Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Zita Nagypálová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/163/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716204111
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716204111.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcov 1/ Q. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. B. XXX, XXX XX V. B., 2/ T. O., nar. XX. XX. XXXX,
bytom B. W. XX, XXX XX W., obaja v konaní zastúpení advokátkou JUDr. Janou Magnovou, so sídlom
Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému L. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX/X,

XXX XX W., zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, v konaní
o zaplatenie 3 542,80 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen
č. k. 8C/78/2016-171 zo 6. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v II. výroku mení tak, že žalovanému nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania nepriznáva.

II. Žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil konanie o náhradu škody na zdraví vo výške
3 542,80 € s príslušenstvom podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
aj „C. s. p.“) a žalovanému ako úspešnej strane v spore priznal proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania s odkazom na ustanovenie § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p.. Súd prvej

inštancie mal za to, že zastavenie konania zavinili žalobcovia tým, že vzali späť žalobu bez uvedenia
dôvodu. Nesprávne formulovaným III. výrokom v znení „Slovenská republika nemá nárok na náhradu
trov konania“ súd prvej inštancie rozhodol o tom, že žalovaný nie je povinný zaplatiť na účet konajúceho
súdu súdny poplatok zo žaloby podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie v časti II. výroku, ktorým bol žalovanému proti žalobcom 1/ a 2/

priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podali odvolanie žalobcovia s návrhom na
zmenu uznesenia súdu prvej inštancie tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania priznaný
nebude,eventuálnezasplneniazákonnýchpodmienok,abyodvolacísúduzneseniesúduprvejinštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovia odôvodňovali odvolanie odvolacími dôvodmi podľa
§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C. s. p. (konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
2.1 Žalobcovia v odvolaní vytýkali súdu prvej inštancie, že neprihliadol na skutočnosti a dôvody,
ktoré viedli žalobcov k podaniu žaloby ani na obsah trestného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn.
1T/26/2015, z ktorého by zistil, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 25. 09. 2015 sp. zn. 1T/26/2015
bol žalovaný uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 a ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d) Trestného zákona a z prečinu ublíženia na

zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 20. júla 2014 za použitia
násilia vošiel do bytu, v ktorom sa nachádzala žalobkyňa 1/ za účelom rozhovoru s ňou, ktorú z dôvodujej odmietnutia odsotil a vošiel do bytu, kde následne fyzicky napadol žalobkyňu 1/ aj žalobcu 2/. Okresný
súd Zvolen uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni 1/ škodu vo výške 2 966,40 € a žalobcovi 2/
škodu vo výške 2 142,40 €. Po odvolaní žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 27. 01.

2016 sp. zn. 4To/92/2015 zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen vo výroku o treste a náhrade škody a
sám zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni 1/ škodu vo výške 1 154,- € a žalobcovi 2/ škodu vo výške
412,- €. So zvyškom nároku na náhradu škody odkázal odvolací súd žalobcov v procesnom postavení
poškodených na občianske súdne konanie. Podľa znaleckého posudku znalca T.. L. S. žalovaný svojim
konaním spôsobil žalobkyni škodu na zdraví vo výške 2 966,40 € a žalobcovi 2/ škodu na zdraví vo výške

2142,40€.VpriebehuodvolaciehokonanianaKrajskomsúdevBanskejBystricipodsp.zn.4To/92/2015
žalovaný účelovo uhradil náhradu škody v čiastočnom rozsahu 1 154,- € vo vzťahu k žalobkyni 1/ a
412,- € vo vzťahu k žalobcovi 2/, v dôsledku čoho mu odvolací súd znížil trest vymeraný prvoinštančným
súdomažalobcovsozvyškomichnárokovodkázalnaobčianskesúdnekonanie.Žalobcoviasapodanou
žalobou domáhali náhrady škody, ktorá im bola spôsobená trestným činom spáchaným žalovaným.
Nebyť trestného činu žalovaného, nemali by žalobcovia dôvod podávať žalobu. Žalobcovia svoj nárok

opierali o znalecký posudok T.. L. S., o správnosti ktorého nemali pochýb. V občianskom súdnom konaní
však vyšlo najavo, že bez ďalšieho nariadeného znaleckého dokazovania, na ktoré boli vyzvaní zložiť
preddavok vo výške 2 400,- € ich nárok nebude preukázaný a priznaný. S prihliadnutím na žalovanú
sumu bola výška preddavku v zrejmom nepomere, nezodpovedala majetkovým pomerom žalobcov,
z tohto dôvodu žalobcovia vzali žalobu späť. Škoda uplatňovaná v tomto konaní žalobcami vznikla v

súvislosti so spáchaným trestným činom žalovaným. To je dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý
nemal súd prvej inštancie žalovanému nárok na náhradu trov konania priznať.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.

