Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 30, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716208958
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716208958.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v právnej veci navrhovateľky
B. E., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom F. X, XXX XX M., proti manželovi (osobe povinnej platiť
výživné) D. E., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom F. X, XXX XX M., právne zastúpenému Mgr. Ninou
Hríbikovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, o

určeniemanželskéhovýživného,oodvolanínavrhovateľkyaosobypovinnejplatiťvýživnéprotirozsudku
Okresného súdu Zvolen č.k. 13Pc/2/2016- 54 z 11. mája 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 11. 05. 2017 uložil manželovi povinnosť prispievať na

výživu navrhovateľky výživným v sume 100,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a návrh navrhovateľky vo zvyšku
zamietol (druhý výrok). Súd prvej inštancie uložil manželovi povinnosť zaplatiť na účet Slovenskej pošty
a.s., prevádzkovateľa systému, IČO: 36 631 124 so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica
súdny poplatok vo výške 72,- Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok). O trovách
konania okresný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (štvrtý

výrok).
Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom domáhala
určenia manželského výživného.
Súd prvej inštancie konštatoval, že manželovi sa nepodarilo doručiť návrh do vlastných rúk, a to ani
po viacerých pokusoch prostredníctvom Obvodného oddelenia policajného zboru Slovenskej republiky,
preto okresný súd aplikoval ustanovenie § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku (ďalej aj ,,CSP“) a urobil oznámenie o podanom návrhu na úradnej tabuli a na webovej stránke
súdu.
Okresný súd vytýčil pojednávanie na deň 11. 05. 2017 s tým, že pojednával v neprítomnosti manžela,
ktorý mal doručenie predvolania vykázané uložením.
Na pojednávaní navrhovateľka sa pridržiavala písomne podaného návrhu. Navrhovateľka navrhla, aby
okresný súd určil manželské výživné približne v rovnakej úrovni, ako má manžel dôchodok, teda okolo

200 - 250,- Eur mesačne, resp. rozhodnutie ponechala na úvahu okresného súdu.
Súd prvej inštancie uviedol: ,,Navrhovateľka s manželom sú manželia, manželstvo doposiaľ trvá a k
uzavretiu manželstva došlo dňa XX. XX. XXXX. Z manželstva pochádza jedna dcéra, ktorá je už
plnoletá. Manželia sú spoluvlastníkmi rodinného domu v M. na ulici F. X. Navrhovateľka poberá starobný
dôchodok vo výške 363,70 Eur a manžel poberá starobný dôchodok vo výške 673,- Eur. Tunajší súd v
danomprípadenazákladevykonanéhodokazovanianávrhunavrhovateľkyčiastočnevyhovelamanžela

zaviazal prispievať na jej výživu výživným vo výške 100,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám navrhovateľky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Pri určení rozsahu vyživovacejpovinnostisúd prihliadolvzmysle§71ods.1Zákonaorodinenato,abyživotnáúroveňobochmanželov
bola v zásade rovnaká. Navrhovateľka poberá starobný dôchodok vo výške 363,70 Eur a manžel poberá
starobný dôchodok vo výške 673,- Eur, čo je rozdiel vo výške 309,30 Eur. Podľa názoru tunajšieho súdu

vzhľadom na výšku príjmu, aký dosahuje manžel, je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať
na výživu navrhovateľky sumou 100,- Eur mesačne s poukazom na tú skutočnosť, že obidvaja sú
poberateľmi starobného dôchodku vo vyššie uvedenej výške. Súd preto považuje za spravodlivé, aby
sa aj manžel podieľal na zabezpečení výživy navrhovateľky manželským výživným. Navrhovateľka sa
na poslednom pojednávaní domáhala určenie rozsahu vyživovacej povinnosti v rozmedzí 200 - 250,-

