Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 3, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/127/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114230028
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114230028.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: T. P., B.. XX.XX.XXXX, X. R. XXX,
zastúpená: JUDr. Mária Jenčová, advokátka, so sídlom v Prešove, Hlavná 11 proti žalovaným: 1. O. T.,
B.. XX.XX.XXXX, X. Š. T., L. XXX/XX a 2. P. T., B.. XX.XX.XXXX, X. T., W. XX, o zaplatenie 11.198,88
Eur a prísl,, o odvolaní žalovanej v 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 11C/392-214-79
zo dňa 17. 02. 2016 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných v 1.a 2.rade spoločne a nerozdielne zaplatiť
6 483,89 Eur s 5,15 % úrokom z omeškania od 01. 11. 2014 do zaplatenia.

II. Mení rozsudok vo vyhovujúcej časti nad sumu 6 483,89 Eur s prísl. tak, že žalobu vzťahu k žalovanej
v 2.rade zamieta.

III. Priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanému v 1.rade náhradu trov konania v rozsahu 72 %.

IV. Náhradu trov konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 2.rade nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných v

1.a 2.rade zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni sumu 9 695,61 Eur s prísl. a nahradiť žalobkyni
trovy konania vo výške 1 393,31 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. Spor medzi stranami sporu sa týkal nároku ručiteľa na zaplatenie náhrady za plnenie poskytnuté
veriteľovi za žalovaných ako dlžníkov zo zmluvy o stavebnom sporení, kedy v predchádzajúcom súdnom
konaní boli strany sporu ako dlžníci, resp. ručiteľ zaviazaný súdom zaplatiť dlh na úvere.

3. Súd prvej inštancie skutkový stav ustálil, cit.:
„V minulosti bolo vedené súdne konanie na základe žaloby Stavebnej sporiteľne VÚB - Wüstenrot a.s.
(neskôr General Factoring a.s.) proti žalovaným - P. (žalovanými aj v tomto spore), ale aj žalobkyni T..
Žaloba sa týkala úhrady zostatku úveru poskytnutého žalovaným v 1. a 2.rade vo výške 600.000 Sk na
základe zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 12.11.1999. Ručiteľmi úveru boli žalobkyňa a jej matka W.
X.. Žaloba bola podaná 14.2.2001 na istinu vo výške 339.031,50 Sk (11.253 Eur) aj s príslušenstvom.
Ani v tomto spore sa žalovaní v 1. a 2.rade nezúčastnili ani na jednom pojednávaní a dokonca sa ani k

žalobe nevyjadrili. Súd napokon rozsudkom č.k. 21Cb/21/2001-129 zo dňa 20.4.2015 zaviazal všetkých
žalovaných, aby žalobcovi zaplatili sumu 159.031,50 Sk s 8,9% ročným úrokom z omeškania a to zo
sumy 339.031,50 Sk od 1.12.2000 do 12.11.2002 a zo sumy 159.031,50 Sk od 13.11.2002 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahuposkytnutéhoplneniapovinnosťostatnýchžalovaných.Všetcištyriažalovaníbolizaviazanítiežspoločne
a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16.950 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Tento rozsudok sa stal právoplatným 24.9.2005. Ako z neho vyplýva, v priebehu súdneho konania bola

dňa 13.11.2002 uhradená suma 180.000 Sk, preto žalobca zobral v tejto časti žalobu späť, takže súd
konanie o zaplatenie sumy 180.000 Sk zastavil uznesením č.k. 21Cb/21/2001-96 zo dňa 4.8.2004.
Na vymoženie predmetnej pohľadávky bola vedená exekúcia pôvodne súdnym exekútorom JUDr.
Jánom Harvanom pod EX XXX/XX. Tunajší súd vydal tomuto exekútorovi poverenie dňa 5.11.2007 pod
6Er/2701/2007. Ako vyplýva z tohto exekučného spisu na základe návrhu oprávneného bolo rozhodnuté

o zmene súdneho exekútora, nakoľko poverením danej exekúcie bol poverený súdny exekútor JUDr.
Rudolf Krutý uznesením č.k. 6Er/2701/2007-20 zo dňa 12.9.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť
4.3.2015. Týmto uznesením zároveň súd nepriznal trovy exekúcie doterajšiemu súdnemu exekútorovi
JUDr. Jánovi Harvanovi.
Na účet pôvodného exekútora JUDr. Jána Harvana otec žalobkyne T. X. vkladal rôzne sumy (podľa
variabilného symbolu išlo o vyššie uvedenú exekúciu) úhrnne tieto vklady predstavovali sumu 142.000

