pretože listiny, ktoré predložil ako nový dôkazný materiál novým materiálom nebol. Mohol
ho žalobca použiť v pôvodnom konaní, pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením dovolanie
žalobcu odmietol až 12. júla 2012, pričom ňou predložený listinný materiál je z roku 2003, 2010 a z
roku 2011. V závere vyjadrenia žalovaná v 30. rade poznamenala, že už v minulosti žalobcovi ľudia z

M. opakovane radili, aby si veci dával právne do poriadku, pretože ich nemá. Žalobca ich nepočúval,
na nič nemal založený list vlastníctva, pritom aj v konaní o opravu ROEP, kde žiadateľom o opravu
bol žalobca, mu bolo jasne vysvetlené, že majetkovoprávne veci si musí vysporiadať cestou súdu a
doložiť právoplatné doklady. Cestou ROEP tak žalobca chcel, aby bolo rozhodnuté o jeho nároku na
vydržanie sporných nehnuteľností, takže „skúšal to na všetkých stranách“. Žalovaná v 30. rade tak tvrdí,

že súdu predložila dôkazný materiál, na základe ktorého preukázala, že žalobca nepredložil nové listiny,
na základe ktorých by mala byť povolená obnova konania.

7. Slovenský pozemkový fond so sídlom v Bratislave, ako zástupca neznámych vlastníkov, v stručnosti
uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi Okresného súdu Rimavská

Sobota uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a preto navrhuje odvolaciemu súdu
predmetné uznesenie v plnom rozsahu potvrdiť.

8.Žalobcasavyjadrilkvyjadreniamžalovanýchkjehoodvolaniuauviedol,žetrvánapodanomodvolaní,
nakoľko s uznesením súdu, ktorým návrh žalobcu na obnovu konania zamietol, nesúhlasí. V reakcii na

vyjadrenia jednotlivých žalovaných žalobca uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného Y.. S., že by
spornú parcelu užívala rodina A.. Ide o nepravdivé a nepreukázané tvrdenie. Taktiež nie je pravdou,
že by žalobca mal kúpnu zmluvu z roku 1973 odloženú až do roku 2002. Na podporu svojho tvrdenia
poukázal na predložené listinné dôkazy obsiahnuté v spise. Rovnako nesúhlasí žalobca ani s vyjadrením
žalovanej S.. J., že žalobca spornú nehnuteľnosť neužíval, keďže býval v S. a potom vo H.. To, kde

žalobca býval, je irelevantné, žalobca užíval nehnuteľnosť parc. č. XXX/X od uzatvorenia kúpnej zmluvy
zo dňa 28. 11. 1973. Žalobca uviedol, že od roku 1973 predmetnú parcelu užíval spolu so svojimi rodičmi,
ktorí bývali na M., až do ich smrti, po smrti rodičov žalobca predmetnú parcelu ďalej užíval so svojou
rodinou a to až do súčasnosti. Rovnako nie je pravdivé ani tvrdenie žalovanej, že spornú nehnuteľnosť
užívala H. A., svokra B. A. a to až do svojej smrti v roku XXXX. Podľa tvrdenia žalobcu H. A., svokra

B. A., spornú nehnuteľnosť neužívala, keďže ju nevlastnila. Opakovane žalobca poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/137/2006, v ktorom súd dospel k záveru, že B. A. si
nemôže odvodzovať svoje tvrdenie o vlastníckom práve k parcele č. XXX/X ani z dedičstva po zomrelej
H. A., ani po zomrelom W. A., lebo ani predmetom dedičstva po zomrelej H. A., ani po zomrelom W. A.,
nebol žiadny spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o list B. A. z roku 1989, ktorý

uvádza žalovaná S.. J., k uvedenému listu sa žalobca v konaní už dostatočne vyjadril. Poukazuje preto
opätovne na obsah svojich prednesov a dôvodom k tejto okolnosti obsiahnutých v spisovom materiály.
K tvrdeniu žalovanej p. J., že na kúpnej zmluve sa nachádza kúpa parcely č. XXX/X k celku (XXX
m4), žalobca uviedol, že v kúpnej zmluve je síce uvedený ako predmet kúpy spoluvlastnícky podielvo veľkosti 18/72 k nehnuteľnostiam vedeným v pozemkovej knihe pre katastrálne územie M., ako
parcela číslo X, X/a, avšak treba vychádzať z toho, že v minulosti došlo k reálnej deľbe v prírode medzi
spoluvlastníkmi pozemkov, ktoré boli predmetom uvedenej kúpnej zmluvy PK parc. č. X/a respektíve

