Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 19, 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 24Csp/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717200032
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7717200032.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce v právnej veci žalobkyne: W. proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,

so sídlom Pribinova č. 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 81104 Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej voči žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.01.2017 domáhal aby súd určil, že Dohoda
o zrážkach zo mzdy, zo dňa 22.12.2010 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná.

2. Žalobu odôvodnila tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č.
8300033172 na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal žalovaný poskytnúť žalobcovi úver
vo výške 600,- Eur. Žalobca sa zaviazal žalovanému vrátiť v celkovej výške sumu 1.350,30 Eur a
následne mu bol žalovaným automatický revolving. Zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
ktorý je najčastejší predávajúci za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom

spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Zmluva o úvere nie je založená z
individuálne dojednaných podmienok. Ide o typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch
a obsahuje formulárové znenia zmluvných ustanovení. Zmluva o úvere je v rozpore s viacerými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva je koncipovaná tak, že nezabezpečuje
rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v
zmysle Občianskeho zákonníka. Na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom
úvere uzatvorili zároveň dňa 22.12.2010 žalobca so žalovaný Dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle

Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej
pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia
o právnych úkonoch. Musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku
dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala.
Dohodaozrážkachzomzdyneobsahovalapredovšetkýmvýškupohľadávky,ktorámábyťzabezpečená,
popisuje len možný spôsob jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a teda
neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy

musí byť zabezpečená pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne
prejaviť vôľu, uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku.
Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občiansko-právnych vzťahoch vrátane zmluvných vzťahoch
majú rovnaké postavenie zmluvné strany. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie vo vzťahu nadriadenostia neprislúcha mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú
sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Predmetná dohoda o zrážkach zo
mzdypredstavujeformulárovúzmluvu,ktoránebolaindividuálnedojednaná.Svojimobsahomspôsobuje

značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda navrhovateľa. Pri
uzatváraní dohody dlžník, spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku, toho ktorého druhu zabezpečiť dohodou
o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Zároveň žalobca uvádza, že pokiaľ mal od žalovaného získať úver
musel sa podrobiť vopred určenej a sformulovanej zmluvnej podmienke o zabezpečení pohľadávky
formou dohody o zrážkach zo mzdy bez toho, aby táto podmienka s ním bola individuálne dohodnutá.

Žalobca taktiež uviedol, že podľa jeho názoru vykonávanie zrážok zo mzdy dochádza k zásahu do
majetkového práva žalobcu bez vydania súdneho rozhodnutia. Výkon zrážok zo mzdy je v rozpore
s právom EU a je principiálne neprípustné, aby sa využíval tento problémový zabezpečovací inštitút.
Naliehavý právny záujem žalobca preukazoval existenciou aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty
medzi žalobcom a žalovaným, ktorým je ohrozenie jeho právneho postavenia a to predovšetkým v
otázke rozsahu plnenia žalobcu v prospech žalovaného. Rozsah plnenia si podľa názoru žalobcu určuje

žalovaný vo svojej žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy bez súdneho preskúmania, či je tento nárok
oprávnený a v súlade so zmluvou o úvere.
3. Tunajší súd nariadil pojednávanie na deň 19.06.2017. Následne súd zistil, že sa nedostavila
žalobkyňa. Rovnako nie je prítomná ani žalovaná. Čo sa týka neprítomnosti žalobkyne na pojednávaní
súd konštatuje, že táto síce ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a to telefonicky dňa 19.6.2017,

pričom súd však konštatuje, že ako dôvod sa uvádza úmrtie blízkeho príbuzného. O uvedenom
dôvodenaktorommalobyťpostavenéargumentačneospravedlneniežalobkynezpojednávanianijakým
spôsobom nepreukázala, ani nedoložila. Rovnako súd k uvedenému konštatuje, že vzhľadom na úmrtie
blízkeho príbuzného nie je konštatované u akého príbuzného sa jedná, to znamená či sa vôbec jedná
o blízku osobu v zmysle Občianskeho zákonníka, resp. kedy sa má smútočný obrad konať. Či to má

byť v čase pojednávania, pred pojednávaním, alebo po pojednávaní. Z vyššie uvedeného dôvodu súd
konštatuje, že takýto dôvodu na odročenie pojednávania u žalobkyne neuznáva a to aj vzhľadom na ust.
§ 183 CSP kedy zo strany žalobkyne nebola súdu preukázaná existencia dôležitého dôvodu potrebného
preodročeniepojednávania.Zároveňsúdkonštatuje,ženebolprocesnýpriestoroboznámiťstranu,resp.
túto stranu žalobkyne upovedomiť o skutočnosti, že ňou uvedený dôvod nepovažuje súd za dôležitý.

