Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, September 17, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/134/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4402899838
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4402899838.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcov: 1. N.. T. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. U. XX, XXX XX J. X. N.. X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. XX, 3. N.. P. W., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. B. XXX/XXX, X., 4. P. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. O. X, XXX XX J. 5. AGROCONTRACT Mikuláš a.s., so sídlom Mikuláš 631, Dubník, pošta

Pribeta 946 55, IČO: 36 521 094, žalobcovia v 1., 2., 4. a 5. rade zastúpení: AK H.I.F., spol. s r.o., so
sídlom Radvanská 1, 811 01 Bratislava, IČO: 47 235 209, proti žalovanému: MARKÍZA - SLOVAKIA spol.
s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava - Záhorská Bystrica, IČO: 31 444 873, zastúpenému:
Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464,
o ochranu osobnosti, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 6.
apríla 2018 č.k. 5C/233/2002-684, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný má nárok na náhradu
trov konania voči žalobcom v prvom, druhom, štvrtom a piatom rade vo výške 100 %, o ktorej rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v prvom, druhom, štvrtom a

piatom rade vo výške 100 %, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. V predmetnej veci súd prvej inštancie uznesením zo dňa 19. decembra 2016 č.k. 5C/233/2002-560
konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Na odvolanie žalovaného odvolací súd uznesením zo dňa 27. septembra 2017 č.k. 25Co/102/2017-596
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvej

inštancie v ďalšom konaní na základe stranami sporu tvrdenými a preukázanými skutočnosťami posúdi,
či v predmetnej veci sú alebo nie sú dané dôvody osobitného zreteľa ako i, či majú výnimočný charakter
tak, ako ich má na mysli ustanovenie § 257 CSP.
1.2. Súd prvej inštancie v poradí druhým uznesením rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov
konania a nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia
§ 256 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1, § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Konštatoval, že žalobcovia

disponujú dostatkom finančných prostriedkov na náhradu trov konania, a ani žalovanému nepriznanie
nárokunanáhradutrovkonanianespôsobíneprimeranúmajetkovúujmu.Dospelkzáveru,žespäťvzatie
žaloby procesne zavinili žalobcovia. Dôvody hodné osobitného zreteľa na rozhodnutie o nepriznaní
nároku na náhradu trov konania žalovanému videl opätovne v tom, že konanie uplynutím času stratilo
pre žalobcov význam. Poukázal na skutočnosť, že konanie prebiehalo od roku 2002 do roku 2016,
čo žalobcovia procesne nezavinili. V čase, keď bolo konanie prerušené nemali objektívnu možnosť

ovplyvniť jeho priebeh a rýchlosť. Preto považoval za nespravodlivé, aby boli zaťažení náhradou trovkonania. Poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 06.09.2005 sp.zn. I ÚS 643/04 o
pojmoch „spravodlivosť“ a „dobré mravy“.

2.1. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie zmenil tak, že mu prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň žiadal priznať
náhradu trov odvolacieho konania. Dôvodil porušením práva na spravodlivý proces a nesprávnym
právnym posúdením podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP.
2.2. Namietal voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého strata významu konania je dôvodom

hodným osobitného zreteľa. Tvrdil, že strata významu pokračovania v konaní môže byť dôvodom pre
späťvzatie žaloby, nie však dôvodom pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania.
2.3. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil dôvody osobitného zreteľa a výnimočné
okolnosti. Tvrdil, že nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa skutočnosť, že žalobcovia
vzali žalobu späť, pretože z objektívnych dôvodov nevideli v ďalšom pokračovaní zmysel. Bez ohľadu
na dĺžku konania, boli to žalobcovia, ktorí iniciovali začatie konania. Považoval za absurdné, aby sa

ako dôvod osobitného zreteľa pripustila „strata záujmu na pokračovaní v konaní“, čo by znamenalo,
že žalujúca strana by mohla bez „postihu“ podávať žaloby, a v prípade javiaceho sa neúspechu vziať
žalobu späť.
2.4. Poukázal na predložené vyčíslenie jeho trov konania zo dňa 16.06.2016, z ktorého vyplývala
značná stratu času súvisiaca s daným konaním a tiež množstvo vykonaných úkonov právnych služieb.