EN parc. č. XXX, pričom jednotliví spoluvlastníci podľa takejto reálnej deľby časti spoločného pozemku
užívali a takéto užívanie navzájom rešpektovali. Vzhľadom na reálnu deľbu pozemku PK parc. č. X/
a, resp. parc. č. XXX bol žalobca presvedčený, že sa stal na základe kúpnej zmluvy, ako aj dedičstva
po svojej matke, výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXX/X, ktorého výmera zodpovedala veľkosti
spoluvlastníckeho podielu v 18/72 k parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, a XXX a ktorá bola

v prírode vyznačená a oplotená. Skutočnosť, že v dávnej minulosti došlo k reálnej deľbe v prírode medzi
spoluvlastníkmi pozemkov PK parc. č. X/a, resp. EN parc. č. XXX, pričom jednotliví spoluvlastníci podľa
takejto reálnej deľby časti spoločného pozemku užívali a užívanie navzájom rešpektovali, preukazuje
žalobca aj ďalším novým dôkazom a to rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6C 151/69
zo dňa 30. 12. 1971 a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co 232/72 zo dňa 8.
4. 1972, v ktorých je uvedené, že k reálnej deľbe došlo v dávnej minulosti, pričom tieto nové dôkazy

sú novoty v odvolacom konaní v zmysle ustanovenia § 366 Civilného sporového poriadku. Žalobca
tvrdí, že tieto dôkazy žalobca bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
nakoľko ich nemá k dispozícii, ani nemal o nich vedomosť. Aj tieto nové dôkazy sú dôvodom na obnovu
konania, ktorý bol podaný žalobcom. Ďalej žalobca uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovanej p. J., že
nové dôkazné listiny mohol žalobca použiť aj v pôvodnom konaní, pričom uvádza, že k tomuto tvrdeniu

sa už dostatočne vyjadril a trvá na svojich vyjadreniach. Zotrváva na svojich tvrdeniach, že tieto listiny
k dispozícii v čase pôvodného konania nemal a oficiálne ich získal od Správy katastra až 14. 9. 2012,
kedy mu ich Správa katastra Rimavská Sobota doručila listom zo dňa 11. 9. 2012. Pokiaľ ide o podanie
zo dňa 2. 5. 2011, ktoré bolo adresované Mestskému úradu v N., žalobca trval na tom, že v uvedenom
podaní síce žalobca uvádza pozemnoknižný hárok č. XXX (dôkaz č. 1) a katastrálnu mapu (dôkaz č. 2),

išlo však o neoficiálne informácie. V konaní nebolo preukázané, že by v tom čase žalobca aj disponoval
uvedenými listinami, tieto listiny oficiálne získal až 14. 9. 2012. Navyše tak ako uviedol na pojednávaní
dňa 23. 6. 2015, mapa z roku 1237, ktorá bola predložená k návrhu na obnovu konania, nie je uvedená
v podaní zo dňa 2. 5. 2011, nakoľko žalobca nevedel, že vôbec takáto mapa existuje. Práve táto mapa
z roku 1937 preukazuje, že k reálnej deľbe nehnuteľnosti došlo už v dávnej minulosti a že vlastníci

uvedení v PK v zápisnici XX k parcele Xb boli vyškrtnutí, nehlásili sa k svojmu vlastníctvu a od tých čias
neboli uvedení ako spoluvlastníci na parc. XXX ani v pozemnoknižnom hárku XXX a neboli uvedení
ani ako užívatelia na parc. po rozdelení XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X. K tvrdeniu žalovanej p. J., že
v liste žalobcu - „Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu...“ podaným dňa 20. 12. 2010 na
okresnú prokuratúru, kde je odkaz na mapu katastra nehnuteľností z roku 1937, žalobca uviedol, že v

danom prípade nejde o mapu z roku 1937, ktorú žalobca predložil k návrhu na obnovu konania, ale ide
o úplne inú mapu, určite to nebola mapa z roku 1937. Na základe uvedeného potom žalobca navrhuje,
aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie,
alternatívne zmenil napadnuté uznesenie tak, že navrhovanú obnovu konania povoľuje.