Sk, t.j. 4713,54 Eur. Konkrétne išlo o nasledovné platby: 28.12.2007 - suma 20.000 Sk, 24.11.2007
suma 14.000 Sk, 26.1.2008 a 25.2.2008 po 30.000 Sk a ďalšie úhrady sú všetky na sumu 6.000 Sk dňa
1.4.2008, 3.5.2008, 30.5.2008, 30.6.2008, 8.8.2008, 22.9.2008, 18.11.2008 a 15.1.2009“.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 550

Občianskeho zákonníka a § 563 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 517 Občianskeho zákonníka.

5. Čiastočne žalobe vyhovel s odôvodnením, cit.:
„Podľa ustálenej súdnej praxe trovy súdneho konania a trovy exekúcie aj keď sú uhradené ručiteľom,
nepredstavujú nárok na ich náhradu v zmysle § 550 OZ, nejde totiž o plnenie ručiteľa za dlžníka. Ručiteľ

mal možnosť veriteľovi plniť dlh za dlžníka dobrovoľne, pokiaľ tak neurobil, aj jeho zavinením bol vedený
súdny spor o pohľadávke veriteľa a preto priznané trovy konania veriteľovi predstavujú dlh tak ručiteľa
ako aj dlžníka. Súd preto zaviazal žalovaných solidárne len k zaplateniu spomínanej sumy 9.695,61 eur
a žalobu vo zvyšku ako nedôvodnú zamietol, aj keď žalobkyňa zaplatila vyššiu sumu. Je nepodstatné,
či uvedený rozdiel do výšky žalovanej sumy predstavuje spomínané trovy konania alebo exekúcie, na

ktoré žalobkyňa nemá nárok alebo tento rozdiel vznikol preplatením skutočného dlhu. Pri preplatení dlhu
má žalobkyňa možnosť domáhať od príslušného subjektu vydania bezdôvodného obohatenia“.

6. S poukazom na pomer úspechu a neúspechu súd prvej inštancie priznal žalobkyni náhradu trov
konania v rozsahu 72 % v zmysle ust. § 142 ods. 2 OSP proti žalovaným v 1.a 2.rade.

7. Proti citovanému rozsudku bolo podané odvolanie v zákonnej lehote zo strany žalovanej v 2.rade.
Žalovaná v 2.rade odôvodnila odvolanie tým, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav
veci a následne aj vec nesprávne právne posúdil. V dôvodoch odvolania trvala na skutočnosti, že
peniaze z úveru boli prevzaté otcom žalobkyne a takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi.

Zároveň poukázala na skutočnosť, že poskytnutie úveru pri stavebnom sporení je potrebné hodnotiť
ako spotrebiteľskú zmluvu, zároveň vzniesla námietku premlčania vo vzťahu k nároku v sume 4 713,54
Eur, nakoľko povinnosť žalobkyne zaplatiť istinu bola daná rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k.
21Cd/21/2011-129 zo dňa 20. 04. 2005, pričom v období rokov 2007 - 2009 bola zaplatená suma 4
713,54 Sk a nakoľko nárok ručiteľa, teda žalobkyne sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej

dobe, nárok na vrátenie týchto platieb bol premlčaný 16. 01. 2012. Z tohto dôvodu žiadala odvolací súd,
aby žalobu zamietol.

8. Žalobkyňa k podanému odvolaniu žalovanej v 2.rade uviedla, že v konaní pred súdom nebolo
preukázané tvrdenie žalovanej v 2.rade, že otec žalobkyne vyzdvihol peniaze z poskytnutého úveru s

tým, že pôžička bola poskytnutá žalovaným v 1.a 2.rade zo strany stavebnej sporiteľne priamo na účet
žalovaných v 1.a 2.rade. O tom svedčí aj to, že títo uhradili stavebnej sporiteľni sumu 180 000 Sk dňa
13. 11. 2002 ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cd/21/2001-132 zo dňa 20. 04.
2005. Preto sú tieto tvrdenia žalovanej v 2.rade účelové a zavádzajúce.

