Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 21, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213207191
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8213207191.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej v spore žalobcu: Československá obchodní banka,
a. s., IČ: 000 01 350, so sídlom Radlická 333/150, Praha 5, Česká republika, zastúpeného: Mgr.
Lenka Heřmánková, usadená euroadvokátka so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO:
50239406, proti žalovaným: 1./ Ľ. W., A..: XX.XX.XXXX, W. F. F. XXXX/XX, XXX XX W., X./. X. S., A..:
XX.XX.XXXX, W. S. XXX, XXX XX S., o zaplatenie 43.181,71 Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/137/2014-170 zo dňa 24.10.2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti, okrem zamietnutia žaloby o

zaplatenie úrokov po zosplatnení, ako aj vo výroku o náhrade trov konania.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v
1./ a 2./ rade povinnosť spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť sumu 22.091,52 Kč, kapitalizovaný
úrok v sume 395,83 Kč, kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 2.293,76 Kč a úrok z omeškania vo
výške 7,75 % ročne zo sumy 22.487,35 Kč od 22.8.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. K náhrade trov konania vyslovil, že žalobcovi priznáva

proti žalovaným v 1./ a 2./ rade právo na náhradu trov konania v rozsahu 14 %.

2. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.); § 262 ods. 4, § 497 Obchodného zákonníka platného
na území Českej republiky (v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy); § 52 ods. 1, § 55 ods. 1, 3
Občianskeho zákonníka platného na území Českej republiky (v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy);
čl. 2 bod 1, čl. 16 bod 2, čl. 24 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone

rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázaný
skutkový stav, že strany sporu uzavreli dňa 28.8.2007 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovaným spotrebiteľský bezúčelový úver v sume 200.000,- Kč. Z predloženej zmluvy vyplýva,
že vyčerpaný a nesplatený úver mal byť úročený sumou 10,90 %, ročná percentuálna sadzba nákladov
činila15,02%,poplatokzaposkytnutieúverusumu2.000,-Kč,zasprávuúverubolžalobcapodľazmluvy
oprávnený účtovať poplatok 60,- Kč mesačne, úver mal byť zaplatený v 60-tich mesačných splátkach
vo výške 4.340,- Kč splatných vždy k 28. dňu v mesiaci, úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške

15 % p.a.. Podľa poslednej výzvy k zaplateniu dlžnej čiastky z 1.4.2012, žalobca pred zosplatnením
dlžnej čiastky naposledy vyzval žalovaných na zaplatenie dlhu, ktorý v tom čase vyčíslil na 13.215,41
Kč. Z oznámenia o zosplatnení úveru z 29.4.2012 súd zistil, že ku dňu zosplatnenia úveru žalobca voči
žalovaným evidoval pohľadávku v sume 35.223,45 Kč. Z predloženého historického výpisu k úverovémuúčtu z 24.10.2013 vyplývajú úhrady žalovaných od uzavretia úverovej zmluvy až do podania žaloby, ako
aj prehľad splatných pohľadávok, na ktoré boli tieto platby započítané. Okrem iného súd z uvedeného
dôkazu zistil, že žalobca započítal došlé platby žalovaných aj na poplatky za upomienky účtované

podľa sadzobníka poplatkov za omeškávanie dlžníkov so splácaním poskytnutého úveru. V súvislosti s
účtovaním týchto poplatkov predložil žalobca kópiu str. 8 a 9 sadzobníka ČSOB, o ktoré opiera možnosť
účtovania týchto poplatkov za upomienku v sume 300,- Kč a za výzvu k uhradeniu dlžnej čiastky v sume
500,- Kč.