9. K predmetnému vyjadreniu žalobcu sa vyjadrovali žalovaná 11a/ D. N., Slovenský pozemkový fond so
sídlom v Bratislave, ako zástupca neznámych vlastníkov, žalovaná 30/ B. J. a R. J., ako splnomocnený
zástupca žalovanej 29/ B. A..

10. Žalovaná 11a/ v stručnosti uviedla, že ako dedička po pôvodnej žalovanej 11/ sa stotožňuje s

rozhodnutím Okresného súdu Rimavská Sobota a Krajského súdu v Banskej Bystrici a navrhuje, aby
bolo rozhodnutie potvrdené.

11. Slovenský pozemkový fond, ako zástupca neznámych vlastníkov poukázal na to, že Najvyšší
súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 1Cdo 148/2017 uviedol, že skúmal prípustnosť

dovolania žalobcu len podľa ustanovenia § 420 písm. b/ CSP a konštatoval, že žalovaná 11/ nemala
procesnú spôsobilosť v čase rozhodovania odvolacieho súdu dňa 11.01.2017 z dôvodu úmrtia. Výlučne
táto skutočnosť spôsobila procesnú vadu. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky vec
zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Následne odvolací súd uznesením sp. zn. 14Co/54/2018 zo dňa 6. 3.
2018 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi po žalovanej 11/, čím bola procesná vada odstránená.

Na základe uvedeného procesného postupu odvolacieho súdu, ako aj dovolacieho súdu, ktorý sa
ďalšími dovolacími dôvodmi uvádzanými žalobcom nezaoberal, vyjadrenie žalobcu zo dňa 10. 1. 2017
s uvedením ďalších dôkazov nepovažuje Slovenský pozemkový fond za dôvodné.12. R. J., ako splnomocnený zástupca žalovanej 29/ B.D., vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol,
že opätovne a zodpovedne potvrdzuje obsah všetkých jeho predošlých vyjadrení v predmetnej veci.
Obsah vyjadrenia žalobcu označil za „boj o získanie celej parcely č. XXX/X a je to obyčajný podvod a

klamstvo od samého začiatku“. Splnomocnený zástupca žalovanej 29/ ďalej vo vyjadrení uviedol, že
„tento kolotoč predmetnej veci trvá už 14 rokov a pokiaľ pozná žalobcu, bude pokračovať aj naďalej“.
Poukázal vo vyjadrení na jednotlivé dôkazy obsiahnuté v spise a uviedol ďalej, že po preštudovaní
celého vyjadrenia žalobcu sa rozhodol nepísať odpovede na napísané tvrdenia - klamstvá - uvádzané
vo vyjadrení, lebo predmetná vec bola už raz súdmi prejednávaná. Záverom svojho vyjadrenia uviedol,

že žije v presvedčení, že súd prednostne prerokuje predmetnú vec, ktorá trvá už 14 rokov.

