Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, July 19, 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/63/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511010357
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Hájiček

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3511010357.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. júla 2012 v senáte zloženom

z predsedu senátu JUDr. Stanislava Hájička a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Rastislava Vranku o d
v o l a n i e, ktoré proti rozsudku Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom sp. zn. 1T 157/2011, zo dňa
6. marca 2012 podal obžalovaný N. nar. 1X.X.XXXX v R., G., t.č. v Ústave na výkon väzby Ilava a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. sa napadnutý rozsudok z r u š u j e vo výroku, ktorým bol
obžalovaný N. podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 (ďalej len Tr. zák.) zaradený
na výkon trestu odňatia slobody do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný N. V. podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. na výkon uloženého
trestu odňatia slobody zaraďuje do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

o d ô v o d n e n i e :

Vyššie citovaným rozsudkom okresného súdu bol N. V. uznaný vinným z trestného činu lúpeže
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a z trestného
činu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 238 ods.1, ods. 3 Tr. zák.,
pretože obvinený N. V. spoločne s odsúdenými C. W. a A. F. v čase od 30. októbra 2000 od 22.00 hodiny
do 31.októbra 2000 do 05.00 hodiny po predchádzajúcej vzájomnej dohode po vytipovaní osamelej
prestárlej osoby K. F., bytom G. M. č. XXX, okres U. G. nad H., v úmysle túto olúpiť, doviezli sa do obce

na osobnom motorovom vozidle bielej farby VW Golf EČV: NM XXX AK, ktoré viedol C. W.. Obvinený
N. V. spoločne s odsúdeným A. F. spoločne vnikli bližšie nezisteným spôsobom do jej domu, pričom
odsúdený C. W. zostal sedieť v motorovom vozidle a takto dával pozor, aby obžalovaný N. V. a odsúdený
A. F. neboli vyrušení pri prehľadávaní domu. Pri prehľadávaní obytných priestorov rodinného domu K.
F. obžalovaným N. V. a odsúdeným A. F. na zamedzenie jej obrany, či už verbálnej alebo fyzickej, bola
použitá prinesená lepiaca páska, ktorou jej boli previazané ruky na hrudníku a nohy a tiež jej látkou
boli prekryté ústa a nos a táto bola prelepená lepiacou páskou a tiež poškodená bola pozakrývaná

perinami, pričom vykonaným dokazovaním sa nepodarilo ustáliť, ktorý z nich voči poškodenej takto
konal. Obvinený N. V. spolu s odsúdeným A. F. po prehľadaní domu a odcudzení bližšie neurčenej
finančnej hotovosti tento opustili, nasadli do vozidla v ktorom ich čakal odsúdený C. W. a spoločne odišli
z obce G. M.. Poškodenú K. F. zanechali prekrytú perinami v posteli obývacej izby. Poškodená K. F. v
dôsledkuprekrytiadýchacíchotvorovsazačaladusiť,čounejviedlokzlyhaniucentrálnejčinnostimozgu
pri dusení a toto bezprostredne viedlo k jej smrti. Bol za to odsúdený podľa § 234 ods. 3 Tr. zák. účinného
do 31.12.2005 s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák., účinného do 31.8.2003 na úhrnný nepodmienečný trest

odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 bol
zaradený pre výkon trestu odňatia slobody do III. nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 288 ods. 1 Tr.
por. Zák. č. 301/2005 Z.z. boli poškodení D. N. a Dôvera zdravotná poisťovňa, odkázaní s nárokom na
náhradu škody na občianske súdne konanie.Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie a to výslovne proti výroku o treste. V písomne
odôvodnenom odvolaní prostredníctvom svojej obhajkyne poukázal na dôvody pre ktoré nebolo použité

ustanovenie § 39 Tr. zák., resp. § 40 Tr. zák.. Od spáchania skutku uplynulo už 11 a pol roka. V
dobe činu mal len 21 rokov a na Slovensku sa zdržiaval len 4 mesiace a nemal žiadne skúsenosti,
aby dokázal vyhodnotiť všetky nástrahy a problémy s adaptáciou. Najskôr odmietol ísť okradnúť K.
F., potom vzhľadom na nedostatok skúseností pristúpil na to, že spolu s W. a F. sa krádeže zúčastní.
Veľmi toho ľutuje, ale vzhľadom na okolnosti prípadu a spôsob jeho života pred a po spáchaní činu

je uložený trest príliš vysoký. Súd nezohľadnil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a to ani pri jeho zaradení
do nápravnovýchovnej skupiny. Skutok nepripravoval, nerátal s tým, že pri tom niekto príde o život,
nemal ani lepiacu pásku, žiadne úkony obmedzujúce dýchanie poškodenej neurobil. Jeho konanie bolo
jednorazovým zlyhaním. Je pravdou, že po čine odišiel do Ruskej federácie, kde žil 10 rokov, pracoval
a študoval v Samare, neskrýval sa a neutekal pred spravodlivosťou, nedopustil sa tu žiadnej trestnej
činnosti. Nebolo jeho chybou, že ho nevedeli vypátrať. To všetko sú poľahčujúce okolnosti. Ďalej

poukázal na trest uložený A. F., ktorý bol posudzovaný ako obzvlášť nebezpečný recidivista. Preto je na
mieste pri ukladaní trestu použiť ustanovenie § 39 (zrejme sa myslí § 40) Tr. zák. Preto navrhol, aby
krajský súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. a za použitia § 39 ods. 1
Tr. zák. mu uložil trest pod spodnú hranicu zákonnej trestnej sadzby a na výkon trestu ho zaradil do I.
nápravnovýchovnej skupiny. Naviac sám v písomnom podaní uviedol, že vydal vyhlásenie o vine, čím