Eur. Súd jej vyhovel v časti návrhu čo sa týka sumy 100,- Eur, a preto návrh navrhovateľky vo zvyšku
zamietol ako nedôvodný, nakoľko súd považuje manželské výživné vo výške 100,- Eur za primerané
potrebám navrhovateľky.“
Otrováchkonaniaokresnýsúdrozhodolpodľa§52Civilnéhomimosporovéhoporiadku(ďalejaj,,CMP“),
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Vzhľadom na to, že navrhovateľka je v zmysle § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej aj ,,Zákon o súdnych poplatkoch“) v konaní
oslobodená, preto vznikla manželovi podľa § 2 ods. 2 veta prvá Zákona o súdnych poplatkoch povinnosť
zaplatiť poplatok. Poplatok v danom prípade predstavuje sumu 72,- Eur (2 % zo sumy trojročného
plnenia, t. j. 100,- x 12 = 1200,- x 3 = 3600,- x 2 % ).

2. Proti rozsudku okresného súdu navrhovateľka podala včas odvolanie. Uviedla, že nesúhlasí s výškou
manželského výživného určeného prvoinštančným súdom. Jej dôchodok je v sume 363,60 Eur a jej
manžela v sume 673,- Eur, čo je rozdiel v príjme 310,- Eur. Poukázala na to, že sa stará o opravy v
dome, ktoré hradí. Síce manžel zabezpečil pred 4 rokmi drevo, ktoré ale musela dať doviesť a s tým jej

vznikli výdavky. Na chod domácnosti jej manžel neprispieva, a to ani na elektrinu, hoci odoberá elektrickú
energiu (varí, perie, pozerá filmy na DVD, počúva rádio, kúri elektrickým ohrievačom). Nedoplatok za
elektrinu vo výške 292,- Eur musela zaplatiť. Ďalej nesúhlasila s tým, že manžel je povinný prispievať
jej na výživu manželským výživným až od právoplatnosti rozsudku. Podľa jej názoru jej životná úroveň
je podstatne nižšia, ako životná úroveň manžela. Nemôže si dovoliť zahraničné dovolenky, hoci manžel

na ne chodí dvakrát do roka. Vznikajú jej výdavky so stravou, s kúpou oblečenia, O., pričom potrebuje i
Q. D.. Používa motorové vozidlo patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorého opravy
hradí ona. Zdôraznila, že manžel si neželá, aby mu varila prala. Celé roky sa starala o domácnosť, o
deti, aby manžel mohol chodiť na týždňovky a mohol pracovať nadčas, preto má nižší dôchodok ako
on. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd uložil manželovi povinnosť prispievať na jej výživu

výživným v sume 150,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám odo dňa podania
návrhu.

3. Manžel ( ďalej aj ,,manžel“, resp. ,,osoba povinná platiť výživné“) podal proti rozsudku okresného súdu
včasodvolanie.Navrhol,abyodvolacísúdrozsudokprvoinštančnéhosúduzmenilanávrhnavrhovateľky

zamietol, eventuálne, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na nové konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.
Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) CSP. Podľa
jeho názoru boli v konaní porušené jeho práva na spravodlivý súdny proces v dôsledku nesprávneho
procesného postupu prvoinštančného súdu. Poukázal na to, že mu nebol doručený návrh navrhovateľky.

Je dôchodcom a počas týždňa sa zdržiava na adrese trvalého bydliska, avšak zo strany poštárky mu
nikdy nebola doručená súdna zásielka a nikdy ani nebol kontaktovaný príslušníkmi policajného zboru
za účelom, aby mu osobne doručili akúkoľvek zásielku týkajúcu sa tohto konania. Zo súdneho spisu
vyplynulo, že mu návrh navrhovateľky mal byť doručený prostredníctvom hliadky policajného zboru
až dvakrát, dokonca ho mali kontaktovať aj telefonicky. Uviedol, že nenašiel žiaden neprijatý hovor a