13. Žalovaná 30/ B. J. taktiež uviedla, že zotrváva na všetkých svojich doterajších podaniach a
vyjadreniach a žalobca vo všetkých doterajších podaniach, ako aj vo svojom vyjadrení zo dňa 12. 1.
2017,poukazujenastáletieistéskutočnosti,načomjeajjehonávrhnaobnovukonania.Žalobcasastále
dookola odvoláva na tú istú skutočnosť, že nemal k dispozícii v čase pôvodného konania listiny, ktoré

mu správa katastra doručila až dňa 14. 9. 2012 a na základe tejto skutočnosti žiadal obnovu konania.
Žalovaná 30/ vo vyjadrení uviedla, že z dôvodu byť storočnou, aby sa toto nekonečné konanie už po
toľkých rokoch skončilo, poukazuje a pridržiava sa všetkých svojich vyjadrení a dôkazov, ktoré v konaní
predložila a opätovne zvýrazňuje to, že žalobca mohol dôkazné listiny použiť aj v pôvodnom konaní,
pretože ich mal k dispozícii už aj v minulosti a v čase ich doručenia Správou katastra Rimavská Sobota

neboli pre žalobcu novoobjavené. V plnom rozsahu sa preto žalovaná 30/ stotožnila s právnym názorom
súdu prvej inštancie, že žalobca žiadne iné nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej
viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, neuviedol v návrhu na obnovu konania a neuviedol ani, že by
tu existovali dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a ani iné zákonom predpokladané
dôvody pre povolenie obnovy konania. Na základe uvedeného preto žalovaná 30/ navrhuje napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne.

14. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného

súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

15. Žalobca podal dňa 05. 12. 2012 návrh na obnovu konania, ktorou sa domáhal zmeny rozsudku
OkresnéhosúduvRimavskejSobotezodňa02.04.2009č.k.16C/83/2008-168 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. 05. 2011 č. k. 16Co/118/2011-357. Ako dôvod na

obnovu konania poukázal na ustanovenie § 228 ods. 1 písm. a) O. s. p., a tvrdil, že sú tu skutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a môžu privodiť pre
žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Tvrdí, že bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní
dôkazy, ktorými sú Pozemnostný hárok č. XXX stav koncom roku 1940, kópia z katastrálnej mapy a
mapa z roku 1937, ktoré získal žalobca od Správy katastra Rimavská Sobota, ktorá mu tieto listiny

poslala zásielkou zo dňa 11. 09. 2012, doručenou žalobcovi dňa 14. 09. 2012. O dôvode obnovy sa teda
dozvedel až tohto dňa. Uvádzané nové dôkazy preukazujú, že v minulosti došlo k reálnej deľbe v prírode
medzi spoluvlastníkmi PK pozemkov parc. č. X/a, resp. EN parc. č. XXX, keď jednotliví spoluvlastníci
podľa reálnej deľby časti spoločného pozemku užívali a toto navzájom rešpektovali. V návrhu sa ďalej
vyjadruje k jednotlivým predkladaným dôkazom, ktoré podľa jeho názoru jednoznačne preukazujú, že k

reálnej deľbe v prírode došlo už v dávnej minulosti. Tiež poukázal na skutočnosť, že ostatní podieloví
spoluvlastníci PK nehnuteľností Xa, Xb si tieto vydržali podľa reálnej deľby, na ktorú sa odvoláva aj
žalobca konkrétnym uvedením ďalších podielových spoluvlastníkov. Ďalej sa vyjadruje k listu B. A. z
roku 1989, ktorá nikdy nebola legitímnou vlastníčkou, ani podielovou spoluvlastníčkou pozemku parc.
č. XXX/X, preto tento list nemohol byť dôvodom prerušenia dobromyseľnej držby žalobcu. Domáhal sa,

aby prvoinštančný súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde v Rimavskej Sobote pod
sp. zn. 16C/83/2008 a po právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy a prejednaní veci navrhuje, aby
súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom v celosti označenej nehnuteľnosti.