Toto ospravedlnenie prišlo telefonicky, tesne pred pojednávaním, pričom samotná žalobkyňa neuviedla
v predmetnom ospravedlnení ani telefónne číslo, ani elektronickú adresu na ktorej by ju bolo možné
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania v zmysle ust. § 183 ods. 4 CSP,
pričom túto povinnosť je ukladá priamo zákon a to procesný predpis. Následne z potvrdenia obce Dolné
Klčovo doručeného súdu dodatočne dňa 20.06.2017 vyplynulo, že žalobkyňa vo svojom ospravedlnení

uviedla nepravdivé údaje a nejednalo sa o úmrtie blízkeho príbuzného ale jednalo o osobu s ktorou bola
v priateľskom vzťahu. Z tohto potvrdenie taktiež nie je zrejmé, kedy sa pohreb konať mal, teda v akej
hodine. Súd z týchto dôvodov prejednal vec v neprítomnosti žalobkyne. Žalovaný sa z prítomnosti na
pojednávaní ospravedlnil a súhlasil aby vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti.
4. Podľa článku 3 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s

Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách
a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu

a zmyslu podľa odseku 1.
5. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), Žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností
strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.
6. V zásade v danej je potrebné poukázať na samotný mediis rebus, ktorý nachádzame pri hľadaní
racio legis ustanovenia § 137 CSP, ktorý je v čase rozhodovania ešte „čerstvým procesným prepisom“,
ktorý sa aplikuje jeden kalendárny rok. Pri správnom pochopení ust. § 137 zistíme, že význam ust. §

137 CSP nie je len deskriptívny (opisný) ale predovšetkým normatívny (určujúci podmienky prípustnosti
podania tohto ktorého typu žaloby), teda vymenúva podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. Z
gramatického výkladu možno usúdiť, že ust. § 137 CSP uvádza demonštratívny výpočet. Z neho možno
vyvodiť možnosť podania aj „inej žaloby“ procesným predpisom neuvedenej viď. § 139 ods. 3 OZ, §151o ods. 3 OZ, § 290 ods. 2 OBZ atď. Napriek uvedenému je potrebné bez výhrady poukázať na racio
legis v ust. § 137 CSP.
7. Citujme v uvedenom aj dôvodovú správu, ktorá jasne a zrozumiteľne hovorí: „Záujmom zákonodarcu

bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a
iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.“
8. Z vyššie uvedeného môžeme vyvodiť, že prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti musí
vyplývať in concreto z osobitného predpisu najmä z hmotného práva, inak je táto žaloba neprípustná.
Hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak že rozhodnutie neznie ani na splnenie

povinnosti ani na deklaratórne určenie existencie práva alebo právnej skutočnosti. napr. neplatnosť
pr. úkonu pri pracovnom pomere, neplatnosť výpovede z nájmu bytu, neplatnosť uznesenia valného
zhromaždenia, neplatnosť dražby atď.
9. V danom prípade má sa podať žaloba na určenie práva, nie žaloba na určenie právnej skutočnosti.
Uvedené vyvodzujeme z dôvodu, že zmluvy, iné právne úkony, ich existencia, či platnosť, sú právnymi
skutočnosťami podľa ust. § 2 ods. 1 OZ.

10. Zároveň súd považuje za potrebné dodať, že samotný petit nevykazoval také vady, ktoré by dôvodili
postup súdu podľa ust. §129 CSP a to z dôvodu, že žaloba a petit boli jasné a určité. Súd strane sporu
nemôže uznesením na odstraňovanie vád podania určovať čo má žalovať a ako má žalovať. Ak je žaloba
vadná súd pristupuje k odstraňovaniu jej vád, pokiaľ sa však žalobca rozhodne žalovať takú skutočnosť,
ktorúmuprávnyporiadokSRčiužhmotnoprávnealeboprocesne(akojetovtomtoprípade)neumožňuje

musí znášať v kontradiktórnom konaní následok v podobe zamietnutia žaloby.
11. Súd jasne a zrozumiteľne uviedol v odseku č. 10 prečo nemožno žalovať tak ako žalobca žaluje,
respektíve ako sa má žalovať (ako má znieť petit žaloby, teda správne procesné uplatnenie práva) podľa
nového procesného kódexu. Zároveň súd dodáva, že týmto rozhodnutím sa nejedná o res judicata a
žalobu môže žalobca podať opätovne.

12. Na záver je potrebné dodať, že ustanovenie § 137 v písm. c) je deklaratórnym výrokom ("či tu
právo je/ nie je") a v písm. d) hoci sa tak nejaví, konštitutívnym výrokom (určenie právnej skutočnosti
a nie určenie, či právna skutočnosť nastala alebo nenastala, či tu je / nie je) - napríklad nahradenie
prejavu vôle. Pri tomto súdom uvedenom výklade by mal byť prípustný taký petit, ktorý nadväzuje na
hmotnoprávny režim, nezakladá zneužitie práva, ale naopak naplnenie práva na súdnu ochranu, pri

citlivom zvážení racio legis CSP.
13. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti toho rozhodnutia a
žalobu zamietol.
14. Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
15. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
16. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bol zamietnutá,

preto mu súd voči žalobkyni priznal nárok na 100 % náhradu trov konania, o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho

súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§
362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods.1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písmenom a) až h), ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
(§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov.