Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 22, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/188/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201286
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201286.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu

a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, proti
žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností,
Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, za účasti: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co-52/15-BPR zo dňa 21.05.2015,
jednohlasne, takto,

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému a pribratému účastníkovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 28.07.2015 sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti
a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. Co-52/15-BPR vydaného dňa 21.05.2015 a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie.

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

2. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že v návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov
je vlastnícke právo k pozemkom určeného operátu, ktoré sú predmetom tohto konania p. č. XXX/X - orná
pôda o výmere 260 m2, p. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 8 450 m2, p. č. XXXX/X - orná pôda o výmere
8 381 m2, p. č. XXX/X - orná pôda o výmere 14 387 m2, zapísané v prospech Slovenská republika v
podiele 1/3 v správe Slovenského pozemkového fondu (ďalej len SPF) p. č. XXX/X - orná pôda o výmere
392 m2, p. č. XXX - orná pôda o výmere 27 371 m2, p. č. XXX/X - orná pôda o výmere 9 355 m2, p. č. X

XXX - orná pôda o výmere 17 897 m2, p. č. XXXX - orná pôda o výmere 2 172 m2, p. č. XXX/X - orná
pôda o výmere 235 m2, p. č. XXX/X - orná pôda o výmere 161 m2, p. č. XXX/X - orná pôda o výmere
84 m2, p. č. XXX/X - orná pôda o výmere 64 m2, p. č. XXX/X - orná pôda o výmere 58 m2, p.č. XXX/X -
orná pôda o výmere 94 m2, p. č. XXX/X - orná pôda o výmere 49 m2, p. č. XXX/X - orná pôda o výmere
36 m2, p. č. XXX/X - orná pôda o výmere 22 m2, p. č. XXX/X - orná pôda o výmere 67 m2, p. č. XXX/X
- orná pôda o výmere 4 528 m2, p. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 6348 m2, p. č. XXXX/X - orná pôda
o výmere 4801 m2, p. č. X XXX m2, p. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 464 m2, p. č. XXXX/X - orná

pôda o výmere 6 794 m2, p. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 7 034 m2 zapísané v prospech Slovenská
republika v podiele 1/1, v správe Slovenského pozemkového fondu; p. č. XXX - orná pôda o výmere 16
974 m2, p. č. XXX - orná pôda o výmere 4 949 m2, p. č. XXX - orná pôda o výmere 13 685 m2 zapísané v
prospech Slovenská republika v podiele 1/3, v správe Slovenského pozemkového fondu. Žalobca podalnámietky voči návrhu registra týkajúce sa zápisu vlastníckeho práva v prospech Slovenskej republiky v
správe SPF a žiadal o zmenu vlastníctva v jeho prospech z dôvodu, že ide o pozemky, ktoré nadobudol v
zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon

č. 138/1991 Zb.) Ďalej uviedol, že ide o pozemky, s ktorými hospodáril národný výbor a k 01.05.1991,
t.j. ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. sa stali vlastníctvom žalobcu.

3. O námietkach žalobcu rozhodol Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, rozhodnutím č.
C-44/2015/ROEP Podunajské Biskupice zo dňa 14.04.2015 tak, že námietke žalobcu nevyhovel

a uviedol, že predmetné pozemky boli len v dočasnej správe príslušného národného výboru.
Poľnohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisov o konfiškácii alebo podľa predpisov
o pozemkových reformách mohol prejsť do trvalej správy národných výborov podľa § 1 vyhlášky
Ministerstva pôdohospodárstva č. 158/1959 Ú. v. o správe neprideleného pôdohospodárskeho majetku
nadobudnutého z pozemkových reforiem, t.j. po 01.09.1959. Podľa § 3 predmetnej vyhlášky do
trvalej správy mohol byť zverený národným výborom poľnohospodársky majetok príslušným ústredným

orgánom.

