Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 2, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Er/449/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109206782
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Hudecová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6109206782.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému:
U. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto V. V., XXX XX V. V., vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Máriom Mičákom, so sídlom Exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn.
EX 426/2009, o vymoženie 33,19 eur a trov exekúcie, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 78,70 eur
do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Exekučné konanie sa začalo na návrh pôvodného oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi

doručený dňa 02.04.2009. Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na
vymoženie pohľadávky vo výške 33,19 eur a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu, ktorým
je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste, vydaný dňa 04.04.2008 Okresným riaditeľstvom PZ, okresný
dopravnýinšpektorátvBanskejBystrici,evidenčnéčíslobloku:AA2801463,právoplatnýdňa04.04.2008
a vykonateľný dňa 20.04.2008.

2. Poverením č. 5601 017388* zo dňa 22.04.2009 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 426/2009.

3. Pôvodným oprávnením bola Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej
Bystrici, 9. mája č. 1, 974 86 Banská Bystrica. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
o zrušení rozpočtových organizácii č. p. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 bolo v zmysle § 21

ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ku dňu 31.12.2012 Krajské riaditeľstvo Policajného
zboru v Banskej Bystrici ako rozpočtová organizácia zrušené. V zmysle § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004
Z. z. práva a povinnosti rozpočtových organizácii prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým
je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

4. Súdny exekútor po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie doručil súdu dňa 13.09.2016 podnet
na zastavenie exekúcie proti povinnému podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a zistené skutočnosti znemožňujú ďalšie
pokračovanie exekúcie. Súdny exekútor si súčasne uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej sume
186,94 eur.

5. Oprávnený v podaní, doručeným súdu dňa 30.05.2018, poukázal na ustanovenie § 88 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, v zmysle ktorého rozhodnutie o uloženípokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch
rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. V zmysle citovaného ustanovenia vyplýva, že dňa
20.04.2011 uplynula trojročná prekluzívna lehota na vymoženie pohľadávky, čím sa rozhodnutie, ktoré

je podkladom na vykonanie exekúcie, stalo neúčinným, čo je v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného
poriadku dôvodom na zastavenie exekúcie voči povinnému. Oprávnený v súlade s vyššie uvedeným
nesúhlasí so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, keďže existuje zákonný dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Nakoľko oprávnený procesne
nezavinil zastavenie exekúcie, oprávnený žiada na úhradu trov exekúcie zaviazať povinného.

6. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných
do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

7. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekučné konanie sa začína
dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať
vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

8. Vzhľadom na to, že exekučné konanie sa začalo dňa 02.04.2009 (s poukazom na § 36 ods. 2

Exekučného poriadku), súd v danom prípade aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.10.2013.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd
zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené

alebo sa stalo neúčinným.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekútor je povinný
predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na
zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu zastaví súd na

návrh alebo aj bez návrhu.

13. Pri šetrení majetkových pomerov povinného súdnym exekútorom bolo zistené, že povinný
nevlastní žiadne nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky, nie je držiteľom ani vlastníkom žiadnych
motorových vozidiel. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne povinný nie je evidovaný ako zamestnanec

ani ako SZČO, nie je poberateľom dávok ani dôchodku, naposledy bol evidovaný ako SZČO v období od
01.07.2011 do 30.09.2012. Lustráciou v obchodnom registri bolo zistené, že povinný nie je spoločníkom,
konateľom, členom štatutárneho ani dozorného orgánu v žiadnej obchodnej spoločnosti ani v družstve.
Vyhlásenie o majetkových pomeroch sa nepodarilo od povinného získať. Lustráciou bánk bolo zistené,
že povinný nemá vedené žiadne účty. V minulosti mal povinný vedené účty v Dexia banke, a.s. (Prima

banka, a.s.), UniCredit Bank, pobočka zahraničnej banky, a PSS, a.s. Banky napriek exekučným
príkazomneodpísalizúčtovpovinnéhožiadnefinančnéprostriedky,t.j.naúčtochpovinnéhosadlhodobo
nenachádzali žiadne finančné prostriedky a účty boli zrušené. Lustráciou živnostenského registra
bolo zistené, že povinný má živnostenské oprávnenie pod obchodným menom Mária Filipová-NAIL
STUDIO CONSTANCE, s miestom podnikania Jabloňová 15, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 40 890