16. Okresný súd rozhodol o návrhu na obnovu konania bez nariadenia pojednávania uznesením č.k.

7C/129/2012-54 zo dňa 29. 05. 2013, ktorým návrh na obnovu konania zamietol. V dôsledku odvolania
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 14Co/879/2013-98 zo dňa 25. 02. 2014 predmetné
uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutiu. Okresný súd
v zmysle usmernenia odvolacieho súdu doplnil listinné dôkazy a vyžiadal si stanoviská od účastníkovkonania a opätovne, bez nariadenia pojednávania rozhodol uznesením č.k. 7C/129/2012-152 zo dňa
21.10.2014, ktorým návrh na obnovu konania ako nedôvodný zamietol, pretože zákonná podmienka
pre obnovu konania podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. splnená nebola, keďže žalobcom

predložené listinné dôkazy nie sú spôsobilým dôvodom obnovy konania, pretože tieto listiny boli
objektívne dostupné a žalobca tak mal možnosť ich zistiť, označiť a použiť aj v pôvodnom konaní.
Predmetné uznesenie súdu prvej inštancie muselo byť opätovne zrušené uznesením Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 14Co/122/2015-204 zo dňa 02.03.2015, nakoľko v rozpore so znením ustanovenia
§ 234 ods. 2 O.s.p. rozhodol bez nariadenia pojednávania, hoci na takýto postup neboli splnené zákonné

predpoklady, ktorým svojim postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Po vrátení
veci okresný súd doplnil dokazovanie a nariadil vo veci pojednávanie na deň 23.06.2015, na ktorom
vypočul účastníkov konania.

17. Okresný súd Rimavská Sobota opätovne vo veci rozhodol odvolaním napadnutým uznesením č.
k. 7C/129/2012 - 263 zo dňa 23. 06. 2015, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici č.k. 14Co/873/2015-312 zo dňa 11.01.2017. Predmetné uznesenie napadol žalobca dovolaním,
v dôsledku ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 1 Cdo 148/2017-428 zo dňa
31.01.2018 dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/873/2015-312
zo dňa 11.01.2017 zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia vyslovil, že napriek tomu, že dovolateľ uviedol v dovolaní dôvody podľa ustanovenia

§ 420 písm. b/, f/ a aj podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, dovolací súd skúmal prípustnosť
dovolania len podľa ustanovenia § 420 písm. b/ CSP a konštatoval, že mal z obsahu spisu zistené, že
pôvodná žalovaná 11/ H. S., rodená S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bývajúca v A. M. XX, zomrela dňa
XX.XX.XXXX. Pokiaľ tak odvolací súd v dovolaním napadnutom uznesení konal so žalovanou 11/ ako so
stranou sporu, nedodržal postup podľa § 63 CSP a ide o takú procesnú vadu konania, v dôsledku ktorej

bolo nutné dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/873/2015-312
zo dňa 11.01.2017 bez ďalšieho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

18. Krajský súd v Banskej Bystri po vrátení veci z dovolacieho súdu postupoval v zmysle ustanovenia
§ 63 CSP a uznesením č. k. 14Co/54/2018-434 zo dňa 6. 3. 2018 rozhodol o pokračovaní v konaní

s dedičmi po poručiteľke - zomrelej žalovanej 11/ H. S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, ktorá zomrela
XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. M.. XX, a to so žalovanou 11a/ D. N., rodenou S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M., C. XXX/XX (dcérou poručiteľky) a žalovaným 11b/ W. S., rodeným S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. M. XX (synom poručiteľky).

19. Podľa § 228 ods. 1 písm. a) O. s. p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na
obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť
v pôvodnom konaní, ak mu môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

20. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento
zákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovať

ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

22. Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a
funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie

začalo.

23. Podľa ustanovenia § 397 písm. a/ Civilného sporového poriadku, proti právoplatnému rozsudku je
prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a
predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol

použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

24. Podľa ustanovenia § 403 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, žaloba na obnovu konania sa
podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť odôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr
v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

25. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016
nadobudol účinnosť nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý
upravuje konanie o žalobe na obnovu konania v ustanoveniach § 397 až 418 CSP. V zmysle
intertemporálneho ustanovenia § 470 ods. 1 CSP sa ustanovenia Civilného sporového poriadku aplikujú
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