taktiež ani navrhovateľka ho neinformovala, že by ho hľadali príslušníci policajného zboru. Tvrdenie,
že ho príslušníci policajného zboru nemohli zastihnúť telefonicky, považuje za zvláštne, pretože v
prípade doručovania rozsudku okresného súdu ho príslušníci bez problémov telefonicky zastihli na
prvý raz a odovzdali mu rozsudok. Prvoinštančný súd nepostupoval procesne správne, keď po tom,
ako na úradnej tabuli súdu zverejnil návrh navrhovateľky, sa ho už opätovne nepokúsil predvolať na

pojednávanie iným spôsobom, než zasielaním predvolaní na pojednávanie prostredníctvom pošty. Z
obsahu zápisníc vyplýva, že okresnému súdu sa opakovane nepodarilo doručiť mu predvolania na
pojednávania. Navrhovateľka v zápisniciach opakovane uvádzala, že sa mal doma zdržiavať, avšak
navrhovateľka s ním z dôvodu zlých vzťahov vôbec nekomunikuje a o pojednávaní ho neinformovala.Nemal vedomosť o súdnom konaní, keďže nepracuje s počítačom a nevie používať ani internet, preto
sa o termíne pojednávania mohol dozvedieť jedine zo strany súdu, resp. od navrhovateľky. Uviedol,
že s navrhovateľkou žije v spoločnej domácnosti, a teda navrhovateľka mala priamy prístup k pošte

a mohla lístok z pošty vyhodiť, resp. mu neodovzdať. Podľa jeho názoru mal sa súd prvej inštancie
pokúsiť doručiť mu predvolanie na pojednávanie prostredníctvom útvaru policajného zboru, o čo sa
súd prvej inštancie nepokúsil ani raz. Hoci súd prvej inštancie mal vedomosti o tom, že doručovanie
zásielok prostredníctvom poštového úradu je neefektívne, síce pojednávania opakovane odročoval,
avšak nevykonal žiadne procesné opatrenie k tomu, aby mu bolo predvolanie na pojednávanie doručené

iným spôsobom tak, aby sa o prebiehajúcom súdnom konaní mohol dozvedieť. Súd prvej inštancie
postup v zmysle ustanovenia § 108 CSP využil len pri doručovaní rozsudku spolu s odvolaním
navrhovateľky, kedy ho príslušníci policajného zboru bez problémov zastihli prostredníctvom mobilného
telefónu, a teda je možné vylúčiť akékoľvek špekulácie ohľadne preberania zásielok. Vzhľadom na
uvedené mu bolo porušené právo na prejednanie veci v jeho prítomnosti, bolo tiež porušené jeho
právo na spravodlivý súdny proces, ako i na rovnosť zbraní v konaní. Uviedol, že nemal vedomosť

o vedení súdneho konania, čím mu nebolo ani umožnené, aby sa vyjadril k návrhu navrhovateľky,
preukazovalokolnostivyvracajúcejejtvrdeniaapredkladalanavrhovalvkonanídôkazysvedčiacevjeho
prospech. Z uvedených dôvodov bolo rozhodnuté okresným súdom jednostranne len na základe listín
a tvrdení, ktoré uviedla navrhovateľka. Ďalej namietol, že navrhovateľka vo svojom návrhu neuviedla
výšku manželského výživného, naopak výšku výživného ponechala na úvahe súdu, a teda súd prvej

inštancie nemohol jej priznať plnenie vo výške, ktoré nežiadala. Podľa jeho názoru prvoinštančný
súd porušil zásadu ne ultra petitum a priznal navrhovateľke viac, než sa svojím návrhom domáhala.
Pretože v konaní nemal možnosť vyjadriť sa, reagovať na tvrdenia, ktoré uviedla navrhovateľka ani
predkladať listiny a navrhovať dôkazy preukazujúce pravdivosť tvrdení, súd prvej inštancie na základe
jednostranných tvrdení a navrhovateľkou predložených dokladov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam. Z uvedených dôvodov mal za to, že sú v posudzovanej veci prípustné prostriedky procesnej
obrany a útoku, ktoré nemohol v konaní pred súdom prvej inštancie uplatniť (§ 366 CSP). Podľa
jeho názoru nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľky, že sa finančne nepodieľal na chode domácnosti.
Pri samovýrobe mu pomáhal synovec G.. G. D.. Náklady na bežný meter dreva spolu s dovozom
sa pohybujú vo výške 35 Eur/meter, teda ročne uhradil za drevo 700,- Eur. Následne pred každou

