Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 10, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24Csp/192/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117220708
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117220708.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so

sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom v
Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: M. V. S., J..XX.X.XXXX, Y. G. I. H.F., M. XXX/XX, v konaní o
zaplatenie 489,91 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 489,91 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 408,23 EUR od 10.3.2015 až do zaplatenia, zo sumy 62,80 EUR od 10.4.2015 až do
zaplatenia a zo sumy 18,88 EUR od 12.5.2015 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Priznáva žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (pôvodné obchodné meno Intrum Justitia Slovakia s.r.o.) sa žalobou zo dňa 15.8.2017
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažného plnenia, špecifikovaného vo výroku
tohto rozsudku.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že jeho právny predchodca, spoločnosť Slovak Telekom a.s. so
sídlom v Bratislave uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej boli

žalovanému poskytnuté elektronické komunikačné služby, ktoré boli predmetom zmluvy. Žalovaný svoju
povinnosť podľa zmluvy nesplnil, pretože cenu za poskytnuté služby neuhradil.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. V priebehu konania, počnúc od 17.2.2018, žalobca zmenil obchodné meno z Intrum Justitia Slovakia
s.r.o. na Intrum Slovakia s.r.o.

5. Podľa ust. § 297 písm.b) zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.ust. § 297
písm.b) CSP, vzhľadom k tomu, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové

tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.8. Z písomnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom a.s.,
so sídlom v Bratislave, Karadžičova10, IČO: 35 763 469 a žalovaný uzavreli dňa 30.1.2015 zmluvu o
poskytovaní verejných služieb podľa zákona č.351/2011 Z.z. elektronických komunikáciách, predmetom

ktorej bol záväzok spoločnosti Slovak Telekom poskytovať elektronické komunikačné služby v rozsahu
podmienok špecifikovaných v tejto zmluve, ako aj záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu za
poskytovanie služieb podľa zmluvy. Cena za poskytnuté služby bola dojednaná odkazom na Cenník
spoločnosti, ktorý spolu so Všeobecnými podmienkami predstavovali neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Zmluva bola uzavretá na neurčitý čas. Žalovanému bolo k SIM karte pridelené tel.č. XXXXXXXXX.

Žalovaný si zvolil aktiváciu rôznych služieb v rámci programu Happy XL NAJ.

9. Súd ďalej zistil, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. faktúrou zo dňa 22.2.2015, splatnou dňa 9.3.2015
vyúčtovala žalovanému za fakturačné obdobie od 22.1.2015 do 21.2.2015 cenu za poskytnuté služby
vo výške 408,23 EUR, faktúrou zo dňa 22.3.2015, splatnou dňa 9.4.2015 vyúčtovala žalovanému za
fakturačné obdobie od 22.2.2015 do 21.3.2015 cenu za poskytnuté služby vo výške 62,80 EUR a

faktúrou zo dňa 22.4.2015, splatnou dňa 11.5.2015 vyúčtovala žalovanému za fakturačné obdobie od
22.3.2015 do 21.4.2015 cenu za poskytnuté služby vo výške 18,88 EUR. Spolu bola vyúčtovaná suma
489,91 EUR.

10. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. ako postupca dňa

5.8.2016 postúpila na spoločnosť žalobcu ako postupníka pohľadávku voči žalovanému, uplatnenú v
tomto konaní.

11. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou
o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej

sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

12. Podľa ust. § 43 ods.1 citovaného zákona, podnik má právo

a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

13. Podľa ust. § 43 ods.12 citovaného zákona, účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ
verejných elektronických komunikačných služieb a žalovaný ako užívateľ týchto služieb uzavreli zmluvu
o poskytovaní verejných služieb. Zmluvu bolo potrebné posúdiť podľa právnej úpravy v zmysle zákona
č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd konštatoval, že

zmluva bola uzavretá platne, keďže obsahuje všeobecné náležitosti požadované zákonom pre právne
úkony ( ust. § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj osobitné podstatné náležitosti predpísané v
zákone o elektronických komunikáciách.

15. Z vyššie citovaného ust. § 43 ods.1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva,

že poskytovateľ má právo na zaplatenie ceny poskytnutej služby. Povinnosť žalovaného zaplatiť cenu
poskytnutej služby v súlade so zmluvou vyplýva z vyššie cit.ust. § 43 ods.12 písm.b) zákona o
elektronických komunikáciách, ako aj zo zmluvy a Všeobecných podmienok a Cenníka, tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaný bol povinný hradiť cenu poskytnutých služieb v jednotlivých
zúčtovacích obdobiach, vyúčtovanú faktúrami, v lehote splatnosti faktúr. Súd mal za preukázané, že

cena poskytnutých služieb za zúčtovacie obdobia od 22.1.2015 do 21.4.2015 bola riadne vyúčtovaná a
žalovaný mal podľa faktúr zaplatiť sumu spolu vo výške 489,91 EUR.16. Keďže žalovaný dôvod ani rozsah uplatnenej sumy nenamietal a ani nepreukázal, že by cenu,
vyúčtovanú vyššie uvedenými faktúrami uhradil, súd ho zaviazal na zaplatenie celej uplatnenej
pohľadávky vo výške 489,91 EUR.

17. Žalobca sa popri istine domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa,
nasledujúceho po splatnosti faktúr až do zaplatenia.

18. Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj

dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dostal

sa do omeškania a žalobcovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať
úroky z omeškania. Začiatok omeškania sa odvíja od momentu splatnosti dlhu. Žalobca si uplatnil
úroky z omeškania správne, počnúc dňom, nasledujúcim po splatnosti faktúr. Súd preto žalobe vyhovel.
Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit.ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z.,
v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,05 %; po zvýšení o 5 percentuálnych bodov
jej výška činí 5,05 % ročne. Žalobca si výšku úrokov uplatnil v rozsahu, ktorý dovoľuje právny predpis.
Súd preto žalobe vyhovel.

21. Podľa ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

22. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

23. V danej veci nebolo sporné a žalobca preukázal, že žalovanú pohľadávku od pôvodného veriteľa
nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca je teda v tomto konaní aktívne vecne

legitimovaný.

24. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

26. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania proti žalovanému

v rozsahu 100 %.

27. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá

Exekučného poriadku).