333, prevádzky však zriadené nemá. Počas výkonu exekúcie (návšteva povinného dňa 08.02.2012)
bolo zistené, že povinný sa na adrese miesta podnikania (predchádzajúca adresa trvalého pobytu)
nezdržiava, od mesiaca 12/2010 tam ani nebýva, ani nevykonáva žiadnu činnosť. Podľa oznámenia
súdu je voči povinnému vedených celkovo 26 exekúcií a 1 konanie o vymoženie peňažnej pohľadávky
vo výške 6 130,40 eur. Pre nemajetnosť povinného bola zastavená aj exekúcia vedená voči povinnému

na Okresnom súde Banská Bystrica č. k. 2Er/2278/2014 uznesením zo dňa 24.03.2015, právoplatným
dňa 24.04.2015. Lustráciou v Centrálnom registri exekúcií (CRE) bolo zistené, že voči povinnému je
vedených celkovo 33 exekúcií. Majetkové pomery povinného boli zisťované opakovane (2009 -2016),zakaždým s rovnakým výsledkom. Súd tiež lustráciou dlžníkov zistil, že povinný má evidovaný k
11.06.2018 dlh na poistnom voči Sociálnej poisťovni výške 1 668,36 eur.

14. Na základe zisteného stavu súd dospel k záveru, že pre okolnosti uvedené vyššie nemožno exekúciu
v danej veci vykonať ani v nej pokračovať. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore
so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Majetok povinného nestačí ani úhradu trov exekúcie, čím sú
splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku. Preto súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil.

15. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej ako „zákon o priestupkoch“) v znení
účinnom do 31. augusta 2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody
a o náhrade trov konania možno vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

16. Podľa § 51 zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ak nie je v tomto alebo v inom

zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom
konaní.

17. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) v znení
účinnom od 1. januára 2004, ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú

mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné (§ 52 ods. 2), alebo zmierom schváleným správnym orgánom
alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov (ďalej len "rozhodnutie"), ich výkon sa uskutoční. Ak v
rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota
nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

18. Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2003 rozhodnutie možno
vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).

19. Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku v znení účinnom od 1. januára 2004 výkon rozhodnutia možno
nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).

20. Súd nezastavil exekúciu voči povinnému podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, tak
ako to v podaní doručeným súdu dňa 30.05.2018 navrhoval oprávnený (t.j. z dôvodu, že rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, sa stalo neúčinným, pretože s poukazom na ust. § 88 ods.
1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 uplynula dňa 20.04.2011

trojročná prekluzívna lehota na vymoženie pohľadávky), a to z dôvodu vypustenia prekluzívnej lehoty
upravenej v ust. § 88 ods. 1 zo zákona o priestupkoch, vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z., ktorý
nadobudol účinnosť od 1. septembra 2008.

21. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

6MCdo/12/2012 zo dňa 26.06.2013, v ktorom súd dospel k záveru, že v zákone o priestupkoch sa
do prijatia novely vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. účinnou od 1. septembra 2008 v jeho III časti
pod marginálnou rubrikou Výkon rozhodnutia nachádzala v ustanovení § 88 ods. 1 právna úprava
lehoty, do ktorej bolo potrebné rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok (a ďalšie tam uvedené
rozhodnutia) vykonať. Rovnakú právnu úpravu vo všeobecnej podobe obsahoval aj Správny poriadok v

jeho piatej časti pod názvom Výkon rozhodnutí v ustanovení § 71 ods. 3. Novela Správneho poriadku
vykonaná zákonom č. 527/2003 Z.z. účinná od 1. januára 2004 zmenila toto ustanovenie tak, že výkon
rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej
povinnosti. Z uvedeného je teda zrejmé, že právna úprava lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie
správneho orgánu nútene vymáhať, sa nachádzala v Správnom poriadku aj v zákone o priestupkoch,

a že po prijatí novely Správneho poriadku, nekorešpondovala úplne s právnou úpravou v zákone o
priestupkoch. Účelom novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. v súvislosti
so zmenou v § 88 ods. 1 formou jeho vypustenia bolo dať právnu úpravu v zákone o priestupkoch do
súladu s právnou úpravou v Správnom poriadku. Uvedené nepochybne vyplýva aj z dôvodovej správy
citovanej novely k tomuto ustanoveniu, v ktorej sa uvádza, že „vypustením odseku 1 sa právna úprava

výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostane do súladu s právnou úpravou v zákone č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok). Nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo
iné, ako vymáhanie iných pokút.“ Z uvedeného je zrejmé, že vypustením § 88 ods. 1 zo zákona o
priestupkoch sa sledoval cieľ, aby aj vymáhanie pokút za priestupky z hľadiska lehoty, do ktorej je možnérozhodnutie vydané správnym orgánom nútene vymáhať, spadalo pod režim právnej úpravy Správneho
poriadku. Všeobecný právny predpis vo vzťahu k zákonu o priestupkoch upravuje teda pri výkone
rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi lehotu, do ktorej je možné takéto rozhodnutie vymáhať. Keďže

aj v prípade rozhodnutia o pokute za priestupok prichádza pri výkone (exekúcii) takéhoto rozhodnutia
do úvahy aplikácia tohto vzťahu a zákon o priestupkoch nemá od 1. septembra 2008 takúto právnu
úpravu, treba v konaní o výkon rozhodnutia (v exekučnom konaní) podporne použiť ustanovenie § 71
ods. 3 Správneho poriadku. Opačný výklad by znamenal, že od novely zákona o priestupkoch vykonanej
zákonom č. 298/2008 Z.z. v súvislosti so zmenou v § 88 ods. 1, by sa pri výkone rozhodnutia o pokute

za priestupok (exekúcii) žiadna lehota neuplatňovala, čo by bolo v rozpore nielen s účelom tejto novely,
ale predovšetkým v rozpore so zásadou „lex specialis derogat legi generalis“ (zákon špeciálny ruší
zákon všeobecný), na ktorej je založený vzťah zákona o priestupkoch k Správnemu poriadku. Generálny
prokurátorneopodstatnenepretonamietanesprávneprávneposúdenieveciexekučnýmsúdomvotázke
subsidiárneho použitia ustanovenia § 71 ods. 3 Správneho poriadku pri výkone rozhodnutia o pokute
za priestupok v konaní začatom po 1. septembri 2008. Pri strete staršej právnej úpravy s novou

právnou úpravou vyvolanom prijatím novely zákona v prípade absencie prechodných ustanovení treba
vychádzať zo všeobecných zásad platných pre konkrétne odvetvie práva. Ustanovenie § 88 ods. 1
zákona o priestupkoch, ktorého sa (okrem iných) týkala novela tohto zákona vykonaná zákonom č.
298/2008 Z.z., bolo systematicky začlenené do III. časti zákona o priestupkoch, ktorá časť upravuje
konanie o priestupkoch, t.j. upravuje procesný postup v takomto konaní. Keďže táto novela žiadne

prechodné ustanovenia neobsahovala, bolo potrebné vychádzať pri riešení otázky, či v danom konaní
použiť znenie staršieho právneho predpisu alebo nového zo zásad typických pre procesné právo. Pre
procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré
boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov.
Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky. Pokiaľ ide o lehoty platí

všeobecná zásada, podľa ktorej pre tie lehoty, ktoré sa v deň, keď novela zákona nadobudla účinnosť
ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona. Len v prípade, ak by zákon doteraz ustanovoval
dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase.“

22. V posudzovanej veci podkladom pre exekúciu je blok na pokutu za priestupok vydaný 04.04.2008,

ktorý nadobudol vykonateľnosť 20.04.2008. Ide teda o exekučný titul, ktorý bol vydaný za účinnosti
staršej právnej úpravy, t.j. v období, keď platilo ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch.
Trojročná lehota uvedená v tomto ustanovení začala plynúť dňom nadobudnutia vykonateľnosti tohto
exekučného titulu, t.j. dňom 04.04.2008 a uplynula 04.04.2011. Ide teda nepochybne o lehotu, ktorá
sa v deň účinnosti novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. neskončila.

V § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch nebola ustanovená dlhšia lehota ako tá, ktorá je predmetom
úpravy v § 71 ods. 3 Správneho poriadku, a ktoré ustanovenie je potrebné na danú vec podporne
použiť. To znamená, že aj podľa novej právnej úpravy trojročná lehota začala plynúť dňa 04.04.2008
a uplynula dňa 04.04.2011. Oproti úprave v zákone o priestupkoch sa zmenila len skutočnosť, s
ktorou sa spája zachovanie uvedenej lehoty. Účelom uvedeného časového obmedzenia pri vymáhaní

rozhodnutí vydaných správnym orgánom je iniciovať jeho realizáciu oprávneným v primeranom čase.
Nejde tu o lehotu, v ktorej by povinný mal určitý procesný úkon uskutočniť. Povinný žiadne procesné
oprávnenie,ktorébyboloobmedzenélehotouuvedenouv§88ods.1zákonaopriestupkoch,nezískava.
Neprichádza preto do úvahy ani porušenie skôr nadobudnutých procesných práv na strane povinného
aplikáciou novej právnej úpravy, a teda porušenie zásady ochrany už nadobudnutých práv podľa čl.