vykurovacou sezónou drevo popílil a uskladnil v drevárni pri dome. Jedine pred vykurovacou sezónou
v roku 2016 - 2017 v dôsledku neustálych konfliktov s navrhovateľkou, ktorá na neho volala políciu v
prípade, ak pracoval v záhrade a okolo domu, nachystané a usušené drevo z predchádzajúceho roka
nepopílil. V minulosti sa snažil udržiavať dom a jeho okolie starostlivosťou o záhradu, o pole, čistil
komín,pecaopravoval,čobolopotrebné.Pretoženavrhovateľkananehoviacerorázvolalapríslušníkov

polície, bol nútený zdržať sa takýchto činností, aby sa vyhol atakom zo strany navrhovateľky a jej dcéry.
Poukázal na to, že navrhovateľka ho v minulosti napádala z dôvodu, že používal pračku, resp. keď
sa chcel doma osprchovať, preto bol nútený požiadať o pomoc rodinu, v dôsledku čoho chodieval a
chodieva prať špinavú bielizeň k svojmu synovcovi G. D., resp. navštevoval plaváreň za zvýhodnenú
cenu, kam sa chodil sprchovať, aby sa vyhol ďalším konfliktov s navrhovateľkou. Z dôvodu zlých vzťahov

s navrhovateľkou si sám varí a nakupuje stravu, lieky, zdravotné pomôcky odev. Sprchuje sa i perie mimo
domu, a teda v domácnosti nevytvára takmer žiadne náklady. Čo sa týka poplatkov za komunálny odpad,
tieto sú vyrubované na osobu a poplatky za seba si hradí. Navrhovateľka tak musí uhradiť poplatok
len za seba, prípadne za jej dcéru a vnuka, ktorí žijú s ňou v spoločnej domácnosti. V minulosti mu
manželka odpojila kábel na televíziu a následne ho zaviedla do izby, ktorú užíva len ona spolu s dcérou a

vnukom, a teda nemá možnosť používať televízor, hoci platí poplatky za TV. V spoločnej domácnosti sa
nezdržuje počas víkendov z dôvodu, aby sa vyhol konfliktom s navrhovateľkou. K navýšeniu zálohových
platieb za elektrinu zo strany SSE došlo z dôvodu, že dcéra navrhovateľky si privyrába k invalidnému
dôchodku pečením tort a zákuskov v elektrickej rúre, čo je hlavný dôvod, pre ktorý nedoplatky existujú
s tým, že nemá vedomosť o tom, či navrhovateľke jej dcéra prispieva na chod domácnosti. On nemá

žiadnu zákonnú povinnosť prispievať na výživu cudzím osobám (dcére navrhovateľky a jej synovi), ktorí
sa k nemu správajú neúctivo, osočujú ho, urážajú ho a podávajú na neho nepravdivé oznámenia na
polícii. Navrhovateľka mu taktiež vzala kľúče od osobného motorového vozidla, ktoré využíva výlučne
ona spolu so svojou dcérou Q. M. a vnukom C. M. a jemu neumožňuje užívanie motorového vozidla,
preto nevidí dôvod, prečo by on mal prispievať na benzín či náklady súvisiace s údržbou motorového

vozidla alebo prispievať na diaľničnú známku. Poukázal na to, že na domácnosť prispieva, a to: úhrada
platieb za vodu 70,- Eur polročne (11,66 Eur mesačne); úhrada dane z nehnuteľnosti vo výške 9,14 Eur
ročne (0,76 Eur mesačne); úhrada poplatkov za rozhlas a televíziu 4,64 Eur mesačne; drevo na kúrenie
700,- Eur v roku 2015 (19,44 Eur mesačne); práca okolo domu (v prípade, že navrhovateľka na nehonezavolápolíciu).Zároveňzasebahradípoplatkyzakomunálnyodpad,stravu,drogériu,cestovné,lieky,
zdravotné pomôcky (O., tlakomer a pod.), všetky ostatné výdavky. Mal za to, že na chode domácnosti
sa podieľa v dostatočnej miere s prihliadnutím na to, že zo strany navrhovateľky mu nie je umožnené