4. Krajský súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcov podľa § 34 C. s. p. po prejednaní veci bez
nariadeniaodvolaciehopojednávaniazdôvodu,žeprerozhodnutieoodvolanížalobcovnebolopotrebné
doplniť ani zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom
pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem dospel k názoru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ je
dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 388 C. s. p. zmeniť,

pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie podľa § 389 ods. 1 C. s. p..

5. I keď je odvolací súd podľa § 379 C. s. p. viazaný rozsahom odvolania a podľa § 380 C.
s. p. aj odvolacími dôvodmi, rozhodnutiu o odvolaní ktorejkoľvek strany sporu musí predchádzať
štúdium kompletného spisového materiálu, pretože bez znalosti rozhodujúcich skutočností, ktoré viedli

k uplatneniu nároku na súde, informácií o priebehu konania a postupe súdu prvej inštancie nemusí
odvolací súd dospieť k zákonnému a spravodlivému rozhodnutiu. Po prečítaní rozhodnutia súdu
prvej inštancie o zastavení konania pre späťvzatie žaloby bez uvedenia dôvodu s citátmi zákonných
ustanovení Civilného sporového poriadku ukladajúcich pre zavinenie zastavenia konania nahradiť
protistrane trovy konania by sa mohlo zdať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade so

zákonom, ale po oboznámení sa s obsahom spisu musí odvolací súd konštatovať, že súd prvej inštancie
neaplikoval ním citované zákonné ustanovenia v súlade s ich zmyslom a účelom, ako mu to ukladá
článok 3 základných princípov Civilného sporového poriadku, ale formalistickým výkladom ustanovení
Civilného sporového poriadku o trovách konania si zľahčil svoju prácu poskytnúť porušeným právam
a právom chránených záujmom spravodlivú a účinnú ochranu, čím vlastne zmaril žalobcom prístup k

súdnej ochrane. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. III. ÚS 125/2018 z 20. júna 2018
uviedol, že „úlohou všeobecných súdov nie je len vyhľadávať abstraktné pokyny zakotvené v právnej
úprave, ale hľadať ich uplatnenie v konkrétnych prípadoch tak, aby rozhodnutia všeobecných súdov
odrážalipravýzmyselnachádzaniaspravodlivosti.Všeobecnýsúdposkytujúciochranustranekonaniaje
povinný poskytnúť jej ju v požadovanej kvalite, ktorej zodpovedá odôvodnenie rozhodnutia reflektujúce

na všetky zásadné otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam a dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia“.

6. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7. Súd prvej inštancie správne v bode 11 svojho odôvodnenia uvádza, že v prípade zastavenia konania
pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania je potrebné zisťovať, ktorá sporová strana procesne
zavinila zastavenie konania, ale pri odpovedi na túto otázku (dôvod späťvzatia žaloby žalobcami) užnebol dôsledný a pre aplikáciu ustanovenia § 256 ods. 1 C. s. p. mu postačovalo zistenie, že žalobcovia
v písomnom podaní doručenom Okresnému súdu Zvolen 25. 08. 2017 neuviedli dôvod, pre ktorý na
žalobe netrvajú a prijal záver, že postup žalobcov bol bezdôvodný, hoci zo sťažnosti žalobcov proti

uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/78/2016-151 z 26. januára 2017 o povinnosti žalobcov 1/
a 2/ zložiť spoločne a nerozdielne preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 2 400,- € na účet
Okresného súdu Zvolen v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia bol dôvod späťvzatia žaloby
jasný a to chýbajúce finančné prostriedky žalobcov na trovy ďalšieho znaleckého dokazovania. Právnej
zástupkyni žalobcov je možné vyčítať iba to, že nekonala s odbornou starostlivosťou, keď dôvody

späťvzatia žaloby, ako sú uvedené v odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o povinnosti žalobcov
nahradiť žalovanému trovy konania, neuviedla už do písomného podania o späťvzatí žaloby, čím by
možno predišla tomuto odvolaciemu konaniu.