1 ods. 1 Ústavy SR. K rovnakému právnemu záveru dospel napr. aj Krajský súd Banská Bystrica v
uznesení sp. zn. 43CoE/64/2017 zo dňa 19.04.2017, Krajský súd Košice v uznesení 13CoE/411/2015
zo dňa 25.02.2016 či Krajský súd Prešov v uznesení sp. zn. 20CoE/13/2016 zo dňa 26.07.2016.
23. V zmysle § 37 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd
rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

24. Podľa § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a
náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

25. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, náklady podľa § 196
uhrádza povinný.26. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

27. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

28. Ustanovenia § 196 a 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu
exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času

uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby
nahradil trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku umožňuje súdu pri
zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, t. j. že náklady
súdneho exekútora uhrádza povinný, a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Z
dôvodu, že v exekučnom konaní bola preukázaná nemajetnosť povinného, súd s poukazom na citované
ustanovenia zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

29. V zmysle § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Vyhláška č. 68/2017 Z. z.“) v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi

odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

30.Vzmysle§14ods.1vyhláškyMSSRč.288/1995Z.z.oodmenáchanáhradáchsúdnychexekútorov
v znení neskorších predpisov, účinnej do 31.03.2017 (ďalej len „Vyhláška č. 288/1995 Z. z.“), ak je súdny
exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora

zavýkonexekučnejčinnostisaurčujepaušálnousumouzajednotlivéúkonyexekučnejčinnostinajmenej
33,19 eura.

31. V zmysle § 14 ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej
činnosti je 3,32 eura.

32. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej
činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

33. Podľa § 22 ods. 1, 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. (1) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj

náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto
náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a
poplatky.(2) Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

34. Podľa § 23 ods.1, 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. (1) náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi

pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a
za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. (2) Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú
aj len začatú polhodinu.

35. Podľa § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za

administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

36. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) náhrada za spotrebované pohonné látky patrízamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len
„spotreba")uvedenejvtechnickompreukazecestnéhomotorovéhovozidlaalebovosvedčeníoevidencii
cestného motorového vozidla (ďalej len „technický preukaz").

37. Súdny exekútor žiadal priznať paušálnu odmenu za 34 úkonov exekučnej činnosti spolu v sume
112,88 eur (34 úkonov x 3,32 eur), a to za úkony: 1x získanie poverenia (27.04.2009), 1x doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie (29.04.2009), 11x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného
(29.04.2009 - ŽR, OR, 29.04.2009 - zisťovanie majetku povinného § 54 ods. 2 EP, 06.04.2010 - mot.

vozidlá - DI, 14.10.2011 - nehnuteľnosti - KAPOR, 08.12.2012 - návšteva povinného, 28.07.2014 -
nehnuteľnosti - KAPOR, 03.02.2015 - nehnuteľnosti - KAPOR, 02.03.2015 - mot. vozidlá - DI IRISH,
23.05.2016 - OS BB, 03.06.2016 - nehnuteľnosti - KAPOR, 10.06.2016 - mot. vozidlá - DI IRISH),
12x každé zisťovanie platiteľa príjmu povinného (29.04.2009 - SP, 21.04.2010 - SP, 24.01.2011 - SP,
24.08.2011 - SP, 21.02.2012 - SP, 15.08.2012 - SP, 30.01.2013 - SP, 21.08.2013 - SP, 08.12.2014 -
SP, 11.06.2015 - SP, 22.12.2015 - SP, 06.06.2016 - SP), 2x doručenie príkazu na začatie exekúcie

prikázaním pohľadávky z účtu v banke (28.04.2010 - Dexia banka. a.s., 04.07.2014 - PSS), 2x doručenie
exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke (28.04.2010 - Dexia banka. a.s., 04.07.2014
- PSS), 5x každé zisťovanie účtu povinného (25.03.2010 - DÚ, 12.06.2014 - banky - CRIF, 23.02.2015 -
banky - CRIF, 29.06.2015 - banky - CRIF, 11.01.2016 - banky - CRIF). V zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky č.
288/1995 Z. z. žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov, špecifikovaných ako poštovné