Argumentáciu súdu prvej inštancie považoval za nesprávnu a zmätočnú a rozhodnutie zaťažené vadou
arbitrárnosti. Namietal nerešpektovanie záveru a záväzného právneho názoru odvolacieho súdu v
ostatnom rozhodnutí.

3. Žalobcovia v 1., 2., 4. a 5. rade vo vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnuté uznesenie ako správne,

spravodlivé a riadne odôvodnené potvrdiť, a nepriznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
Poukázali na to, že žalovaný vlastne len zopakoval svoje tvrdenia z predošlého odvolania. Považovali za
nedôvodné tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu,
keďže podľa nich odvolací súd nevyslovil žiaden právny názor k otázke dôvodov hodných osobitného
zreteľapodľa§257CSP.Súdprvejinštanciedôslednevintenciáchrozhodnutiaodvolaciehosúdudoplnil

dokazovanie týkajúce sa majetkových pomerov žalobcov a žalovaného. Aj na podklade vykonaného
dokazovania dospel k právnemu záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na
nepriznanie nároku žalovaného na náhradu trov konania, ako aj trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v

zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP),

ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).

5. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie,
ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. V prejednávanej veci žalobcovia v 1., 2., 4. a 5. rade svojim podaním doručeným súdu prvej inštancie
dňa 09.05.2016 vzali žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu. Zároveň oznámili, že žalobca
v 3. rade dňa XX.XX.XXXX zomrel. Žalovaný podaním zo dňa 01.06.2016 na výzvu oznámil súdu prvej
inštancie, že so späťvzatím žaloby súhlasí a predložil vyčíslenie trov konania, ktoré opravil podaním zo
dňa 16.06.2016. Žalobcovia v 1., 2., 4. a v 5. rade podaním zo dňa 28.06.2016 žiadali, aby súd prvej

inštancie postupom podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol o trovách konania tak,
že žiadnemu z účastníkov ich náhradu neprizná. Dôvodili prerušením konania v trvaní 13 rokov a 6
mesiacov, pre ktoré akákoľvek forma zadosťučinenia stratila význam z pohľadu satisfakčnej, reštitučnej
a preventívnej funkcie. Priznanie nimi požadovanej nemajetkovej ujmy záviselo od úvahy súdu a anivýsledokkonaniavedenéhonaKrajskomsúdevNitresp.zn.18Cb31/1998imnezaručovalplnýúspechv
konaní na ochranu osobnosti. Poukázali na ustanovenie § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého ak rozhodnutie
o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, môže súd priznať plnú náhradu trov konania vypočítanú z

výšky priznaného plnenia. Preto výpočet trov konania z výšky žiadaného plnenia v prípade späťvzatia
by neprimerane zvýhodňoval žalovaného a nútil by ich pokračovať v konaní, ktoré stratilo svoj účel a
význam.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

9.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

10. Odvolací súd pri posudzovaní danej veci poukazuje na odôvodnenie svojho ostatného rozhodnutia

(č.l. 596). V ňom hodnotiac ustanovenie § 257 CSP uviedol, že predstavuje výnimku zo zásady
zodpovednosti za zavinenie podľa § 255 ods. 1 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym
dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania, ktorý vytvára priestor pre voľnú úvahu súdu. Jeho
aplikácia však musí zodpovedať osobitným okolnostiam a musí mať výnimočný charakter. Dôvody
hodné osobitného zreteľa môžu vyplývať z charakteru konania či z procesnej situácie, a k ich aplikácii

môže dôjsť aj z dôvodov sociálnych. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada
na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu. Výnimočný charakter
uplatneniamoderačnéhoprávasúdujedanýtým,žeideovýnimkuzovšeobecnéhoprocesnéhoprincípu
zavinia.

