Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/582/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115232460
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Singerová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4115232460.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobcov: 1/ E. D., narodená

XX.X.XXXX, bytom I. ulica XX, H. Q. a 2/ S. A., narodená XX.X.XXXX, bytom N. XXX, obe
zastúpené advokátom: JUDr. Gabriela Strýčeková so sídlom Coboriho 2, Nitra, proti žalovanému:
Poľnohospodárske družstvo Lefantovce, IČO: 00 614 033, so sídlom Družstevná 214/4, Horné
Lefantovce, zastúpený advokátskou kanceláriou: STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., IČO: 36 856 282,
so sídlom Farská 25, Nitra, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne žalobou požadovali, aby súd určil, že sú podielovými spolu-vlastníkmi nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k.ú. H. Q. zapísanej na LV č. XX ako parcela registra "C" číslo XXX/X orná pôda
o výmere 10269 m2 a to žalobkyňa 1/ v podiele 45/48-ín v pomere k celku a žalobkyňa 2/ v podiele
3/48-iny v pomere k celku s odôvodnením, že ich právnym predchodcom bola sporná nehnuteľ-nosť
pridelená výmerom.

2. Právny zástupca žalobkýň na pojednávaní na podanej žalobe trval s odôvod-nením, že žalobkyne sú

aktívne legitimované, pretože osvedčeniami o dedičstve, ktoré majú účinky právoplatných rozhodnutí
sa stali dedičkami predmetnej nehnuteľ-nosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že ich právni
predchodcovia nadobudli predmetnú nehnuteľnosť na základe výmeru a užívali ju, až kým ju v roku
1965 nevniesli do družstva, pričom právni predchodcovia žalovaných, v prospech ktorých bol omylom
vydaný duplicitný výmer, túto nehnuteľnosť označili ako vlastníctvo v dedičskom konaní po svojich
právnych predchodcoch a následne ju predali žalovanému, ktorý preto nemohol platne nadobudnúť
vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Potvrdil, že zo zástupcom žalovaného sa prvý krát stretol na

decembrovom zasadnutí komisie ROPEPu, pričom Ľubomíra Moravanského kontaktoval v súvislosti s
duplicitou už v septembri 2013.

3. Žalobkyňa 1/ na pojednávaní uviedla, že jej rodičia pridelené nehnuteľnosti užívali do jej 15-16 rokov,
čo mohlo byť v roku 1965, kedy ich zobralo družstvo, ktoré ich nikdy nekontaktovalo z dôvodu platenia
nájomného.

4. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní a aj vo svojich písomných vyjadreniach navrhol žalobu
zamietnuť pretože, právni predchodcovia žalovaných nehnuteľnosť nadobudli na základe výmeru a
vniesli ju do družstva pri jeho založení. Žalovaný nehnuteľnosť užíval v dobrej viere, že mu patrí a
teda nadobudol vlastnícke právo vydržaním. Namietal voči postupu žalobcov, ktorí nehnuteľnosť napriektomu, že bolo sporné jej vlastníctvo označili za predmet dedičského konania po svojich právnych
predchodcoch a aj zaujatosť svedka Ťažára vzhľadom k jeho vzťahu k žalobkyniam.

5. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že družstvo v obci vzniklo v roku 1955 alebo 1956
a právnym predchodcom mal uzavretú nájomnú zmluvu od roku 2004 alebo 2005. Sporná parcela
sa nachádzala v časti nazývanej K.. Uviedol, že o duplicite vlastníctva sa dozvedel až v súvislosti
s ROPEPom, ale nevedel vyjadriť, pričom iba na jednom zasadnutí sa stretol s právnym zástupcom
žalobkýň.

6. Svedok Ing, S. G. na pojednávaní uviedol, že právny predchodca žalobkýň N. K. mal pridelenú roľu s
výmerou okolo 1 ha v časti, ktorá sa nazýva K., ktorú obhospodaroval pravdepodobne od parcelácie v
roku 1947, naisto v rokoch 1956, resp. 1957, kedy aj on začal obhospodarovať susednú nehnuteľnosť,
ktorú následne jeho rodičia vniesli do družstva. Nevedel sa vyjadriť, či tak urobili aj právni predchodcovia
žalobkýň a ani, či právny predchodca žalovaných mal nejakú roľu. Uviedol, že roľu pridelenú jeho

rodičom od nich nadobudol on a daroval ju svojmu synovcovi, pričom sa nevedel vyjadriť k tomu, či je
v nejakom vzťahu k dcére žalobkyne 1/.