26.Predpokladomtoho,abysúdpripustilobnovenékonanievoveci,vktorejužrazprávoplatnerozhodol,
je splnenie všetkých zákonných procesných podmienok upravených v príslušných ustanoveniach §
397 až 408 CSP (v zmysle predošlej právnej úpravy § 228 - 235 O.s.p.). Ide o mimoriadny opravný
prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia
a vzhľadom na prelomenie zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje právnu istotu účastníkom konania/

strán sporu, je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Citované zákonné ustanovenie § 228
ods. 1 písm. a/ až f/ O.s.p. platné a účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (zhodne terajšie
znenie ustanovenia § 397 písm. a/ až f/ CSP) pripúšťalo obnovu konania proti právoplatnému rozsudku
súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných
v písmenách a) až c), respektíve z niektorého expressis verbis vymieneného zákonného dôvodu podľa

písm. d/ až f/ O.s.p. a výnimočne je prípustná i voči právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený
zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí
obdobne aj pre platobný rozkaz (§ 231 ods. 1 O.s.p.). I pokiaľ by bola naplnená niektorá zo zákonných
materiálnych podmienok prípustnosti obnovy konania, je nevyhnutné vysporiadať sa ako s prvoradou a
zásadnou otázkou včasnosti podania návrhu na obnovu konania /žaloby na obnovu konania, teda mať

za nesporné a v konaní preukázané, že bol návrh/žaloba podaný v lehote upravenej v ustanovení § 230
ods. 1 O.s.p., zhodne podľa ustanovenia § 403 ods. 1 a 2 CSP. Zákon pritom rozoznáva subjektívnu a
objektívnu prekluzívnu lehotu, v ktorých treba podať návrh/žalobu na obnovu konania.

27. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci zamietol návrh na

obnovu konania z dôvodu nepreukázania naplnenia zákonných podmienok pre obnovu konania podľa
ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. (zhodne súčasné znenie ustanovenia § 397 písm. a/ CSP).
Odvolací súd dôsledným oboznámením sa s obsahom spisu sa plne stotožňuje so skutkovými a
právnymi dôvodmi obsiahnutými v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie a aplikujúc ustanovenie §
387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah na podklade ktorých súd prvej inštancie

rozhodol.

28. Je nevyhnutné zdôrazniť, že v konaní o návrhu/žalobe na obnovu konania ešte súdu neprináleží
skúmať oprávnenosť tvrdeného práva či nároku žalobcu po vecnej stránke, súd v tomto konaní
len skúma, či sú splnené zákonné podmienky prípustnosti povolenia obnovy konania, pričom mnohé

okolnosti a argumenty tvrdené žalobcom by boli relevantné až v následnom štádiu, pokiaľ by súd obnovu
konania povolil. Zákonnými podmienkami pre vyhovenie žalobe na obnovu konania sú jednak zákonné
dôvody pre ktoré je možné obnovu už právoplatne skončeného konania povoliť (§ 228 ods. 1 písm. a/
až f/ O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase podania návrhu na obnovu konania a v čase rozhodnutia
súdom prvej inštancie, § 397 písm. a/ až f/ súčasnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku),

ako aj zachovanie subjektívnej a objektívnej prekluzívnej lehoty na podanie návrhu/žaloby na obnovu
konania podľa ustanovenia § 403 ods. 1 a 2 CSP, zhodne s prv platným a účinným ustanovením § 230
ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd konštatuje, že v konaní nebol preukázaný zákonný dôvod pre povolenie
obnovy konania. Pokiaľ žalobca tvrdil, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej
viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo

veci, ktorými sú konkrétne Pozemnostný hárok č. XXX stav koncom roku 1940, kópia z katastrálnej
mapy a mapa z roku 1937, ktoré získal žalobca od Správy katastra Rimavská Sobota, ktorá mu tieto
listiny poslala zásielkou zo dňa 11. 09. 2012, doručenou žalobcovi dňa 14. 09. 2012, odvolací súd sa
stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že nemožno mať za to, že by išlo o nové dôkazy v konaní.
Súd prvej inštancie si vyžiadal stanovisko od Okresného úradu, katastrálneho odboru v Rimavskej