3. Súd prvej inštancie zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovanými posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú
a preto na jej právne posúdenie dopadajú nielen ustanovenia Obchodného zákonníka platného ku
dňu uzavretia zmluvy ale aj všeobecné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa upravené v § 52 až 57
Občianskeho zákonníka platného v tom čase na území Českej republiky, vzhľadom na to, že žalobca
- dodávateľ konal pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti a žalovaní pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej

aleboinejpodnikateľskejčinnosti.Ďalejuviedol,žežalovanínerozporovalitvrdeniažalobcuonesplácaní
spotrebiteľského úveru, či jeho zosplatnení, a preto po preskúmaní žalobcom predloženej zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXXR zo dňa XX.X.XXXX ako aj podrobného výpisu z úverového účtu doplneného
podaním doručeným 30.3.2013 považoval súd prvej inštancie istinu dlhu pozostávajúcu z nezaplatenej
istiny úveru za preukázanú. Túto časť žalovaného nároku vyčísleného v žalobe sumou 34.091,52 Kč

však krátil v rozsahu sumy 12.000,- Kč, keďže z podrobného výpisu úverového účtu vyplýva, že do
celkovej pohľadávky žalobca započítal poplatky za upomienky účtované podľa sadzobníka poplatkov
za omeškávanie dlžníkov so splácaním poskytnutého úveru, ktoré následne považoval za uhradené
postupným započítaním voči žalovanými uhradeným splátkam úveru, v dôsledku čoho následne
vykazoval väčší rozsah nesplatenej istiny dlhu. Účtovanie týchto poplatkov totiž súd prvej inštancie

posúdil za neprijateľné pre spotrebiteľa, keďže nemajú povahu konkrétnej služby, ktorú by žalobca
žalovaným v súvislosti s predmetným úverom poskytol a pri ich účtovaní je sledovaný len ekonomický
profit žalobcu bez poskytnutia protiplnenia žalovaným. V súvislosti s omeškaním spotrebiteľa bol totiž
žalobca oprávnený domáhať sa sankcie v podobe úroku z omeškania (tak, ako to aj žalobca v žalobe
uplatnil), a preto zaplatenia týchto zmluvne nedohodnutých poplatkov od spotrebiteľa aj s ohľadom na

ich jednostrannú úpravu žalobcom vyplývajúcu z ním vydaného sadzobníka poplatkov považoval súd
prvej inštancie za neprijateľné a v rozpore so zásadami ochrany spotrebiteľa. Preto v tomto rozsahu
právnu ochranu žalobcom uplatneného nároku nepriznal.

4. Vo vzťahu k úrokom z úveru súd prvej inštancie prijal záver, že tieto predstavujú odplatu alebo cenu

plnenia, tak ako sa to konštatuje v súdnej praxi, avšak povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru počas
celej doby, po ktorú poskytnuté finančné prostriedky neboli vrátené veriteľovi, má svoje limity v tom
zmysle, že táto zásada platí až do tzv. splatnosti úveru. Po zosplatnení úveru nastupujú sankčné úroky z
omeškania. V opačnom prípade, by došlo ku kumulácii nepriaznivého postihu dlžníka ako spotrebiteľa -
teda k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by

spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi konania. Takýto postup je v súlade aj s
§ 497 Obchodného zákonníka platného na území Českej republiky. Keďže jednorazovým zosplatnením
vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované
úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene

spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s
protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege
artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej
zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné
nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne

odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku robí absolútne neplatnou. Vzhľadom na vyslovený názor
súd prvej inštancie žalobu ako neopodstatnenú zamietol v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia
úrokov po zosplatnení úveru dňom 28.4.2012 a ďalej vo výške 10,90 % ročne zo žalovanej sumy od
22.8.2013 do zaplatenia. Žalobcovi priznal len nárok na zaplatenie kapitalizovaných úrokov za obdobie
od 28.2.2012 do 28.4.2012, t.j. za 60 dní, vo výške 10,9 % zo sumy 22.091,52 eur (nezapletená istina

dlhu po odpočítaní súdom nepriznaných poplatkov), čo predstavuje sumu 395,83 Kč. Napokon pokiaľ
išlo o žalovaný úrok z omeškania, súd pri jeho priznaní vychádzal z § 1 nariadenia vlády č. 142/1994
Sb. platného v Českej republike, v znení účinnom do 30.6.2013, preto ho súd zo žalobcom uplatnenej
sumy priznal za obdobie od 28.3.2012 do 27.4.2012 (30 dní) zo sumy 275,63 Kč, ktorú v tomto obdobívyhodnotilvzmysležalobcompredloženýchrelevantnýchčastívýpisuzúverovéhoúčtuzadlžnúsumu(v
období od 28.03.2012 do 1.4.2012 suma vyplýva zo súčtu sumy 11.223,36 Kč ako nezaplatenej istiny po
splatnostiasumy552,-Kčzavyúčtovanépoplatkypoodrátanísumy11.500,-Kč,ktorézhistórieúčtusúd

