Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 11, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoKR/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115219781
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3115219781.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu: Beef house s.r.o. so sídlom
Smolenická 1, 851 05 Bratislava, IČO: 36 775 118, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Tomáš Suchý spol. s r.o. so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 148, proti
žalovanému: JUDr. Otto Markech, so sídlom Smetanova 1655/7, 911 01 Trenčín, správca úpadcu H.
P. v konkurze, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, T. nad T., o určenie popretej pohľadávky proti
podstate, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cbi/32/2015-181 zo dňa
28. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Zistený skutkový stav posúdil súd prvej inštancie podľa § 1, § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, § 28 ods. 1,

§ 87 ods. 1,2,7,8 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych
predpisov a § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). O trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané,
že žaloba bola podaná po uplynutí zákonnej lehoty. Dodržanie prekluzívnej lehoty na podanie určovacej
žaloby, s ktorou uplynutím zákon spája zánik uvedeného práva žalobcu skúmal súd prvej inštancie

z úradnej povinnosti. Žalobcovi bolo predmetné oznámenie o neuznaní pohľadávok proti podstate
doručené dňa 17.08.2015. Doručenie predmetného oznámenia žalobcovi v uvedený deň vyplýva z
dátumu doručenia uvedeného na oznámení o neuznaní predmetných pohľadávok, ako aj zo samotného
vyjadrenia žalobcu, pričom v priebehu konania tento deň doručenia spochybnený nebol. Ak preto, bola
žalobcovi doručená výzva na podanie určovacej žaloby dňa 17.08.2015, od nasledujúceho dňa t. zn. od
18.08.2015 začala žalobcovi plynúť 15 dňová lehota na podanie určovacej žaloby. Táto lehota uplynula
poslednú minútu dňa 02.09.2015, v pracovný deň, v stredu (15 deň pripadol na 01.09.2015, ktorý však

bol štátnym sviatkom, preto sa koniec lehoty presunul na nasledujúci pracovný deň). Z podacej pečiatky
súdu ako aj z potvrdenia o prijatí návrhu na začatie konania však jednoznačne vyplýva, že žaloba bola
doručená do podateľne súdu dňa 03.09.2015 t. zn. až nasledujúci deň, po uplynutí zákonnej 15 dňovej
lehoty. Vzhľadomk tomu, že k uplatneniu práva na podanie určovacej žaloby došlo až po uplynutí zákonnej lehoty, súd z
dôvodu preklúzie práva žalobcu, žalobu v celom rozsahu zamietol. V súlade
s § 87 odsek 8 ZoKR, vzhľadom k tomu, že žalobca nepodal žalobu o určenie právneho dôvodu a výšky

pohľadávky proti podstate v zákonnej lehote, do uplynutia poslednej minúty dňa 02.09.2015, na jeho
pohľadávkusavkonkurzeneprihliada. Akpretobolavuvedenomprípadežalobapodanáaž03.09.2015,
bola podaná po uplynutí zákonnej lehoty. V zmysle
§ 87 odsek 8 ZoKR veriteľ sa má právo domáhať na súde určenia pohľadávky proti podstate žalobou,
pričom toto právo musí byť uplatnené na súde do 15 dní od doručenia písomného oznámenia správcu

o neuznaní pohľadávky proti podstate veriteľovi, inak zanikne. Zákon výslovne uvádza podmienky na
podanie určovacej žaloby v prípade neuznania pohľadávky proti podstate veriteľa a to uplatnenie práva
na určenie pohľadávky v lehote 15 dní od oznámenia správcu. S uplynutím tejto doby zákon spája
zánik tohto práva. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žaloba bola doručená súdu dňa
03.09.2015, t. zn. deň po uplynutí 15 dní od oznámenia správcu o neuznaní uplatnených pohľadávok
proti podstate žalobcu, t. zn. v čase, kedy už právo na určenie pohľadávky určovacou žalobou v zmysle

§ 87 ZoKR zaniklo. Lehota na podanie určovacej žaloby v zmysle § 87 odsek 8 ZoKR je lehotou
hmotnoprávnou, ktorá je dodržaná len vtedy, ak je podanie najneskôr posledný deň lehoty doručené
tomu, komu je určené.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a to tak, že žalovanému,

ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca s

odôvodnením, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí
a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Žalovanému bola dňa 31.07.2015 od právneho zástupcu žalobcu opätovne doručená výzva, ktorou si
žalobca uplatnil v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu pohľadávky proti podstate v celkovej výške
7 061,01 eur. Žalovaný následne zaslal právnemu zástupcovi žalobcu oznámenie s vyjadrením, že

uplatnené pohľadávky proti podstate neuznáva čo do právneho dôvodu a výšky, ktoré bolo doručené dňa
17.08.2015. Následne sa žalobca žalobou zo dňa 31.08.2015 zaslanou dňa 02.09.2015 prostredníctvom
poštového doručovateľa Slovenská pošta a.s. Okresnému súdu Trenčín domáhal určenia pohľadávok
proti podstate čo do právneho dôvodu a výšky podľa § 87 ods. 8 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácií v znení neskorších predpisov. Lehota na podanie uvedenej žaloby začala plynúť