v sume 14,79 eur, tlač a kopírovanie v sume 15,60 eur (156 x 0,10 eur), poplatok za súčinnosť (motorové
vozidlá) IRISH - 0,40 eur (2 x 0,20 eur), poplatok za súčinnosť (banky) CRIF - 0,70 eur a cestovné
náhrady (dňa 08.02.2012 - 20 km, BB - Kremnička - BB, Nissan Qashqai, EČV: BB 768DU) v sume 6,13
eur. Súdny exekútor si uplatnil aj náhradu za stratu času podľa § 23 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v sume
2,64 eur (0,66 eur za 1 hod., t.j. 2 hod. x 0,66 eur dňa 08.02.2012) a odmenu podľa § 21 Vyhlášky č.

288/1995 Z. z. za potvrdenie zo spisu - 2 x správa o stave exekúcie (19.08.2014, 15.06.2016) v sume
2,64 eur (4 x 0,66 eur; 0,66 eur/strana). Podľa § 196 Exekučného poriadku žiadal súdny exekútor priznať
20% DPH z trov exekúcie, t.j. zo sumy 155,78 eur, a to v sume 31,16 eur.

38. Súd posudzoval trovy exekúcie aj z hľadiska ich účelnosti a hospodárnosti. Posúdenie „účelnosti"

trov exekúcie spočíva v tom, že úkony, ktoré súdny exekútor v rámci konkrétnej exekúcie vykonal
a účtoval, vo vecnej a časovej súvislosti s exekučným konaním bolo nevyhnutne potrebné vykonať.
Exekúcia má byť vykonávaná primeraným a vhodným spôsobom v neposlednom rade aj vzhľadom
na výšku vymáhanej pohľadávky, s čím súvisí i primeranosť nákladov vynakladaných na exekúciu.
Súd preto napriek formálne preukázaným a špecifikovaným úkonom exekučnej činnosti zo strany

súdneho exekútora považoval za potrebné na účely priznania odmeny súdnemu exekútorovi za výkon
exekučnej činnosti zobrať na zreteľ aj tzv. materiálnu stránku výkonu exekúcie exekútorom, ktorá
spočíva v skutočnostiach ako dĺžka konania, hospodárnosť konania, výška vymáhaného nároku ako aj
v skutočnosti, či už skôr v priebehu exekúcie nenastal niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktorý
by odôvodňoval povinnosť súdneho exekútora postupovať podľa ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku.

39. K samotnému exekučnému konaniu súd uvádza, že exekučné konanie bolo začaté dňa 02.04.2009
a teda jeho dĺžka ku dňu doručenia podnetu exekútora na zastavenie exekúcie súdu predstavuje cca
7 rokov. Za toto obdobie bolo zo strany súdneho exekútora vykonaných 34 paušálnych úkonov, pričom
nedošlo k vymoženiu žiadnej sumy z majetku povinného v prospech oprávneného.

40. Zo spisu súdneho exekútora vyplýva, že súdny exekútor už dňa 19.08.2014 vyhotovil správu o
stave exekúcie, z ktorej vyplývalo, že povinný nevlastní žiadne nehnuteľnosti na území Slovenskej
republiky, nie je držiteľom ani vlastníkom žiadnych motorových vozidiel. Podľa oznámenia Sociálnej
poisťovne povinný nie je evidovaný ako zamestnanec ani ako SZČO, nie je poberateľom dávok ani

dôchodku, naposledy bol evidovaný ako SZČO v období od 01.07.2011 do 30.09.2012. Lustráciou v
obchodnom registri bolo zistené, že povinný nie je spoločníkom, konateľom, členom štatutárneho ani
dozorného orgánu v žiadnej obchodnej spoločnosti ani v družstve. Vyhlásenie o majetkových pomeroch
sa nepodarilo od povinného získať. Lustráciou bánk bolo zistené, že povinný nemá vedené žiadne účty.
V minulosti mal povinný vedené účty v Dexia banke, a.s. (Prima banka, a.s.), UniCredit Bank, pobočka