11.1. Posudzujúc predmetnú vec z hľadiska vyššie uvedených skutočností a úvah dospel odvolací
súd k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania správne ustálil, že žalobcovia
v 1., 2., 4. a 5. rade procesne zavinili zastavenie konania. Nesprávne však aplikoval ustanovenie
§ 257 CSP a žalovanému nepriznal náhradu trov konania, hoci nemal preukázané žiadne dôvody
osobitného zreteľa, ktoré by v zmysle uvedeného ustanovenia prichádzali do úvahy. Súd prvej inštancie

postupoval správne, keď skúmal majetkové, osobné, sociálne, zárobkové alebo iné pomery strán
sporu. Z dokladov, ktoré mu predložili žalobcovia mal nepochybne preukázané, že žalobcovia disponujú
dostatkom finančných prostriedkov na prípadnú úhradu trov konania a že takáto úhrada trov konania
by im nespôsobila neprimeranú ujmu. Dodal však, že nepriznanie nároku na náhradu trov konania ani
žalovanému nespôsobí neprimeranú a ohrozujúcu majetkovú ujmu. Preto dospel k záveru, že priznanie

nároku na náhradu trov konania žalovanému by bolo v rozpore s princípom spravodlivosti. S uvedeným
záverom sa odvolací súd nestotožnil. Podľa názoru odvolacieho súdu v zásade nie je možné vzhliadnuť
dôvody osobitného zreteľa vedúce k nepriznaniu náhrady trov konania v pomeroch strany, ktorej má byť
náhrada priznaná s odôvodnením, že jej nepriznanie jej nespôsobí žiadnu ujmu.
11.2. Odvolací súd skúmal podobné prípady, keď sa iný žalobca v súdnom konaní domáhal zverejnenia

ospravedlnenia za informácie zverejnené v bývalej televíznej relácii žalovaného (. ktorá zanikla v roku
2010.KrajskýsúdvŽilinerozsudkomzodňa30.04.2012vprávnejvecivedenejpodsp.zn.5Co/337/2011
okreminéhopotvrdilrozhodnutiesúduprvejinštancie,ktorýmrozhodol,žežalovanýbolpovinnýzverejniť
v relácii Televízne noviny ospravedlnenie za zverejnenie informácií v relácii Paľba v roku 2008, ktorým
bolo zasiahnuté do práva žalobcu na ochranu osobnosti. Z uvedeného vyplýva, že samotný zánik relácie

L. a ani plynutie času nie sú dôvodom, pre ktorý by žalobcovia nemohli byť úspešní vo veci samej.
Keďže žalobcovia na základe svojho slobodného rozhodnutia vzali žalobu späť, tým procesne zavinili
zastavenie konania. Napokon, túto skutočnosti ani sami nerozporovali, keď navrhli nepriznať náhradu
trov konania ani jednej zo strán prípadne, aby súd moderoval výšku priznanej náhrady trov konania.
Spornou otázkou preto nebolo, kto procesne zavinil zastavenie konania, ale len to, či existujú výnimočné

dôvody osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému
a v plnom rozsahu. Okolnosti, ktoré sú meritom veci medzi stranami sporu však nemôžu byť zároveň
považované za dôvody osobitného zreteľa. Strata záujmu žalobcov na zverejnení ospravedlnenia
žalovaným v niektorej z jeho relácii pre uplynutie pridlhého času nezavinením správaním žalovaného
v kombinácii s dobrými majetkovými pomermi žalovaného nie sú výnimočným dôvodom osobitného

zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
zmenil tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trovpredchádzajúceho odvolacieho konania voči žalobcom v 1., 2., 4. a 5. rade vo výške 100 %, o ktorej
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396
ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 100 % voči žalobcom v 1., 2., 4. a 5. rade. O výške trov konania a
o výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).