Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 17, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816202809
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816202809.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátkousosídlomvMalinove,Slnečná765/3protižalovanému:Q.O.,narodenýXX.XX.XXXX,trvale
bytom V. XXX/X, XXX XX Z. o zaplatenie 10,89 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 10,89 EUR s príslušenstvom
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.02.2014. Žalovaná suma celkom

357,17 EUR predstavovala istinu vo výške 10,89 EUR, úrok vo výške 39,15% ročne za obdobie od
06.02.2014 do 23.02.2016 v sume 157,46 EUR, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne za obdobie od
28.01.2015 do 23.02.2016 v sume 9,27 EUR, poplatok vo výške 146,55 EUR, zmluvnú pokutu vo výške
33,- EUR, spolu s úrokom vo výške 39,15 % ročne zo sumy 10,89 EUR od 24.02.2016 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10,89 EUR od 24.02.2016 do zaplatenia. Zároveň
žalobca žiadal trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX z 05.02.2014 žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 300,- EUR

a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu vo výške 146,55 EUR
a úrok vo výške 117,45 EUR spolu celkovú čiastku 564,- EUR. Odplata predstavovala sumu 146,55
UER čo predstavovalo RPMN vo výške 88% , úrok vo výške 39,15% je vyčíslený v sume 117,45 EUR.
Žalovaný sa zaviazal celkovú čiastku 564,- EUR zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 47,- EUR vždy
k 27. Kalendárnemu dňu v mesiaci od 27.02.2014. Z uvedenej čiastky uhradil len 94,- EUR , porušil
podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere , nedodržal dohodnutý splátkový kalendár, stratil výhodu
poskytnutých splátok a dlh sa stal splatným 28.01.2015.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním z 24.06.2016, doručeným súdu dňa 06.07.2016. So
žalobou nesúhlasil, tvrdil, že žalobcovi ide o to, aby svoju pôžičku preplatil, vždy pritom so žalobcom
komunikoval, v súčasnej dobe spláca pôžičku v malých splátkach. Stará sa o 2 maloleté deti, pričom
manželka na ich výživu neprispieva, sumu 10,89 EUR uhradí tento mesiac, ale príslušenstvo sa mu zdá
príliš vysoké s úrokmi. Uviedol, že je to úžerníctvo.

3. Žalobca a právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie neustanovili, neprítomnosť na ňom
ospravedlnili a z dôležitého dôvodu ho odročiť nežiadali, preto súd vo veci konal a rozhodol v
neprítomnosti žalobcu.4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 05.02.2014, s dohodou o plnení v splátkach zo dňa 05.02.2014, so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru z čl. 5 spisu, s výpisom žalobcu z Obchodného

registra, s vyjadrením zamestnávateľa o výške vykonaných zrážok zo mzdy na predmetnom úvere a s
ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Dňa 05.02.2014 strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 304603468, predmetom ktorej
bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému v sume 300,- EUR. Celkové náklady spotrebiteľa
boli 264,- EUR, celková čiastka splatná spotrebiteľom 564,- EUR, s úrokom vo výške 39,15 % ročne
v sume 117,45 EUR a administratívnym poplatkom 146,55 EUR. S termínom konečnej splatnosti
27.01.2015, a výškou RPMN 88 %. S priemernou výškou RPMN 50,91 %. Celkovú čiastku 564,- EUR

sa žalovaný zaviazal podľa Dohody o plnení v splátkach z 05.02.2014 splácať v mesačných splátkach
po 47,- EUR po dobu 12 mesiacov vždy do 27. dňa v mesiaci od 27.02.2014. Na splatenie úveru
poukázal žalovaný zrážkami zo mzdy sumu 486,17 EUR, čo je zrejmé z listinného dôkazu predloženého
žalovaným v spise na čl. 46. V článku 07. Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru
bola medzi zmluvnými stranami dojednaná zmluvná pokuta v sume 33,- eur pre prípad, že žalovaný

nezaplatí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Žalovaný nepoprel uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalobcom dňa 05.02.2014. Úver v sume
300,- EUR použili spolu s manželkou na bežný chod domácnosti, žiadal žalobu zamietnuť, keď predložil
listinný dôkaz vyhotovený účtovníčkou zamestnávateľa HBP , a.s. z 15.02.2017, že na tomto úvere

formouzrážokzomzdyzaplatil486,17EURazostatokje312,25EUR.Ďalejuviedol,žejesamoživiteľom
a stará sa o dve maloleté deti, text zmluvy ani dohody o zrážkach nemal možnosť ovplyvniť, boli vopred
predpripravené. Žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

6. Po právnej stránke súd žalobu posúdil podľa týchto zákonných ustanovení:

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku
dňu 05.02.2014, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom;

Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia;

Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y);d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do

príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je

neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 544 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

7. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 05.02.2014 strany sporu uzavreli zmluvu o

spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov
žalovanému v sume 300,- EUR, ktoré sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 47,- EUR po dobu
12mesiacovvždydo27.dňavmesiaciod27.02.2014.Zmluvnýúrokpredstavoval39,15%ročne,RPMN
88%apriemernáhodnotaRPMN50,91%.Konečnásplatnosťúveruboladojednanánadňa27.01.2015.
Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnutie úveru odplatu v sume 264,- EUR. Celkom sa zaviazal

zaplatiť sumu 564,- EUR, z ktorej jeho celkové náklady predstavovali sumu 264,- EUR tvoriacu odplatu v
sume 146,55 EUR a zmluvný úrok v sume 117,45 EUR. Na splatenie úveru poukázal k 15.02.2017 sumu
486,17 EUR, čo je zrejmé z potvrdenia účtovníčky súčasného zamestnávateľa žalovaného v spise na
čl. 46. V článku 07. Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru bola medzi zmluvnými
stranami dojednaná zmluvná pokuta v sume 33,- eur pre prípad, že žalovaný nezaplatí celkovú čiastku

úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalovanému bol poskytnutý úver v sume
300,- EUR, na splatenie ktorého už zaplatil sumu 486,17 EUR. Úver považuje súd za bezúročný a bez
poplatkov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádza žalobca údaj o RPMN 88,00 %, pričom tvrdí, že
výška RPMN sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru . Rovnaký text o RPMN uvádza žalobca aj v dohode o

plnení v splátkach, kde však uvádza už údaj o RPMN 263,64 %. Uvedená praktika žalobcu ako veriteľa
pri určení tak dôležitého údaju ako je RPMN nemôže v žiadnom prípade požívať právnu ochranu. Veriteľ
navodzuje naoko stav, že dlžník môže splatiť úver aj jednorazovo najneskôr do 27.01.2015, keď RPMN
predstavuje 88 %. Zároveň však dohoduje plnenie v splátkach, pričom porušenie splátok sankcionuje
poplatkom za výber splátky v hotovosti, resp. zánikom dohody o splátkach od počiatku. Je nepochybné,

že iné podmienky splácania úveru sú pri splatení úveru jednorazovo, keď spotrebiteľ má dostatok času
na to, aby aj v posledný deň dohodnutej úhrady zaplatil plnenie naraz, a iné podmienky splácania
úveru sú pri postupnom splácaní, keď musí každý mesiac splácať veriteľovi dohodnutú mesačnú
splátku. Ak mal teda žalovaný povinnosť splácať dlh v splátkach, bol údaj o RPMN uvedený v
zmluve 88 % uvedený nesprávne, v nižšej výške a teda v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie §

11 ods. 1 citovaného zákona upravuje mechanizmus sankcionovania veriteľa aj pre prípad nesprávne
uvedenéhoúdajuoRPMN,pričomjehozmyslomjeodradiťveriteľaodporušovanianiektorýchdôležitých
zákonných povinností. V danej veci súd ďalej konštatuje, že zmluva neobsahuje riadne a určito uvedený
údaj o splatnosti úveru, o jednotlivých splátkach, ich splatnosti, počte splátok. Vzhľadom na uvedenésúd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca poskytol úver v sume 300,- EUR
a žalovaný uhradil do 15.02.2017 sumu 486,17 EUR nie je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na
splatenie istiny už žiadnu sumu. Na základe uvedeného aj vo zvyšku žalovaného nároku tzv. známeho

úroku 157,46 EUR, známeho úroku 9,27 EUR , poplatku vo výške 146,55 EUR, úroku vo výške 39,15%
ročne zo sumy 10,89 EUR od 24.02.2016 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 10,89 EUR od 24.02.2016 do zaplatenia je žaloba s poukazom na vyššie uvedené nedôvodná.
Naviac dojednanie zmluvných úrokov vo výške 39,15 % ročne súd považuje za neplatné dojednanie
podľa § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka a v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide

o zmluvnú pokutu 33,- EUR, túto uplatňuje žalobca zrejme s poukazom na bod 07. Všeobecných
podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli na tom,
že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- EUR. Podľa názoru
súdu uvedené dojednanie obsiahnuté vo VPP nemôže žalovaného ako spotrebiteľa zaväzovať.
V zmluve o spotrebiteľskom úvere sa nachádza predformulovaný text, podľa ktorého žalovaný bol

oboznámený so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje
sa ich dodržiavať. Tento text je upravený mimoriadne malým, veľmi ťažko čitateľným písmom. Žalobca
nepreukázal, že žalovaný ako spotrebiteľ bol riadne oboznámená s obsahom VPP v čase akceptácie
a uzatvárania zmluvy, či bola osobitne upozornený na dojednanie o zmluvnej pokute a či mal možnosť
toto zmluvné dojednanie ovplyvniť, ak žalovaný vo výpovedi namietal, že takúto možnosť ovplyvniť

text zmluvy nemal. Z uvedeného dôvodu súd nepovažuje vzhľadom na mechanizmus dojednania
zmluvnej pokuty za platné zmluvné dojednanie, preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol (§ 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Súd žalobcovi nepriznal ani úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v konaní nepreukázal, že na
tento úrok z omeškania má nárok, keď do konania nepredložil žiadny splátkový kalendár ani iný dôkaz,

z ktorého by bolo zrejmé kedy a ktorou splátkou sa žalovaný dostal do omeškania a či žalobcovi nárok
na uplatnený úrok z omeškania vznikol alebo nevznikol. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno ani
do čo zosplatnenia poskytnutého úveru ako aj dôvodnosti žalovanej sumy istiny a jej príslušenstva, aj
preto súd žalobu žalobcu zamietol.

8. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej CSP)
tak, že rozhodol o nároku na náhradu trov konania. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný,
ktorý si však žiadne trovy neuplatnil, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

9.Rozsudok bol vypracovaný v predĺženej lehote podľa § 223 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym

uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.