zahraničnejbanky, aPSS,a.s.Bankynapriekexekučnýmpríkazomneodpísalizúčtovpovinnéhožiadne
finančné prostriedky, t.j. na účtoch povinného sa dlhodobo nenachádzali žiadne finančné prostriedky
a účty boli zrušené. Lustráciou živnostenského registra bolo zistené, že povinný má živnostenské
oprávnenie s miestom podnikania Jabloňová 15, 974 05 Banská Bystrica (posledný známy trvalý pobyt,kde sa povinný najmenej od roku 2012 nezdržiava, má hlásený pobyt bezdomovca), prevádzky zriadené
nemá. Povinný vyhlásenie o svojich majetkových pomeroch neposkytol. Podľa oznámenia súdu je
voči povinnému vedených celkovo 21 exekúcií + 2 ďalšie konania o zaplatenie peňažnej pohľadávky.

Majetkové pomery povinného boli zisťované opakovane (2009 -2014), a to aj v ďalšej exekúcii, vedenej u
súdnehoexekútora,zakaždýmsrovnakýmvýsledkom.Súdnyexekútorzároveňužvtejtospráveoznámil
oprávnenému, že nemá ako vykonať exekúciu, resp. jej pokračovaním by došlo len k zbytočnému
a neúčelnému rastu nákladov na trovách exekúcie a že na základe uvedených skutočností dospel
k záveru , že nie je predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávneného, nakoľko majetok povinného

nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie s tým, že oprávneného požiadal o vyjadrenie, či žiada
pokračovať v exekučnom konaní alebo či podá návrh na zastavenie exekúcie s upozornením, že
ak sa v stanovenej lehote oprávnený nevyjadrí, súdny exekútor podá návrh na zastavenie exekúcie
pre nedostatok majetku povinného. Následne však súdny exekútor pokračoval vo vykonávaní ďalších
úkonov exekučnej činnosti, pričom oprávnenému poslal ďalšiu správu o stave exekúcie (15.06.2016).
Súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie proti povinnému podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného

poriadku doručil súdu až dňa 13.09.2016, t.j. cca 2 roky po prvej správe o nemajetnosti povinného, čím
porušil povinnosť upravenú v ust. 57 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor je povinný
predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na
zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

41.Vnadväznostinauvedenésúdkonštatuje,žeexekútormalužodroku2014preukázanúnemajetnosť
povinného. Preto prijal záver, že vzhľadom na dĺžku konania od začatia exekučného konania, s
prihliadnutímnapomernemalúvýškuvymáhanejpohľadávkyazistenímajetkovýchpomerovpovinného,
bolo už v roku 2014 zrejmé, resp. boli prítomné odôvodnené pochybnosti o tom, či majetok povinného
stačí aspoň na úhradu trov exekúcie. Z lustrácie majetkových pomerov bolo, resp. muselo byť

exekútorovi zrejmé, že nakoľko nedošlo v uvedenom období k vymoženiu žiadnej sumy od povinného,
nie je žiaduce, aby exekúcia pokračovala naďalej vykonávaním ďalších úkonov exekučnej činnosti. Ich
následným vykonávaním nedošlo ani len k čiastočnému vymoženiu pohľadávky oprávneného a viedlo to
len k zvyšovaniu trov exekúcie. Takýto postup exekútora nie je podľa názoru súdu hospodárny a účelný.

42. Na podklade uvedených zistení preto súd považoval za odôvodnené úkony exekučnej činnosti
úkony tie, ktoré boli súdnym exekútorom vykonané v období od začatia exekučného konania, t.j. od
02.04.2009, do 18.08.2014 (vykonaný úkon - každé zisťovanie účtu povinného - banky CRIF), na
základe ktorých bola vypracovaná prvá správa o nemajetnosti povinného (19.08.2014). Preto v súlade
s § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. priznal súdnemu exekútorov odmenu vo výške 63,08 eur

za 19 paušálne odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti (§14 ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. -
paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura), a to za: 1x získanie poverenia
(27.04.2009), 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (29.04.2009), 5x každé ďalšie zisťovanie
majetku povinného (29.04.2009 - zisťovanie majetku povinného § 54 ods. 2 EP, 06.04.2010 - mot.
vozidlá - DI, 14.10.2011 - nehnuteľnosti - KAPOR, 08.12.2012 - návšteva povinného, 28.07.2014 -

nehnuteľnosti - KAPOR), 8x každé zisťovanie platiteľa príjmu povinného (29.04.2009 - SP, 21.04.2010
- SP, 24.01.2011 - SP, 24.08.2011 - SP, 21.02.2012 - SP, 15.08.2012 - SP, 30.01.2013 - SP, 21.08.2013
- SP), 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (28.04.2010
- Dexia banka. a.s., 04.07.2014 - PSS), 1x doručenie exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z
účtu v banke (28.04.2010 - Dexia banka. a.s., 04.07.2014 - PSS), 2x každé zisťovanie účtu povinného

(25.03.2010 - DÚ, 12.06.2014 - banky - CRIF).

