Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 11, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/73/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010765
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3115010765.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a
JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému L. U., nar. X.X.XXXX v N., pre zločin sexuálneho
násilia podľa § 200 ods.1, ods.2 písm.b) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm.a), písm.c) Tr.zák.,
prejednal na verejnom zasadnutí dňa 11. septembra 2018 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry
Trenčín podané v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. mája

2018, sp. zn. 2T/60/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. mája 2018, sp. zn. 2T/60/2015, bol obžalovaný L. U.
podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín
zo dňa 14.5.2015, sp. zn. 1Pv 564/14/3309-32 pre skutok kvalifikovaný ako zločin sexuálneho násilia

podľa § 200 ods.1, ods.2 písm.b) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm.a), písm.c) Tr. zák., ktorý
mal spáchať na tom skutkovom základe, že v nezistený deň mesiaca apríl 2014 v ranných hodinách v
rodinnom dome č. XXX v V. L. počas sledovania televízie, v obývacej miestnosti vyzliekol svoju dcéru
maloletú T.S. narodená XX.XX.XXXX, a následne jej bozkával pošvu aj za použitia jazyka, na čo ho
maloletá T.S. odtláčala rukou a viackrát ho žiadala, aby prestal,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení,
teda v zákonnej pätnásťdňovej lehote, podaným odvolaním napadol v neprospech obžalovaného
prokurátor pre nesprávnosť výroku o oslobodení obžalovaného, t. j. výrokov o vine a treste.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania považoval hodnotenie vykonaných dôkazov okresným
súdom za nedôsledné a nesprávne a nestotožnil sa ani s jeho záverom o oslobodení obžalovaného L.
U.. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že základný dôkaz v predmetnej trestnej veci - výpoveď mal. T.S.
zo dňa 8.9.2014 nemožno ako dôkaz v dôsledku jeho nezákonnosti použiť, je potrebné poznamenať,
že nie je zrejmé (a nevyplýva to ani z odôvodnenia rozsudku), akým spôsobom je účasť matky dieťaťa
na výsluchu maloletej poškodenej zo zákona neprípustná. Uvedené tvrdenie nemá žiadnu oporu tak v

Trestnom zákone ako ani v Trestnom poriadku. Jednoduchým vzhliadnutím videozáznamu z výsluchu
maloletej T.S. je zrejmé, že maloletá T.S. vypovedala spontánne, bez navádzania či bez akéhokoľvek
kontaktu s matkou (maloletá sedela pri výsluchu chrbtom k matke), okrem toho bola v tom čase nútená
chodiť o barliach, a teda je zrejmé, že sa na výsluch nemohla dostaviť sama (v čase výsluchu mala
maloletá T.S. 5 rokov). Výsluch prebehol v štandardnom režime, používanom v tom čase v mnohých
iných trestných veciach (aj právoplatne skončených na súde bez pochybnosti o ich zákonnosti). Jednalo

sa o výsluch pred vznesením obvinenia, nakoľko bez jeho vykonania by neexistovalo dostatočne
dôvodné podozrenie na vznesenie obvinenia. Z uvedeného výsluchu bol vypracovaný znalecký posudokPhDr. H. X., ktorý bol v tom čase prítomný pri výsluchu. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že výpoveď
maloletej bola spontánna a vierohodná, bez zistenia potreby zveličovania veci zo strany maloletej.
K výsluchu maloletej T.S. je taktiež potrebné uviesť, že táto výpoveď (napriek odporúčaniu znalca