7. Svedok T. K. na pojednávaní uviedol, že jeho otcom je W. K. a jeho dedkom bol S. K., pričom od svojich
právnych predchodcov vedel, že im boli pridelené dve role na K. o celkovej výmere 2 ha, pričom každá

mala výmeru 1 ha a na W. role o celkovej výmere 1 ha. Uviedol, že na role, ale nevedel sa vyjadriť, či na
všetky chodili jeho právni predchodcovia pracovať a aj to, že ich vniesli do družstva. Pretože o role na
K. sa nikto nezaujímal, vysporiadal ich a predal žalovanému vo výmere v akej boli predmetom nájomnej
zmluvy z roku 2005, pričom neriešil, že na jednom výmere je aj iná parcela. O duplicite vlastníctva sa
dozvedel od právnej zástupkyne žalobkýň mesiac po ich predaji.

8. Svedkyňa K. Z. na pojednávaní uviedla, že spornú parcelu vniesol do družstva právny predchodca
žalovaných pravdepodobne pri jeho založení, pričom žalovaný s ním mal uzavretú nájomnú zmluvu.

9. Súd sa pred rozhodnutím oboznámil so žalobou a okrem výsluchu strán sporu a svedkov sa

oboznámil s osvedčeniami o dedičstve, výmermi o vlastníctve pôdy, konečným prídelovým plánom,
zápisnicami zo zasadnutí komisie pre obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim, listami
vlastníctva, výpisom z obchodného registra, kúpnou zmluvou, nájomnými zmluvami, osvedčením o
dedičstve, vkladom, výpisom z návrhu registra, nájomnými zmluvami, pozemnoknižnou vložkou, plánom
katastrálnej mapy, výpočtom príspevku na ROEP, zápisnice zo zasadnutí komisie pre obnovu evidencie

pozemkov a právnych vzťahov k nim, listinami zaslanými Štátnym archívom v Nitre, vyhlásením S. A.,
výpisom z kroniky, geometrickým plánom a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave vydalo 30.apríla 1948 výmer
č. 2319/48 D-92 N. a C. K., ktorým im do vlastníctva pridelilo nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. H.

Q. zapísané vo vložke č. XXX a to parcela č. XXX/XX roľa o výmere 1,0000 ha a parcela č. XXX/XX
roľa o výmere 0,1600 ha. V konečnom prídelovom pláne je v prospech nich zapísaná parcela č. XXX/
XX roľa o výmere 1 0000 ha a parcela č. XXX/XX stavebný pozemok o výmere 1600 ha. Predmetné
nehnuteľnosti sa nachádzali v k.ú. H. Q. a boli zapísané v pkn, vl. č. XXX v hone K. o celkovej výmere
210433 m2. Štátny archív v Nitre zaslal súdu vyhotovenie predmetného výmeru v podobe, v ktorej je

rukou dopísané označenie nehnuteľností spolu so zápisnicou z 18.9.1965, ktorou N. a C. K. vniesli do
JRD Horné Lefantovce pôdu o výmere 1 0000 ha a stavebný pozemok o výmere 0,1600 ha. Právny
zástupca žalobkýň predložil súdu uvedené listiny zviazané aj spolu s výpisom z účtu vyhotoveným
Štátnou sporiteľnou v Bratislave z 8.3.1957, kde je uvedené, že u N. a C. K. evidujú na predmetných
nehnuteľnostiach nedoplatok prídelovej ceny. Vlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. H. Q.

zapísaných na LV č. XXX parcela č. XXX/XX výmera 953 m2 záhrady, parcela č. XXX/XX výmera 181
m2 zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXX/XX výmera 243 m 2 zastavané plochy a nádvoria sú
ich právni nástupcovia. Grafický prídelový plán sa stratil, resp. podľa svedkyne K. Z. ani nebol vytvorený
a preto prišlo k novému geografickému rozparcelovaniu honu p.č. XXX a opravila sa výmera parcely č.
XXX/XX z 10 000 m2 na 10 269 m2, čo nebolo medzi stranami sporné. Na základe geometrického plánu