4. V dôsledku odvolania zo dňa 29.04.2015 podaného žalobcom vo veci rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím č. Co-52/15-BPR zo dňa 21.05.2015 tak, že zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie vydané v prvom stupni Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom. Žalovaný

v odôvodnení rozhodnutia po stručnom opise obsahu prvostupňového rozhodnutia a odvolania
žalobcu voči nemu uviedol, že poľnohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisov o
konfiškácii alebo podľa predpisov o pozemkových reformách mohol prejsť do trvalej správy národných
výborov (právo hospodárenia) podľa § 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva č. 158/1959 Ú.
v. o správe neprideleného pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem,

t.j. po 01.09.1959. Podľa § 3 predmetnej vyhlášky do trvalej správy mohol byť zverený národným
výborom poľnohospodársky majetok príslušným ústredným orgánom. Prevody vykonané rozhodnutím
ústredného orgánu ako aj podľa vyhlášky č. 159/1959 Ú. v. však museli byť zaznamenávané v príslušnej
pozemkovej knihe s odkazom na § 3 vyhlášky č. 159/1959 Ú. v.

Žaloba

5. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci žalovaným pri rozhodovaní o jeho námietke, v ktorej žiadal o zmenu vlastníka
predmetným pozemkom.

6. Po stručnom opise priebehu správneho konania a obsahu vydaných preskúmavaných rozhodnutí
dôvodil, že podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 79/1996 Z.z. bol evidenčný list súčasťou katastra a obsahoval
údaje o držiteľovi, nájomcovi a o inej oprávnenej osobe a o nehnuteľnostiach, ktoré drží, má v nájme
alebo ktoré spravuje. Výpis z evidenčného listu deklaroval užívateľský vzťah k pozemkom avšak

nepreukazoval trvalé užívanie pozemkov podľa § 3 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. Evidenčné listy boli
zrušené novelou vyhlášky k 01.01.2005, preto namietal argumentáciu žalovaného odvolávajúceho sa
na evidenčné listy. Pôvodné pozemkovoknižné parcely boli zapísané v jednotlivých pozemkovoknižných
vložkách (ďalej len „PKV“) v prospech pozemkovoknižného vlastníka Československý štát a ako správca
boluvedenýpríslušnýnárodnývýbor.SamotnýzápisvPKVužsámosebepreukazujesprávunárodného

výboru.

7. Žalobca poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR - rozhodnutie sp. zn. 3 Cdo 7/02, z ktorého
je zrejmé, že z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (ďalej len „zákon č. 138/1991
Zb.”) je prechod majetku na obce viazaný na súčasné splnenie dvoch podmienok, musí ísť 1/ o inú ako

hnuteľnúvecpatriacuorgánommiestnejštátnejsprávy,kuktorej2/patriloprávohospodárenianárodným
výborom, bez rozlíšenia stupňa práva hospodárenia - dočasnosti, resp. trvalosti. Zároveň poukázal na
to, že pri prerokovaní jeho námietky nebol nikým predložený žiadny doklad preukazujúci skutočnosť, že
predmetné pozemky sú súčasťou územia, na ktorom bola riadne zriadená záhradkárska alebo chatová
osada.

8. Záverom uviedol, že v konaní nebolo žiadnym dôkazom preukázané existencia prekážky uvedenej v
§ 3 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. a daný pozemok prešiel v zmysle § 2 ods. 1, 7 zákona č. 138/1991Zb. v spojení s § 1 vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. ako nepridelený konfiškát, s ktorým národný výbor k
01.05.1991 hospodáril do jeho vlastníctva.

Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 17.09.2015 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť.

Po opise priebehu správneho konania a obsahu prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu
konštatoval, že poľnohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisov o konfiškácii alebo
podľa predpisov o pozemkových reformách mohol prejsť do trvalej správy národných výborov
(právo hospodárenia) podľa § 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva č. 158/1959 Ú. v. o
správe neprideleného pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem, t.j.
po 01.09.1959. Podľa § 3 predmetnej vyhlášky do trvalej správy mohol byť zverený národným

výborom poľnohospodársky majetok príslušným ústredným orgánom. Prevody vykonané rozhodnutím
ústredného orgánu ako aj podľa vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. však museli byť zaznamenávané v príslušnej
pozemkovej knihe s odkazom na § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. Predmetné parcely sú podľa zápisov na
evidenčných listoch v užívaní poľnohospodárskych družstiev. Jedná sa teda o poľnohospodársku pôdu
tvoriacu poľnohospodársky pôdny fond.

10. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný konštatoval, že predmetné pozemky sú v súlade s § 1 a 17
zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov vlastníctvom Slovenskej republiky v správe SPF.

Vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu

11. Slovenský pozemkový fond sa ako pribratý účastník vyjadril k žalobe podaním zo dňa 01.02.2018
a navrhol ju zamietnuť. Uviedol, že v administratívnom konaní bola pozemkovo-knižnými zápismi

vlastníctva príslušných PKV preukázaná konfiškácia predmetných pozemkov, t.j. prechod predmetných
pozemkov do vlastníctva štátu, a vzhľadom na charakter predmetných pozemkov, ktoré tvoria
poľnohospodársku pôdu, boli predmetné pozemky zapísané s poukazom na § 17 ods. 1 zákona č.
229/1991 Zb. do vlastníctva SR so správou SPF.

12. Uviedol, že skonfiškovaný pôdohospodársky majetok, ktorý prešiel do vlastníctva štátu, bol následne
priedeľovaný do vlastníctva resp. užívania iných fyzických alebo právnických osôb za účelom jeho
obhospodarovania, a kým došlo k jeho prideleniu relevantným právnym aktom, bol v dočasnej správe
okresného národného výboru. Zároveň mal za nesporné, že skonfiškovaný majetok nebol daný do
správy národných výborov za účelom vykonávania faktického hospodárenia na pôdohospodárskom

majetku štátu národnými výbormi.

13. Ďalej mal za preukázané, že predmetné pozemky sú podľa zápisov v evidenčných listoch ,
ktoré boli súčasťou katastra nehnuteľností, v užívaní poľnohospodárskych družstiev. V tejto súvislosti

poukázal na znenie § 1 ods. 1, § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 180/1995 Z.z. a § 3 písm. c) zákona č.
138/1991 Zb. S prihliadnutím na cit. ustanovenia mal za to, že žalovaný vychádzal z dostupných
údajov zistených o predmetných pozemkoch a správne zohľadnil skutočnosť o ich družstevnom užívaní,
zapísanom v evidenčných listoch. Vzhľadom na uvedené je námietka žalobcu o zrušení evidenčných
listov irelevantná, navyše k rozhodnému dňu prechodu vlastníctva na obec boli evidenčné listy platné.

14. Mal tak za to, že vlastnícke právo Slovenskej republiky k predmetným pozemkom zostalo zachované
a preskúmavané rozhodnutie a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považoval za zákonné
v celom rozsahu.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.15. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11
ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti všetkých procesných strán

a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné
námietky neodôvodňovali jeho zrušenie.

16. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku -
O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku

súdnehopreskúmaniarozhodnutíorgánovverenejsprávy.Tentozákonbolvčastitýkajúcejsasprávneho
súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto
zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú
súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.

17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

18.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

20. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

22. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov

a právnych vzťahov k nim (ďalej len „konanie“) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych
vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej
len „register“).

23. Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z. z. predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne

vlastníckymivzťahmialebodržbou,ktoréniesúevidovanéalebosúevidovanéneúplnepodľaosobitných
predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií (ďalej len „pozemok“), ak
v tomto zákone nie je ustanovené inak.

24. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú

z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými
osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z
výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci.

25. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na

základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa
spravidla nezisťuje.

26. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na
verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky.

Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo
sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho
vlastníctve alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z
návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konaniapodľa § 10 ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie
je známe, zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi
výpis z návrhu registra. Ak komisia nezačne doručovať výpisy z návrhu registra do siedmich dní odo dňa

uverejnenia návrhu registra, výpisy z návrhu registra doručí správny orgán.

27. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. správny orgán zašle námietky komisii do 15 dní od
uplynutia lehoty uvedenej v § 7 ods. 2. Námietky posúdi komisia do 30 dní od doručenia správnym
orgánom, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté, a svedecké

výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a svoje stanovisko zašle správnemu orgánu do
15 dní odo dňa ich prerokovania na zasadnutí komisie; ak komisia v tejto lehote stanovisko nezašle,
správny orgán rozhodne aj bez stanoviska komisie. Proti rozhodnutiu o schválení registra nie je možné
podať odvolanie. Obdobne sa postupuje v prípade návrhov podľa § 11 až 12. Rozhodnutie o schválení
registra sa doručuje verejnou vyhláškou.

28. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane
finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa
tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na
základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou.

29. Podľa § 1 vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. pôdohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol podľa
predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku alebo podľa predpisov
o pozemkových reformách a ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov nepridelil a ani nie je v správe
organizácií štátneho socialistického sektora, spravujú okresné národné výbory, v obvode ktorých je tento
majetok, a to podľa predpisov o správe národného majetku [vládne nariadenie č. 81/1958 Zb. o správe

národného majetku, vyhláška č. 205/1958 Ú. l. (Ú. v.), ktorou sa vykonáva vládne nariadenie o správe
národného majetku].

30. Podľa § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. výkonný orgán okresného národného výboru ihneď zistí
majetok,ktorýpodľatejtovyhláškyspravujúokresnénárodnévýboryaprinehnuteľnommajetkunavrhne

pozemno-knižnému súdu pozemno-knižné usporiadanie s odvolaním sa na túto vyhlášku.

31. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 119/1988 Zb. nehnuteľný národný majetok s príslušenstvom okrem
budov a stavieb, pri ktorých nie je záujem, aby zostali v celospoločenskom vlastníctve, sa môže
bezplatne odovzdať do trvalého užívania iným socialistickým organizáciám než štátnym (ďalej len "trvalý

užívateľ").

32. Úlohou súdu v danom prípade je preskúmať zákonnosť postupu oboch správnych orgánov pri
vydávaní preskúmavaných rozhodnutí ako aj zákonnosť týchto rozhodnutí v zmysle žalobnej námietky

- nesprávneho právneho posúdenia veci.

33. Správny súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP
je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s

účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi
ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s
procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho

prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho,
či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom,ktorámohlamaťvplyvnazákonnosťnapadnutéhorozhodnutia.Súdpreskúmavaajzákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom

predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a
súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí
maťzákonompredpísanénáležitosti.Každérozhodnutiesprávnehoorgánumusíspĺňaťvšetkyzákonom
naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnymorgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom
požadované náležitosti.

34. Primárnou otázkou v tomto prípade sa súdu javí výklad ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991
Zb. Žalobca totiž tvrdí, že pozemky ktoré sú predmetom tohto konania, boli zapísané v jednotlivých
PKV v prospech vlastníka Československý štát a ako správca bol uvedený príslušný národný výbor.
Tento zápis v pozemkovoknižných vložkách podľa žalobcu preukazuje správu predmetným pozemkom
bývalým Obvodným národným výborom a mal teda, podľa citovaného § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991

Zb., ako pozemky, ku ktorým mal právo hospodárenia národný výbor, prejsť do jeho vlastníctva.

35. V prvom rade považoval súd za potrebné zamerať sa na výklad ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č.
138/1991 Zb. a objasniť, či pojem právo hospodárenia v sebe zahŕňa iba pojem trvalá správa, alebo
ide o správu ako takú, teda nielen správu trvalú, ale aj správu dočasnú. Predpokladom prechodu
poľnohospodárskych pozemkov do vlastníctva obcí je totiž vlastníctvo Slovenskej republiky a existencia

práva hospodárenia, ktoré patrilo národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t. j. k 24.11.1990.