považuje za neoprávnene účtované poplatky; v období od 2.4.2012 do 27.4.2012 suma vyplýva zo súčtu
sumy 11.223,36 Kč ako nezaplatenej istiny po splatnosti a sumy 1.052,- Kč za vyúčtované poplatky po
odrátaní sumy 12.000,- Kč, ktoré z histórie účtu súd považoval v tomto období za neoprávnene účtované
poplatky) úrok z omeškania vo výške 7,75 % p.a., t.j. sumu 1,76 Kč. Dňa 28.4.2012 žalovaní dlhovali
už sumu 551,63 Kč (po vyúčtovaní zmluvne dohodnutého poplatku 60,- Kč a poistného 216,- Kč), preto

úrok z omeškania vo výške 7,75 % p.a. za tento deň činil 0,12 Kč. A následne za nadväzujúce obdobie
od 29.4.2012 do 21.8.2013 patrí žalobcovi na úrokoch z omeškania vo výške 7,75 % p.a. zo sumy
22.487,35 Kč (22.091,52 + 395,83) suma 2.291,88 Kč. Vyslovil, že súhrnne patrí na kapitalizovaných
úrokoch z omeškania žalobcovi suma 2.293,76 Kč a od 22.08.2013 úroky z omeškania vo výške 7,75
% ročne zo sumy 2.2487,35 Kč do zaplatenia. Vo zvyšku (t.j. nad rámec priznaného) žalobu súd prvej
inštancie zamietol.

5.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdprvejinštanciepodľa§255ods.1C.s.p.avychádzajúc
z pomeru úspechu strán v konaní, keďže žalobca bol úspešný v 57 % z ním uplatneného práva,
po zarátaní úspechu žalovaných v rozsahu 43 % žalobcom uplatneného práva súd prvej inštancie
zaviazal žalovaných na zaplatenie náhrady trov konania v rozsahu rozdielu, t.j. 14 %. Keďže žalovaní

neboli vo väčšine proti nim uplatneného práva úspešní, priznanie náhrady trov konania v ich prospech
neprichádzalo do úvahy.

6. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o zmietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal v zákonnom
stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci v dôsledku čoho došlo k zamietnutiu poplatkov vo výške 12.000,-
Kč a s tým nadväzujúcim príslušenstvom. Domnieva sa, že je zo strany súdu neprípustné, aby spätne
skúmal oprávnenosť poplatkov, ktoré nie sú predmetom podanej žaloby, a to zvlášť za situácie, keď
žalovaníaninevznieslinámietkuprotiichúčtovaniu.Poplatkyniesúneprijateľnouzmluvnoupodmienkou
a nie sú účtované bez akéhokoľvek protiplnenia, pretože boli účtované z dôvodu zasielania upomienok a

výziev. Poplatok ma teda nielen funkciu sankčnú, ale aj funkciu úhradovú za administratívne a technické
úkony,ktorésúspojenésporušovanímpovinnostizostranyžalovaných,ktorétakmusížalobcavynaložiť
nad rámec svojich povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy. Žalovaní podpisom zmluvy vyhlásili, že súhlasia s
obchodnými podmienkami, v ktorých sa súčasne uvádza, že žalobca je oprávnený účtovať žalovanému
za svoje služby poplatky. Náklady so zasielaním upomienok a výziev nie je možné pričítať na ťarchu

žalobcu, keď ten iba reagoval na porušovanie povinností žalovaných. Má za to, že tieto poplatky majú
v bežnom obchodnom styku svoj význam lebo majú motivovať dlžníkov k dodržiavaniu zmluvných
záväzkov, sú bežnou praxou pri všetkých bankových inštitúciách a majú povahu odmeny za konkrétne
služby. V dôsledku toho, že súd zamietol žalobcovi nárok na poplatky, zamietol súčasne zmluvný úrok
z tých súm, ktoré posúdil ako neplatne dohodnuté a súčasne zamietol úrok z omeškania z týchto súm.

