Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 1, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317212933
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2317212933.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcov: 1. E. E., narodený
XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, 2. W. E., narodená XX.X.XXXX, bytom E. XXX, proti žalovaným: 1. C.
T., narodený XX.X.XXXX, bytom E. XXX, 2. Y. T., narodená XX.X.XXXX, bytom E. XXX, 3. W. T.,
narodený X.X.XXXX, bytom E. XXX, 4. C. T., narodená X.X.XXXX, bytom E. XXX, o neoprávnené

prisvojenie nebytových priestorov, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k.
35C/39/2017-32 zo dňa 21.8.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalobu odmietol.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 129 ods. 1, 2, 3, 4
Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca 1. na základe skutočností uvedených
v žalobe doručenej dňa 5.6.2017, označenej ako žaloba o neoprávnené prisvojenie nebytových
priestorov, sa domáhal, aby mohol nebytové priestory užívať aj s ostatnými spoluvlastníkmi tak, ako sa

dohodli s tým, že ich dajú do pôvodného stavu alebo si ich odkúpia, aby ani jeden z majiteľov nebol
ukrátený. Uznesením č. k. 35C/39/2017-27 zo dňa 30.6.2017 súd prvej inštancie uložil žalobcovi, aby
v lehote 15 dní od doručenia uznesenia opravil neúplnú žalobu, a to jednoznačným označením strán
sporu na strane žalobcov a žalovaných, doložením návrhu riadne podpísaného žalobcami, prípadne
ich zástupcami a uvedením žalobného návrhu - ako by mal znieť výrok rozhodnutia, vydania ktorého
sa žalobou domáha. Žalobca bol zároveň poučený, že ak žalobu neopraví alebo nedoplní a ak pre

tento nedostatok nebude možné v konaní pokračovať, žalobu odmietne. Podaním doručeným súdu
prvej inštancie dňa 18.7.2017 žalobcovia doplnili žalobu v časti označenia strán sporu, ako aj pôvodne
chýbajúceho podpisu žalobkyne 2.. Pokiaľ však ide o znenie petitu - žalobného návrhu žalobcovia
svoje podanie v požadovanom rozsahu nedoplnili, uviedli, že nebytové priestory chcú užívať tak, ako je
uvedené v uzavretej dohode z 20.1.2011 a preto navrhujú, aby žalovaní tieto priestory dali do pôvodného
stavu.

4. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že z podania žalobcov ani po jeho doplnení
nevyplýva, čoho sa svojou žalobou domáhajú, keďže žalobcovia nesformulovali žalobný petit, ktorý by
mohol predstavovať vykonateľný výrok budúceho súdneho rozhodnutia, pričom opísanie rozhodujúcich
skutočností, ani formuláciu žalobného návrhu, nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (v
tomto prípade dohodu z 20.1.2011). Vzhľadom na to, že žalobcovia svoju žalobu neopravili v súlade s

uznesením, ktorým ich súd prvej inštancie vyzval na odstránenie vád a pre takéto nedostatky nemožno
v konaní pokračovať, súd prvej inštancie takúto žalobu odmietol.5. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia 1., 2. dôvodiac, že nevedeli
v akom rozsahu má byť petit rozpísaný a preto ho dopĺňajú. Navrhujú, aby žalovaní 1., 2. medzi

nebytové priestory (č. 03 kočikáreň) a (č. 04 soc. zariadenie) vymurovali naspäť priečku, ktorú svojvoľne
zbúrali, čím vytvorili väčší priestor, zaviedli spoločnú elektrinu, odstránili plynový kotol zo spoločných
priestorov, aby vybrali garážovú bránu a osadili dvere a okno pôvodnej veľkosti a odovzdali kľúče
všetkým vlastníkom a aby žalovaní 3., 4. zbúrali stenu, ktorou zabrali časť chodby pri pivnici (13-3), čím
oddelili pivnicu od chodby a pridali ju k priestoru (č. 14 očista), vymurovali priečku medzi pivnicou (13-3)

a očistou (14) tak, ako bola pôvodne, vybrali garážovú bránu a dali dvere a okno do pôvodnej veľkosti
a odovzdali kľúče všetkým vlastníkom.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm.

b) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti
(§ 363 Civilného sporového poriadku) a že žalobcovia v odvolaní použili zákonom prípustný odvolací
dôvod (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa

procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné,
v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie

(§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie preskúmavaným
uznesením správne v súlade so zákonom odmietol žalobu žalobcov pre nedostatok, pre ktorý nemožno
v konaní pokračovať, v danom prípade pre nedoplnenie žalobného petitu.

