Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 26, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 15Ps/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614214172
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7614214172.11

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci M. S., J.. XX.XX.XXXX, G. Š. X, X., zastúpenej
opatrovníčkou S.. M. S. (G.) K.., J.. XX.XX.XXXX, G. Š. X, X. a opatrovníkom JUDr. S. H. - vyšší súdny
úradník Okresného súdu Rožňava, za účasti Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves, o prinavrátenie
spôsobilosti na právne úkony, takto

r o z h o d o l :

I. Z a s t a v u j e sa konanie o navrátenie spôsobilosti na právne úkony navrhovateľky M. S., J..

XX.XX.XXXX.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

III. Slovenská republika n e m á právo na náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách štátu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka - osoba, o ktorej spôsobilosti sa má konať, M. S., J.. XX.XX.XXXX podala dňa
08.08.2014 na tunajšom súde návrh na navrátenie jej spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu,
v znení jeho písomného doplnenia, doručeného tunajšiemu súdu dňa 17.09.2014.

2. Podľa odôvodnenia tohto jej návrhu, tak urobila preto, lebo nedostala odpoveď Generálnej
prokuratúry SR, organizačného a kontrolného odboru v Bratislave, zaslaného zo dňa 29.06.2013

na nezákonné konanie samosudkyne Š.. Nezákonnosti v konaní pri rozsudku vydaného 02.10.2007,
sp.zn. 13Ps/16/2006 so zamietnutím návrhu videla v tom, že základným nedostatkom konania bolo
nesplnenie na základe O.s.p. dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 1 navrhovateľkou predložených 21
listinných dôkazov, na preukázanie vydania úmyselne nepravdivého znaleckého posudku znalca X.. Súd
podľa § 129 ods. 1 nevykonal v uvedenom konaní dokazovanie listinami, ani ich hodnotenie. Určená
diagnóza znalcami X. F. A. paranoidná porucha v kverulačnej forme bludová nevyhnutne vyžaduje

listinné dokazovanie. Sudkyňa v rozsudku uvádzala, že zo spisu OS Poprad mal súd preukázané, že
navrhovateľka bola vydaným rozsudkom značka 15Ps/2/2004 obmedzená v spôsobilosti na právne
úkony, čo je blud sudkyne a odpis z iného rozsudku nie je preukazom.

3. V rámci doplnenia jej návrhu písomným podaním zo dňa 16.09.2014, doručeného súdu dňa
17.09.2014, menovaná uviedla, že samosudkyňa na základe O.s.p. a dôkaznej povinnosti listinnými

dôkazmi si nesplnila povinnosť a nepreverila bludnosť, či nebludnosť podávaných sťažnosti a vôbec
podaní, čo nevyhnutne vyplýva zo znalcami vydanej diagnózy. Poukázala na to, že paranoja lekársky
znamená duševná choroba spočívajúca na nedôvodnom sťažovaní sa, pričom všetky jej listinné dôkazy
preukazujú odôvodnenosť, opodstatnenosť podaní a samozrejme aj nebludnosť podaní navrhovateľky.
Samosudkyňa nevykonala listinné dokazovanie, neprečítala ani jednu listinu, ani časť listiny, neoznámila
ani obsah jednej listiny. Bol nezákonne vydaný rozsudok z 02.1.02007 sp.zn. 13Ps/16/2006, kde sa

tvrdilo, že zo znaleckého posudku, ako aj výpovede znalca mal súd jednoznačne preukázané, že
psychiatrické ochorenie u vyšetrovanej pretrváva, čo je blud. Preukázanie nezákonne bol vydaný irozsudok zamietnutia podania návrhu zo dňa 30.07.2010 a to rozsudok vydaný 02.06.2011 sp.zn.
15Ps/18/2010, nakoľko v ňom nebola splnená dôkazná povinnosť listinnými dôkazmi na preukázanie
navrhovateľkeúmyselnevydanéhonepravdivéhoznaleckéhoposudkuznalkyneA.,rozsudokbolvydaný

iba na základe výpovede a znaleckého „špinavo - klamárskeho posudku“. Sudkyňa preukazne špinavo
klame zistenie skutkového stavu, nakoľko uvádza iba odpis z rozsudku OS Poprad. Navrhovateľka
priložila rozsudok súdu Poprad vydaný sudkyňou N. preukázane nezákonne, tajne, bez účasti
navrhovateľky a znalca N., iba na základe jeho znaleckého posudku. Samosudkyňa Š.Ť., ale „špinavo
preukázane“ klame aj odpis rozsudku súdu Poprad, pretože ten znie, že k obmedzeniu na právne úkony

spôsobilosti v uvedenom rozsahu došlo v zmysle citovaného rozsudku, na základe toho, že znalecky
bolo preukázané, že vyšetrovaná trpí duševnou poruchou paranojou v kverulačnej forme. Uvedené v
rozsudku súdu Poprad, že to znalecky bolo preukázané N. neuvádza. Navrhovateľka svoje duševné
zdravie preukazuje ňou písaným podaním, tieto podania nie sú bludné, sú odôvodnene podávané a boli
tak aj v minulosti. V roku 2004 potvrdila to i Krajská prokuratúra v Prešove, prokurátormi Mgr. H. M. Z.. A..
Ich listinné dôkazy preukazujú vydanie na navrhovateľku znalcami úmyselne nepravdivých znaleckých

posudkov a to, ako u A., Y. M. X.. Preukazujú nezákonnosť šetrení podávaných návrhov samosudkyňou,
nezákonnosť zamietnutia návrhov a preukazujú jej ochranu klamárskych znalcov a nezákonnosť jej
konania.

