Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 22, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoE/84/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415201971
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415201971.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu
JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa
a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnej: E. U., F.. X.XX.XXXX, T.
XXX XX P. R. X, o vymoženie 19,47 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Kežmarok č. k. 3Er/120/2015-19 zo dňa 29.5.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V dôvodoch uznesenia uviedol, že oprávnený podal dňa 25.3.2015 návrh na vykonanie exekúcie

proti povinnému pre vymoženie pohľadávky priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodcovským
rozsudkom sp. zn.: 3C/996/2009 z 8.3.2010. K návrhu priložil ako prílohu fotokópiu vyššie uvedeného
rozhodcovského rozhodnutia a (po výzve súdu) aj poistnú zmluvu č.: XXXXXXXXXX z 28.8.2008,
vrátane Všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007, uzavretú
medzi oprávneným a povinným. Exekučný poriadok ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení
poverenia povinnosť preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so

zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe
možnéexekúciuvykonať,tedačituniesútakézákonnéustanovenia,ktorébybránilivykonaniuexekúcie
na základe tohto exekučného titulu. Tieto zákonné ustanovenia pritom môžu mať rozmanitý charakter,
pričom môže ísť aj o ustanovenia, ktoré ustanovujú povinnosť exekučného súdu skúmať aj materiálnu
správnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s právom.
Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t. j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia,

návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal z vnútroštátnych
právnych noriem, ako aj z noriem európskeho práva. V tejto súvislosti poukázal na smernicu Rady 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nadobudla účinnosť dňa
21.4.1993 (ďalej len "smernica"). Vzhľadom na skutočnosť, že súd podrobil exekučný titul preskúmaniu
jehozákonnosti,skúmal,čiexekučnýtitulspĺňaformálneamateriálnepredpokladynajehovykonanieav
záujme práva oprávneného na vyjadrenie sa k prejednávanej veci zaslal oprávnenému výzvu na zaujatie

procesného stanoviska v tejto veci, kde oprávnenému uviedol, v čom môže spočívať odlišné právne
posúdenie tejto veci, najmä pokiaľ ide o posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských. Vyššie uvedená
zmluva spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy, preto súd je toho názoru, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ. Súčasťou uvedenej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky
pôvodného oprávneného, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký
počet spotrebiteľov. Následne v ustanovení § 53 ods. 3 OZ sa ďalej len demonštratívne (zákonodarca

použil slovo "najmä") uvádza, čo konkrétne možno považovať za takéto neprijateľné podmienky. Súd
teda, keďže ide len o príkladmý výpočet neprijateľných podmienok, môže označiť za neprijateľnú aj inúzmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou je podľa názoru exekučného
súdu, aj ustanovenie vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy, ktoré (v rámci dojednanej rozhodcovskej

doložky - časť osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 spoločne s časťou XV. Všeobecných poistných
podmienok - Rozhodcovské konanie) od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní, pričom jedine poisťovňa (ako oprávnený) má výlučné právo poveriť osobitnú
právnickú osobu zriadením alebo výberom rozhodcovského súdu, zriadením stáleho rozhodcovského
súdu, alebo vytvorením rozhodcovského súdu ad hoc s rozhodovaním troma fyzickými osobami -

rozhodcami. Správnosť tohto právneho názoru exekučného súdu potvrdzuje aj zákonodarca, keď v
neskoršie účinnom znení § 53 OZ (od 1.1.2008) medzi tzv. neprijateľné podmienky (do ich zákonného
len demonštratívneho výpočtu v § 53 OZ pod písm. r/) zaradil aj túto neprijateľnú podmienku. Rovnako
Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení sp. zn.: 3CoE 29/10 zo dňa 5.5.2010 vyslovil názor, že "súdu
nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu
zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona." Rozhodcovská doložka je teda

neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka
(ako každá neprijateľná zmluvná podmienka), sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností
z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom (rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od
neprijateľnej rozhodcovskej doložky.) Súd ďalej poukazuje na to, že cieľom rozhodcovskej zmluvy

je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné
strany delegovali takúto právomoc. Často sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe
rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s
ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská

doložka v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich
súčasť spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľ je osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam. Má sa za to, že za daných okolností
ide o vzťah fakticky nerovnovážny, nakoľko existuje oprávnená obava, že slabšia strana si svoj osud

v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať.
Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k
záveru, že v danom prípade by uznanie a výkon vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku bolo
v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Exekučný súd je toho názoru, že vyššie
uvedená rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná

a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Je
nespochybniteľné, že neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a
povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Vzhľadom na tieto
skutočnosti súd podľa ust. § 44 ods. 2 EP žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú
vecnú nesprávnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce z § 44

ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“). Podľa jeho názoru dospel súd prvého stupňa na základe
nesprávne zisteného skutkového stavu k nesprávnemu rozhodnutiu v merite veci. Namietal, že vec
nesprávne posúdil, keď vyslovil, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a
je neplatnou, rovnako, ak tvrdí, že rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná. Poukázal na
to, že predložil dôkaz - záznam o požiadavkách a potrebách klienta, na základe ktorého preukázal

individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky. Poukázal tiež na to, že súd prvého stupňa odňal
oprávnenému možnosť konať pred súdom, keď viedol konanie ex offo, pričom v rozpore s judikatúrou
ESD, ale i Ústavou SR čl. 48 ods. 2, porušil právo na kontradiktórne konanie. Ďalej dospel súd prvého
stupňa k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď pri rozhodovaní neúplne zohľadnil Smernicu
93/13/EHS. Namietal, že vydaním predmetného uznesenia, došlo k porušeniu zákona č. 233/1995 Z. z.

a zákona č. 385/2000 Z. z., ako aj Ústavy SR. Poukázal na to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné.

4. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal vec podľa Občianskeho
súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predodňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol
účinnosť 1.7.2016 a odvolania žalobcu boli podané pred týmto dátumom. V prípade žalobcu ide teda
o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a teda z

hľadiska princípu legitímneho očakávania i právnej istoty je treba jeho odvolania prejednať podľa právnej
úpravy účinnej v čase, kedy tieto boli podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú
právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou
súčasťouprincípovprávnehoštátuzaručenéhovčl.1ods.1ÚstavySR.Súčasťouprincípuprávnejistoty
a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia

právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny
predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu, alebo
niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny
status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval
a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne
postavenie nadobudnuté v minulosti. Odvolací súd teda preskúmal napadnuté uznesenie bez toho, aby

nariadil odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané
súdom prvej inštancie. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.).
Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do
tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne

uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1,3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

5. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

6. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil,

je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval
oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011
najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu

rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej

okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“ Obdobne porov. aj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

7.Zobsahuspisujezrejmé,žeúčastnícidňa27.8.2008uzatvorilipoistnúzmluvu,pričomjejsúčasťtvorili
Všeobecné poistné podmienky. Právna úprava poistných zmlúv je v Občianskom zákonníku obsiahnutá
v ôsmej časti.

8. Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

9. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy vychádzajúc z tohto ustanovenia je to, že je pre spotrebiteľa
vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva
uzatvorenásoprávnenýmtútocharakteristikuspĺňa.SúčasťouzmluvybolibezakýchkoľvekpochybnostíVšeobecné poistné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre
veľký počet spotrebiteľov.

10. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky (časť XV. Všeobecných poistných podmienok), sa všetky
spory zo zmluvy mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto
zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo Všeobecných poistných podmienkach
inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na

základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom pre udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

11. Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej
doložky v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci
len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu

už raz dohodnutému vo Všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní
nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania povinným mala stratiť platnosť časť XV. Všeobecných
poistných podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by povinný
osobitné zmluvné dojednania podpísal alebo nie, jeho povinnosťou vyplývajúcou zo Všeobecných
poistných podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia

sporov vo Všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno
označiť inak ako za zavádzajúcu a mätúcu.

12. Navyše je potrebné dodať, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky sa má vykladať v súlade s
cieľom smernice, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá

vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice EHS/93/13).

13. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali

takúto právomoc. Často krát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na

rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v
závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne
na mieste.

14. Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si povinný osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.
Rozhodcovská doložka tak, ako bola obsiahnutá, či už vo Všeobecných poistných podmienkach, alebo v

osobitných zmluvných dojednaniach, totiž rozhodcovské konanie upravovala ako výlučný prostriedok na
riešenie všetkých vzájomných sporov a nárokov z poistenia. Takéto výlučné dojednanie riešenia sporov
v rozhodcovskom konaní je neprijateľné.

15. Obč. zák. účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v § 53 ods. 4 písm. r/ považuje aj dojednanie

vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, zmluvná podmienka v štandardnej
formulárovej zmluve uzatvorenej po 31.12.2007 alebo vo Všeobecných podmienkach inkorporovaných
v zmluve, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej

vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom. Obč. zák. s takýmito neprijateľnými
podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v § 53 vždy spája sankciu neplatnosti.16. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho
priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka

ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej
neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení
neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory,

ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov),
akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

17. Nedôvodnými sú i námietky odvolateľa spochybňujúce kontradiktórnosť konania. V súvislosti s tým

poukazuje odvolací súd na stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/2014 cit.:
„Pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného
poriadku) sa môžu primerane uplatniť ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vzťahujúce sa na
dokazovanie.Akexekučnýsúdpripreskúmavanížiadostiexekútoranaudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie vychádza aj z iných listín (či iných dôkazov,) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods.

2 Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia) a
na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť
sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod na
vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pre ústavnú konformnosť konania ako celku postačuje,

ak je oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní.“

18. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu, nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1, 2
O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

20. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).