8. Z listinných dôkazov tvoriacich súčasť spisu je zistiteľné, že Okresný súd Zvolen rozsudkom z 25. 09.
2015 sp. zn. 1T/26/2015 odsúdil žalovaného XTo/XX/XXXX.J. za prečin porušovania domovej slobody

a prečin ublíženia na zdraví za to, že po tom, ako dňa 20. júla 2014 za použitia násilia vošiel do bytu
nachádzajúceho sa na ulici M. R. P. X v W. za účelom rozhovoru so žalobkyňou 1/, kde ju aj žalobcu
2/ fyzicky napadol a spôsobil im zranenia popísané a ohodnotené znaleckým posudkom č. 26/2014
T.. L. S., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia. Okresný súd Zvolen uložil žalovanému nahradiť
poškodenej Q. L. škodu na zdraví (bolestné za poranenia utrpené dňa 20. júla 2014) vo výške 2 966,44

€ a poškodenému T. O. nahradiť škodu vo výške 2 142,40 € a z rovnakého titulu (bolestné za poranenia
utrpené dňa 20. júla 2014). Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 4To/92/2015 z 27. januára
2016 zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen z 25. 09. 2015 sp. zn. 1T/26/2015 vo výroku o treste
a uložených primeraných opatreniach, ako aj vo výroku o náhrade škody u poškodených Q. L. a T.
O. a rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odsúdil žalovaného a okrem iného mu

uložil povinnosť nahradiť poškodenej Q. L. škodu vo výške 1 154,- € a T. O. škodu vo výške 412,- €.
Poškodených so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku na
občianske súdne konanie. Z dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci sp. zn. 4To/92/2015 vyplýva,
že sa zaoberal rozporom dvoch znaleckých posudkov o rozsahu zranení poškodených vypracovaných
T.. P. T. a T.. L. S. a priznanie náhrady škody podľa posudku T.. P. T. odôvodnil tým, že bolo potrebné

ustáliť najmenší rozsah spôsobených zranení poškodeným L. J. v zmysle znaleckého posudku T.. P. T.,
zároveň nemajúc sám pochybnosti o znaleckom posudku T.. L. S. odkazom na občianske súdne konanie
umožnil žalobcom domáhať sa priznania zvyšku neuhradeného bolestného v samostatnom konaní.
Na 6. strane odôvodnenia odvolacieho súdu vo veci sp. zn. 4To/92/2015 je uvedené, že obžalovaný
predložil odvolaciemu súdu poštové ústrižky o zaplatení časti škody poškodeným Q. L. v sume 1 154,-

€ a T. O. v sume 412,- €. Rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn. 4To/92/2015 nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť 27. 01. 2016. Civilnou žalobou doručenou Okresnému súdu Zvolen 04. 04. 2016 sa
žalobcovia proti žalovanému domáhali zaplatenia rozdielu na bolestnom vyčísleným v posudku T.. L. S.
a vyplateným žalovaným podľa rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To/92/2015.
8.1 Žalovaný na pojednávaní dňa 20. septembra 2016 a 25. októbra 2016 spochybnil znalecký posudok

T.. L. S., čo bolo podnetom pre žalobcov na žiadosť o nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým
ústavom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia v písomnom podaní z
23. 11. 2016. Súd prvej inštancie po oslovení znaleckého ústavu, u ktorého mienil objednať znalecký
posudok uložil uznesením č. k. 8C/78/2016-151 z 26. januára 2017 žalobcom 1/ a 2/, aby spoločne a
nerozdielne zložili preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 2 400,- € do 15 dní od právoplatnosti

uznesenia. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali žalobcovia sťažnosť, v ktorej uviedli, že výšku
žiadaného preddavku považujú za neprimeranú a lehotu na jeho zloženie za veľmi krátku. O sťažnosti
žalobcov rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 8C/78/2016-156 z 20. marca 2007 tak, že ju
zamietol a listom z 12. 06.2017 oznámil súd prvej inštancie právnej zástupkyni žalobcov, že z dôvodu
neuhradenia preddavku na znalecké dokazovanie súd vo veci nenariadi znalecké dokazovanie. Po

doručení tohto oznámenia zo súdu vzali žalobcovia žalobu v celom rozsahu späť. Vecné a časové
súvislosti medzi úkonmi súdu a žalobcov jednoznačne nasvedčujú tomu, že žalobcovia vzali späť žalobu
z dôvodu, že nedokázali zložiť preddavok na ďalšie znalecké dokazovanie, k nariadeniu ktorého chcel
súd prvej inštancie pristúpiť bez toho, aby sa sám pokúsil odstrániť rozpory medzi dvomi znaleckými
posudkami napríklad výsluchom znalcov a sám v zmysle § 191 ods. 1 C. s. p. tieto dôkazy vyhodnotiť.