4. Podaním zo dňa 17.11.2014, doručeným súdu dňa 18.11.2014, navrhovateľka t.j. osoba, o ktorej

spôsobilosti na právne úkony sa má konať žiadala o prinavrátenie spôsobilosti na právne úkony a
to na základe uskutočnenia šetrenia listinnými dôkazmi, ktorými by sa preukázalo vydanie znalcami
úmyselne nepravdivých znaleckých posudkov uviedla, že znalci jej určili nepravdivú diagnózu duševnej
choroby - paranoidnú poruchu v kverulačnej forme, paranoja lekársky znamená duševná choroba
spočívajúca na neodôvodnenom nesprávnom chápaní okolia a javov vo vzťahu k sebe, pričom listinné

dôkazy v podanom návrhu navrhovateľky preukazujú odôvodnenosť jej podaní, sťažností, návrhov a
odvolaní. Listinné dôkazy tiež preukazujú nebludnosť obsahov jej podaní. V skutočností duševne chorí
v predmetnej veci, na základe listinných dôkazov sú znalci, ktorí vydali nepravdivé posudky, ako aj
samosudkyňa, ktorá vydala úmyselne nepravdivé klamárske rozsudky o zamietnutí návrhov.

5. Písomným podaním zo dňa 29.09.2017, doručeným súdu 02.10.2017, navrhovateľka oznámila, že
sa nedostaví na pojednávanie, nakoľko ona v podanom návrhu preukazuje, že hlavným predmetom
jej návrhu je šetrenie nezákonného nedôstojného konania samosudkyne a tiež šetrenie vydania na ňu
úmyselne nepravdivých znaleckých posudkov znalcami X. M. A..

6. Písomným podaním navrhovateľky zo dňa 13.11.2017, doručeným súdu dňa 14.11.2017 táto vzniesla
„námietky“ k predvolaniu na pojednávanie cestou Mestskej polície, uviedla, že predmetného súdneho
pojednávania zúčastní až po zaslaní predvolania, ktorého hlavným predmetom bude šetrenie podania,
začatého súdom sudkyňou E., opätovne uviedla, že predmetom jej právnej veci je žiadanie šetrenia
nezákonnéhoanedôstojnéhovydaniadvochrozsudkovtunajšímsúdomvpodobezamietnutiajejnávrhu

a tretieho vydanie uznesenia, ktorým sa zastavilo konanie.

7. Podaním zo dňa 21.12.2017, doručeným súdu 22.12.2017 navrhovateľka k reakcii na predvolanie
na pojednávanie dňa 26.01.2018 uviedla, že predmetom jej návrhu je predsa šetrenie nezákonnosti
konaní súdu a šetrenie listinnými dôkazmi vydania na žalobkyňu znalcami MUDr. X. M. A. úmyselne

nepravdivých znaleckých posudkov.

8. Súd vykonal dokazovanie, výsluchom povereného zamestnanca ustanovenej súdnoznaleckej
organizácie, ako aj oboznámením sa s opatrovníckym spisom vedeným na osobu, o ktorej spôsobilosti
sa má konať a ostatnými listinnými dôkazmi, predovšetkým s vypracovaným znaleckým posudkom, na

základe toho zistil tento skutkový stav:

9. Z opatrovníckeho spisu vedeného na osobu, o ktorej spôsobilosti sa má konať, vyplynulo, že
rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 15Ps/2/2004-21 zo dňa 14.06.2004 bola menovaná
obmedzená v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je schopná samostatne vystupovať pred úradmi,

súdmi a inými orgánmi vo svojom mene, nie je schopná podávať sťažnosti, návrhy, podnety a podobne.
Uvedený rozsudok sa stal právoplatným dňa 20.07.2004.10. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplynulo, že daný súd tak rozhodol potom, čo po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že menovaná trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodného
charakteru, charakter tejto choroby je trvalý, osobnosť menovanej je narušená, čo sa týka paranoických

bludov a kverulanstva, mimo obsahu bludného systému nie je osobnosť narušená. Pod vplyvom bludov
sú u menovanej sekundárne poruchy správania , vo forme rôznych neadekvátnych sťažností. uvedený
súd konštatoval, že menovaná je duševne chorá - trpí paranoidno - kverulačnú formu, jedná sa trvalú
poruchu s bludmi. Ide o chronicky prebiehajúcu duševnú chorobu, ktorá sa nedá vyliečiť, priebeh
choroby možno len čiastočne zmierniť psychiatrickým liečením. Táto duševná choroba sa prejavuje

podávaním sťažností a podnetov na rôzne orgány, tieto sťažnosti a podnety sú chorobného charakteru.
Okrem tohto chorobného systému bludov, osobnosť nie je narušená a menovaná je schopná vybaviť
si svoje základné náležitosti, okrem vystupovania pred úradmi, súdmi a podobne. Nie je schopná vo
svojom mene podávať sťažnosti, návrhy, podnety. Ostatné úkony je schopná vykonávať. Menovaná je
nekritická, nemá pocit chorobnosti.