PhDr. H. X. o nepriaznivých následkoch pri opakovaní výsluchu maloletej) bola na okresnom súde
zopakovaná dňa 26.01.2016, kde maloletá T.S. zopakovala svoju výpoveď z prípravného konania, teda
usvedčila obžalovaného L. U. zo spáchania žalovaného skutku. V odôvodnení predmetného rozsudku
táto výpoveď absentuje a okresný súd sa s ňou žiadnym spôsobom nevysporiadal. V tomto prípade
neobstojí argumentácia súdu prvého stupňa, prípadne obhajoby, že výsluch ako aj znalecký posudok

z obdobia pred vznesením obvinenia sú nezákonné a nepoužiteľné. V ustanovení § 135 Trestného
poriadku je presne definovaný postup orgánov činných v trestnom konaní pri výsluchu osoby mladšej
ako 18 rokov (u maloletej sa jednalo o osobu vo veku 5 rokov), ktorý má byť vykonaný ohľaduplne a
bez potreby ďalšieho opakovania, vzhľadom na možnosť nepriaznivého ovplyvnenia jej duševného a
mravného vývoja. Napriek tomu, a napriek konštatovaniu znalca PhDr. X. o nevhodnosti opakovania
výsluchu maloletej, bola táto vypočutá na hlavnom pojednávaní dňa 26.01.2016, kde potvrdila svoju

výpoveď z prípravného konania aj po otázkach obhajoby a predsedníčky senátu. V rozsudku však táto
výpoveď nie je ani len spomenutá. Ku skutku je potrebné poznamenať, že podľa výpovede maloletej tak
z prípravného konania ako aj z hlavného pojednávania vyplýva, že sa mal stať v izbe rodinného domu
rodičovobžalovaného,kdesavtomčaseavtejizbenachádzalaibamaloletáajejotec,tedaobžalovaný.
Pri skutku nebol prítomný žiadny iný svedok. Teda výpovede rodinných príslušníkov obžalovaného -

okrem vykreslenia obžalovaného v rovine skoro dokonalého rodiča a manžela - nepriniesli ku skutku
nič nové. K výsluchu starej mamy maloletej zo strany matky, teda W. W. je potrebné uviesť, že táto
zásadným spôsobom zmenila svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní oproti výpovedi z prípravného
konania. V prípravnom konaní zo dňa 16.01.2015 uviedla, že „ja som jej nechcela toto veriť, viackrát som
sa jej na to pýtala, ale stále si tvrdila svoje ďalej“ ... „v súčasnej dobe som sa O. pýtala, či je to pravda,

čo tvrdí, ale O. stále hovorí, že je to pravda, že si to nevymýšľala.“ Naproti tomu citovaná svedkyňa na
hlavnom pojednávaní uviedla v absolútnom rozpore so svojou prvou výpoveďou, že ... „podľa jej názoru
na klamstvá o celej udalosti dieťa nahovorila jej dcéra, alebo si to vnučka vymyslela a bola nahovorená
jej dcérou T. ...“ Záverom je potrebné zhodnotiť znalecký posudok na maloletú T.S. znalkyňou Mgr. T.,
PhD.. V prvom rade je potrebné uviesť, že tento bol vypracovaný s odstupom 3 a pol roka od skutku

(maloletá mala v čase skutku 5 rokov), teda v čase keď mala maloletá už viac ako 9 rokov. Vzhľadom
na tento značný časový odstup preto nie je možné znalecký posudok hodnotiť ako aktuálny, najmä v
prípade maloletého dieťaťa, ktoré sa prakticky každým rokom vyvíja a nie je možné spracovať znalecký
posudok spätne, teda posúdiť „nastavenie“ maloletej do času spáchania skutku. Znalkyňa na hlavnom
pojednávaní uviedla, že sa jej maloletá záverom mala priznať, že skutok ako taký nie je pravdou. Tu

je však potrebné uviesť, že vyjadrenie maloletej pred znalcom nie je výsluchom maloletej v zmysle
Trestného poriadku, teda nie je procesným výsluchom, a preto sa naň nedá v tomto smere, ako na
výsluch prihliadať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je výrok rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 2T 60/2015 zo dňa 22.05.2018, ktorým bol obžalovaný L. U. oslobodený spod obžaloby podľa § 285
písmeno a) Trestného poriadku nezákonný a nedôvodný, a preto navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne

podľa § 321 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn.
2T/60/2015 zo dňa 22.05.2018 a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný L. U. v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora prostredníctvom svojho obhajcu