9. K vznesenej námietke premlčania žalobkyňa na výzvu odvolacieho súdu uviedla, že k premlčaniu
pohľadávky, a to ani jej časti nedošlo, nakoľko celkovo zaplatená suma týkajúca sa istiny a úrokov
vo výške 9 695,61 Eur bola vymožená až dňa 30. 04. 2012 a úver bol zosplatnený naraz, nie v
splátkach. Premlčacia lehota začína plynúť až nasledujúcim dňom, nakoľko až splnením záväzku alebočasti záväzku ručiteľom za dlžníka vzniká ručiteľovi právo náhrady. Nakoľko bola podaná žaloba na
OkresnomsúdePrešov14.11.2014nároknepodliehapremlčaniu.Vdanomprípadebyvšakprichádzala
do úvahy aj 4-ročná premlčacia doba, nakoľko sa jedná o obchodnoprávny vzťah, ktorý sa spravuje

Obchodným zákonníkom a v zmysle ust. § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sa aj akcesorické záväzky
spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Zároveň
poukázala na účelové konanie žalovaných v 1.a 2.rade, nakoľko títo sa dohodli na vzájomnom ručení si
úverov, čo však žalovaní v 1.a 2.rade nesplnili, a preto takéto konanie možno považovať za úmyselné,
kedy by sa premlčacia doba predlžovala na 10 rokov. Z týchto dôvodov navrhla napadnutý rozsudok

potvrdiť.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej v 2.rade je čiastočne dôvodné.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v

dôsledkuktoréhozisťovalinéskutočnosti,príp.zistenýmskutočnostiam.Skutkovézistenienezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP(Dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán

sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné
okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného
dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil

každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

12. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že

všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených
dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

13. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.,) Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade
nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti
ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného

práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutéhospôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). ( z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14. 9.
2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009.

14. Zároveň sa odvolací súd stotožňuje aj s právnou kvalifikáciou súdu prvej inštancie.

15. Z odseku 6 rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva akým spôsobom sa súd vyporiadal s dôvodmi, na
ktoré opätovne odvolateľka v odvolacom konaní. Odvolací súd na tieto v poukazuje a s týmito sa plne
stotožňuje. Naviac odvolací súd dodáva, že z pripojeného spisu sp. zn. 21Cd/20/2001 vyplýva, že po

vynesení rozsudku súdom prvého stupňa v tom čase, zo strany žalovaných, teda ani odvolateľky, nebolo
podané odvolanie voči rozsudku a nebolo spornou skutočnosťou ani to, ako správny zdôraznil súd
prvej inštancie, že v roku 2002, teda v priebehu konania pred súdom prvého stupňa došlo k čiastočnej
úhrade úveru vo výške 180 000 Sk, ktorý bol vykonaný žalovanými v 1.a 2.rade v tomto konaní, teda
aj samotnou odvolateľkou. Táto samotná skutočnosť je v logickom rozpore s jej tvrdeniami o tom, že
finančné prostriedky poskytnutého úveru boli vyplatené otcovi žalobkyne v tomto konaní, preto považuje

odvolací súd odvolacie námietky odvolateľky o rozpore s dobrými mravmi práve pre neprevzatie úveru
dlžníkmi za nedôvodné.

16. Pokiaľ sa týka vznesenej námietky premlčania, odvolací súd dospel k záveru, že v odvolacom
konaní je nutné sa zaoberať touto odvolacou námietkou. Odvolacie konanie začalo na základe podania

odvolania zo strany odvolateľky, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 30. 03. 2016, teda za
účinnosti vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku. V súčasnosti odvolací súd konal v zmysle
Civilného sporového poriadku, no v zmysle prechodných ustanovení Civilného sporového poriadku, a to
§ 470 ods. 2 veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona zostávajú zachované.

17. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zachovanie princípu právnej istoty, kedy v zmysle
judikatúry súdov SR bolo ustálenou skutočnosťou, že za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
možno vzniesť námietku premlčania v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci
(porovonaj Peter Vojčík a kol.: Občiansky zákonník, stručný komentár, Bratislava, IURA EDITION s. r.

o., 2008, str. 201).

18. Pokiaľ bolo možné vzniesť relevantne premlčaciu námietku v odvolacom konaní za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, čo aj odvolateľka učinila, je nutné, aby sa touto odvolací súd zaoberal.

19. Podľa ust. § 550 Občianskeho zákonníka, ručiteľ, ktorý to splnil je oprávnený požadovať od dlžníka
náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.

20. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 - § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že v danom prípade sa jedná
o občianskoprávny vzťah medzi dlžníkom a ručiteľom, kedy ručiteľ plní za dlžníka dlh, na zaplatenie
ktorého sa zaviazal a následne v zmysle Občianskeho zákonníka môže požadovať od dlžníka náhradu
za plnenie, ktoré poskytol veriteľovi. Z uvedeného dôvodu je nutné na premlčanie takýchto nárokov
aplikovať občianskoprávnu úpravu, v zmysle ktorej je premlčacia doba v trvaní 3 rokov. U každej

splátky predmetného dlhu, ktorý uhradil ručiteľ začína plynúť premlčacia doba samostatne, nakoľko
nasledujúcim dňom sa právo mohlo vykonať po prvýkrát. Ide o objektívne vymedzený začiatok, kedy
právo môže byť vykonané prvýkrát, teda keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu. Tento
okamih je daný objektívne, pričom nepochybne nasledujúcim dňom ručiteľ sa dozvedel o skutočnosti,
za koho plnil a v akej výške. Preto je nutné určiť premlčanie podľa splatnosti jednotlivých platieb. Žaloba

na súde prvej inštancie vo veci náhrady za plnenia poskytnuté veriteľovi bola podaná dňa 14. 11. 2014,
z uvedeného je zrejmé, že premlčané sú všetky platby, ktoré boli vykonané pred 14. 11. 2011. Z obsahu
spisu vyplýva, že po tomto dátume bola uhradená zo strany žalobkyne suma 6 483,89 Eur, a to dňa30. 04. 2012. Táto splátka ručiteľa vzhľadom na dátum podania žaloby nepodlieha premlčaniu, všetky
ostatné splátky, nárok ktorých si žalobkyňa v tomto konaní uplatnila premlčaniu podliehajú.

23. Z uvedeného dôvodu vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania vo vzťahu k platbám
vykonávaným do 14. 11. 2011 odvolací súd potvrdil napadnutý výrok tak, že potvrdil podľa § 387 ods. 1
CSP rozsudok v časti o určenie povinnosti žalovaných v 1.a 2.rade spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu
6 483,89 Eur s prísl. a postupom podľa § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak,
že v prevyšujúcej časti žalobu vo vzťahu k žalovanej v 2.rade zamietol. Na zaplatenie prevyšujúcej časti

tak ostal zaviazaný len žalovaný v 1.rade, teda sumy 3 211,72 Eur (9 695,61 Eur - 6 483,89 Eur).

24. Z dôvodu, že aj keď sa jedná o spoločný záväzok u každého dlžníka nastáva osobitne aplikácia
inštitútu premlčania, ktorý je viazaný na jeho uplatnenie pred súdom. V danom prípade, nakoľko sa
jedná o peňažný záväzok sú solidárne zaviazaní dlžníci samostatní procesní spoločníci, teda nejedná sa
o nerozlučné procesné spoločenstvo. Inak povedané, v prípade, žeby žalobkyňa žalovala len jedného

z dlžníkov, nešlo by o dôvod pre zamietnutie žaloby z dôvodu absencie úplného okruhu účastníkov.
Nerozlučné procesné spoločenstvo podľa hmotného práva je len v prípade, že tak vyžaduje zákon
napr. pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, kde musia byť účastníkmi konania všetci
podieloví spoluvlastníci, pričom v tomto konaní podstata solidarity vo vzťahu k veriteľovi, teda žalobkyni
spočívala v tom, že sa veriteľovi uľahčuje pozícia pri vymáhaní tejto pohľadávky, za zaplatenie ktorej

zodpovedá viacero osôb. Z tohto dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že podané odvolanie, ako
aj vznesená námietka premlčania sa nevzťahuje na žalovaného v 1.rade. S poukazom na uvedenú
skutočnosť preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že potvrdil rozsudok do výšky 6 483,89
Eur s prísl. a v prevyšujúcej časti žalobu vo vzťahu k žalovanej v 2.rade zamietol.

25. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
2 CSP vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu strán v spore. Žalobkyňa žiadala priznať sumu 11
128,88 Eur, pričom bola úspešná v sume 6 483,89 Eur s prísl. voči obom žalovaným, teda vo vzťahu k
žalovanejv2.radepomerúspechuaneúspechujepribližnerovnaký,pretomedziniminavzájomodvolací
súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bola žalobkyňa

úspešná v rozsahu 72 %, nakoľko tento bol zaviazaný na zaplatenie sumy 9 695,61 Eur. Jej neúspech
vo vzťahu k nemu je 14 %, preto odvolací súd zaviazal pomerne neúspešného žalovaného v 1.rade na
náhradu trov konania v rozsahu 72 % vo vzťahu k žalobkyni. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).