11. Z obsahu uvedeného spisu sud zistil, že vyššie uvedený rozsudok vychádzal zo záverov znaleckého
posudku číslo 88/04 súdneho znalca MUDr. Š. N., U. zo dňa 24.05.2004, ktorého závery súd citoval vo
svojom odôvodnení.

12. Obsahom uvedeného spisu bol zároveň aj listinný doklad - znalecký posudok č. 77 vypracovaný

dňa 03.12.2003 súdnymi znalcami: MUDr. S. X., S.. Z. G. M. K.. A. H., ktorý bol vypracovaný
pre účely v tom čase Okresným úradom justičnej polície PZ Poprad vedeného trestného konania
pod ČVS: W.-XXX/XX-K.-XXXX, v ktorom sa v bode 1 záveru uvedeného posudku konštatovalo, u
menovanej uvedení títo znalci zistili prítomnosť duševného ochorenia, konkrétne trvalej poruchy s
bludmi /s obrazom paranoidnej poruchy/, pričom konštatovali, že uvedené ochorenie je dlhodobejšieho

charakteru, prejavuje sa paranoidnými bludmi s vplyvom na správanie sa menovanej (neustále
vypisovanie sťažnosti, urážky a pod.) Podľa tohto ich záveru, ide u menovanej o paranoidnú poruchu,
jej kverulačnú formu (pri tejto forme ochorenia je v popredí sténický postoj chorého k bludným
obsahom myslenia. Tento sténický postoj sa v konkrétnom prípade u menovanej prejavuje písaním
sťažností, domáhajúc sa potrestania „nepriateľov“ .Toto ochorenie je nutné liečiť psychofarmakami,

neprejde spontánne, bez medikamentóznej liečby. Liečba je dlhodobá a dispenzarizovanie pacienta v
psychiatrickej starostlivosti pri tomto type ochorenia je celoživotné.

13. Okresný súd Poprad zároveň osobe, o ktorej spôsobilosti sa má konať, uznesením sp.zn.
14P/410/2004 - 18 zo dňa 08.03.2004 ustanovil za jej opatrovníčku jej dcéru - S.. M. S., Y. Č. W. G.,

K.., J.. XX.XX.XXXX. Uvedené uznesenie sa stal právoplatným dňa 07.06.2005.

14. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 1Nt/8/2009 mal súd preukázané, že uznesením Okresného súdu
Poprad, sp.zn. 6Nt/14/03 - 31 zo dňa 29.03.2004 bolo navrhovateľke podľa § 72 ods. 1 Tr. zák. uložené
ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

15.Zobsahuuvedenéhorozhodnutiavyplynulo,žesúdktomutorozhodnutiupristúpilpotom,čosaoprel
o výpoveď znalkyne MUDr. S. X. a o závery znaleckého posudku č. 77, vypracovaný dňa 03.12.2003.

16. Uznesením Okresného súdu Rožňava sp.zn. 2Nt/35/05 zo dňa 15.08.2005 bolo ochranné

psychiatrické liečenie ústavné uložené navrhovateľke uznesením Okresného súdu Poprad sp.zn.
6Nt/14/03 zo dňa 29.03.2004 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Prešov sp.zn. 2ToS/28/04 zo dňa
25.05.2004 pozmenené na ochranné psychiatrické liečenie ambulantné.

17. Podľa správy MUDr. H. H., psychiatra, zo dňa 09.06.2009, obsiahnutej v uvedenom trestnom spise

sp.zn. 1Nt/8/2009, navrhovateľka od novembra 2007 svojvoľne nenavštevovala jeho ambulanciu a lieky
už dávno pred tým prestala užívať, preto uvedený lekár požiadal súd o zrušenie ambulantnej liečby,
nakoľko táto je bezpredmetná.

18. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová ves sp.zn. 1Nt/8/09 -50 zo dňa 11.08.2009 tunajší

súd podľa § 74 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 448 ods. 1 Tr. por. ukončil u navrhovateľky ochranné
psychiatrické liečenie ambulantnou formou, pričom uvedené rozhodnutie neobsahovalo odôvodnenie,
nakoľko sa prítomní účastníci na konaní vzdali práva voči nemu podať sťažnosť a toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 11.08.2009.19. Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp.zn. 13Ps/16/2006-116 zo dňa 02.09.2007 zamietol
návrh osoby, o ktorej spôsobilosti sa má konať, na vrátenie jej spôsobilosti na právne úkony, a

zároveň štátu nepriznal právo na náhradu trov konania. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 06.04.2009.

20. Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp.zn. 15Ps/18/2010-96 zo dňa 02.06.2011 opätovne
zamietol návrh osoby, o ktorej spôsobilosti sa má konať, na vrátenie jej spôsobilosti na právne úkony a

zároveň účastníkom konania a ani štátu nepriznal právo na náhradu trov konania. Uvedený rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 19.01.2012.

21. Pokiaľ ide o súčasný stav menovanej osoby, o ktorej spôsobilosti sa má konať, zo znaleckého
posudku č. 12/2016 súdnoznaleckej organizácie Psychiatrická a sexuologická expertízna organizácia,
s.r.o., Košice zo dňa 18.11.2016 vyplynulo, že menovaná v súčasnosti nejaví známky trvalej duševnej

choroby v zmysle paranoia kverulans. Znalci však zistili, že u menovanej pod vplyvom dlhodobej
nepriaznivej psychosociálnej situácie a pod vplyvom negatívnej afektivity (najmä negatívnych emócií)
nastal psychoreaktívny paranoidne-kverulantský vývoj, ktorý má podobu paranoidnej (kverulantskej)
reakcie. V súčasnosti psychoreaktívny paranoidne kverulantský vývoj s odstupom 12 rokov stratil
na svojej aktuálnosti a naliehavosti. Menovaná pod vplyvom negatívnych osobných skúseností je v

súčasnosti schopná určitej korekcie, čo sa týka nevhodnosti svojich bojovných (sténických) „útokov“ na
určité zainteresované osoby. Paranoidná reakcia u menovanej v dôsledku paranoidne-kverulantského
vývoja bola prechodného charakteru a psychogénne navodená. Pod vplyvom psychoreaktívneho
paranoidne-kverulantského vývoja u menovanej nastala zmena charakteru osobnosti v smere
akcentácie (zvýraznenia) paranoidných a emočne labilných rysov. Menovaná má hyperatribučný

kognitívny štýl, má tendenciu robiť unáhlené závery, a má tendenciu anticipovať (predpokladať,
očakávať) na základe predchádzajúcich negatívnych skúseností, že mnohé súvislosti sa budú opakovať
a vyvíjať v jej neprospech a proti nej, t.č. sa však nejedná o bludné interpretácie. Za predpokladu, ak by
u menovanej bola v plnej miere prinavrátená spôsobilosť na právne úkony, vzhľadom k jej osobnostným
rysom (akcentovaná osobnosť s paranoidnými a kverulantskými tendenciami) je veľmi pravdepodobné,

že bude pokračovať v kverulácii. Cieľom jej kverulácie bude egocentrické uplatnenie vlastnej
osoby, uspokojenie osobných ambícií. V dôsledku predchádzajúcej dlhotrvajúcej psychotraumatizácie
môže nastať dekompenzácia psychického stavu menovanej v zmysle expanzívneho paranoidného
vývoja, ktorý môže prerásť do psychoreaktívneho psychotického stavu. Z uvedených premís znalci
nedoporučujú menovanej prinavrátenie spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Menovaná v

právnych úkonoch by mala byť naďalej obmedzená na právne konanie ako je podávať na súd návrhy,
sťažnosti, odporúčania, odvolania iné podania, ako aj samostatne vystupovať pred a komunikovať
s ďalšími orgánmi verejnej moci (polícia, prokuratúra, miesta správa). Na ostatné právne úkony je
spôsobilá. Menovaná v súčasnej dobe nejaví znaky duševnej choroby v tom najužšom slova zmysle,
je schopná sa zúčastniť procesných úkonov na súde, ako je napr. výsluch, je schopná porozumieť

doručeným rozhodnutiam súdu. Ak bude platiť obmedzenie na právne úkony ako ho znalci zadefinovali
vo vyššie uvedených vyjadreniach, tak sa v značnej miere minimalizuje riziko zhoršenia zdravotného
stavu vyšetrovanej.

22. Podaním zo dňa 07.12.2016, doručeným dňa 09.12.2016 sa navrhovateľka - osoba, o ktorej

spôsobilosti na právne úkony sa má jednať, ako aj jej ustanovená opatrovníčka vyjadrili k záverom
znaleckého posudku, v ktorom uviedli, že znalec W. zámerne alebo nedoslýchavosťou uvádza množstvo
bludov na adresu navrhovateľky, konanie znalca hodnotia ako fašisticky extrémistické vylýčenie
slov, slovných výrazov v podobe skutočne duševne chorej. Listinnými dôkazmi preukázané konanie
sudkýň Šťastnej, Husárovej hodnotí znalec v posudku na strane 17. Preukazovanie listinnými dôkazmi

nezákonnosti v ich konaní je u znalca obviňovanie druhých. K záveru na strane 23, kde sa má
konštatovať, že navrhovateľka v súčasnosti nejaví známky trvale duševnej choroby v zmysle paranoia
querulans preukázaný znalec podľa menovaných zistil ďalší blud uvedenia, že pod vplyvom dlhodobých
emóciínastaluosoby,oktorejspôsobilostisamákonať, psychoreaktívny,paranoidnokverulánskyvývoj,
ktorý mal podobu paranoidnej kverulánskej reakcie . Podľa navrhovateľky uvedený vývoj jej neprináleží,