č. 172/2013 z 7.8.2013, ktorý vyhotovila geodetka Ing. D. D. vznikla z parcely č. XXX/XX orná pôda o
výmere 10 0263 m2 parcela č. XXX/X o výmere 10 269 m2. C. K. zomrela 11.11.2013 a v dedičskom
konaníponej,ktorésaviedlopredsúdnymkomisáromJUDr.VierouRybánskousosídlomvTopoľčanoch
osvedčil súdny komisár osvedčením z 28.2.2014 č.k. 2D/580/2013, D not 295/2013 dohodu dedičov,ktorými boli žalobkyňa 1/, K. K., W. K., žalobkyňa 2/ a W. I., že spornú nehnuteľnosť nadobúda žalobkyňa
1/. Na osvedčení je vyznačená právoplatnosť 18.3.2014. N. K. zomrel 11.12.2005 a v novootvorenom
dedičskom konaní po ňom, ktoré sa viedlo pred súdnym komisárom JUDr. Zuzanou Svrčekovou so

sídlom v Nitre osvedčil súdny komisár osvedčením z 2.10.2014 č.k. 32D133/2014-25, D not 56/2014
dohodu dedičov, ktorými boli žalobkyňa 1/, K. K., rodená D., žalobkyňa 2/, W. I., K. K., rodená C., K. K. a
W. K., že spornú nehnuteľnosť nadobúda žalobkyňa 1/ v podiele 21/48-ín a žalobkyňa 2/ v podiele 3/48-
iny. Na osvedčení je vyznačená právoplatnosť 18.10.2014.

11. Vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. H. Q. zapísanej na LV č. XX parcela č. XXX/
X výmera 10269 m2 orná pôda je žalovaný. Žalovaný predmetnú nehnuteľnosť nadobudol kúpnou
zmluvou z 17.9.2013 uzavretou s W. K. a K. K. ako predávajúcimi, ktorých zastupoval T. K.. Vlastnícke
právo predávajúceho W. K. bolo osvedčené v dedičskom konaní po jeho právnom predchodcovi S. K.
ktorý zomrel 3.11.1987 súdnym komisárom JUDr. Zuzanou Svrčekovou so sídlom Nitre osvedčením o
dedičstve z 21.10.2004 č.k. 22D/1182/2004-18, D not 134/2004. Podkladom pre vydanie osvedčenia bol

výmer o vlastníctve pôdy Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave 30.4.1948
č. 2319/48 D-91. Uvedený výmer sa v súdnom spise nachádza v troch podobách a to, v jednej v ktorej
sú uvedené nehnuteľnosti pridelené N. a C. K., v druhej v ktorej sú uvedené nehnuteľnosti pridelené W.
a K. K. a tretej v ktorej sú uvedené nehnuteľnosti im pridelené rukou prečiarknuté a napísané parcelné
čísla a výmery podľa výmeru z 30.apríla 1948 č. 2319/48 D-91, ktorým Povereníctvo pôdohospodárstva

a pozemkovej reformy v Bratislave pridelilo do ich vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. H.
Q. zapísané vo vložke č. 237 a to parcela č. XXX/XX roľa o výmere 1,0000 ha, parcela č. XXX/X roľa
o výmere 0,5100 ha, parcela č. XXX/X o výmere 0,5100 ha a parcela č. XXX/X roľa o výmere 0,8372
ha, ktorý sa nachádza v spise v tretej podobe. V konečnom prídelovom pláne je v prospech S. a K. K.
zapísaná parcela č. XXX/XX roľa o výmere 1 0000 ha, parcela č. XXX/X roľa o výmere 4908 ha, parcela

č. XXX/X roľa o výmere 4855 ha, parcela č. XXX/XX stavebný pozemok o výmere 1120 ha a parcela
č. XX/X stavebný pozemok o výmere 1640 ha. Štátny archív v Nitre zaslal súdu vyhotovenie výmeru
č. 2319/48 D-91 spolu so zápisnicou z 30.9.1965, ktorou S. a K. K. vniesli do JRD Horné Lefantovce
pôdu o výmere 1 9763 ha a stavebné pozemky o výmere 0,1640 ha a 0,1120 ha. JRD Horné Lefantovce
vzniklo 27.8.1957 a jeho zakladajúcim členom bol S. K. spolu s W. A., ktorého manželka S. A. 8.11.2016