43.Súdnepriznalsúdnemuexekútoroviodmenuzaúkon-zisťovaniemajetkupovinnéhovobchodnoma
živnostenskom registri (29.04.2009), nakoľko z úradného záznamu zo dňa 29.04.2009, nachádzajúceho
sa v exekučnom spise, je zrejmé, že tento úkon súdny exekútor vykonal iba elektronickým vyhľadávaním

na internete (orsr.sk, zrsr.sk). V zmysle § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. je v odmene súdneho
exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Vyhľadanie údajov z verejne dostupných zdrojov prostredníctvom verejnej dátovej siete súd nepovažuje
za tak náročný úkon, ktorý by nebolo možné subsumovať pod bežné administratívne práce, ktoré sú
bežne sa opakujúce a rutinné v každej exekúcii, a preto takúto činnosť nepovažoval za samostatný úkon

odmeňovaný paušálnou sumou. Navyše súd poukazuje, že takto získané výpisy majú len informatívny
charakter a nie sú použiteľné pre právne úkony.44. V súvislosti s exekútorom vyčíslenou odmenou podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z.
za každé vykonané doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a
exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke je potrebné uviesť,

že za správneho použitia gramatického výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z.,
patrí exekútorovi odmena len za jedno vykonané doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie,
resp. exekučného príkazu. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v opačnom prípade by odmena za
tieto úkony exekučnej činnosti bola upravená rovnako ako v písm. g) až j) § 15 ods. 1 Vyhlášky č.
288/1995 Z. z., kde je odmena exekútora výslovne viazaná na každý takýto úkon exekučnej činnosti.

Ustanovenie § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a/ až f/
odmenou vo výške 3,32 eura, ale pri úkonoch podľa písm. g/ až j/ priznáva odmenu paušálnou sumou
za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie
majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez
ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o
začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného

v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako „každé zisťovanie“, aj keby
sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom
za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného
príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa
§ 15 ods. 1 písm. b/ až f/ patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov,

ktorým sa totožná listina doručuje. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu len jedenkrát za
doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a jedenkrát za doručenie
exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke.

45. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani odmenu v sume 2,64 eur za vydanie potvrdenia zo spisu,

a to správ o stave exekúcie (19.08.2014, 15.06.2016), nakoľko vyhotovenie správy o stave exekúcie
podľa názoru súdu nemožno považovať za vydanie odpisu, resp. potvrdenia zo spisu (na žiadosť) v
zmysle citovaného ust. § 21 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., ktorým je spoplatnená manipulácia s exekučným
spisom. Navyše, odmenu súdneho exekútora pri zastavení exekúcie upravujú ustanovenia tretieho
oddielu Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., do ktorého citované ustanovenie nepatrí.

46. V súvislosti s náhradou hotových výdavkov súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne a hospodárne vynaložené v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti (v zmysle § 22 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z.) a hodnoverným dokladom
vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na

ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekučnom spise takéto
doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrady priznať (K uvedenému súd poukazuje
na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, napríklad uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
14 CoE/166/2011 zo dňa 17.08.2011). Predpokladom na priznanie hotových výdavkov teda nie je len
ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak

čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho
exekútora. V časti vyúčtovaných hotových výdavkov sa súd s predloženou špecifikáciou súdneho
exekútora nestotožnil a nepriznal mu hotové výdavky v ním špecifikovanej sume. Z titulu hotových
výdavkov vynaložených súdnym exekútorom súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky
č. 288/1995 Z. z. náhradu za poštovné iba za doručovanie tých listín, ktorých doručenie poštou mal

súd z predloženého spisu súdneho exekútora riadne preukázané, pričom súd aj pri priznávaní náhrady
hotových výdavkov postupoval obdobne ako pri priznávaní paušálnej odmeny, a tam, kde súdnemu
exekútorovi nepriznal odmenu za úkony samotnej exekučnej činnosti (t.j. po 18.08.2014), nepriznal
mu po tomto dátume ani náhradu poštovného. V zmysle uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi
náhradu poštovného v sume 1,80 eur, a to za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému

v sume 1,20 eur, zrušenia blokovania účtu v Prima banke, a.s. v sume 0, 45 eur, príkazu na začatie
exekúcie PSS,a.s. v sume 0,15 eur. Súdnym exekútorom bola uplatnená aj náhrada za hotové výdavky
na poštovné, ktoré z časového hľadiska ešte ani nevznikli a preto súd súdnemu exekútorovi náhradu
za budúce poštovné nepriznal. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1
Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vyplýva, že súdnemu exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už

skutočne a zároveň aj účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Poštovné
teda musí byť exekútorom vynaložené, aby mu súd mohol priznať jeho náhradu. Z titulu hotových
výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poplatok za súčinnosť (banky) CRIF v sume
0,70 eur, nakoľko vynaloženie takéhoto výdavku bolo v spise súdneho exekútora preukázané. Súd alenepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za poplatok súčinnosť (mot. vozidlá) IRISH - v sume 0,40 eur
(2 x 0,20 eur), nakoľko vynaloženie takýchto výdavkov nebolo v spise súdneho exekútora preukázané.

47. Súdny exekútor si uplatnil cestovné náhrady za pracovnú cestu uskutočnenú dňa 08.02.2012 na
trase Banská Bystrica - Kremnička - Banská Bystrica, spolu 20 km, osobným motorovým vozidlom
Nissan Qashqai BB 768DU v sume 6,13 eur (spotreba PHM v meste 8,3 l/100 km, cena PHM 1,489
eur /1l, amortizácia 0,183 eur). V exekučnom ani súdnom spise sa však nenachádzala žiadna fotokópia
technického preukazu cestného motorového vozidla, ktoré bolo použité na uskutočnenie pracovnej

cesty, pričom podľa § 7 ods. 4 zákona o cestovných náhradách náhrada za spotrebované pohonné
látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných
látok uvedenej v technickom preukaze vozidla. Uplatnené cestovné náhrady tak neboli vyúčtované
preskúmateľne a v súlade so zákonom o cestovných náhradách. Z uvedeného dôvodu súd súdnemu
exekútorovi náhradu cestovných nákladov ani náhradu za stratu času nepriznal. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na to, že je povinnosťou súdneho exekútora, aby si pri predložení špecifikácie uplatnených

trov a exekučného spisu preskúmateľnou a pre súd overiteľnou formou vyúčtoval trovy exekúcie.

48. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za tlač a kopírovanie v sume
15,60 eur (156 x 0,10 eur) z dôvodu, že súdny exekútor nepreukázal súdu výšku predmetnej sumy
ani vynaloženie takýchto výdavkov. Súd navyše konštatuje, že nie každý hotový výdavok súdneho

exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď
má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú
v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, napríklad výdavky na chod exekútorského úradu,
ako aj materiálne výdavky na kancelárske vybavenie (kancelársky papier, obálky, toner, písacie potreby,
spony, lepidlá, „šanóny“, etikety atď). Súd je však toho názoru, že pokiaľ súdnemu exekútorovi nejaké

materiálové náklady vzniknú, tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 v spojení s § 25 Vyhlášky č.
288/1995Z.z.Otázkanáhradyhotovýchvýdavkov,konkrétnenáhradyzakancelárskymateriáljeriešená
aj v uznesení Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, keď bol zo strany súdneho
exekútora spochybňovaný právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení sp. zn. 3 CoE
4/2007 z 25. júna 2007, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného

zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či
znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj
iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové
prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve
výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých

úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do
výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň
práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a
teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Ústavný súd tento právny
názor vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s

tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací
súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný
kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru Ústavného súdu SR
nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Krajský

súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto
nemožnokonštatovať,žebyskutkovéaleboprávnezáverykrajskéhosúduvpredmetnejvecibolomožné
kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru.

49. Nakoľko je súdny exekútor platcom dane z pridanej hodnoty, zvýšil si svoju odmenu a náhradu
hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi
zvýšenie priznanej odmeny a náhrad hotových výdavkov o 20 %, ktoré zo sumy 65,58 eur predstavuje
13,12 eur.

50. Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume
78,70 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu exekučný titul ukladá, možno na
návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa
ustanovení Exekučného poriadku.