Sobote, či uvedené dokumenty boli/boli by na požiadanie k dispozícii aj v roku 2008, teda v čase
pôvodného súdneho konania (č.l. 118 spisu). Na dožiadanie súdu uvedený správny orgán písomne
reagoval stanoviskom zo dňa 12.05.014, v ktorom uviedol, že predmetné listiny slúžia ako archívny
doklad, ktorý neslúži na právne úkony, nakoľko pozemková kniha v tomto katastrálnom území je vedenápodľa pozemnoknižných zápisníc, nie podľa pozemnostných hárkov. Aj v roku 2008 by boli vydané
tieto dokumenty len na neprávne úkony ako archívny materiál (č.l. 119 spisu). V doplnení oznámenia
Okresný úrad, katastrálny odbor v Rimavskej Sobote zo dňa 09.06.2014 výslovne uviedol, že „keby

požiadal žalobca o vydanie predmetných dokumentov aj v minulosti, napr. v období od roku 2000 až
do 11.09.2012, takisto by mu boli poskytnuté. Z uvedeného vyplýva, že spomínaný archívny materiál
si žalobca mohol hocikedy vyžiadať“ (č.l. 139 spisu). Uvedené oznámenia správneho katastrálneho
orgánu sú zásadné z hľadiska konštatovania, či žalobcom uvádzané a doložené listinné dôkazy sú
z objektívneho hľadiska novými tak, ako ich má na mysli ustanovenie § 397 pís. a/ CSP. Pokiaľ z

vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že bola aj v minulosti, v čase pôvodného súdneho
konania, ktorého obnovy sa žalobca domáha, objektívna, reálna možnosť tieto zistiť, označiť a použiť
ich v pôvodnom konaní, nemožno potom konštatovať, že by boli splnené zákonné predpoklady pre
povolenie obnovy konania- teda že by bol naplnený materiálny predpoklad - konkrétny zákonný dôvod,
ktorý umožňuje povoliť obnovu už právoplatne skončeného súdneho konania. Žalobcom predložené
listinné dôkazy objektívne už v čase pôvodného konania existovali a boli by na požiadanie vtedajšou

správou katastra účastníkovi pôvodného konania vydané a mohol ich teda (mal reálnu možnosť),
použiť ich aj v čase pôvodného konania na podporu a preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku
v pôvodnom súdnom konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Odvolací súd už len pre úplnosť
a ako dôvod navyše poznamenáva, že vzhľadom na obsah žalovanou v 30. rade predložených
písomností samotného žalobcu (najmä podanie zo dňa 02.05.2011 adresované Mestskému úradu v N.)

navyše nasvedčujú pravdivosti tvrdeniu, že žalobca o mimimálne prvých dvoch predložených listinných
dôkazoch mal už v roku 2011 vedomosť a zrejme ich aj mal k dispozícii, čo by potom zásadným
spôsobom spochybňovalo aj zachovanie prekluzívnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu/žaloby na
obnovu konania.

29. Súčasne odvolací súd, reagujúc na žalobcom uvádzané novoty v odvolacom konaní, ktorých
zohľadnenia sa dovoláva vo svojom vyjadrení datovanom dňa 10.01.2017 k vyjadreniu žalovaných k
jeho odvolaniu, a to ako k ďalším „novým“ dôkazom v odvolacom konaní -rozsudok Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 6C 151/69 zo dňa 30. 12. 1971 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 12Co 232/72 zo dňa 8. 4. 1972, odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na dátum vyhlásenia

uvádzaných súdnych rozhodnutí nemožno mať za to, že ide o nové dôkazy a pokiaľ tvrdí žalobcu,
že sú predmetné rozhodnutia súdov novoty v odvolacom konaní v zmysle ustanovenia § 366 písm.
d/ Civilného sporového poriadku, ktoré bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie,totosvojetvrdenieničímnezdôvodnilaninepreukázal.Odvolacísúd,poukazujúcnakoncepciu
prijatú Civilným sporovým poriadkom v sporových konaniach, najmä na zásadu koncentrácie konania a