písomne vyhlásila, že S. K. bol zakladajúcim členom družstva, do ktorého vniesol svoju pôdu. S. K.
zomrel 3.11.1987 a v dedičskom konaní po ňom súdny komisár JUDr. Zuzana Svrčeková so sídlom v
Nitre osvedčil osvedčením z 21.10.2004 č.k. 22 D1182/2004-18, Dnot 134/2004 dohodu dedičov W. K.
a K. K., že spornú nehnuteľnosť nadobúda W. K.. Na osvedčení je vyznačená právoplatnosť 5.11.2004.
W. a K. K. ako prenajímatelia uzavreli každý so žalovaným ako nájomcom nájomné zmluvy o nájme

poľnohospodárskych pozemkov v ich vlastníctve v celkovej výmere 1,9286 ha. Žalovaný vyplácal K. K.
za jej spoluvlastnícky podiel na parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere 1 0000 m2 a parc. č. XXX/XX orná
pôda o výmere 1 0000 m2 nájomné. Dňa 18.1.2010 uzavrel W. K. ako prenajímateľ uzavrel 18.1.2010
so žalovaným ako nájomcom nájomnú zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy o celkovej výmere 10
000 m2 a 5.12.2008 uzavrela K. K. ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom nájomnú zmluvu o

nájme poľnohospodárskej pôdy o výmere 1,9286 ha.

12. Právna zástupkyňa žalobcov na 6.zasadnutí komisie pre obnovu evidencie pozemkov a právnych
vzťahovknimdňa16.12.2013poukázalanaduplicituvlastníctvakspornejnehnuteľnosti,načozástupca
žalovaného uviedol, že ju zistili dodatočne, ale pred súdom sa nevedel vyjadriť kedy. C. K. bol v roku

2012 vypočítaný príspevok na ROEP za parc. č. XXX/XX o výmere 10269 m2 k jej spoluvlastníckemu
podielu 1/4.

13. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny

záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

14. Žalobkyne žalobou požadujú, aby súd určil, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je a preto
súd prioritne skúmal, či majú na žiadanom určení naliehavý právny záujem a dospel k záveru, že je
daný podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), pretože žalovaný, ktorí je zapísaným vlastníkom spornej
nehnuteľnosti ich vlastnícke právo v spore spochybňuje a teda sa iným spôsobom nemôžu domôcť
svojich práv.15. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb.n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej
podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR, Povereníctvo
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy môže ešte pred zaplatením prídelovej ceny (§ 19 nar. č.

104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR) vydávať prídelcom (§§ 6 až 11 nar. č.
104/1945 Sb.n. SNR) výmery o vlastníctve pôdy pridelenej im podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR
v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR.

16. Podľa § 1 ods. 2 citovaného nariadenia, výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou

vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný
knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného
ospravedlnenia.

17. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

18. Podľa § 212 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, nezaradenie majetku alebo dlhov, ktoré boli
medzi účastníkmi sporné, do dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou.

19. Podľa § 212 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, skončenie konania o dedičstve nebráni
tomu, kto nebol účastníkom konania o dedičstve, aby sa domáhal svojho práva žalobou okrem prípadu,

keď sa vykonala likvidácia dedičstva.

20. V spore nebolo sporné, že žalovaný je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník spornej
nehnuteľnosti, pretože uzavrel kúpnu zmluvu s dedičom prídelcu, ktorému bola sporná nehnuteľnosť
pridelená výmerom číslo 2319/48 D-91 vydaným 30.4.1948 oprávneným orgánom a že sporná

nehnuteľnosť bola rovnako výmerom, ale s iným číslom 2319/48 D-92 vydaným tým istým oprávneným
orgánom v ten istý deň pridelená aj právnym predchodcom žalobkýň. Na spornú nehnuteľnosť boli
teda v jeden deň vydané jedným orgánom dva výmery, ktoré sa odlišovali iba číslom. V konečnom
prídelovom pláne sú ako prídelcovia spornej nehnuteľnosti označení právni predchodcovia žalobkýň
a právni predchodcovia žalovaných sú označení ako prídelcovia iných nehnuteľností, ktoré im boli

pridelené výmerom s tým istým číslom 2319/48 D-91 vydaným v ten istý deň tým istým orgánom. Z
výpisu z účtu právnych predchodcov žalobkýň vyplýva, že na tejto nehnuteľnosti evidujú nedoplatok u
nich a nie právnych predchodcoch žalovaných. V spise sa nachádza aj rukou opravený a prepísaný
výmer číslo 2319/48 D-91, ktorým bol zosúladený stav na výmere s konečným prídelovým plánom
v časti týkajúcej sa právnym predchodcov žalovaných. Z uvedeného, ale aj z výsluchu žalobkyne

