Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, August 21, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/90/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010308
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6718010308.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystricinaverejnomzasadnutíkonanomdňa21.augusta2018vsenátezloženom

z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Juraja Babjaka,
o odvolaní obžalovaného U. D. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/52/2018 zo dňa
27.06.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu.

Krajský súd rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e obžalovaného U. D., nar.

XX.XX.XXXX podľa § 360 ods. 2, § 37 písm. m), § 38 ods. 4, § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr. zák. k trestu
odňatia slobody na 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/52/2018 zo dňa 27.06.2018 bol obžalovaný
U. D. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

po tom ako sa dňa 18.05.2018 na Okresnom súde vo Zvolene konalo pojednávanie vo veci rozvodu
jeho manželstva s B. D., nar. XX.XX.XXXX po ukončení pojednávania po tom ako došlo k rozvodu ich
manželstva od času 14.30 h dňa 18.05.2018 začal manželku telefonicky kontaktovať a od uvedeného
času ju z presne nezisteného miesta do 12.30 h dňa 19.05.2018 minimálne 30 krát telefonicky
kontaktoval z telefónneho čísla XXXX XXX XXX na jej telefónne číslo XXXX XXX XXX, kde manželke
B. D., nar. XX.XX.XXXX počas telefonátov vulgárne nadával a počas telefonátov dňa 19.05.2018 sa jej

aj vyhrážal zabitím, čím týmto konaním vzbudil u svojej manželke B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
F. II č. XX dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční.

Bol za to odsúdený podľa § § 360 ods. 2, § 37 písm. m), § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. k trestu odňatia
slobody na 16 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne i sám písomné odvolanie.Cestou obhajkyne uviedol, že súd oprel svoje rozhodnutie okrem výpovede poškodenej aj o listinné
dôkazy, a to trestné oznámenie a trestný rozkaz, ktoré nie sú podľa neho dôkaznými prostriedkami podľa
§ 119 ods. 2 Tr. por. Ďalej uviedol, že poškodená v spontánnej časti výsluchu neuvádzala, že by sa ho

bála,alebožebymalaobavyzjehoúdajnýchvyhrážok.Doplňujúceotázkybynemalinahrádzaťvýpoveď
poškodenej. Pokiaľ súd uviedol, že výpoveď svedka W. považuje za nedôveryhodnú, tu považuje za
potrebné uviesť, že výpoveď bola vykonaná zákonným spôsobom a svedok bol poučený o význame
svojej výpovede. Ďalej uviedol, že jediným dôkazom je výsluch poškodenej, oproti ktorej stojí výpoveď
jeho a svedka W.. Sú potom na mieste pochybnosti o jeho vine.

Pokiaľ by krajský súd dospel k inému názoru, poukazuje na ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák. s tým, že
toto jeho konanie je možné kvalifikovať ako priestupok. Zároveň uložený trest považuje za neprimerane
prísny a podľa jeho názoru je možné použiť zmierňovacie ustanovenie § 39 Tr. zák. Vyslovil názor, že
by vzhľadom na okolnosti prípadu bolo možné uložiť aj peňažný trest alebo trest povinnej práce.

Navrhol preto spod obžaloby oslobodiť, alternatívne postúpiť vec obvodnému úradu alebo zmeniť výrok
o treste a trest uložiť pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby.

V samostatnom podaní obžalovaný namietal trestné konanie, ktoré bolo vykonané podľa neho v rozpore
so zákonom. Napriek protichodným tvrdeniam jeho a poškodenej nebola vykonaná rekonštrukcia, nebol

skúmaný duševný stav poškodenej, hoci táto má snahu upravovať skutočnosti a v stave blížiacom sa
depresii veci zveličuje. Nebola vykonaná ani konfrontácia, ktorá by podľa neho dokázala jeho tvrdenia.
Pohnútkou konania poškodenej podľa neho bolo najmä obrať ho o majetok a on bol odsúdený bez
jediného hmatateľného dôkazu. Cíti sa nevinný a žiada zrušiť napadnutý rozsudok.