v skutočnosti prináleží znalcovi - bludárovi W. a to v ňou vyššie uvádzaných bludov na jej adresu z
jeho strany. Uvedený znalecký posudok bol vydaný pre potrebu ochrany súdu Spišská Nová Ves, jeho
nezákonnosti v konaní, šetrení podaných návrhov, ale i prokuratúry, ide o bludácky vydaný posudok.
Znalcanavrhovateľkaoznačujezafašistickyklamárskyextrémistickéhobludáraapodľatohtojejpodanialistinnédôkazypreukazujú,ženazrušenieobmedzeniavspôsobilostinaprávneúkonysúdomvPoprade
neboli podmienky a že nebola duševne chorá.

23. Písomným podaním zo dňa 19.06.2017 navrhovateľka uvádza, že znalecký posudok vydaný
znalcom Uhrínom je dôkazom o jeho egocentrickom uplatňovaní vlastnej osoby na uspokojovanie
fašistických klamárskych ambícií súdu Spišská Nová Ves. Skutočnosť, že ju znalec hodnotí ako
osobnosť akcentovanú s paranoidnými a kverulánskymi rysmi nemá prislúchať jej, t.j. navrhovateľke,
ale uvedenému znalcovi a tiež to prislúcha i súdu v Spišskej Novej Vsi a sudcom.

24. V rámci výpovede na pojednávaní pred súdom Z.. S.. Z. W. S., ako štatutárny zástupca
súdnoznaleckej organizácie Psychiatrická a sexuologická expertízna organizácia, s.r.o., Košice, uviedol,
že ich znalecký posudok bol vypracovaný k informáciám, ktoré získali k septembru 2016. Od tej doby
menovaná osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa jedná, jeho osobne dvakrát písomne
kontaktovala listami pričom boli to obsahy viac menej osočivého a urážlivého charakteru a tieto listy

nijako nemenia obsah posudku a ani ich závery, ku ktorým dospeli vo vypracovanom znaleckom
posudku.

25. Vo vzťahu k písomnému podaniu uvedenej osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa jedná,
ktorým táto reagovala na predmetný znalecký posudok, uviedol, že sa jedná o prejavy psychické,

a obsah uvedeného vyjadrenia len potvrdzuje psychickú poruchu, ktorou menovaná trpí, obsah tohto
podania korešponduje s mnohými a mnohými podaniami, ktoré boli súčasťou súdneho spisu v čase
vypracovania znaleckého posudku, a je to len ďalší z prejavov porúch správania, pod vplyvom
chorobného prežívania menovanej.

26. V súvislosti s prípadnou možnosťou vyliečiteľnosti tejto poruchy u menovanej osoby, o ktorej
spôsobilosti na právne úkony sa jedná, menovaný znalec zastupujúci súdnoznaleckú organizáciu
uviedol, že sa v závere ich znaleckého posudku do istej miery odklonili od predošlých vypracovaných
posudkov, kde bola opakovane konštatovaná trvalá porucha s bludmi, čo je celoživotné, nevyliečiteľné
a veľmi málo ovplyvniteľné ochorenie. Podľa súčasnej platnej medzinárodnej klasifikácie chorôb

však znalci tejto súdnoznaleckej organizácie ani po vyšetrení, ani po preštudovaní všetkej dostupnej
zdravotnejdokumentácienevedelijednoznačnepreukázať,resp.nebolomožnéjednoznačnepreukázať,
že sa jedná o tento pôvodný diagnostický záver. Celá dynamika ochorenia a prejavy u menovanej
nezodpovedajú tejto diagnostickej jednotke, teda trvalej poruche s bludmi, táto diferenciálna diagnostika
medzi bludovou poruchou a psychogénne podmienenou paranoidnou reakciou je nutná zložitá

diferenciálna diagnostika dynamiky ochorenia, prejavu a priebehu ochorenia.

27. Ako najpodstatnejšie rozdiely uviedol, že trvalá porucha s bludmi začína v oveľa nižšom veku,
zvyčajne v 4-5 deceniu života človeka t.j. 40-55 rokom života človeka. Pri trvalej poruche s bludmi sú
prejavy duševnej poruchy dlhodobo stabilné. Bludový systém je skĺbený, zotrváva zvyčajne pri jednej

alebo niekoľkých konkrétnych bludných presvedčeniach, ktoré nie sú nikdy nijako vyvrátiteľné.

