Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 18, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211209983
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2211209983.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a členov

senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobcu: Scania Finance
Slovak Republic s. r. o., IČO: 43 874 746, Diaľničná cesta 4570/2A, Senec, zastúpeného advokátskou
kanceláriou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, proti žalovaným: 1./ TORA SLOVAKIA
DZS, s.r.o., IČO: 35 855 088, Kvetoslavov 530, 2./ Z. H., nar. XX. Q. XXXX, B. C. XX, K. - O. K., 3./Z. Y.,
nar. X. Y. XXXX, B. XX, Z., žalovaní 1. a 3. spoločne zastúpení advokátkou JUDr. Marcela Kucháriková,
so sídlom v Dunajskej Strede, o 2.971,77 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda 5 Cb 143/2011-202 zo dňa 4. apríla 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovaným 1/. až 3/ sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca (po čiastočnom späťvzatí) domáhal voči žalovaným 1/ a 2 spoločne a nerozdielne
zaplatenia sumy 1.391,91 € a voči žalovaným 1./ a 3/ spoločne a nerozdielne zaplatenia
sumy 1.579,86 € ako zmluvnej pokuty vzniknutej z oneskorenej úhrady leasingových splátok zo
zmlúv o finančnom prenájme s následnou kúpou prenajatých hnuteľností č. SEUTN/007/931020,
SEUTN č. 007/931021, SEUNN/007/932011, SEUNN/007/932012, SEUT/05/31112, SEUT/05/31114,

SEUT/05/31115, SEUN/05/32087, SEUN/05/32088 a SEUN/05/32089 za obdobie do 31. júla 2009 a
výrokom II. priznal žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak na základe zistenia, že žalobca ako leasingový prenajímateľ a žalovaný 1./ ako
leasingový nájomca uzavreli v bližšie nezistenom čase vyššie uvedené zmluvy o finančnom prenájme
s následnou kúpou prenajatých hnuteľností, ktorých súčasťou sa stali všeobecné zmluvné podmienky
finančného prenájmu vydané žalobcom. Tieto podmienky obsahujú okrem iného ustanovenie ods.

9.1, podľa ktorého „porušenie povinností Nájomcu vyplývajúcich z Leasingovej zmluvy alebo z týchto
Podmienok zakladá právo Prenajímateľovi na zmluvnú pokutu“, a ods. 9.2, podľa ktorého „ak nie je
v Leasingovej zmluve ustanovené inak, je zmluvná pokuta pri porušení povinnosti platiť včas splátky
Nájomného v dohodnutej výške... 0,05 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania“. Žalovaní v 2/ a
3./ ako konatelia žalovaného 1/rade pristúpili k týmto leasingovým zmluvám ako ručitelia. .Dohodami o
prevode leasingových zmlúv z 1. augusta 2009 boli uvedené zmluvy prevedené na spoločnosť EUROPE
LINES, s.r.o., IČO: 36 278 050 (v napadnutom rozsudku nesprávne označená ako „EURO LINES“),

ako nového leasingového nájomcu. Súčasne 1. augusta 2009 podpísali žalobca a nový leasingový
nájomca zmluvu o postúpení pohľadávok č. 3107/2009, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávok
(s príslušenstvom) žalobcu voči žalovanému v 1. rade vymedzených v prílohe č. 1 zmluvy na nového
leasingového nájomcu ako postupníka. V prílohe č. 1 sú uvedené dlžné sumy z jednotlivých faktúrvystavených žalobcom na základe uvedených leasingových zmlúv, ktoré boli splatné od 1. augusta
2008 do 1. júla 2009 a ktoré zo strany žalovaného v 1. rade neboli riadne zaplatené, ako aj šesť
faktúr splatných až 3. augusta 2009. Penalizačnou faktúrou č. OFPnEUR09/0647/1 z 27. augusta

2009 žalobca vyúčtoval žalovanému 1./ vypočítaný úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň z
omeškania až do 27. augusta 2009 z jednotlivých leasingových splátok splatných od 1. januára do 1. júla
2009. Listinou podpísanou 15. decembra 2009 žalovaný 1./ uznal svoj záväzok na úroky z omeškania
vyplývajúci z uvedenej penalizačnej faktúry.

3. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že postúpením
podľa § 524 ods. 2 Obč. zák. prechádza na postupníka postupovaná pohľadávka s príslušenstvom
a všetkými právami s ňou spojenými, a to v stave, a akom sa nachádzala v dobe postúpenia. V
prerokúvanej veci došlo k postúpeniu 31. júla 2009, teda dňom podpisu zmluvy o postúpení. Týmto
dňom prešli všetky práva spojené s postupovanými pohľadávkami na postupníka - spoločnosť EUROPE
LINES, s.r.o. Takýmito právami sú jednak príslušenstvo pohľadávky, teda úroky, úroky z omeškania a

poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením, ako aj práva spojené s pohľadávkou. Medzi
práva spojené s pohľadávkou patrí záložné právo, ktoré zabezpečuje postúpenú pohľadávku, právo
uplatniť pohľadávku súdnou cestou, ako aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to bez ohľadu na
to, či je samostatne uplatniteľný. S pohľadávkou na postupníka teda prechádza i právo na zmluvnú
pokutu, ak nebolo dojednané niečo iné. V prerokúvanej veci zmluva o postúpení pohľadávok z 31.júla

2009 neobsahuje iné dojednanie ohľadom zmluvnej pokuty, preto s postúpením uvedených pohľadávok
prešli na postupníka ako nového veriteľa aj nároky, ktoré sú samostatne uplatniteľné, teda aj nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobca teda nie je aktívne legitimovaný na jej vymáhanie.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca s návrhom zmeniť ho a žalobe v celom rozsahu

vyhovieť,eventuálnezrušiťhovvrátiťnaďalšiekonanie.Zopakoval,žežalobcovivznikolvočižalovaným
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ods. 9.1 všeobecných zmluvných podmienok, ktoré tvorili
neoddeliteľné súčasti leasingových zmlúv. Žalovaný 1./ povinnosti z uvedených leasingových zmlúv
riadne neplnil, t. j. neplatil leasingové splátky. Ďalej zopakoval, že 31. júla 2009 bola medzi žalobcom
ako postupcom a spoločnosťou EUROPE LINES s.r.o. uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, ktorej

predmetom bolo postúpenie pohľadávok spolu s príslušenstvom voči žalovanému 1./ Žalobca poukázal
na to, že zmluvná pokuta nie je príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Obč. zák., ale samostatný
zabezpečovací inštitút. Tento svoj názor podporil odkazmi na početnú judikatúru. Z toho uzavrel, že v
Prílohe č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok boli jasne definované pohľadávky a ich rozsah, ktoré boli
predmetom postúpenia, pričom predmetom postúpenia bola istina a príslušenstvo. Zmluvnú pokutu nie

je možné považovať za súčasť príslušenstva. Z toho je zrejmé, že zmluvná pokuta nebola postúpená
postupníkovi, v dôsledku čoho ju aj naďalej je oprávnený uplatňovať žalobca. Súd prvej inštancie sa vo
svojom rozsudku odchýlil od riešenia tejto právnej otázky v ustálenej judikatúre, čím konal v rozpore s
princípom právnej istoty podľa čl. 2 ods. 2 základných princípov C. s. p.

5. Žalovaní 1./ a 3/ navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázali na to, že postúpením prechádza
pohľadávka na nového veriteľa spolu s právami spojenými s postúpenou pohľadávkou, medzi ktoré
patrí aj zmluvná pokuta. Keďže zmluva o postúpení pohľadávok z 31. júla 2009 neobsahuje odlišné
dojednanie strán, prešlo na jej základe na postupníka aj právo na zmluvnú pokutu.

6. Žalovaný 2./ sa k odvolaniu doručenému mu podľa § 106 ods. 3 C. s. p. s účinkami k 19. júlu 2017
nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce
konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani

dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho
preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti
(§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav

reprodukovaný v odôvodnení rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa
názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomných súvislostiach v
súlade s § 191 C. s. p. a je v podstate len reprodukciu listinných dôkazov, proti ktorým neboli vznesené
žiadne námietky.9. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 C. s. p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie. Vo vzťahu k otázke, či spolu s postúpenou pohľadávkou prechádza na

postupníka aj právo na zmluvnú pokutú, ktorá túto pohľadávku zabezpečuje, odkazuje odvolací súd na
výklad súdu prvej inštancie v ods. 26 napadnutého rozsudku. Tento výklad a závery v ňom uvedené
považuje odvolací súd za správne a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

10. Žalobca sa vo svojom odvolaní celkom míňa s podstatou právnej argumentácie súdu prvej inštancie.

