Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, August 17, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/111/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115226005
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115226005.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátskou kanceláriou so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému
F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX U., o zaplatenie 7.091,99 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 11C 413/2015-59 zo dňa 01. februára
2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 40 odsek 1, § 43a odsek 1, § 43c odsek 1, § 44, § 46
odsek 2, § 52, § 107 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“); § 1 odsek
3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
(ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá formulárová
písomná zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX medzi veriteľom - spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s. a žalovaným ako dlžníkom. Žalovaná suma podľa prehľadu splátok a úhrad
predstavuje nezaplatenú istinu 7.065,30 Eur, ku ktorej bola pripočítaná suma 891,74 Eur označená v
danom prehľade ako pokuta a zo súm boli odpočítané úhrady žalovaného 860,10 Eur. Bližšie pokutu
žalobca vysvetlil v podaní zo dňa 14.09.2016 (č.l. 37) tak, že ide o zmluvnú pokutu vo výške 47,69 Eur

podľa bodu 11.2 VOP, podľa ktorého keď sa klient dostane do omeškania so splatením ktorejkoľvek
splátky je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky. Žalovanému pritom
boli vyúčtované zmluvné pokuty za omeškané splátky v dňoch 21.03.2012, 19.08.2012, 19.09.2012,
20.10.2012 a 19.11.2012. Zvyšok pokuty 886,79 Eur bol podľa žalobcu úrok z omeškania 0,05% denneza obdobie 21.11.2012 do 31.08.2015 podľa bodu 11.3 VOP. Súd mal za preukázané, že žalovaný
uzatváral spornú zmluvu o pôžičke ako fyzická osoba, nie podnikateľ. Vyplýva to jednak z jeho označenia
ako účastníka zmluvy v prvej časti formulára, v ktorej bol identifikovaný nie označením v živnostenskom

registri ako živnostník, ale svojim rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. To, že žalovaný
je podnikateľ je uvedené až v druhej časti zmluvy, ktorá sa vzťahuje na údaje o zamestnaní a jeho
finančnej situácii a bola len zhoda náhod, že v tom čase bol podnikateľ a v zmluve bol tento údaj
vypísaný len ako kategória jeho postavenia presne podľa predtlače. Napokon aj účel poskytovanej
pôžičky - či už na kúpu bytu alebo výmenu okien nemalo nič spoločné s jeho podnikateľskou činnosťou,

keďže išlo o byt slúžiaci na jeho bývanie. Napokon, ak by žalovaný uzatváral zmluvu skutočne ako
podnikateľ, nemohlo by ísť o pôžičku ako predmet zmluvy medzi dvoma podnikateľmi, ale o úver podľa
§ 497 Obchodného zákonníka. V celom texte zmluvy vrátane jej označenia sa však uvádzal len termín
„pôžička“, čo je typický občianskoprávny inštitút. Obrana žalobcu v tomto smere bola preto zavádzajúca.
Dospel teda k záveru, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je
spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Sporným bolo posúdenie či zmluvu je

potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere a teda či je potrebné ju posúdiť podľa Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný síce tvrdil, že úver použil na kúpu bytu, čo by vylučovalo aplikáciu
Zákona o spotrebiteľských úveroch, ale v písomnej zmluve bol uvedený iný účel a to výmena okien na
byte, čo nespadá pod účel vymedzený v § 1 odsek 3 písm. d/ citovaného zákona. Rozhodujúcim pre
súdne rozhodnutie bolo to, akým spôsobom bola uzatváraná predmetná zmluva, ktorú súd považoval

za zmluvu o spotrebiteľskom úvere a pre ktorú sa vyžaduje písomná forma zmluvy. Bolo preukázané,
že návrh na uzavretie zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu dal najprv žalovaný. Veriteľ však pri
akceptácii tohto návrhu uviedol nielen ďalšie dodatky ako náležitosti zmluvy, ale aj inú výšku úveru.
Preto tento jeho jednostranný právny úkon je potrebné považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy
a k jej platnému uzavretiu bola potrebná písomná akceptácia zo strany žalovaného, ku ktorej však už