žalobcovi nasledujúci deň po doručení oznámenia žalovaného, teda 18.08.2015, posledný deň lehoty
pripadol na 01.09.2015, ktorý bol štátnym sviatkom a z tohto dôvodu sa posledný deň posunul na
02.09.2015. Žaloba o určenie pohľadávok proti podstate bola v čase svojho podania (v čase platnosti
Občianskeho súdneho poriadku) osobitným konaním o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je (určovacia žaloba), podľa § 80 písm. c) O.s.p. Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. je lehota zachovaná,

ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť
ho doručiť. Žalobca má za to, že žalobu podanú v posledný deň lehoty orgánu, ktorý ju má povinnosť
doručiť, podal riadne a včas v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný ako správca konkurznej podstaty
úpadcu H. P. - M?SKO oznámil, že podľa § 88 ods. 1 ZoKR pokračuje v prevádzkovaní podniku
úpadcu. Žalobca počas prevádzkovania podniku úpadcu žalovaným dodával do prevádzky úpadcu tovar

na ktorý vystavil faktúry v žalobe špecifikované. Prevzatie dodaného tovaru potvrdzoval podpisom na
vystavených faktúrach za tovar, ktoré zároveň slúžili aj ako dodacie listy samotný úpadca H. P. resp.
zamestnanec úpadcu. Tieto pohľadávky predstavujú podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZoKR pohľadávky proti
všeobecnejpodstate,ktorévzniklivsúvislostisprevádzkovanímpodnikupočaskonkurzu.Zoznamfaktúr
bol priložený ako dôkaz k žalobe pod názvom „Výpis zo saldokonta-fotokópia“. Žalobca sa nestotožňuje

s právnym názorom súdu prvej inštancie, že nebolo v konaní preukázané, že pohľadávky proti podstate
neboli upomienkou zo dňa 02.03.2015 vrátane prílohy k nej priloženej - zoznam faktúr a H. P. - M?SKO
riadne uplatnené. Upomienka zo dňa 02.03.2015 spolu s jej prílohou boli prílohou žaloby v danej právnej
veci. Žalovaný počas celého konania nerozporoval, že by mu upomienka zo dňa 02.03.2015 nebola
doručená, tak ako nerozporoval skutočnosť, že prílohou tejto upomienky bol zoznam faktúr. Žalovaný

rozporoval len formálne náležitosti predmetnej upomienky, ktoré však nemajú za následok skutočnosť,
že by sa na predmetné podanie žalobcu zo dňa 02.03.2015 neprihliadalo ako na uplatnenie pohľadávok
proti podstate. Súd prvej inštancie vec predbežne právne posúdil a v predbežnom právnom posúdení
neuviedol, že by žalovaný súdu nepredložil súdu zoznam faktúr, ktoré tvorili prílohu upomienky žalobcuzodňa02.03.2015ateda,žepovažujevkonanízasporné,čibolipohľadávkyžalobcuriadnepreukázané
predmetnou upomienkou a jej prílohou. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore
s ustanovením § 181 ods. 2 CSP a tým znemožnil strane žalobcu zvážiť vo veci uplatnenie ďalších

prostriedkov procesného útoku a obrany. V zmysle ustanovenia
§ 87 ods. 8 ZoKR povinnosť bez zbytočného odkladu vyzvať veriteľa, aby uplatnil na konkurznom súde
žaloboupodanouvočisprávcoviurčenieprávnehodôvodualebovýškypohľadávkynastávavprípade,že
správca neuznáva dôvod alebo výšku neuplatnených pohľadávok proti podstate. Uvedené ustanovenia
dávajú správcovi možnosť poprieť veriteľom prihlásené pohľadávky proti podstate len v lehote bez

zbytočného odkladu, ktorá sa podľa názoru najvyššieho súdu vykladá podľa objektívnych možností
splnenia stanovenej povinnosti. Žalobca je toho názoru, že predmetné pohľadávky proti podstate boli
žalobcom podaním zo dňa 02.03.2015 u žalovaného riadne uplatnené, pričom ich žalovaný podaním zo
dňa 09.08.2015 poprel v rozpore s ustanoveniami ZoKR. Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 03.05.2017, v ktorom uviedol,
že lehota na podanie žaloby proti správcovi v prípade popretia pohľadávky je lehotou hmotnoprávnou.
Toto právo končí 15-tým dňom od nasledujúceho dňa po prijatí popieracieho prejavu správcu. V 16-ty
deň právo zanikne. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu.

7. Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného svoje vyjadrenie v ktorom nesúhlasil s názorom žalovaného,
že žaloba voči nemu o určenie pohľadávok proti podstate nebola podaná riadne a včas. Konajúcemu
súdu dal opätovne do pozornosti, že žaloba o určenie pohľadávok proti podstate bola podaná v čase
platnosti Občianskeho súdneho poriadku, išlo o určovaciu žalobu, incidenčné konanie a v zmysle § 57

ods. 3 O.s.p. bola lehota zachovaná, nakoľko žaloba bola podaná v posledný deň lehoty 02.09.2015 na
poštovú prepravu, čím bola lehota na podanie žaloby zachovaná.