28. V tejto súvislosti poukázal na učebnicový príklad, v ktorom postihnutú duševne chorú osobu sa
snažia susedia, podľa presvedčenia takejto osoby, z bloku vyštvať, robia jej všelijaké prieky, ožarujú
cez stenu, sústavne jej kradnú poštu, domnelo jej poškodzujú zariadenie bytu, pivnicu . Všetky tieto

popísané situácie sú učebnicovým príkladom poruchy s bludmi, ktoré sú u postihnutej osoby 10-15-20
rokov nemenné a vždy pri akýchkoľvek vyšetreniach a súdnoznaleckých posudzovaniach, všetkých
písomností osoba uvádza jedné a tie isté prejavy s veľmi malými odchýlkami mnoho rokov, aj desaťročia
a to od vypuknutia ochorenia až do sklonku života.

29. Vzhľadom na takúto charakteristiku trvalej bludovej poruchy a tento príklad nebolo možné
diagnostikovať toto ochorenie u menovanej osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa jedná,
nakoľko obsahy jej prežívania a osoby, od ktorých trpí domnelým príkorím, ubližovaním a tak podobne,
tieto osoby sa v jej prípade menia,. Raz je to policajt vykonávajúci vyšetrovanie, raz prokurátor, raz
predseda senátu, potom sú to znalci v danej veci konajúci, a jej zameranosť voči tej-ktorej konkrétnej

osobe sa mení v závislosti od emočného náboja a aktuálnosti. V súčasnosti sa už omnoho menej
intenzívnejšiezaoberáskutočnosťamispred10-12rokov,nežjetoaktuálneprebiehajúcesúdnekonanie.
Podľa názoru tohto znalca uvedenej súdnoznaleckej organizácie tieto prejavy by bolo možné ovplyvniť,
zmierniť a aj vyliečiť antipsychotickou liečbou, ak by ich menovaná osoba, o ktorej spôsobilosti na právneúkony sa jedná, užívala, ak by sa bola dostavila na psychiatrickú ambulanciu. Menovaná však dlhodobo
psychiatrickú zdravotnú starostlivosť odmieta, reálne to ovplyvniť nie je možné.

30. Podľa názoru tohto znalca uvedenej súdnoznaleckej organizácie etiopatogenéza alebo vznik a
rozvoj duševných porúch je podmienený veľmi širokospektrálne. V prípadne osoby, o ktorej spôsobilosti
na právne úkony sa jedná, hrali úlohu dva základné faktory a to bola jej osobnostná štruktúra pred
rozvojom choroby plus vplyv záťažovej udalosti zvonka, kedy sa má na mysli rok 2003, osobnosť
posudzovanej bola už pred rozvojom akejkoľvek poruchy so psychotickou poruchou akcentovaná s

rysmi paranoidity, horlivosti, túžby po nadmernej miere spravodlivosti a na tento osobnostný terén bol
zasiahnutý susedským sporom a to drobnou krádežou. Ak by sa takáto epizóda stala v živote človeka
s inou osobnostnou štruktúrou, tak by sa takáto epizóda bez ohľadu na to, kde bola v tej chvíli v r.
2003 spravodlivosť, či bol alebo nebo potrestaný vinník za krádež v radovo vtedy tisíc alebo niekoľko
tisíc korún, iný človek by sa po skončení policajného vyšetrovania už touto udalosťou nezapodieval,
nijako by ju neriešil. V tomto prípade však spustila u menovanej osoby, o ktorej spôsobilosti na právne

úkony sa jedná, paranoidnú reakciu až psychotické poruchy. Uvedený znalec toto hodnotí ako spúšťač
u menovanej jej súčasného stavu. Podľa názoru uvedeného znalca však žiaľ nie je možné uviesť nič,
ani v klinickej medicínskej praxi nie je dostupný žiaden vonkajší činiteľ, ktorý by mohol takýto paranoidný
vývoj zastaviť. Má za to, že ani prinavrátenie spôsobilosti v plnom rozsahu by tomu nepomohlo, práve
spustilo by to ďalšiu vlnu sťažností na znalcov, na súdy, ktoré menovanú osobu, o ktorej spôsobilosti na

právne úkony sa jedná, pred tým obmedzili a nariadili jej, či ochranné liečenie v trestnom konaní alebo
obmedzenie spôsobilosti v občianskoprávnom konaní.

31. Na otázku súdu, či vzhľadom na tieto vyhlásenia súdneho znalca odporúča naďalej ponechať u tejto
osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa jedná, obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony v

takom rozsahu, ako ich naďalej má, prípadne, či nie je možné vykonať nejaké korekcie v rámci tohto
obmedzenia, aj vzhľadom na medicínsko-odlišné závery organizácie, ktorá sa nestotožnila úplne s
doterajšími závermi v predchádzajúcich posudkoch, znalec poukázal na závery ich znaleckého posudku,
v ktorých sa k tejto otázke už vyjadrili, teda odporučil ponechať doterajšie obmedzenia. Poukázal na to,
že táto odchýlka, ktorú z hľadiska posúdenia stavu u menovanej konštatovali, nemá žiaden relevantný

vplyv a jedná sa viac-menej len o odchýlku na akademickej úrovni.

32. Navrhovateľka - osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa jedná, napriek niekoľkým
predvolaniam na pojednávania v tejto veci sa odmietla týchto pojednávaní zúčastniť.

33. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len
prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov
je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah
obmedzenia určí v rozhodnutí.

34. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd
rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

35. Podľa § 395 ods. 1 zákona č, 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“),

ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti..

36. Podľa § 231 písm. c) CMP, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o navrátení
spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony..

37. Podľa § 232 CMP, na konanie o spôsobilosti na právne úkony je miestne príslušný súd, v ktorého
obvode má bydlisko ten, o koho spôsobilosti sa koná.

38. Podľa § 233 ods. 2 CMP, návrh na začatie konania môže podať aj ten, o koho spôsobilosti sa má

konať.

39. Podľa § 234 CMP, návrh na začatie konania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí
podania opísanie skutočností odôvodňujúcich zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkonya zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné alebo opísanie skutočností
odôvodňujúcich zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo skutočností odôvodňujúcich
navrátenie spôsobilosti na právne úkony.

40. Podľa § 236 CMP, účastníkmi konania o spôsobilosti na právne úkony sú navrhovateľ a ten, o koho
spôsobilosti na právne úkony sa koná.

41. Podľa § 239 CMP, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred

súdom v plnom rozsahu.

42. Podľa § 243 ods. 1 CMP, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.

43. Podľa § 243 ods. 2 CMP, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom
na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom

prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.

44. Podľa § 247 ods. 1, 2 CMP, ak nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti, zmenu
obmedzenia spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti, súd konanie zastaví. Ak sa konanie o zmenu
obmedzenia spôsobilosti alebo o navrátenie spôsobilosti začalo na návrh osoby, o ktorej spôsobilosti sa

koná, môže súd rozhodnúť, že ďalší takýto návrh môže podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov, ak
zlepšenie alebo zmenu zdravotného stavu nemožno očakávať.

45. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava
a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je

pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii
ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer
obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej
dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo
obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem

verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu
a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne
úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky menej represívne prostriedky, opatrenia (napr.
trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť
(resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony

prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť
nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. (porovnaj Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS
313/2015 zo dňa 28.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa
8.10.2014).

46. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z
objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne
právne úkony.

47. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým znaleckým vyšetrením menovanej osoby, o ktorej

spôsobilosti sa má konať bolo preukázané, že u tejto pod vplyvom dlhodobej nepriaznivej
psychosociálnej situácie a pod vplyvom negatívnej afektivity (najmä negatívnych emócií) nastal
psychoreaktívny paranoidne-kverulantský vývoj, ktorý má podobu paranoidnej (kverulantskej) reakcie.
Podľa zistení znalcov v tomto konaní ustanovenej súdnoznaleckej organizácie na vykonanie znaleckého
dokazovania, paranoidná reakcia u menovanej v dôsledku paranoidne-kverulantského vývoja bola

prechodného charakteru a psychogénne navodená, avšak pod vplyvom psychoreaktívneho paranoidne-
kverulantského vývoja u menovanej nastala zmena charakteru osobnosti v smere akcentácie
(zvýraznenia) paranoidných a emočne labilných rysov. Uvedený znalci sa teda nestotožnili s pôvodným
záverom u osoby menovanej a síce, že sa jednalo o trvalú bludovú poruchu podľa súčasnej
platnej medzinárodnej klasifikácie chorôb, čo je celoživotné, nevyliečiteľné a veľmi málo ovplyvniteľné

ochorenie, a teda ani po vyšetrení menovanej, a ani po preštudovaní všetkej dostupnej jej zdravotnej
nebolo možné jednoznačne preukázať, že sa jedná o tento pôvodný diagnostický záver. Celá dynamika
ochorenia a prejavy u menovanej nezodpovedajú tejto diagnostickej jednotke.48. Na druhej strane, ako sami znalci uviedli, táto odchýlka, ktorú z hľadiska posúdenia stavu
u menovanej konštatovali, nemá žiaden relevantný vplyv a jedná sa viac-menej len o odchýlku
na akademickej úrovni. Inými slovami podľa záverov ich znaleckého posudku u menovanej je

konštatovaný naďalej psychoreaktívny paranoidne-kverulantský vývoj, ktorý má podobu paranoidnej
(kverulantskej) reakcie s príslušnými prejavmi. Práve pod vplyvom tohto psychoreaktívneho paranoidne-
kverulantského vývoja u menovanej nastala zmena charakteru osobnosti v smere akcentácie
(zvýraznenia) paranoidných a emočne labilných rysov.

49. Tieto sú u nej naďalej dané, čoho dôkazom sú aj samotné písomné podania menovanej osoby,
o ktorej spôsobilosti sa má konať, ktoré táto doručovala v priebehu tohto konania do tohto spisu ,
predovšetkým obsah týchto podaní.

