Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 19, 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6Er/311/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4606210820
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4606210820.2

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO:
30 807 484, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava proti povinnému: L., spol. s r.o., N.: XXXXXXXX,
X. mája, XXX XX L. o vymoženie sumy 375,98 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora
Mgr. Milan Somík, so sídlom exekútorského úradu Jilemnického 13, 026 01 Martin nástupca súdneho
exekútora JUDr. Dušana Mrenicu pod číslom EX 313/2009, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi exekútora Mgr. Milan Somík, so
sídlomexekútorskéhoúraduJilemnického13,02601MartinnástupcasúdnehoexekútoraJUDr.Dušana
Mrenicu náhradu trov exekúcie vo výške 33,19 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

III. Oprávnenému súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe
vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany - číslo 700-1510083206-GC 04/06
zo dňa 25.4.2006. Súdny exekútor základe návrhu a exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ktoré mu súd udelil dňa 06.11.2009.

2. Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra č.k.
29CbR /37/2013-62 zo dňa 09.12.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.01.2015, bola zrušená
obchodná spoločnosť Marek Chmelár, s.r.o. bez likvidácie. Z obchodného registra Okresného súdu v
Nitre odd. Sro, vložka č. 14403/N bola dňom 25.07.2015 obchodná spoločnosť Marek Chmelár, s.r.o. so
sídlom Pod Kalváriou 16, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 556 840 vymazaná.

3. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické
osoby.

4. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri
alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony

neustanovujú inak.

5. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), procesnú subjektivitu
má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

6. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.7. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

13. Ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto,
že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku),
ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného

poriadku).(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. augusta 2012, sp. zn. 6 M Cdo 13/2012)

14. Dôvodom na zastavenie exekúcie je tá skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie a povinný bol vymazaný z obchodný registra dňom 25.07.2015 ex offo.

15. Povinný v tejto veci zanikol bez právneho nástupcu. Exekúciu tak nemožno ďalej vykonávať ani voči
povinnému,ktorýstratilprocesnúsubjektivitu,anivočijehoprávnemunástupcovi.Jednýmzdôvodovpre
zastavenie exekúcie je, že majetok povinného, nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Povinný bol zrušený
bez likvidácie, pretože nemal majetok, ktorý by postačoval na úhradu primeraných výdavkov a odmeny
likvidátora. Tým mal súd tiež za preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

preto bola exekúcia zastavená § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 EP. Vo vzťahu k zrušeniu spoločnosti
bez likvidácie poukazuje súd na ustanovenie § 68 ods. 8 Obchodného zákonníka podľa ktorého, súd
pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zisťuje, či má spoločnosť obchodný majetok. Ak súd
zistí, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje na náhradu primeraných výdavkov a odmeny
za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o zrušení spoločnosti a nariadi jej likvidáciu. V prípade, ak súd

pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by
postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej
zrušení bez likvidácie (§ 68 ods. 9 prvá veta citovaného zákona). Už samotná skutočnosť, že povinný bol
zrušený práve bez likvidácie nasvedčuje zisteniu o tom, že spoločnosť nemala obchodný majetok, ktorý
bypostačovalnanáhraduprimeranýchvýdavkovaodmenyzavýkonfunkcielikvidátora(spoločnosťteda

nemala obchodný majetok). Exekúcia bola preto zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie, pretože skutočnosťou rozhodujúcou pre zastavenie exekúcie je nemajetnosť
povinného, čo je zároveň aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku (ak by povinný mal obchodný majetok, nedošlo by k jeho zrušeniu bez likvidácie a následnému
zániku).

16. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. 6Er/311/2006,
výpisom z obchodného registra povinného a zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra č.k.
29CbR /37/2013-62 zo dňa 09.12.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.01.2015, bola zrušená
obchodná spoločnosť Marek Chmelár, s.r.o. bez likvidácie. Z obchodného registra Okresného súdu v

Nitre odd. Sro, vložka č. 14403/N bola dňom 25.07.2015 obchodná spoločnosť Marek Chmelár, s.r.o. so
sídlom Pod Kalváriou 16, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 556 840 vymazaná a mal teda za preukázané, že
povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoňna úhradu trov exekúcie, preto exekúciu v zmysle citovaných zákonných ustanovení zastavil a rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

17. Pri posudzovaní správnosti priznania, resp. nepriznania náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi
je nutné posúdiť, z akého dôvodu mala byť exekúcia správne zastavená.

18. Exekučný poriadok účinný do 31.03.2017, pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie
uhrádza povinný (§ 197 ods.1 Exekučného poriadku). Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa

princípu zavinenia a princíp uvoľnej úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj
keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok
povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie.