si doma oprať, osprchovať či pozerať TV. Podľa jeho názoru navrhovateľke nie je možné priznať žiadne
výživné z dôvodu, že rozpad manželstva spôsobila svojím správaním, kedy začala vyvolávať hádky
a konflikty, bola až chorobne žiarlivá a neprávom ho obviňovala z nevery a taktiež podávala na neho
nepravdivé trestné oznámenia, účelovo ho neupozornila na to, že sa vedie súdne konanie voči nemu.
Zdôraznil, že navrhovateľka mu vzala v roku 2016 kľúče od poštovej schránky, čo oznamoval aj polícii,

pričom schránku vyberala a naďalej aj vyberá práve navrhovateľka. Hoci sa zdržiaval doma, nebolo mu
z pošty ani raz doručené predvolanie na pojednávanie a taktiež mu nebol doručený návrh navrhovateľky.
Preto sa domnieva, že to bola práve navrhovateľka, ktorá mu neodovzdala predvolania na pojednávania,
keďže jedine ona, prípadne jej dcéra mala kľúče od schránky. Navrhovateľka na pojednávaní zo dňa 03.
04. 2017 nepravdivo uviedla, že videla ako si prezrel lístok z pošty a následne ho mal vrátiť do schránky,
pretože počas mesiacov marec až máj 2017 sa zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky v W. na

brigáde, o čom mala vedomosť navrhovateľka, ako aj ich dcéra B. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. - A.,
ul. A.. XXX/XX. Zároveň navrhol, aby odvolací súd vykonal dôkaz výsluchom G. D..

4. Manžel vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľky
„zamietol“ a priznal mu trovy odvolacieho konania. Vo vyjadrení k odvolaniu zopakoval všetky argumenty

uplatnené ním v odvolaní proti rozsudku okresného súdu.

5. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že odvolanie manžela bolo doručené dňa
29. 10. 2017, a teda podľa jej názoru bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty, ktorá uplynula dňa 12. 10.
2017. Výsluch svedka G.. G. D., ktorého navrhol jej manžel predvolať (D. D. R. R.), by nebola objektívna.

6. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu manžela poukázala na to, že manžel neuvádza rovnaké
skutočnosti ohľadne dôvodu, prečo drevo nepopílil. Poukázala na to, že nedoplatky za vodu, elektrinu,
daň rovnako platila aj ona. Nedoplatky za elektrinu manžel zaplatil možno dvakrát. Manžel si doma perie
aj varí, avšak doma sa nesprchuje (nie je pravda, že mu neumožňuje sprchovať sa). Napriek tomu, že

manžel sa zaviazal platiť za komunálny odpad, za ňu nezaplatil, hoci mu poslala poštou 51,- Eur za
tri osoby. Taktiež mu nezakazuje pozerať televízor. Ohľadne doručovania súdnych zásielok manželovi
uviedla, že príslušníci polície boli u nich dvakrát s pokusom o doručenie, avšak manžel odišiel pred
príchodom polície. Uviedla, že kľúč od schránky nemajú minimálne tri roky. Z tohto dôvodu má na pošte
post box, čo si môže zriadiť aj manžel. O tom, že manžel bol na brigáde v W., nevedela. Poukázala na to,

že jej dcéra pečie pre príbuzných a pre kamarátov, nikdy od nej nepýtala peniaze za materiál. Motorové
vozidlo využíva výlučne sama, manžel svoje motorové vozidlo predal. Manžel kúpil motorové vozidlo
dcére, vnučke bicykel za 300,- Eur. Keďže dôchodok manžela je vyšší než jej, navrhla, aby odvolací súd
uložil jej manželovi prispievať na jej výživu sumou 150,- Eur mesačne odo dňa podania návrhu.

7. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že Okresný súd Zvolen rozsudkom sp. zn.
13Pc/20/2017 zo dňa 01. 03. 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04. 04. 2018,
rozviedol manželstvo účastníkov konania, preto zaniklo aj právo navrhovateľky domáhať sa výživného
na manželku v zmysle § 71 Zákona o rodine. Z návrhu navrhovateľky nevyplýva, že by sa domáhala
manželského výživného odo dňa podania návrhu na okresný súd a táto skutočnosť nevyplýva ani z

prednesov navrhovateľky na pojednávaní dňa 11. 05. 2017. Navrhovateľka sa zmeny žalobného návrhu
začala domáhať až v odvolacom konaní, čo v zmysle ustanovenia § 371 CSP nie je možné. Vzhľadom
na uvedené navrhol návrh navrhovateľky zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. V ďalšej časti
vyjadrenia sa vyjadril obšírne k zaobstaraniu dreva v roku 2016, 2017, ohľadne pečenia tort dcérou
navrhovateľky za finančnú odmenu, k zmene dodávateľa elektrickej energie v roku 2017 a k práci

navrhovateľky v zahraničí (v A.).

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom odvolaním § 65, § 66
CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. a/, b/ CSP zrušil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387

CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec mu v tomto rozsahu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.9. Podľa ustanovenia § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len
ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

10. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie taký závadný
postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníkov, ktoré im
poskytuje Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok. O procesnú vadu ide vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi
a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné práva.

11. Primárnou povinnosťou súdu v civilnom procese je postupovať tak, aby bola zaistená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov.

12. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1, 2 CMP konanie sa začína na návrh. Ak tento zákon neustanovuje
inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.

13.Podľaustanovenia§25CMPvnávrhunazačatiekonaniasaokremvšeobecnýchnáležitostípodania
uvedie označenie účastníkov, ich zástupcov, ak ich majú, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a musí byť zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha.

14. V posudzovanej veci ide o konanie, ktoré môže začať jedine na základe návrhu (§ 23 ods. 1 CMP),
pretože predmetom konania je určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi. V danej veci sa teda
konanie nemohlo začať bez návrhu (§ 23 ods. 2 CMP).

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že osobitnou náležitosťou návrhu na začatie konania je petit, resp.

žalobná žiadosť. Petit návrhu musí byť presný, určitý, zrozumiteľný a musí mať skutkový súlad s opisom
podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení týkajúcich sa konania. Jeho význam spočíva v tom,
že navrhovateľ v petite vymedzuje predmet konania, teda o čom má súd vo veci samej konať a
rozhodovať. Súd je predmetom konania, ktorý navrhovateľ vymedzuje v petite návrhu, viazaný. Ide o
zásadu viazanosti petitom (tzv. zásada ne ultra petitum), ktorá stanovuje to, že súd nemôže prisúdiť

navrhovateľovi niečo iné, než čoho sa v petite domáhal. Samozrejme, súd mu môže podľa výsledkov
konania prisúdiť menej, než čoho sa domáhal, avšak viac mu môže prisúdiť len vtedy, keď z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi alebo keď konanie bolo možné
začať aj bez návrhu.

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka podala na súd prvej inštancie dňa 20. 07. 2016
podanie označené ako „Návrh na určenie manželského výživného.“ Navrhovateľka v podaní (ktoré podľa
obsahu má byť návrhom na začatie konania) uviedla: ,,Výšku príspevku ponechávam na súd, nakoľko
mi nie je známa výška jeho príjmu.“ (manželovho príjmu - poznámka odvolacieho súdu).

17.Odvolacísúdkonštatuje,žepodanienavrhovateľkynemalozákonnénáležitostivzmysleustanovenia
§ 25 CMP, pretože z neho absentuje petit (čoho sa navrhovateľka domáha, t.j. rozsah uplatneného
nároku, počiatok uplatnenia nároku, termín splatnosti v tom-ktorom mesiaci).

18. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa ustanovenia § 129 ods. 1, 2, 3, 4 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho
sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto

podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V
uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba
doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie
nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní
pokračovať. Ak sa ,podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1

najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní
proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.20. V mimosporovom procese platí v zmysle ustanovenia § 160 CSP manudukačná povinnosť súdu
vo vzťahu k účastníkom konania. Tá v nadväznosti na ustanovenie § 129 CMP ukladá súdu povinnosť
vyzvať navrhovateľa na odstránenie vád podania (nezrozumiteľnosti, neurčitosti, neúplnosti). Súd musí

viesť navrhovateľa k tomu, aby formuloval návrh podľa požiadaviek zákona. Pokiaľ tieto náležitosti návrh
nemá, musí sa súd postarať o odstránenie týchto neúplností a vád podania a poučiť navrhovateľa o
tom, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. V prípade, že navrhovateľ vady podania neodstráni a
pre tento nedostatok podania nie je možné pokračovať v konaní, súd podanie, ktoré by mohlo byť podľa
svojho obsahu návrh, odmietne.

21. ,,Návrh na určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi má obsahovať údaje o tom, či manželstvo
dosiaľ trvá, či manželia žijú v spoločnej domácnosti, či majú maloleté deti, aké sú ich osobné, zdravotné
a majetkové pomery a dôvody, prečo sa nárok na určenie výživného uplatňuje, ďalej dôkazy, ktorých
vykonanie sa navrhuje, ako aj konkrétny návrh výroku rozsudku obsahujúceho rozsah uplatneného
nároku a čas, od ktorého sa nárok uplatňuje .“ (judikát publikovaný pod R 3/1978)

22. Z obsahu spisu vyplynulo, že hoci podanie navrhovateľky nemalo náležitosti riadneho návrhu, súd
prvej inštancie nepostupoval v zmysle ustanovenia § 129 ods. 1, 2 CSP, nevyzval navrhovateľku na
odstránenie vád návrhu a zároveň nepoučil navrhovateľku o následkoch neodstránenia vád návrhu.
Zároveň súd prvej inštancie procesne pochybil aj tým, že hoci na základe neúplného návrhu nemal

špecifikovaný predmet konania, nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktorom vo veci
samej rozhodol. Odvolací súd dodáva, že aj keď navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 11. 05.
2017 uviedla: ,,K veci by som chcela teda ďalej uviesť, že ja teda požadujem, aby súd rozhodol tak, aby
určil manželské výživné približne v rovnakej úrovni, ako má on dôchodok, teda požadujem manželské
výživné okolo 200, 250 Eur mesačne, resp. rozhodnutie ponechávam na zváženie súdu,“ zo strany

navrhovateľky nedošlo k formulácii konkrétneho návrhu výroku rozsudku.

23. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu zrušiť
(§ 389 ods. 1 písm. a/, b/ CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani
na jeho zmenu (§ 388 CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

24. Úlohou prvoinštančného súdu bude ustáliť predmet konania po tom, čo vyzve navrhovateľku na
odstránenie vád podania procesným postupom v zmysle ustanovenia § 129 ods. 1, 2 CSP, pripojí
spis Okresného súdu Zvolen sp. zn. 13Pc/20/2017 týkajúci sa rozvodu manželstva účastníkov a v
prípade, ak navrhovateľka odstráni vady návrhu, doručí návrh spolu s prílohami manželovi (právnemu

zástupcovi manžela ) do vlastných rúk s možnosťou písomne sa k nemu vyjadriť (§ 167 CSP). O nároku
navrhovateľky rozhodne po nariadení pojednávania, na ktoré účastníkov riadne a včas predvolá (§ 33
CMP) s tým, že prvoinštančný súd prihliadne i na to, že medzi účastníkmi došlo k rozvodu manželstva.

25. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd

prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

26. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).