36. V právnej teórii aj v judikatúre súdov existujú v danej súvislosti dva protichodné názory na výklad
pojmuprávohospodárenia,pričomkaždýzúčastníkovsaodvolávalnatúčasťjudikatúry,ktorápodporuje
jeho právny názor. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou vyslovenou v judikatúre súdov, na ktorú

poukázalžalovaný(napr.rozsudkyNajvyššiehosúduSRsp.zn.MCdo/55/01,MCdo/56/01,4Cdo/46/01,
2Cdo/115/02, 2Cdo/48/2005, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/285/2013-193, rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 44/2015) a domnieva sa, že je potrebné rozlišovať medzi dočasnou
správou majetku a hospodárením.

37. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 4 Cdo 46/01 zo dňa 25.09.2002)
možno konštatovať, že správu národného majetku národnými výbormi konštituoval zákon č. 279/1949
Z. z.. Vtedajšie národné výbory nemali majetok v trvalej správe, mohol im byť zverený len do dočasnej
správy podľa zákona č. 507/1950 Z. z. Do trvalej správy národných výborov mohol takýto majetok prejsť
až po 01.09.1959 v zmysle vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. V danom prípade nie je v pozemkovej knihe zápis

o trvalej správe národného výboru k predmetnému majetku, ktorý by sa odvolával na § 3 vyhlášky č.
158/1959 Ú. v.

38. Inštitút práva hospodárenia s národným majetkom upravoval ku dňu 24.11.1990 Hospodársky
zákonník a vyhláška č. 119/1988 Zb., ktorá v § 4 stanovila, že právo hospodárenia patrí tej organizácii,

ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou
alebo osobitným predpisom ustanovené inak. Národným výborom mohlo patriť právo hospodárenia len
v prípadoch uvedených v § 8 ods. 2 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 119/1988 Zb. Žalobca o tejto skutočnosti
v správnom konaní nepredložil žiadne dôkazy.

39. Zásadný rozdiel medzi dočasnou správou majetku a hospodárením spočíva v tom, že pod dočasnou
správou sa chápe iba činnosť smerujúca k ochrane a udržiavaniu zvereného majetku, zatiaľ čo pod
pojmom hospodárenie sa chápe aj účelné využívanie majetku na jeho hospodársky účel, pričom toto
využívanie smeruje k jeho zveľaďovaniu a zisku. Súd zastáva názor, že hospodárenie je možné iba
v režime trvalej správy, za splnenia podmienky, že účel zvereného majetku je v súlade s predmetom

činnosti správcu. V prípade poľnohospodárskeho majetku v dočasnej správe národného výboru preto
nie sú splnené podmienky pre prechod vlastníctva ex lege do majetku obce.

40. Krajský súd je toho názoru, že vlastnícke právo žalobcu k predmetným pozemkom nemožno
odvodzovať zo zápisu v pozemkovoknižnej vložke bez preukázania trvalého hospodárenia národným

výborom, nakoľko pre prechod vlastníctva na obec sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok,
ktorými sú vlastníctvo Slovenskej republiky k dotknutému majetku a existencia práva hospodárenia
národného výboru k 24.11.1990. Aj v prípade, ak by dotknutý pozemok mal národný výbor v správe a
dal ho do užívania fyzickej osobe, išlo by v prípade národného výboru vždy len o dočasné užívanie a
nie trvalú správu.

41. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal, že by ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991
Zb. vykonával právo hospodárenia k predmetným pozemkom, tieto neprešli do vlastníctva obce podľazákona č. 138/1991 Zb. Vlastníctvo prechádza podľa uvedeného zákona len v prípade splnenia
zákonných podmienok, čo sa v konaní ROEP nepreukázalo.

42. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v katastri nehnuteľností bol správne vykonaný zápis vlastníckeho
práva k dotknutým pozemkom v prospech Slovenskej republiky, v správe Slovenského pozemkového
fondu.

43. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa §

190 SSP zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky
žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie.

44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 a § 169 SSP a žalovanému nepriznal právo
na náhradu trov konania, nakoľko toto právo mu v systéme správneho súdnictva zásadne neprináleží,
žiadne trovy konania mu ani nevznikli, ide o štátny orgán. Pribratému účastníkovi súd právo na náhradu

trov konania nepriznal, nakoľko nebola splnená žiadna z podmienok ich prípadného priznania podľa §
169 SSP.

45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo

ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa

podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).