poukázal na to, že podľa jeho názoru je odvolanie nedôvodné, pretože napadnutý rozsudok je
zákonný a vecne správny. Nesúhlasí s názorom prokurátora, že by mala byť možná účasť matky na
výsluchu maloletej T. S., ktorý sa uskutočnil pred vznesením obvinenia počas prípravného konania dňa
08.09.2014. Prvostupňový súd podľa jeho názoru postupoval správne, keď konštatoval, že sa jedná o
nezákonný dôkaz, na ktorý nemožno v tomto konaní prihliadať. T. K. ako matka maloletej T. S. je totiž

jej zákonným zástupcom. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.06.2014 bol podľa § 48 ods.
2 Tr. por. maloletej T.S. ustanovený opatrovník, a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor
sociálnych vecí a rodiny. V odôvodnení predmetného uznesenia pritom prvostupňový súd konštatoval,
že obaja zákonní zástupcovia maloletej T.S. nemôžu vykonávať práva uvedené v ustanovení § 48 ods.
1 Tr. por., nakoľko tu existuje kolízia záujmov. Bola to práve matka maloletej T.S., ktorá na neho podala

trestné oznámenie. Je teda zrejmé, že ešte predtým ako sa vykonal výsluch maloletej, na ktorom sa
zúčastnila aj matka, bolo rozhodnuté o ustanovení opatrovníka z dôvodu kolízie záujmov maloletej T.S. a
jej rodičov. Podľa jeho názoru už táto skutočnosť preukazuje, že matka sa nemohla výsluchu zúčastniť.
V tomto smere poukazuje taktiež na § 135 ods. 1 Tr. por., v ktorom sú upravené podmienky výsluchuosobymladšejako18rokovataktiežokruhosôb,ktorésahomôžuzúčastniť.Vzhľadomnato,žezáujmy
matky boli v rozpore so záujmami maloletej T.S., tak v žiadnom prípade nebolo možné matku k výsluchu
prizvať. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti neobstojí argumentácia prokurátora, že by bola

účasť matky maloletej T.S. na jej výsluchu prípustná. V Tr. por. je jasne stanovený okruh osôb, ktoré
sa môžu výsluchu zúčastniť. Je ním orgán činný v trestnom konaní, ktorý výsluch vykonáva, samotný
svedok, obvinený, prípadne jeho obhajca a pri výsluchu poškodeného aj jeho zástupca. Ustanovenie §
135 ods.1 Tr. por. tento okruh osôb upravuje osobitne, avšak z jeho
obsahu jednoznačne vyplýva, že zákonný zástupca sa môže k výsluchu prizvať len v tom prípade, ak to

môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu. V tomto prípade však tomu tak nebolo, keďže záujmy
matky sú v rozpore so záujmami maloletej T.S. Ako pritom vyplýva z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, tak štátne
orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon. Pri výsluchu maloletej T.S., ktorý sa uskutočnil dňa 08.09.2014 však orgány činné v trestnom
konaní nepostupovali v súlade s Tr. por., a preto výsluch maloletej T.S. je nezákonným dôkazom, a to
s poukazom na ustanovenie § 119 ods. 2 Tr. por., z ktorého vyplýva, že za dôkaz môže slúžiť všetko,

čo môže prispieť na náležité objasnenie veci, avšak kumulatívne musí byť splnená podmienka, že sa
to získalo z dôkazných prostriedkov vykonaných podľa Trestného poriadku. Správne teda prvostupňový
súd konštatoval, že znalecký posudok č. 72/2014, ktorý bol spracovaný súdnym znalcom PhDr. H. X.
je nezákonným dôkazom, keďže vychádzal zo svedeckej výpovede maloletej T.S., ktorá bola vykonaná
nezákonným spôsobom. Ďalšou skutočnosťou, pre ktorú je znalecký posudok č. 72/2014 znalca PhDr.