9. Ustanovenie § 257 C. s. p., podľa ktorého výnimočne nemusí súd priznať náhradu trov konania,
ak na to existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, aplikuje súd aj bez návrhu (žiadosti) sporovej
strany v prípade, ak zistí splnenie zákonných podmienok pre jeho použitie. Obsahom a účelomtoto zákonné ustanovenie zodpovedá ustanoveniu § 150 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, ktorý bol zrušený ku dňu 30. júna 2016 Civilným sporovým poriadkom, preto judikatúra
vzťahujúca sa k ustanoveniu § 150 Občianskeho súdneho poriadku je naďalej použiteľná. Zmysel a

účel ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku vysvetlil Najvyšší súd Slovenskej republiky
v uznesení sp. zn. 6MCdo/5/2011 z 18. januára 2012 tak, že „moderačné právo dáva súdu možnosť
zmierniť dôsledky uplatnenia právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania, možnosť, aby za
splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených nepriznal náhradu trov konania úspešnému
účastníkovi konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo

sčasti. Predmetné ustanovenie umožňuje tak presadiť aplikáciu ustanovenia § 1 Občianskeho súdneho
poriadku (zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchovu
na zachovávanie zákonov na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb) a docieliť
tak pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy
neumožňuje. Musí ale ísť o výnimočný prípad (o výnimočnosť v okolnostiach danej veci, ale aj v
okolnostiach na strane účastníkov, a to obidvoch) jeho aplikácie. Ustanovenie § 150 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k
riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené
práva alebo právom chránené záujmy získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil.
Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady sa preto bude
javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím

sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu s okolnosťami uplatnenia nároku a podobne“.

10. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci meritórne nerozhodol, pretože žalobcovia vzali žalobu
späť. Žalovaného teda nie je možné považovať za úspešnú stranu v spore, ani žalobcov za neúspešné
strany v spore. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalobcovia späťvzatím

žaloby v priebehu konania procesne zavinili zastavenie konania, ale na druhej strane je toho názoru,
že dôvody, ktoré viedli žalobcov k podaniu žaloby a späťvzatiu žaloby možno považovať za dôvody
hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku a
žalovanému náhradu trov konania nepriznať. Okresný súd Zvolen ani Krajský súd v Banskej Bystrici
v trestnom konaní, v ktorom odsúdili žalovaného za prečin porušovania domovej slobody a prečin

ublíženia na zdraví vo vzťahu k žalobcom nespochybnili znalecký posudok MUDr. Pavla Cikatricisa.
Zo znaleckého posudku T.. P. T. vychádzal odvolací súd v trestnej veci len z dôvodu, že škoda na
zdraví v rozsahu tohto posudku sporná nebola a žalobcovia boli so zvyškom nároku na náhradu škody
odkázaní na občianske súdne konanie len z dôvodu, že dokazovanie o výške škody v trestnom konaní
účelné nebolo. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/5/2011 pri

rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné prihliadnuť aj na stav pred začatím sporu a okolnosti
uplatnenia nároku. Práve s prihliadnutím na správanie sa žalovaného pred začatím súdneho sporu,
ktorý fyzicky napadol žalobcov a spôsobil im zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie a v priebehu
trestného konania účelovo uhradil len časť škody a zvyšok nároku žalobcov napriek vypracovanému
znaleckému posudku popiera a žalobcovia nemali dôvod pochybovať o správnosti znaleckého posudku

vypracovaného T.. L. S., preto podľa odkazu odvolacieho súdu v trestnom konaní podali žalobu o
náhradu zvyšku škody a žalobu vzali späť len z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na úhradu
ďalších trov dôkazu v civilnom konaní je odvolací súd toho názoru, že existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 257 C. s. p.. Bolo by v rozpore s princípom spravodlivosti, ak by
poškodení žalobcovia museli hradiť trovy konania žalovanému, ktorý im preukázateľne škodu na zdraví

spôsobil. Odvolací súd vychádzajúc z týchto úvah zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti druhého výroku tak, že žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania podľa § 257 C. s. p.
nepriznal.

11. Žalobcovia uspeli v odvolacom konaní a podľa § 255 ods. 1 C. s. p. by im vznikol nárok na náhradu

trov odvolacieho konania. Žalobcovia v odvolaní nežiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania. V
odvolaní opakovane zdôraznili, že žiadajú len zmenu uznesenia súdu prvej inštancie tak, že žalovanému
nárok na náhradu trov konania priznaný nebude. Odvolací súd na základe tohto prejavu žalobcov
žalobcom náhradu trov odvolacieho konania napriek úspechu podľa § 255 ods. 1 C. s. p. nepriznal.

12. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.