nedošlo. Súd teda dospel k záveru, že nevznikla platná zmluva o spotrebiteľskom úvere, keďže žalovaný
písomneneakceptovalnávrhžalobcunauzavretiezmluvy,ktorýobsahovalzmenyohľadomvýškyúveru,
ale aj ďalšie dodatky v porovnaní s prvotným návrhom žalovaného na uzavretie zmluvy. Právny vzťah
medzi stranami bolo preto potrebné posúdiť podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie
sa následne ex offo zaoberal tým, či uplatnený nárok nie je premlčaný. V danom prípade objektívna

premlčacia lehota uplynula v lehote 3 rokov od poskytnutia úveru, úver bol pritom poskytnutý najneskôr
v septembri 2011, kedy bola stanovená už prvá splátka jeho splácania, čo znamená, že najneskôr
objektívna premlčacia lehota uplynula v septembri 2014. Keďže žaloba bola podaná až 15.10.2015, z
dôvodu premlčania nároku súd žalobu zamietol.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že žalobcovi prizná uplatnený nárok, resp. ho zruší a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Nesúhlasí s tým, že súd posúdil zmluvu o úvere za neplatnú. Zmluvy
má základné náležitosti, ktorými je určenie výšky peňažnej pôžičky a jej splácanie. Pre zmluvu o
pôžičke nie je nevyhnutná písomná forma, keďže ide o reálne odovzdanie peňazí. Rovnako v prípade

spotrebiteľských úveroch nie je nedodržanie písomnej formy sankcionované jej neplatnosťou, ale
bezúročnosťou. Nemožno teda uplatnený nárok posudzovať ako nárok z titulu vzniku bezdôvodného
obohatenia. Dodal, že nakoľko predmetom úveru bola výmena okien, je možné predmetný úver zaradiť
pod ustanovenie § 1 odsek 3 písm. d/ Zákona o spotrebiteľských úveroch a teda nie je možná aplikácia
Zákona o spotrebiteľských úveroch.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami konania bola uzavretá „Žiadosť a zmluva o poskytnutí

účelovej pôžičky“ č.. (ďalej len „Žiadosť/Zmluva“). Z obsahu uvedenej Žiadosti/Zmluvy je zrejmé, že
žalovaný túto podpísal dňa XX.XX.XXXX. V čase jeho podpisu, Žiadosť/Zmluva obsahovala údaje o
samotnom žalovanom, o účele čerpania úveru (výmena okien), ako aj údaje o požadovanom úvere vo
výške 7.000 Eur a o dobe splácania úveru (10 rokov). Právny predchodca žalobcu uvedenú Žiadosť/
Zmluvu podpísal dňa XX.XX.XXXX. V Žiadosti/Zmluva však doplnil údaje týkajúce sa schváleného úveru

(6.000 Eur), splátky (95,50 Eur), celkovej sumy pôžičky (11.460 Eur), celkových nákladov spotrebiteľa
(5.460 Eur), počtu splátok (120), termínu konečnej splatnosti (8/2021), ročnej úrokovej sadzby (15,67
%), RPMN (15,67 %) a priemernej RPMN (17,88 %).

10. Podľa ustanovenia § 43a odsek 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase podpisu Žiadosti/Zmluvy
zo strany žalovaného, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým

určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z
neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

11. Podľa ustanovenia § 43c odsek 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou,
ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím

návrhu.

12. Podľa ustanovenia § 44 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú
prijatie návrhu.

Podľa odseku 2, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je
odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

13. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa odseku 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14.Podľaustanovenia§1odsek1ZákonaospotrebiteľskýchúverochúčinnéhovčasepodpisuŽiadosti/

Zmluvy zo strany žalovaného, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa odseku 3, spotrebiteľským úverom nie sú:
d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavba nehnuteľnosti.