H. X. ako dôkaz nepoužiteľný je to, že znalec pri jeho vypracovaní postupoval v rozpore so zásadou
prezumpcie neviny. Ako totiž vyplýva zo samotného znaleckého posudku č. 72/2014 znalca PhDr. H.
X., tak podkladom pre jeho vypracovanie bol tiež rozhovor znalca s matkou maloletej O. T. K.. Z tohto
rozhovoru pritom vyplýva, že matka
maloletej T. K. je negatívne „ladená“ voči obžalovanému. V čase keď bol znalecký posudok znalcom

vypracovávaný, tak maloletá T.S. mala už ustanoveného kolízneho opatrovníka uznesením Okresného
súdu Trenčín, sp. zn. 0Tp 863/2014 zo dňa 27.6.2014, keďže jej zákonní zástupcovia nemohli vykonávať
ich práva, a to z dôvodu kolízie medzi ich právami a právami maloletej O.. Znalcovi PhDr. X. bola
na hlavnom pojednávaní položená otázka prečo vykonával len rozhovor s matkou maloletej a nie aj s
obžalovaným, čo však znalec nevedel objektívne vysvetliť. Vyjadril sa len tak, že názor obžalovaného ho

nezaujímal, pričom ako s podozrivým s ním nemohol komunikovať, keďže mal byť viazaný mlčanlivosťou
a preto nemal možnosť obžalovaného vyšetriť, čo je však v zásadnom rozpore s ustanovením § 14 ods.
1 Tr. por.. Ďalej poukázal na to, že podľa jeho názoru maloletá T.S. neuviedla vo výpovedi na hlavnom
pojednávaní skutočnosti, ktoré by aj skutočne prežila, ale také, ktoré jej boli prezentované zo strany inej
osoby, resp. ktoré si sama vymyslela. Príkladom toho bolo aj to, keď uvádzala, že on mal biť T. K. resp.,

že mal piť, avšak keď jej súd položil doplňujúcu otázku, a to napríklad ako často, akým spôsobom a
prečo, tak na túto nevedela odpovedať a zostala ticho alebo povedala, že nevie. Tieto skutočnosti pritom
uvádzala vo svojej výpovedi len T. K.. Vyjadrenia maloletej T.S. nie sú z „jej hlavy,“ ale len interpretuje to,
čo jej bolo povedané. Skutočnosť, že maloletá T.S. veľmi rada využíva aj svoju fantáziu preukazuje aj to,
že sa najskôr vyjadrila, že ona sama mala volať na políciu, keď mal on kričať po jej mame T. K. a avšak

neskôr uviedla, že číslo na políciu ju naučila babka v čase, keď mala šesť rokov. V tomto čase však on
už nebýval v spoločnej domácnosti s T. K.. Pritom predtým maloletá T.S. uviedla, že ju mal zamknúť do
izby a následne v rozpore s tým uviedla, že jej mal zobrať telefón z rúk. Taktiež uvádzala, že mal byť opitý
hneď ráno, avšak následne uviedla, že to len počula. Obdobne vo svojej výpovedi uviedla, že k lekárke
s ňou chodila len mamina a stará mama, avšak lekárka MUDr. Y. L. sa vo svojej výpovedi vyjadrila, že k

nej s maloletou T.S. chodili obaja rodičia. Uvedené skutočnosti jednoznačne preukazujú, že T. K., matka
maloletej T.S. jeho osobu vykresľuje v zlom svetle, čo má nepochybne veľký vplyv na myslenie maloletej
T.S. Taktiež opis skutku, ktorý je predmetom obžaloby, nebol zo strany maloletej T.S. jednoznačný, keď
takmer na všetky doplňujúce otázky odpovedala, že nevie alebo si to už nepamätá a vždy len uviedla,
že on - tato - ju mal bozkávať medzi nohy. V jej výpovedi na hlavnom pojednávaní boli aj výrazné

rozpory oproti výpovedi z prípravného konania, ktorá je však nezákonná. Podľa jeho názoru naopak
nemožno nič vytknúť znaleckému psychologickému posudku č.16/2017 vypracovanému znalkyňou Mgr.
L. T., PhD.. Predmetný posudok má totiž všetky zákonom stanovené náležitosti a znalkyňa v ňom uviedla
závery podstatné pre celé konanie. Počas vyšetrenia pred znalkyňou Mgr. L. T., PhD. sa maloletá T.S.
priznala k tomu, že si to celé vymyslela a tato ju nikdy na intímne miesta nebozkával. V závere znalecko