teda aj posilnenie zodpovednosti jednotlivých strán za úspech či neúspech v spore, ktorou zákonodarca
nesporne sledoval aj naplnenie zásady rovnosti strán sporu a zásady tzv. rovnosti zbraní, možno v
zásade v typicky sporových konaniach pripustil až v štádiu odvolacieho konania použitie novôt výlučne
a striktne len za dodržania a preukázania naplnenia podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 366 písm.
a/ až d/ CSP. Pokiaľ žalobca tvrdí, že ním uvádzané rozhodnutia súdov (z rokov 1971 a 1972) nemohol

bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, musí svoje tvrdenie hodnoverne preukázať
tak, aby mohla byť v štádiu odvolacieho konania prelomená zásada koncentrácie konania vyplývajúca
z ustanovenia § 153 CSP, ukladajúca stranám výslovne povinnosť uplatniť prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Vzhľadom na dátumy vyhlásení oboch rozhodnutí (a to
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6C 151/69 dňa 30. 12. 1971 a rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co 232/72 dňa 8. 4. 1972), na tieto rozhodnutia už odvolací súd v
štádiu odvolacieho konania neprihliada, nakoľko má za to, že nejde o novoty v odvolacom konaní
uplatniteľné v zmysle dikcie ustanovenia § 366 písm. a/ až d/ CSP. Ide o rozhodnutia, ktoré boli vydané
a teda verejne známe (verejným vyhlásením rozsudku) a teda použiteľné aj v štádiu prvoinštančného
konania a len skutočnosť, že žalobca až teraz tvrdí, že ich chce použiť ako novoty v odvolacom konaní,

nakoľko o nich v štádiu prvoinštančného konania subjektívne nevedel, nie je objektívnym naplnením
dikcie ustanovenia § 366 písm. d/ CSP (ktorého sa žalobca dovoláva), pretože ide o rozhodnutia
verejne vyhlásené a boli tak objektívne uplatniteľné od momentu svojho verejného vyhlásenia súdom.
Len to, že o nich žalobca subjektívne nevedel (respektíve to tvrdí), nie je a nemôže byť, z hľadiska
zachovania zásady rovnosti zbraní a koncentrácie sporového konania v zmysle ustanovenia § 153 CSP,

zásadné. V prípade prijatia opačného názoru by tým odvolací súd neprijateľne poskytol priestor stranám
sporu v rámci premyslenej procesnej stratégie taktizovať a účelovo odsúvať určité dôkazy až do štádia
odvolacieho konania na podklade subjektívneho, navyše absolútne nepreukázateľného tvrdenia, že o
nich až dovtedy údajne nevedeli. Z uvedeného dôvodu odvolací súd na žalobcom navrhované novotyv odvolacom konaní neprihliadal a z rovnakého dôvodu ani nevyhovel návrhu žalobcu prezentovanému
až vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných na jeho odvolanie, na nariadenie pojednávania pred odvolacím
súdom a vypočutia žalobcu ako strany sporu.

30. Odvolací súd v závere poznamenáva, že prísnosť a striktnosť úpravy obnovy konania nie je
samoúčelná, zrejmým záujmom a snahou zákonodarcu bolo prispievať k zachovaniu právnej istoty a
pripustiť výnimku zo zásady nezmeniteľnosti už raz právoplatne rozhodnutej veci len výnimočne, za
predpokladu naplnenia konkretizovaných špecifických podmienok. Túto koncepciu je nevyhnutné mať

na zreteli v prípade pripustenia, že je v danom prípade taký dôvod, pre ktorý je namieste povoliť obnovu
konania.

31. Z uvedeného dôvodu potom súd nemohol vyhovieť návrhu na obnovu konania/žalobe na obnovu
konania, pretože v konaní nebolo preukázané naplnenie zákonných podmienok pre obnovu konania
podľaustanovenia§228ods.1písm.a/O.s.p.(zhodnesúčasnéznenieustanovenia§397písm.a/CSP)

a odvolací súd potom v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolaním napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255

CSP) a vyslovil, že žalovaní v 1. až v 30. rade, ako procesne plne úspešná strana v odvolacom konaní,
majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania a to v plnom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne
súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí a to samostatným uznesením.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).