50. Podľa názoru súdnoznaleckej organizácie tieto prejavy u menovanej by bolo možné ovplyvniť,
zmierniť a aj vyliečiť antipsychotickou liečbou, ak by ich menovaná osoba, o ktorej spôsobilosti na

právne úkony sa jedná, užívala, ak by sa bola dostavila na psychiatrickú ambulanciu. Menovaná však
dlhodobo psychiatrickú zdravotnú starostlivosť odmieta, reálne to ovplyvniť nie je možné. Je to zrejmé,
už zo správy MUDr. H. H., psychiatra, podľa ktorej od novembra 2007 svojvoľne nenavštevovala jeho
ambulanciu a lieky už dávno pred tým prestala užívať, preto uvedený lekár požiadal súd o zrušenie jej
ambulantnej liečby. Ani samotný znalci následným šetrením nezistili, že by toho času menovaná sa

zúčastňovala nejakého liečebného procesu aspoň ambulantnou formou.

51. Aj z tohto hľadiska znalci znaleckej organizácie preto neodporúčajú menovanej prinavrátenie
spôsobilosti v plnom rozsahu, dokonca podľa ich záverov by prípadné prinavrátenie spôsobilosti v plnom
rozsahu,právenaopakby spustilo ďalšiuvlnusťažnostínaznalcov,nasúdyzostranymenovanejosoby,

o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa jedná. Ako sa uvádza v ich znaleckom posudku v dôsledku
predchádzajúcej dlhotrvajúcej psychotraumatizácie môže nastať dekompenzácia psychického stavu
menovanej v zmysle expanzívneho paranoidného vývoja, ktorý môže prerásť do psychoreaktívneho
psychotického stavu.

52. Súd tak nezaznamenal takú zmenu skutočností na strane menovanej, ktoré by odôvodňovali jej
prinavrátiť úplne spôsobilosť na práve úkony, prípadne jej doterajšie obmedzenie na právne úkony
vymedzené rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 15Ps/2/2004-21 zo dňa 14.06.2004 nejakým
spôsobom zmierniť.

53. Vzhľadom na uvedené, keďže neboli splnené podmienky na navrátenie spôsobilosti pre menovanú,
preto súdu postupujúc podľa § 247 ods. 1, 2 CMP, predmetné konanie zastavil.

54. Súd osobu, o ktorej spôsobilosti na právnej úkony sa má konať (navrhovateľku), riadne predvolal na
pojednávania vo veci, táto však odmietla sa pojednávaní v predmetnej veci zúčastniť hoci o nich mala

vedomosť. Súdjuajpretonevypočul.Zabezpečovaťjejúčasťnapojednávaníprípadnými donucovacími
prostriedkami (poriadková pokuta, prípadne predvedenie) súd vzhľadom na charakter konania ( ide o
konanie o spôsobilosti na právne úkony) nepovažoval z vhodné a ani účelné. Samotná navrhovateľka
svoj názor na prejednávanú vec dosiaľ prezentovala početnými písomnými podaniami, takže svoje
stanovisko v danej veci aj týmto spôsobom vyjadrila a má aj vedomosť o obsahu znaleckého posudku

č. 12/2016 súdnoznaleckej organizácie Psychiatrická a sexuologická expertízna organizácia, s.r.o.,
Košice zo dňa 18.11.2016, keďže sa k jeho obsahu vyjadrovala svojimi písomnými podaniami zo dňa
07.12.2016, a zo dňa 19.06.2017.

55. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

56. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

57. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.58. O trovách konania účastníkov konania súd v danom konaní rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že ich
žiadnemu z ich nepriznal , nakoľko z ich strany ani neboli uplatnené .

59. Podľa § 251 ods. 1 CMP, trovy dôkazov platí štát.

60. Podľa § 251 ods. 2 CMP, ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti
na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej
zástupcovi alebo štátu.

61. V predmetnej veci podal návrh na prinavrátenie v spôsobilosti na právne úkony samotná osoba, o
ktorej spôsobilosti sa má konať. Záver znaleckého posudku súdnoznaleckej organizácie Psychiatrická
a sexuologická expertízna organizácia, s.r.o., Košice, vypracovaného v tomto konaní a v súvislosti s
ktorým vznikli trovy štátu, odporúčal u menovanej ponechať jej obmedzenie v spôsobilosti na právne
úkony. Uvedený návrh dotyčnou bol podaný s riadnym odstupom času od momentu, kedy naposledy

sa rozhodovalo o tejto otázke ( takmer po dvoch rokoch). Bolo preto možné domnievať sa aj zo strany
samotnej navrhovateľky , že k zmene jej zdravotného stavu medzičasom mohlo dôjsť do takej miery,
že už ďalšie jej obmedzenia nie sú potrebné. Za daného stavu veci preto súd návrh osoby, o ktorej
spôsobilosti sa má konať, na prinavrátenie jej spôsobilosti nehodnotil ako zjavne bezdôvodný návrh na
začatie konania, ktorý by ju mal v zmysle § 251 ods. 2 CSP zaväzovať nahradiť trovy štátu, ktoré v tomto

konaní vznikli a ktoré spočívajú v priznanej odmene súdnej znalkyni. Vzhľadom na uvedené preto súd
rozhodol tak, že štát (Slovenská republika) nemá právo na náhradu uvedených trov štátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v piatich vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový

poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62

ods. 3 CMP)Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.