Krajský súd na základe podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, voči ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzaloadospelkzáveru,žeodvolanieobžalovanéhomožnosčastipovažovaťzadôvodné,najmä
čo sa týka uloženého trestu.

Krajský súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie,
dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a dospel k správnym skutkovým záverom a tiež
k záverom právnym.

Obžalovaný od počiatku popieral spáchanie trestnej činnosti. Obhajoval sa tým, že síce telefonoval

poškodenej, ale sa jej nijakým spôsobom nevyhrážal. Obžalovaný bol na druhej strane usvedčovaný
výpoveďou poškodenej B. D.. Táto svedkyňa popísala, akým spôsobom jej obžalovaný do telefónu
nadával a tiež akým spôsobom sa jej vyhrážal, pričom svedkom tohto vyhrážania bol aj svedok C. W..

Tento svedok poprel pred okresným súdom toto tvrdenie poškodenej, okresný súd však náležite vysvetlil,

prečo neuveril tvrdeniu tohto svedka, keďže má úzke pracovné vzťahy s obžalovaným, ktorému nechcel
priťažiť. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že poškodená by bola sama proti sebe,
keby za svedka rozhovoru označila C. W., keby ten prítomný nebol a nepočul hlasný odposluch telefónu.

Krajský súd sa na druhej strane nestotožňuje s námietkou obžalovaného, že nebolo možné prečítať a

zohľadniť ako dôkaz predchádzajúci trestný rozkaz, ktorým bol obžalovaný právoplatne odsúdený za
podobné konanie voči poškodenej a ich synom. Práve z tohto rozhodnutia vyplýva, že obžalovaný sa už
aj v minulosti voči poškodenej a svojim synom správal obdobným spôsobom. Aj z priestupkového spisu
vyplýva, že obžalovaný musel byť v máji 2018 vykázaný zo spoločného domu z obavy z jeho útokov
voči poškodenej alebo útokov na jej ľudskú dôstojnosť.

Správne si potom počínal okresný súd, keď uznal obžalovaného vinným z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., pretože
sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a trestný čin spáchal
na chránenej osobe - blízkej osobe, ktorou je v zmysle § 127 ods. 5 Tr. zák. aj bývalý manžel.

Obžalovanému za takto spáchaný trestný čin bolo možné uložiť trest odňatia slobody na 6 mesiacov až
3 roky. Keďže prevažovali priťažujúce okolnosti, zvyšovala sa zo zákona (§ 38 ods. 4 Tr. zák.) spodná
hranica trestnej sadzby o jednu tretinu rozdielu medzi vrchnou a spodnou hranicou trestnej sadzby o10 mesiacov, teda na 16 mesiacov. Okresný súd potom uložil obžalovanému trest odňatia slobody na
zvýšenej spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 16 mesiacov.

Krajský súd tento trest považoval za neprimerane prísny. Obžalovaný sa totiž trestnej činnosti dopustil
v skúšobnej dobe z trestného rozkazu sp. zn. 5T/113/2017 zo dňa 28.09.2017, ktorým bol odsúdený k
trestu odňatia slobody na 6 mesiacov, pričom mu bol výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú
dobu 18 mesiacov. Je pritom zrejmé, že obžalovaný bude musieť tento pôvodne podmienečne uložený
trest vykonať. Krajský súd preto použil zmierňovacie ustanovenie, vzhľadom na okolnosti prípadu a uložil

obžalovanému trest pod spodnou hranicou zo zákona zvýšenej trestnej sadzby v trvaní 8 mesiacov,
pričom mal za to, že tento trest spolu s ďalším hroziacim trestom odňatia slobody je spôsobilý zabezpečiť
jeho prevýchovu.

Obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody a preto bol pre výkon trestu zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.