Žalobca uviedol, že si je vedomý súdnej judikatúry vo veci zmluvných úrokov účtovaných po zosplatnení,
a preto čo sa týka zamietnutia zmluvného úroku 10,9 % ročne po dátume zosplatnenia, odvolanie do
tejto časti nepodáva. Súčasne podal odvolanie voči súvisiacim trovám, ktoré boli žalobcovi priznané v
poníženej výške. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.),
oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p.,

bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol
odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok
preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli
byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch
uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C.s.p.). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací

súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu
a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.). Po prieskume
napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolacísúd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej
časti vecne správne.

8. Súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto
skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a len na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

9. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, žalobca uplatnil proti žalovaným právo na zaplatenie istiny
34.091,52Kč,kapitalizovanýúrokvsume5.620,85Kč,kapitalizovanýzákonnýúrokzomeškaniavsume
3.469,34 Kč, úrok 10,9 % ročne zo sumy 32.763,52 Kč od 22.8.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania
zo sumy 34.091,52 Kč od 22.8.2013 do zaplatenia vo výške 8,05 % ročne a náhradu trov konania. Súd
prvej inštancie vyhovel žalobe v časti o zaplatenie istiny 22.091,52 Kč, kapitalizovaného úroku v sume

395,83 Kč, kapitalizovaného úroku z omeškania v sume 2.293,76 Kč a úroku z omeškania vo výške
7,75 % ročne zo sumy 22.487,35 Kč od 22.8.2013 do zaplatenia, a táto suma predstavuje žalobcom
uplatnenú sumu pozostávajúcu z istiny 34.091,52 Kč s príslušenstvom zníženú o poplatky za výzvy a
upomienky spolu v sume 12.000,- Kč a príslušné úroky po zosplatnení úveru dňom 28.04.2012 a úroky
vo výške 10,90 % ročne zo žalovanej sumy od 22.8.2013 do zaplatenia..

10. Vzhľadom na obsah a rozsah žalovaným podaného odvolania je predmetom odvolacieho konania
preskúmanie správnosti záverov súdu k zamietnutiu žaloby vo vzťahu k poplatkom vo výške 12.000,-
Kč a k tomu nadväzujúcemu príslušenstvu.

11. Niet akýchkoľvek pochybností, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR uzatvorená
medzižalobcomažalovanýmidňa28.8.2007nazákladektorejsazaviazalžalobcaposkytnúťžalovaným
peňažne prostriedky do výšky 200.000,- Kč je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 ods. 1 a
nasl. Občanskeho zákoníka. Súčasťou predmetnej zmluvy o úvere sú Všeobecné obchodné podmienky
ČSOB v zmysle ktorých je žalobca oprávnený za poskytované bankové služby vyberať poplatky podľa

Sadzobníka poplatkov ČSOB, ktorého aktuálne znenie je k dispozícii v priestoroch pobočiek ČSOB a
na webovej stránke.

12. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vecne správnym záverom súdu prvej inštancie, podľa
ktorého súd posúdil ako neprijateľné pre spotrebiteľa účtovanie takýchto poplatkov. Žalobca si vo vzťahu

k žalovaným vyúčtoval poplatky, ktoré sú predmetom odvolacieho konania predstavujúce finančný
záväzokspotrebiteľazaplnenie,ktorénemápovahukonkrétnejslužby,aktorémupomateriálnejstránke
nebolo dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa pre jeho ekonomický profit. Preto odvolací
súd za neprijateľnú považuje zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za
plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke vôbec dodané nebolo a v skutočnosti slúži záujmom dodávateľa

- žalobcu.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu je účtovanie poplatkov citeľná snaha žalobcu o minimalizovanie
nevymožiteľnosti vlastných pohľadávok a navyšovanie konečného finančného zaťaženia spotrebiteľa
neplniaceho si svoje záväzky, a to v rozpore s účelom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej

najmä v ust. § 52 a nasl. Občanskeho zákonníka. Žalobcom žiadané poplatky predstavujú plnenia,
ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie žalobcu spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno
hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade vo vzťahu k žalovaným) ako poškodzujúce. Preto
s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné

protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.

14. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co/54/2013 zo
dňa 30.9.2013 cit.: ,,Pri rozhodovaní boli správne ako neprijateľné vyhodnotené poplatky za upomienky.
Tieto si totiž žalobca uplatňoval v paušálnej výške po 23,24 Eur za každú zo šiestich upomienok.

Ide o neprimeranú výšku vôbec nezohľadňujúcu skutočné náklady žalobcu spojené s uplatňovaním
pohľadávky. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky predstavujú príslušenstvo pohľadávky, čo je
zrejme z ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky
sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu. Tietonáklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne
uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Za neprijateľné pre
rozpor s inštitútom príslušenstva pohľadávky je potrebné považovať také náklady, ktoré sú stanovené

paušálne bez toho, aby zohľadňovali skutočné výdavky vynaložené na upomienky. Z obsahu listín
predložených samotným žalobcom pritom vôbec nevyplýva, z čoho ma pozostávať suma 23,24 Eur
predstavujúca poplatok za jednu upomienku. Dojednanie umožňujúce žalobcovi účtovať paušálne
poplatky za upomienky bez zohľadnenia skutočných výdavkov s tým spojených je neplatné pre jeho
neprijateľnosť v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy.

15. Podobne rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/587/2015 zo dňa 18.5.2016 cit.: ,,Rovnako
poplatok za upomienku v paušálnej výške nie je možné považovať za akceptovateľnú prax. Aj v
tomto prípade ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je v rozpore s § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. k)
Občianskeho zákonníka, spočívajúcu v neprimerane vysokej sankcii, ktorej výška nie je odôvodnená

nákladmi veriteľa. Poplatok nereflektuje podstatné skutočnosti ako napríklad výška spotrebiteľského
úveru, doba splácania, počet zostávajúcich splátok spotrebiteľa do splnenia záväzku a pod., naopak, je
stanovený pevnou sumou, v danom prípade 25,- Eur, ktorá nie je racionálne odôvodnená. Tento poplatok
je spôsobilý ohroziť ekonomický záujem spotrebiteľa, nakoľko je neúčelný a uvedená podmienka je v
rozpore s ustanoveniami § 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko spôsobuje nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná
podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke
nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Súd považoval za neprijateľné, aby odporkyňa
v postavení spotrebiteľa znášala akékoľvek výdavky navrhovateľa spojené s vymáhaním pohľadávky,
ktoré si navrhovateľ dokonca určil pevnou sumou, čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Výška

poplatku za upomienku je nie len v rozpore s ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľa, ale aj
proti dobrým mravom, keďže výška tohto poplatku nie je ničím odôvodnená, keďže niekoľkonásobne
prevyšuje poštovné, ktoré navrhovateľ v skutočnosti zaplatil. Pokiaľ aj veriteľ má s takouto upomienkou
náklady, ide o jeho vlastné administratívne náklady, ktoré majú byť kryté dojednanou odplatou za
poskytnutý úver, prípadne ktoré môžu byť uplatnené ako príslušenstvo pohľadávky, avšak len vo výške

preukázaných nákladov a nie paušálnou sumou.“

16. Vo vzťahu k výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že správnemu výroku vo veci samej
zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súdom
prvej inštancie považuje odvolací súd za vecne správne a zákonné.

17. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú
spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti, okrem zamietnutia žaloby o zaplatenie úrokov po zosplatnení, ako aj vo výroku o
náhrade trov konania.

18. Na základe uvedených skutočností odvolací súd považuje odvolanie žalobcu voči výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, okrem zamietnutia žaloby o zaplatenie úrokov po zosplatnení,
ako aj vo výroku o náhrade trov konania, za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací
súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutej časti o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, okrem zamietnutia žaloby o zaplatenie úrokov
po zosplatnení, ako aj vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola

skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania a úspešní žalovaní si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili a vychádzajúc z obsahu
spisu im ani v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd
rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznal.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).