8. Z obsahu spisu bolo zistené, že žalobcovia podali na súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa domáhali
užívania nebytových priestorov s ostatnými spoluvlastníkmi tak, ako sa dohodli s tým, že žalovaní ich
dajú do pôvodného stavu alebo si ich odkúpia. V žalobe žalobcovia neoznačili dostatočne strany sporu,
žalobu nepodpísala žalobkyňa 2. a žaloba neobsahovala žalobný petit, t. j. budúci výrok rozhodnutia

vo veci samej, ktorý musí byť vymedzený tak presne, určito a zrozumiteľne, aby po jeho prevzatí do
výroku rozhodnutia súdu mohol byť prípadne nariadený jeho výkon. Uznesením č. k. 35C/39/2017-27
zo dňa 30.6.2017 súd prvej inštancie vyzval žalobcu 1., aby v lehote 10 dní odo dňa jeho doručenia
odstránil nedostatky žaloby a to konkrétne: aby opravil a doplnil jednoznačné označenie strán sporu
na strane žalobcov a žalovaných, doložil návrh riadne podpísaný žalobcami, prípadne ich zástupcami a

uviedol žalobný návrh - ako má znieť výrok rozhodnutia, vydania ktorého sa žalobou domáha. Podaním
zo dňa 14.7.2017 žalobcovia reagovali na uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 35C/39/2017-27 zo dňa
30.6.2017 a doplnili označenie strán sporu, podpis žalobkyne 2. a uviedli, že chcú užívať nebytové
priestory tak, ako je uvedené v uzavretej dohode z 20.1.2011 a navrhujú, aby žalovaní dali tieto priestory
do pôvodného stavu.

9. Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

10.Podľa§132ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvžalobesaokremvšeobecnýchnáležitostípodania

uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh.11. Podľa § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho
sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto

podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

12. Podľa § 129 ods. 2 Civilného sporového poriadku v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je
podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie
odmietnuť.

13. Podľa § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní
alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní
pokračovať.

14. Každé podanie, ktoré je adresované súdu, musí spĺňať kritéria správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti.

Základnou požiadavkou na formu a obsah podania je, aby podanie malo náležitosti predpísané
zákonom, ak zákon takéto náležitosti upravuje a vyžaduje. Príkladom sú náležitosti žaloby, návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, odvolania. Ak podanie nemá predpísané náležitosti, potom sa jeho
správnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť posudzuje podľa konkrétnych okolností veci, ktorej sa podanie týka
a v súlade s minimálnym štandardom náležitostí každého podania tak, ako sú uvedené v ustanovení

§ 127 Civilného sporového poriadku. Pri podaniach adresovaných súdu sa skúma predovšetkým ich
úplnosťazrozumiteľnosťakovlastnostípísomnéhoprejavuzameranéhonaurčitýúčelvsúdnomkonaní.

15. Povinnosťou súdu vo všeobecnosti je zistiť na začiatku konania, nie až na pojednávaní, čoho
sa žalobca v konaní domáha. Ak podanie adresované súdu nespĺňa kritériá správnosti, úplnosti a

zrozumiteľnosti a nemá všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom, príp. neobsahuje listinné
dôkazy, na ktoré sa žalobca v žalobe odvoláva, sudca alebo poverený zamestnanec súdu má uznesením
vyzvať stranu na odstránenie vád takéhoto podania a na jeho doplnenie. Súčasťou takejto výzvy je aj
poučenie o spôsobe, rozsahu a potrebe opravy alebo doplnenia. Poučenie o oprave alebo doplnení
podania, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť podaním vo veci samej sa v podstate rozlišuje podľa

toho, či ide o spresnenie predmetu konania vyjadreného v žalobnom petite, či ide o opravu alebo
doplnenie údajov o stranách, či ide o splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, alebo či ide o
opravu alebo doplnenie inej náležitosti predpísanej zákonom.

16. Na záver súdu o odmietnutí podania, ktoré by podľa obsahu mohlo byť podaním vo veci samej, musia

byťsúčasnesplnenéviacerépredpoklady,t.j.výzvasúduprostredníctvomuznesenia,náležitépoučenie,
uplynutie určenej lehoty na opravu alebo doplnenie podania, pasivita alebo chybný postup strany pri
realizácii poučenia a záver o tom, že výsledkom je nemožnosť súdu pokračovať v konaní. Náležitosti,
ktoré žaloba (podanie vo veci samej) musí obsahovať, sú presne špecifikované v ustanoveniach §
127 ods. 1, § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku a v prípade, že ich žaloba neobsahuje, súd

sa musí postarať o odstránenie týchto nedostatkov postupom podľa ustanovenia § 129 Civilného
sporového poriadku. Pokiaľ i v súdom určenej lehote strana bola pasívna, resp. neodstránila vady
žaloby, k odmietnutiu jej podania v intenciách ustanovenia § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku
bude možné pristúpiť len za situácie, že existencia nedostatkov je takého charakteru, ktorý bude brániť
súdu pokračovať v ďalšom konaní. Bude tomu tak najmä v prípadoch, ak z obsahu podania nemožno

zistiť, čoho sa žalobca domáha voči žalovanému alebo ak neobsahuje uvedenie skutočností, z ktorých
odvodzuje svoje právo, ktorého ochrany sa domáha, a to aspoň v takom rozsahu, aby bolo možné
posúdiť totožnosť vecí.