15. Na úvod odvolací súd konštatuje, že Žiadosť/Zmluva vykazuje znaky zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval Občiansky zákonník účinný v čase
uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanoveniao spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto

ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Obdobným spôsobom bola osoba spotrebiteľa definovaná v
Zákone o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere. Žalobca má

v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané,
aby úver poskytol žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti
tohto účastníka. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy
má v prípade pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru dodávateľ.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené

pochybnosti.

16. Ustanovenie § 1 odsek 3 zákona o spotrebiteľských úveroch taxatívne vymenúva prípady, kedy
poskytnutý úver nemožno považovať za úver v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Jeden
z týchto prípadov je aj úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k

nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. Z obsahu Žiadosti/Zmluvy v časti vyplnenej žalovaným
vyplýva, že žalovaný čerpal finančné prostriedky od právneho predchodcu žalobcu za účelom výmeny
okien. Podľa názoru odvolacieho súdu, v danom prípade nejde o zachovanie vlastníckych práv, či o
výstavbu nehnuteľnosti. Treba preto prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere, že úver poskytnutý
žalovanému nespadá pod ustanovenie § 1 odsek 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda je možné

na predmetný vzťah aplikovať Zákon o spotrebiteľských úveroch.

17. Prvým predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Prejav vôle musí
smerovať k uzavretiu zmluvy, návrh musí byť adresný, musí byť určitý a z prejavu vôle navrhovateľa
musí byť zrejmé, že hodlá byť návrhom (ofertou) viazaný v prípade jeho prijatia. Včasné vyhlásenie

urobené osobou, ktorej bol návrh určený je jednostranný adresný právny úkon adresáta návrhu, ktorým
akceptuje návrh (ofertu) v celom jeho rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy.

18. Pokiaľ návrh nie je akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou
stranou. Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v

rozpore so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy.
Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na
uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto
prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Táto právna norma účinne bráni tomu, aby zmluva vznikla
inak, než na základe konsenzu zmluvných strán.

19. Z obsahu Žiadosti/Zmluvy vyplýva, že žalovaný mal vôľu uzavrieť zmluvu o úvere, ktorou by mu bol
poskytnutý úver vo výške 7.000 Eur a ktorý by splácal 10 rokov. V doplnenej Žiadosti/Zmluvy zo strany
žalobcu vyplýva, že vôľou tohto bolo uzavrieť zmluvu za úplne odlišných podmienok, s ktorými nebol
žalovaný uzrozumený a ku ktorým žalovaný nepristúpil.

20. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 43a, § 43c a § 44 Občianskeho
zákonníka sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že žalovanému bol daný nový
návrh zmluvy o úvere. Takýto nový návrh musel byť opätovne prijatý zo strany dlžníka (žalovaného). V
uvedenom prípade k tomu nedošlo.

21. Samotný žalobca na margo procesu uzatvorenia Zmluvy o úvere uviedol, že k uzavretiu zmluvy o
úvere nie je potrebná písomná forma a že na náležitostiach zmluvy (výška úveru) sa dohodli jej účastníci
ústne. Odvolací súd konštatuje, že aj prípadné jednostranné oznámenie podstatných náležitostí zmluvy
nestačí na to, aby došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle týchto

doplnených podstatných náležitostí. V uvedenom prípade by totiž nebola naplnená požiadavka písomnej
formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere (v zmysle ustanovenia § 9 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských
úveroch).22. Vzhľadom na to, že k uzatvoreniu platnej zmluvy o úvere nedošlo, žalobca má nárok na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa
však súdu prvej inštancie správne prihliadol na oslabenie nároku žalobcu. Nakoľko žalovaný čerpal

finančné prostriedky (teda bezdôvodne sa obohatil) najneskôr v septembri 2011, objektívna premlčacia
lehota (v prípade aplikácie 3 ročnej lehoty) už uplynula, nakoľko žaloba bola podaná až v októbri 2015.

23. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne

neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

24. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok potvrdzuje ako
vecne správny (§ 387 C.s.p.).

25. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1
C.s.p.. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému v priebehu odvolacieho
konania trovy nevznikli, preto sa mu ich náhrada nepriznáva.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).