-psychologického posudku č. 16/2017 pritom znalkyňa Mgr. L. T., PhD. uviedla, že maloletá T.S. má
sklony fantazijne nahrádzať realitu, pričom všeobecná ako aj špecifická vierohodnosť je znížená, čím
sa znižuje aj spoľahlivosť výpovede maloletej O.. Závery znaleckého dokazovania v žiadnom prípade
nemôžu byť spochybnené z dôvodu, že znalkyňa mala znalecký posudok vypracovať s odstupom času.Znalkyňa je predsa odborne spôsobilou osobou, ktorá vie ako má postupovať, pričom mala k dispozícii
celý spisový materiál. Pokiaľ sa aj prokurátor snaží spochybniť výpoveď svedkyne W. W. z hlavného
pojednávania, tak toto neobstojí. Svedkyňa W. W. totiž na hlavnom pojednávaní uviedla, že má strach

zo svojej dcéry T. K., keď táto sa i k nej a jej rodičom správa veľmi zle. Práve to bol podľa svedkyne
aj dôvod, pre ktorý uvádzala v prípravnom konaní iné skutočnosti. Dôveryhodnosť tvrdení svedkyne W.
W. preukazuje ten fakt, že sama a spontánne žiadala súd a prítomných, aby jej dcére T. K. neprezradili
skutočnosti, ktoré uviedla počas svojho výsluchu. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti
obžalovaný navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu

Trenčín, sp. zn. 2T/60/2015 zo dňa 22.05.2018 v súlade s ustanovením § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietol.

Prokurátor nadriadenej krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v súlade s
písomným odôvodneným odvolaním rovnako navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), c)
Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby

ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 2. júla 2018,

vykonal dňa 11. septembra 2018 verejné zasadnutie, na ktorom odvolací súd preskúmal postupom
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku rozsudku o
oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.

1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné
dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil
jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym

skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel
o výpovede obžalovaného L. U., o svedecké výpovede mal. poškodenej T.S., T. U., Z. U., W. W.,
MUDr. Y. L., Mgr. Y. P., T. U., J. U., ako aj o zistenia a závery vyplývajúce zo znaleckých posudkov
znalkyne z odboru psychológie, klinickej psychológie detí Mgr. L. T., PhD., znaleckej organizácie
Centrum duševného zdravia, s.r.o. Bánovce nad Bebravou a listinné dôkazy, na ktoré v napadnutom

rozsudku poukázal (aj podľa názoru odvolacieho súdu pritom prítomnosť matky na výsluchu maloletej
T.S. v čase, keď tejto už bol z dôvodu kolízie záujmov - práve matka maloletej T.S. T. K. bola totiž
osobou, ktorá na obžalovaného otca mal. T.S. podala trestné oznámenie - podľa § 48 ods.1 Tr.por.
uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.6.2014 podľa § 48 ods.2 Tr.por. ustanovený opatrovník
a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny, nemožno považovať

za súladnú s Trestným poriadkom a to aj z dôvodov, na ktoré podrobnejšie poukázal obžalovaný vo
svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora). Na ich podklade dôvodne neakceptoval tvrdenia
obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom uvedeným v
napadnutom rozsudku. Tieto svoje skutkové zistenia a právne závery v súlade s ustanovením § 168 ods.
1 Tr.por. vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil,

o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Jeho rozhodnutie o
oslobodení obžalovaného L. U. spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. pre skutok kvalifikovaný
ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1, ods.2 písm.b) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods.1
písm.a), písm.c) Tr. zák. z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal tento skutok a že by ho spáchal
obžalovaný L. U., je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako

prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách
logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Súd prvého stupňa na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, správne zistil, že vykonané dôkazy pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa

vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia. Podľa jednej, prezentovanej obžalobou, sa mohol
žalovaný skutok stať a mohol ho obžalovaný L. U. spáchať spôsobom uvedeným v obžalobe. Avšak
podľa druhej, prezentovanej obhajobnými tvrdeniami a výpoveďami obžalovaného L. U. a dôkazmi
vykonanými súdom prvého stupňa a z nich vyvodenými závermi okresného súdu, na ktoré poukázal vodôvodnení napadnutého rozsudku, sa skutok uvedený v obžalobnom návrhu nestal a obžalovaný ho
teda nespáchal.

Vykonané dôkazy teda nielenže pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti)
skutkového riešenia, ale zároveň nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný
a nepochybný záver o tejto podstatnej skutkovej otázke, teda o tom, ktorá z uvedených dvoch verzií
(možností) zodpovedá skutočnosti. Záver o vine musí byť totiž založený na jednoznačne zistených
a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti, v danej

veci konkrétne prezentovaných v písomnom odôvodnení odvolania prokurátorom iným, pritom výlučne
v neprospech obžalovaného, hodnotením dôkazov než aké urobil súd prvého stupňa. Takýto záver
nemožno však vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, keď tieto
dôkazy i ďalšie vo veci súdom prvého stupňa vykonané dôkazy a z nich predovšetkým obhajobné
tvrdenia obžalovaného i dôkazy, na ktoré poukázal súd prvého stupňa i odvolací súd, pripúšťajú aj
druhú, protichodnú a vylučujúcu verziu (možnosť), podľa ktorej sa skutok uvedený v obžalobnom návrhu

nestal a obžalovaný ho teda nespáchal. Dôkazy z prípravného konania i z hlavného pojednávania, na
ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, umožňovali vyvodzovať len podozrenie, že žalovaný skutok
sa mohol stať spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a že ho obžalovaný mohol spáchať, ale
zároveň, najmä keď vykonané dôkazy pripúšťajú záver aj o druhej možnosti skutkového riešenia, ktorá
je pre obžalovaného priaznivejšia a keď nevylučujú jeho obhajobu, že nekonal spôsobom uvedeným v

obžalobnom návrhu a žalovaný skutok sa nestal, nepostačujú na jednoznačný a nepochybný záver o
jeho vine.

Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva totiž nielen zásada „in dubio pro
reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná.

Vzhľadom na to, že nebolo možné jednoznačne a bez pochybností určiť, ktorá z dvoch možností
skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, okresný súd správne zvolil tú, ktorá je pre obžalovaného
priaznivejšia a podľa § 285 písm. a) Tr.por. ho spod obžaloby oslobodil. Použitie zásady „in dubio
pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por
prichádza do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti,

trvajú, a tak je tomu aj v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a
potrebných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu. Okresný súd takto postupoval, preto jeho
záver o oslobodení obžalovaného L. U. zodpovedá stavu veci a zákonu.

Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na už uvedené dôvody, dospel k rovnakým skutkovým a

právnymzáveromakosúdprvéhostupňaaosvojilsitieždôvodyaúvahy,ktorýmiokresnýsúdrozviedola
vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné.
Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol
vyhodnotiť inak, než ako to urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného
konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia

dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto
hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa, k akým záverom má dospieť. Na základe týchto
úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je
výsledkomlogickéhokonaniaauvažovania,nemožnomupotomvytknúťžiadnepochybenie.Takjetomu
aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa starostlivo

a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne a podrobne vyhodnotil podľa
zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so
zákonom, lebo má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Krajský súd napokon len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá

odpovedať na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v druhostupňovom konaní. V tejto súvislosti
krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne

skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. S právnymi námietkami prokurátora okresnej prokuratúry
sa súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí riadne a náležitým spôsobom vysporiadal a nenechal
otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa.Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za
dôvodné, preto odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. zamietol .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.