17. Údaj o tom, čoho sa žalobca domáha (tzv. žalobný návrh), musí byť presný, určitý a zrozumiteľný.

Súd totiž musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože, s výnimkou prípadov uvedených
v ustanovení § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nesmie stranám prisúdiť viac, než čoho sa
domáhajú, ani stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované. Presný, určitý a
zrozumiteľný žalobný návrh nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí žaloby, ale je aj nevyhnutným
predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali

právne účinky, ktoré žalobca sledoval podaním žaloby.

18. V danej veci z obsahu podania žalobcov (zo žaloby v spojení s doplnením žaloby) nebolo súdu
prvej inštancie zrejmé, čoho sa žalobcovia domáhajú, teda aký je žalobný návrh. Žalobcovia totiž podoplnení žaloby žiadali o umožnenie užívania nebytových priestorov tak, ako je uvedené v dohode zo
dňa 20.1.2011 a ich uvedenie do pôvodného stavu. V odvolaní proti napadnutému uzneseniu navrhovali,
aby žalovaní 1., 2. medzi nebytové priestory (č. 03 kočikáreň) a (č. 04 soc. zariadenie) vymurovali naspäť

priečku, ktorú svojvoľne zbúrali, čím vytvorili väčší priestor, zaviedli spoločnú elektrinu, odstránili plynový
kotol zo spoločných priestorov, aby vybrali garážovú bránu a osadili dvere a okno pôvodnej veľkosti a
odovzdali kľúče všetkým vlastníkom a aby žalovaní 3., 4. zbúrali stenu, ktorou zabrali časť chodby pri
pivnici (13-3), čím oddelili pivnicu od chodby a pridali ju k priestoru (č. 14 očista), vymurovali priečku
medzi pivnicou (13-3) a očistou (14) tak, ako bola pôvodne, vybrali garážovú bránu a dali dvere a okno

do pôvodnej veľkosti a odovzdali kľúče všetkým vlastníkom.

19. Súd má v zásade skúmať žalobu len po formálno - procesnej stránke, nie však formalisticky, v
tom zmysle, či žaloba obsahuje potrebné náležitosti z hľadiska ich formy, t. j. nie z pohľadu, či sú tieto
náležitosti aj obsahovo správne. To, či je skutkový stav vymedzený dostatočne, resp. či sú na jeho
preukázanie označené relevantné dôkazy, je predmetom konania vo veci samej v procese dokazovania.

Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena sa totiž premieta do meritórneho rozhodnutia, ale
nie je dôvodom na odmietnutie žaloby. Výnimkou materiálneho prieskumu žaloby je posúdenie toho,
čo žalobca žalobou sleduje (petit), nakoľko súd musí vziať do úvahy, aby bol petit žaloby presný a
dostatočne určitý z pohľadu materiálnej vykonateľnosti.

20. V prejednávanej veci sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že podanie žalobcov
bolo neúplné, pre ktorý nedostatok nebolo možné v konaní pokračovať. Z podania žalobcov (zo žaloby i
doplnenia žaloby), resp. z ich celkového kontextu, totiž nevyplýva, čoho sa žalobcovia domáhajú, resp.
neobsahovalo zrozumiteľne a presne formulovaný žalobný návrh. Ani po doplnení formulácie žalobného
návrhu v odvolaní nemožno konštatovať, že uplatnený nárok žalobcov bol vyjadrený tak, že spĺňal

požiadavku materiálnej vykonateľnosti rozsudku, ktorá podmienka je splnená vtedy, ak je možné žalobný
návrh prevzatý do výroku rozsudku vykonať niektorým zo spôsobov exekúcie. Nedostatky žaloby teda
žalobcovia jednoznačne neodstránili a z právneho hľadiska je zjavné, že ich žaloba nespĺňa požiadavky
správnosti a úplnosti. Správne preto súd prvej inštancie rozhodol, keď žalobu žalobcov odmietol.

21. Z porovnania textu žalobného návrhu uvádzaného žalobcami s vyššie uvedenými zákonnými
ustanoveniami odvolací súd zastáva názor, že za takejto situácie boli splnené procesným predpisom
stanovené podmienky na odmietnutie podania s ohľadom na záver odvolacieho súdu uvedený v
odseku 20. tohto rozhodnutia, keď podľa odvolacieho súdu je žalobcami uvádzaný žalobný návrh
nevykonateľný. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v

zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

22. Pre úplnosť odôvodnenia odvolací súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni žalobcom v uplatnení
si svojich práv na súde novým podaním (žalobou), ktorá bude spĺňať všetky zákonné náležitosti. Za
týmto účelom majú žalobcovia tiež možnosť využiť napríklad právne služby advokáta, ktorý je odborne

spôsobilý na vypracovanie takéhoto podania a aj na prípadné zastupovanie v konaní pred súdom.

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).