8.Žalovanýzotrvalnasvojichvyjadreniach,týkajúcichsa15dňovejlehotynapodaniežaloby.Tátolehota
vyjadruje dĺžku existencie práva a čas od - do a počas ktorého času je subjekt držiteľom, vlastníkom,

nakladateľom,čirozhodovateľomotomtojehopráveakosnímnaloží.Tentostavtrvá15dníodprevzatia
popieracieho prejavu správcu, počítajúc od prvého dňa nasledujúceho po prevzatí správcom. Dĺžku
trvania tohto práva určuje § 87 ods. 8 ZoKR a trvá 15 dní. Po uplynutí poslednej minúty 15 - teho dňa
toto právo (dominis litus) zaniklo.

9. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

12. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania žalobcu
podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení
(ďalej len "CSP") a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v
zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

13. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia

pojednávania v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 3 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne
v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa 05.09.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v
Trenčíne, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.14. Vady rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania zakladajúce dôvod zrušenia rozsudku súdu
prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliada

z úradnej povinnosti, odvolací súd nezistil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval
v konaní v súlade s príslušnými ustanoveniami procesného predpisu (do 30.06.2016 Občianskeho
súdneho poriadku a od 01.07.2016 Civilného sporového poriadku).

15. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 03.01.2013, sp.

zn. 28R/4/2012 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka H. P. - MÄSKO. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa10.01.2013.Žalobcaakoveriteľpohľadávoksivkonkurzeuplatnilpohľadávkyprotipodstate,ktorých
určenia sa domáha predmetnou žalobou. Pri skúmaní prekluzívnej lehoty na podanie určovacej žaloby,
s uplynutím ktorej zákon spája zánik práva žalobcu bolo zistené, že žalobca uvedenú lehotu nedodržal.
Žalobcovi bolo oznámenie o neuznaní pohľadávok doručené dňa 17.08.2015. Dňa 18.08.2015 začala
plynúť veriteľom 15 dňová lehota na podanie určovacej žaloby. Posledný deň tejto lehoty pripadol na

01.09.2015. Nakoľko je tento deň štátnym sviatkom, posledný deň lehoty na podanie určovacej žaloby
bol deň 02.09.2015. Lehota na podanie určovacej žaloby uplynula 03.09.2015. Žalobca dňa 03.09.2015
podal žalobu o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate.

16. Odvolacia námietku žalobcu týkajúcu sa zachovania lehoty na podanie predmetnej žaloby vyhodnotil

odvolací súd ako nedôvodnú. Žalobca svoju obranu odvodzoval od aplikácie ustanovenia § 57 ods. 3
O.s.p.

17. Lehota, ktorú stanovuje zákon č. 7/2005 Z.z. v ustanovení § 87 ods. 8 je lehotou prekluzívnou,
hmotnoprávnou a to znamená, pokiaľ sa právo v uvedenej lehote neuplatní, zaniká. Počítanie

hmotnoprávnej lehoty sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a to § 122 ods. 2. Ide o lehoty
naplnenie,lehotypremlčacie,prekluzívne,vydržacieainé.Nazachovanielehotysavyžaduje,abyprávo
bolo uplatnené na súde alebo u oprávneného subjektu najneskôr posledný deň lehoty. Ustanovenie §
57 ods. 3 O.s.p. upravuje plynutie procesnoprávnych lehôt, pri ktorých stačí na zachovanie lehoty, ak sa
posledný deň lehoty odovzdá podanie na pošte alebo orgáne, ktorý má povinnosť podanie doručiť.

18. Žalobu v zmysle ustanovenia § 87 ods. 8 ZoKR je potrebné doručiť na súd najneskôr v posledný deň
tejtolehoty.Pokiaľtentodeňžalobaniejepodanánasúde,právozaniká.Žalobcaposlednýdeňuvedenej
lehoty podal žalobu poštovému prepravcovi, pričom súdu bola žaloba doručená až nasledujúci deň, to
zn. po uplynutí lehoty. Nie je možné pri hmotnoprávnych lehotách aplikovať ustanovenie procesného

predpisu. Žalobcova námietka týkajúca sa zachovania lehoty je preto nedôvodná. Z uvedeného dôvodu
sa odvolací súd ďalšími námietkami žalobcu v odvolaní, týkajúcimi sa veci samej, nezaoberal.

19. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy
vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny

právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácií v znení neskorších predpisov (ZoKR v znení účinnom od 01.01.2012) žalobu žalobcu
zamietol.

20. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v konaní zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal

so všetkými podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní pred týmto súdom, a preto nie je dôvod
na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 veta prvá CSP.

21. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS
78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na

každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
v odvolacom konaní.

22. Pre zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a ani pre zrušenie napadnutého rozsudku
neboli v právnej veci splnené podmienky.23. V zmysle vyššie uvedeného, súd prvej inštancie pri posudzovaní prihlášky postupoval správne,
keď žalobu žalobcu zamietol, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako aj
v závislom výroku II. o náhrade trov konania potvrdil ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387

ods. 1 CSP.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255
ods. 1 a podľa § 262 ods.1 CSP v spojení § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).