podstatne skrátil konanie a uľahčil súdu dokazovanie, čo by sa malo zohľadniť pri určovaní trestu. Na
verejnom zasadnutí zotrval na dôvodoch podaného odvolania, pričom zdôraznil, že nie je pre spoločnosť
nebezpečný.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že považuje napadnutý rozsudok za

správny a zákonný a preto navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Krajský súd ako súd druhého stupňa preskúmal napadnutý rozsudok a to na základe ustanovenia § 317
ods. 1 Tr. por. len vo výroku o treste, preskúmal i správnosť a zákonnosť konania, ktoré tomuto výroku
predchádzalo a po oboznámení sa s obsahom priloženého trestného spisu odvolaniu obžalovaného

čiastočne vyhovel.

Pri hodnotení závažnosti, resp. spoločenskej nebezpečnosti je podstatnou okolnosťou, že v dôsledku
konania obžalovaného ako aj A. F. došlo k nenapraviteľnému následku - smrti poškodenej, starej osoby,
neschopnej sa fyzicky brániť voči podstatne silnejším útočníkom. Spôsob zásahu voči poškodenej bol

teda absolútne neprimeraný. Prelepením jej úst a zabránenie riadneho dýchania i v dôsledku prekrytia
jej tela perinou muselo jej spôsobovať mučivé útrapy. Je pravdou, že sa nepodarilo v konaní proti
spoluobžalovaným, ale ani v tomto konaní preukázať, kto sa vlastne podieľal na znehybnení poškodenej,
avšak nesporným zostáva, že aj N. V. musel vidieť a vedieť o spôsobe konania voči poškodenej a
musel si byť vedomý aj pri odchode z jej domu v akom stave túto starú osobu zanechávajú. Na tom nič

nemôžezmeniť,ajkeďjetoveľmipravdepodobné,anito,ženepriniesollepiacupásku,ktorouznemožnili
pohyb poškodenej. V jeho prospech nevyznieva ani to, že po odchode zo Slovenska sa ho dlhšiu dobu
nepodarilo nájsť a po túto dobu sa riadne choval, keď je zrejmé, že zo Slovenska odišiel i preto, že si
bol vedomý, že sa dopustil trestnej činnosti a táto bude vyšetrovaná. To všetko sú okolnosti, ktoré sú v
jeho neprospech a neumožňujú aplikovať ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zák. z pohľadu okolností prípadu.

Vzhľadom na argumentáciu obžalovaného vyjadrenú v odvolaní spracovaného jeho obhajkyňou a z
pohľadu individualizácie trestu, ktorú zásadu aplikoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vzťahu
k obžalovanému C. W. sa mohlo javiť, že trest uložený N. V. je príliš prísny a to z pohľadu pomerov
páchateľa. Podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 ak má súd vzhľadom na okolnosti prípadu

alebo vzhľadom na pomery páchateľa za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej
týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom
kratšieho trvania, môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu ustanovenú týmto zákonom. Preto
krajský súd zvažoval použitie uvedeného zmierňovacieho ustanovenia Trestného zákona z pohľadu
pomerov páchateľa. Pod týmto pojmom má zákon na mysli také okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa,

ktoré priamo nesúvisia so spáchaním trestného činu, ovplyvňujú však úvahy o treste. Ide o okolnosti
týkajúce sa osoby páchateľa, pre ktoré je rovnaký trest pre ďalších páchateľov rozdielne citeľný. Pomery
páchateľa totiž môžu, a v danom prípade aj ovplyvnili pohnútku k trestnému činu, ktorá má vplyv na
stupeň spoločenskej nebezpečnosti činu a vo svojom dôsledku na trest. Je pravdou, že N. V. nebolpred spáchaním predmetného trestného činu ani po ňom súdne trestaný a nebola mu preukázaná
ani žiadna iná forma protispoločenskej činnosti. Na Slovensko prišiel s vidinou lepšieho života, ako v
jeho rodnej krajine. K trestnej činnosti sa nechal zlákať kriminálne závadovou osobou, o ktorej nemal

bližšie poznatky. Je možno súhlasiť s tým, že nedokázal posúdiť osobnosť A. F. a nemal poznatky
o jeho kriminálnej minulosti a na predmetnom čine sa podieľal pod jeho vplyvom, pričom jeho úmysel
v žiadnom smere nebol namierený voči životu poškodenej. Tieto všetky okolnosti však nie sú takého
charakteru, ktoré by mohli byť vo svojej celosti považované za také pomery na strane páchateľa, ktoré
by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd ich však neprehliadol, naopak

k nim prihliadal, keď obžalovanému uložil trest na samej spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby.

Vyššie uvedené okolnosti vzťahujúce sa na osobu páchateľa a svedčiace pre nižší stupeň jeho
narušenosti však viedli krajský súd k záveru, že jeho zaradenie na výkon uloženého trestu do III.
nápravnovýchovnej skupiny je príliš prísne a bolo by v rozpore s celkovým posudzovaním tohto
konkrétneho prípadu, prihliadajúc na to, že, ako je vyššie uvedené, obžalovaného súd považuje za

menej narušeného páchateľa a prostriedky na jeho prevýchovu budú dostatočné aj v miernejšej
nápravnovýchovnej skupine.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o zaradení obžalovaného na
výkon trestu a rozhodol sám tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom výroky o

vine, dĺžke trestu a náhrade škody zostali týmto rozhodnutím nedotknuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.