Žalobca sa totiž zameriava na otázku, či zmluvná pokuta je príslušenstvom pohľadávky. Odvolací súd
sa stotožňuje s jeho názorom, že príslušenstvo pohľadávky je vymedzené v § 121 ods. 3 Obč. zák.
ako úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky.
Zmluvná pokuta teda nie je príslušenstvom podľa citovaného ustanovenia, čo dokazuje aj judikatúra
citovaná žalobcom v odvolaní. Ustanovenie § 524 ods. 2 Obč. zák., z ktorého súd prvej inštancie odvodil
nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na uplatňovanie nároku na zmluvnú pokutu, však vyplýva, že

s pohľadávkou neprechádza len príslušenstvo, ale aj všetky práva s ňou spojené. Súd prvej inštancie
v ods. 26 napadnutého rozsudku vysvetlil, prečo sa zmluvná pokuta považuje za právo spojené s
pohľadávkou v zmysle citovaného ustanovenia. Naopak, nikde vo svojom rozsudku nevyslovil záver,
že by zmluvná pokuta mala byť príslušenstvom pohľadávky, preto je polemika žalobcu v odvolaní nad
touto otázkou zbytočná. Súd prvej inštancie uzavrel, že nárok na zmluvnú pokutu je právom spojeným

s pohľadávkou, ktorá podľa § 524 ods. 2 Obč. zák. prechádza na postupníka popri príslušenstve a
relatívne nezávisle na ňom. Tento účinok by mohla vylúčiť len odchylná dohoda účastníkov zmluvy o
postúpení, čo sa v prerokúvanej veci nestalo.

11. Na základe toho potom súd prvej inštancie v prerokúvanej veci celkom správne uzavrel, že

predmetom postúpenia podľa zmluvy o postúpení z 31. júla 2009 boli (okrem iného) pohľadávky
žalobcu na omeškané leasingové splátky (nájomné) splatné 1. januára až 1. júla 2009 z jednotlivých
leasingových zmlúv uzavretých pôvodne medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade ako leasingovým
nájomcom. Uplatňovaný nárok na zmluvnú pokutu sa skutkovým vymedzením aj sumou zhoduje s
uplatneným nárokom na úrok z omeškania, vyúčtovaným penalizačnou faktúrou č. OFPnEUR09/0647/1.

Podľa všeobecných zmluvných podmienok bola totiž výška úroku z omeškania dohodnutá tiež na 0,05
% denne, teda zhodovala sa s výškou zmluvnej pokuty. Žalobcovi teda omeškaním žalovaného 1./ s
jednotlivými leasingovými splátkami vznikal každý denne nárok na 0,05 % úrok z omeškania, aj na 0,05
% zmluvnú pokutu z omeškanej sumy (ods. 9.2 všeobecných zmluvných podmienok). Zmluvnú pokutu
žalobca samostatnou faktúrou nikdy nevyúčtoval, avšak zmluvná pokuta uplatňovaná v tomto spore sa

týka omeškania s presne tými istými splátkami a za to isté obdobie, akých sa týkal úrok z omeškania
vyúčtovaný uvedenou penalizačnou faktúrou. Predmetom tohto sporu je teda práve zmluvná pokuta,
vzniknutá omeškaním leasingových splátok (nájomného) splatných 1. januára až 1. júla 2009, a to vždy
len za obdobie do 31. júla 2009, teda do prevodu leasingu na nového leasingového nájomcu. Pretože
však pohľadávka na tieto splátky bola postúpená na nového leasingového nájomcu uvedenou zmluvou

z 31. júla 2009, prešiel naňho s nimi aj nárok na zmluvnú pokutu za omeškanie s týmito splátkami.
Tým žalobca 1. augusta 2009 stratil vo vzťahu k tejto zmluvnej pokute postavenie veriteľa, takže nie je
oprávnený si ju uplatňovať.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 C. s. p. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny v celom rozsahu potvrdil .

13. V odvolacom konaní plne úspešným žalovaným odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods.1C.s.p.priznalajnároknanáhradu100%trovodvolaciehokonaniaprotineúspešnémužalobcovi.

14. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).