19. Preto je dôležité, z akého dôvodu došlo ex offo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá
skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne

aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom
v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2
Exekučnéhoporiadkuúčinnéhodo31.03.2017,vktoromprípademusíuhradiťtrovyexekúcieoprávnený.

20. Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 11.03.2013 sp. zn. 3 M Cdo 5/2012 vyslovil právny názor, že

v prípade ak v priebehu exekučného konania bol povinný vymazaný z obchodného registra, musí sa
vo veci konajúci exekučný súd oboznámiť so skutočnosťami (vyplývajúcimi napr. zo spisu registrového
súdu), ktoré v konečnom dôsledku viedli k vymazaniu povinného z obchodného registra. Ide pritom
o okolnosť významnú nielen z hľadiska aplikácie toho - ktorého ustanovenia Exekučného poriadku
upravujúceho dôvod zastavenia exekúcie, ale tiež z hľadiska rozhodnutia exekučného súdu o trovách

exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h)
Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku,
v takom prípade hradí trovy exekúcie oprávnený (uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo
12/2012, sp. zn. 3 M Cdo 13/2011 a sp. zn. 3 M Cdo 4/2012). Najvyšší súd sa stotožnil s názorom
generálnehoprokurátora,žeakbolpovinnýzrušenýbezlikvidáciezdôvodu,ženemáobchodnýmajetok,

ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, malo
byť správne aplikované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie ustanovenie § 57 ods. 1písm. g) Exekučného
poriadku, aplikácia ktorého je na mieste v prípade existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu
vykonať.

21. V rozhodnutiach sp. zn. 5 M Cdo 16/2011, 4 M Cdo 14/2006, 3 M Cdo 10/2011, 5 M Cdo
15/2011Najvyšší súd vyslovil obdobný právny záver keď uviedol, že v prípade ak súd zistil nedostatok
majetku a konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka zastavil, prichádza do úvahy zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani

na úhradu trov exekúcie, a nie ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, aplikácia ktorého
je namieste v prípade existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

22. I Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. II. ÚS 375/2012 v prípade, v ktorom sťažovateľ namietal
porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Krajského súdu v Žiline, nepoprel vyššie uvedený právny záver Najvyššieho súdu SR.
Krajský súd založil svoje rozhodnutie na posúdenie, že povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu,
že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na úhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon
funkcie likvidátora (§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka), do úvahy prichádza teda dôvod zastavenia

exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie. To znamená, že skutočným dôvodom zastavenia exekúcie bol dôvod
zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a preto správne prvostupňový
súd aplikoval v danej veci § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Ústavný súd v predmetnom rozhodnutí na
námietku sťažovateľa o nejednotných rozhodnutiach všeobecných súdov uviedol, že nie je jeho úlohou

zjednocovať rozhodovaciu prax všeobecných súdov, lebo zjednocovanie rozhodovacej praxe je vecou
odvolacích súdov, resp. Najvyššieho súdu SR. Podstatné je, či sú odlišné právne názory všeobecných
súdov ústavne konformné, lebo v kladnom prípade niet dôvodu na to, aby ústavný súd do takýchto
záverov zasiahol (mutatis mutandis I. ÚS 199/07, I. ÚS 18/08, II. ÚS 273/08). Vychádzajúc z uvedenéhopodľa názoru ústavného súdu napadnuté rozhodnutie krajského súdu nejaví známky arbitrárnosti či
zjavnej neodôvodnenosti. Výklad krajského súdu možno považovať za ústavne konformný, a preto
neprichádza do úvahy, aby ústavný súd do namietaného záveru krajského súdu zasiahol.

23. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017
tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 33,19 eur.
Trovy exekúcie platí v zásade povinný (§ 196 ods. 1 EP účinného do 31.03.2017). Oprávnený platí trovy
exekúcie iba vtedy, keď zaviní zastavenie exekúcie (§ 203 ods. 1 EP účinného do 31.03.2017), vtedy,

keď je exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§
203 ods. 2 prvá veta EP účinného do 31.03.2017) a ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok
povinného bol vyhlásený konkurz. K zastaveniu exekúcie (exekučného konania) v tejto veci došlo z
dôvodu nemajetnosti povinného, preto trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 EP účinného do 31.03.2017
znáša oprávnený. Vzhľadom na to súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu
exekútorovi.

24. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
(ďalej len „vyhláška“) v znení do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie,
alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti

25. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v znení do 30.4.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm.
a) je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

26. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení do 30.4.2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej
činnosti je 3,32 eur. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15
vyhlášky.

27. Podľa § 15 ods. 1) vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení neskorších predpisov, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie
poverenianavykonanieexekúcie,b)doručeniepríkazunazačatieexekúcie,c)doručenieupovedomenia
o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie
zisťovanie majetku povinného.

28. Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení
neskorších predpisov, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne

vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

29. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ním navrhovanú odmenu vo výške 13,28 EUR s príslušnou DPH

v zmysle § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z. z., za ďalšie požadované úkony prijatie návrhu
20 min. Podľa § 36 ods. 2 EP, exekútor môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na
jej vykonanie. Podľa názoru súdu možno súdnemu exekútorovi priznať odmenu len za úkon vykonávaný
v rámci exekúcie, a tá začína až získaním poverenia na vykonanie exekúcie.

30. Súd priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za 1 hod. á 6,64 eur a to 10 min výzva povinnému
na súčinnosť, 10 min. zmena exekútora - oznámenie, 10 min. súčinnosť ODI, 10 min. súčinnosť DU,
10 min. súčinnosť MsU.

31. Úkony exekútora ako zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie, zaevidovanie poverenia,

rozposlanie a zaevidovanie upovedomenia o začatí
exekúcie, zaevidovanie uznesenia o zastavení exekúcie, vrátenie poverenia, archivácia nie sú v zmysle
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. 2Cdo/48/2008 zo dňa 28.10.2008 úkonmi samotnej exekučnejčinnosti, to znamená, že nesmerovali bezprostredne k vymáhaniu nároku z exekučného titulu a nie je
ich možné preto osobitne odmeňovať.

32. Podľa § 14 ods. 2 a § 15 vyhlášky priznal súd súdnemu exekútorovi paušálnu náhradu za 5 úkony
á 3,32 eur účelne vynaložených na vykonanie exekúcie t.j, 1x získanie poverenia,1x doručenie príkazu
na začatie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, 1x doručenie exekučného príkazu t.j. 5 x á 3,32 eur, spolu v sume 16,60 eur.

33. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov (poštovného) v ním uplatňovanej
výške. Z pripojeného exekučného spisu č. EX 30946/2006 mal súd preukázané, že súdny exekútor
doručoval prostredníctvom pošty v roku 2006 1 x doporučenú zásielku do vlastných rúk a 1x doporučenú
zásielku, v roku 2010 doručoval 1x doporučenú zásielku do vlastných rúk a 1x obyčajnú zásielku.
Keďžeexekútornezdokladovalvýškupoštovného,súdpripriznávanípoštovnéhopridoručovanízásielky
určenej do vlastných rúk vychádzal z tzv. poštového poriadku platnom v uvedenom období teda v roku

2006 cena poštovné za doporučenú zásielku do vlastných rúk bola 1,33 eur a cena poštovného za
doporučenú zásielku 1,09 eur, v roku 2010 bola cena doporučenej zásielky do vlastných rúk 1,60 eur a
cena obyčajnej zásielky 0,40 eur. Iné poštovné výdavky nemal súd preukázané. V tejto súvislosti súd
konštatuje, že je prioritne úlohou súdneho exekútora (a v jeho záujme) vyčísliť si trovy exekúcie riadne a
zrozumiteľne, a najmä, aby všetky úkony, ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložil, a ktorých náhradu

požaduje, boli zadokumentované (preukázané) v exekučnom spise.

34. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vynaložených na telefonické
výdavky, archiváciu spisu, nakoľko podľa § 25 Vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá
aj náhrada za administratívne práce spojené s exekučnou činnosťou. K náhrade nákladov telefonické

náhrady a archiváciu spisu súd dodáva, že ich účelné vynaloženie a odôvodnenosť ich výšky musí
súdny exekútor preukázať. Náhrada hotových výdavkov nemôže mať charakter akejsi paušálnej sumy,
požadovanej v každom exekučnom konaní. Hotové výdavky musia byť účelné, vzniknuté v danom
exekučnom konaní a ich výška musí byť preukázaná.

35. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za doručenie písomností, vzhľadom na to, že z obsahu
fotokópie doručenky vyplýva, že jedným doručením boli doručované písomnosti týkajúce sa viacerých
exekučných konaní a je možné predpokladať, že súdny exekútor si uplatňuje náhradu v každom z nich.

36. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do

31.03.2017 a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 33,19 Eur, ktoré pozostávajú z
odmeny podľa § 14 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vo výške 23,24 eur, náhrady hotových
výdavkov vo výške 4,42 eur + 20 % DPH zo sumy 27,66 eur vo výške 5,53 eur.

37. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne

zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

38. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

40. O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa § 256 CSP tak, že oprávnenému nepriznal

nárok na náhradu trov konania, pretože zastavenie konania z dôvodu nemajetnosti povinného nezavinil.
Keďže oprávnený nemá právo na náhradu trov konania, o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods.
2 CSP rozhodované nebude.

Poučenie:Proti I. a III. výroku tohto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
Okresného súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí v ňom byť
uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v ktorom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku II. tohto uznesenie odvolanie nie je prípustné.