1/, ktorá uviedla, že sporné nehnuteľnosti užívali jej rodičia do jej 12-tich rokov, svedka G., ktorého
zaujatosť síce bola žalovaným namietaná, ale nepreukázaná a ktorý uviedol, že právni predchodcovia
žalobkýň na sporných nehnuteľnostiach hospodárili, zápisnicou z 18.9.1965, ktorá preukázala, že
právni predchodcovia žalobkýň sporné nehnuteľnosti vniesli do jednotného roľníckeho družstva v roku
1965, výpisom z listu vlastníctva č. LV č. XXX pre kat.úz. H. Q., ktorý preukazuje to, že na časti

sporných nehnuteľností majú právni nástupcovia prídelcov K. postavený dom a napokon aj výsluchom
svedka T. K., ktorý potvrdil, že na časti nehnuteľností pridelených K. má postavený dom on a určenia
vlastníctva k tej časti spornej nehnuteľností, na ktorej majú postavenú dom právni nástupcovia žalobkýň
sanedomáhal,malsúdzato,ževýmervydanýprávnympredchodcom žalovaných,ktorýsatýkalspornej
nehnuteľnosti bol vadný, a že sporná nehnuteľnosť bola pridelená do vlastníctva právnym predchodcom

žalobkýň výmerom č. 2319/48 D-92 a právnym predchodcom žalovaných boli pridelené nehnuteľnosti
výmerom č- 2319/48 D-91. Z uvedeného dokazovania bolo preukázané aj to, že právny predchodcovia
žalobkýň spornú pridelnú nehnuteľnosť užívali od jej pridelenia v roku 1948 až do roku 1965, kedy
ju vniesli do družstva. Žalovaný na preukázanie skutočnosti, že sporný výmer je bezvadný označil
zápisnicu z 30.9.1965, ktorá je však neurčitá a nejasná a to aj v časti označenia prídelcu a predložil

vyjadrenie manželky zakladajúceho člena družstva, ktoré listiny samy o sebe nesporne nepreukazujú,
že nehnuteľnosť bola pridelená právnym predchodcom žalovaných, ktorí ju užívali do 27.8.1957, kedy
ju pri založení družstva vniesli do družstva.

21. Uvedený výmer o vlastníctve pôdy vydaný oprávneným orgánom na základe citovaného

nariadenia je vkladuschopnou listinou. Právni predchodcovia žalobkýň však na jeho základe neboli v
katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci spornej nehnuteľnosti. Naopak sporná nehnuteľnosť bola
prejednaná v dedičskom konaní po právnom predchodcovi žalovaných, ktorý dedič ju následne spolu s
ďalšou prídelkyňou odpredal žalovanému. V čase smrti právnych predchodcov žalobkýň dňa 11.12.2005a 11.11.2013, bola sporná nehnuteľnosť vo vlastníctve prídelkyne K. K. a dediča prídelcu W. K. na
základe osvedčenia z 21.10.2004 č.k. 22 D1182/2004-18, Dnot 134/2004 vydaného súdnym komisárom
JUDr. Zuzanou Svrekovou. V danom prípade mali právni nástupcovia žalobkýň možnosť domáhať sa

určenia, že neboli splnené podmienky pre vydanie tohto osvedčenia alebo že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva po ich právnych predchodcoch (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 24.3.2010 sp. zn. 5
Co/50/2010). Právni nástupcovia však takto nepostupovali, ale označili spornú nehnuteľnosť v riadnom
dedičskom konaní po prídelkyni C. K. a následne podali návrh na prejednanie novoobjaveného majetku
po prídelcovi N. K., v ktorých dedičských konaniach bolo osvedčené ich spoluvlastnícke právo k spornej

nehnuteľnosti a to dokonca v jednom prípade tým istým súdnym komisárom, k jeho zápisu však do
katastra nehnuteľností práve z dôvodu spornosti neprišlo.

22. Osvedčenie o dedičstve má iba deklaratórnu povahu (rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
20.2.2014 č.k. 3 Co/188/20113-286) a preto nebráni účastníkom konania domáhať sa svojho práva
žalobou na súde. Legitimovaní na podanie žaloby sú účastníci dedičského konania, ktorí tak môžu

urobiť počas jeho priebehu alebo po jeho ukončení, pričom podanie žaloby, že dedič bol vlastníkom
nehnuteľnosti má za cieľ vyriešiť spornosť tejto otázky. Ak sa následne v sporovom konaní rozhodne, že
určitá vec patrí do dedičstva prejedná sa v dedičskom konaní o novoobjavenom majetku. Je pravda, že
dedičstvo sa podľa § 460 Občianskeho zákonníka nadobúda smrťou poručiteľa, ale z hľadiska hmotného
práva je možné dediť iba ten majetok, ktorý bol vo vlastníctve poručiteľa v čase svojej smrti. Pretože

v danej veci neboli právni predchodcovia žalobkýň v čase ich smrti vlastníkmi spornej nehnuteľnosti,
nemohli deklaratórne osvedčenia o dedičstve založiť vlastnícky vzťah žalobkýň ako dedičov k tejto
nehnuteľnosti (uznesenie Ústavného súdu Slovenského súdu čík. III. ÚS 309/2016-10 z 17.5.2016) a
preto súd žalobu zamietol.

23. Podľa § 111 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonníka, s účinnosťou od 1.1.1951,
vlastníctvo k veciam jednotlive určeným prevádza sa už samou smluvou, ak nie je dohovorené inak
alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov.

24. Podľa § 116 ods. 1 a 2 citovaného zákona, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju

drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba
desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu
dobu predchodcu.

25.Podľa§145ods.1a2citovanéhozákona,akjedržiteľsozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľný

v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

26. Podľa § 566 ods. 1 a 2 citovaného zákona, lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa
skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo

dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota
začala bežať. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

27. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

28. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

29. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

30. Podľa 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.31.Pretožežalovanýsavsporebrániltým,žebezohľadukspornémuvýmerujehoprávnipredchodcovia
nadobudli spornú nehnuteľnosť vydržaním a preto súd preskúmal splnenie podmienok vydržania na
strane žalovaného ako aj žalobcu. Ako sa už súd skôr vyjadril do dobromyseľnej držby vstúpili v roku

1948 právni predchodcovia žalobkýň a nie žalovaných. V tom čase na území Slovenskej republiky
platilo obyčajové právo podľa, ktorého mohol vlastnícke právo nadobudnúť vydržaním ten, kto mal
nehnuteľnosť 32 rokov pokojne v držbe ako svoju. S účinnosťou od 1.1.1951 platil na území Slovenskej
republiky nový Občiansky zákonník zákon č. 141/1950 Zb., ktorý upravil dĺžku vydržacej doby pre
prípad nehnuteľností na 10 rokov. Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 1951 podľa

platného obyčajového práva sa skončila uplynutím tejto doby avšak najneskôr 1.1.1961 (§ 566). Podľa
obyčajového práva a aj nového Občianskeho zákonníka sa do oprávnenej držby sa započítavala aj
oprávnená držba právneho predchodcu (§ 116 ods. 2) pričom dobromyseľnosť sa vyžadovala po celú
vydržaciu dobu (§ 145 ods. 1). V spore bolo preukázané, že právni predchodcovia žalobkýň užívali
spornú nehnuteľnosť nikým nerušení do roku 1965 a pretože žalobkyne v spore preukázali splnenie
všetkých zákonných podmienok - spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť držby a dobromyseľnosť

držiteľa po zákonom stanovenú dobu 10 rokov, mal súd za to, že ich právni predchodcovia by nadobudli
spornú nehnuteľnosť aj vydržaním k 1.1.1961. Z vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané,
že právny predchodca žalovaného reálne vstúpil do držby spornej nehnuteľnosti a hoci ju na základe
nájomných zmlúv prenajímal žalovanému, nemal za to, že je dobromyseľný s poukazom na všetky
okolnosti, ku ktorým sa súd už skôr vyjadril, pričom mal pochybnosti aj o dobromyseľnosti žalovaného

pri vstupe do držby, pretože žalovaný je právnym nástupcom družstva, do ktorého bola sporná
nehnuteľnosť vnesená právnymi predchodcami žalobkýň, o čom bola spísaná zápisnica a teda žalovaný
nemohol byť dobromyseľný v tom, že jeho držba je oprávnená a nadobudnúť tak vlastnícke právo k
spornej nehnuteľnosti vydržaním. Z uvedeného dôvodu súd už splnenie ďalších zákonných podmienok
neskúmal.

32. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 CSP s v konaní úspešnému žalovanému
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.