Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 7, 2016

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 2C/137/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5909204758
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Klukoš

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2016:5909204758.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Branislavom Klukošom v spore žalobcov v 1. rade: O. K., nar.

X.X.XXXX, bytom I. G. XXXX/XX, X., v 2. rade: O. K., nar. XX.X.XXXX, bytom I. G. XXXX/XX, X., v 3.
rade: P. G. K., nar. XX.X.XXXX, bytom I. G. XXXX/XX, X., v 4. rade: W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G.
XXXX/XX, X., v 5. rade: P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G. XXXX/XX, X., všetci právne zastúpení JUDr.
Miroslavom Lehotským, advokátom so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému:
Alojz Illés - ILLI TRANZ, s miestom podnikania Zemné č. 712, IČO: 33795916, o náhradu nemajetkovej
ujmy spôsobenej trestným činnom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 1.rade náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške

10.000,- eur, žalobkyni v 2.rade náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 5.000,- eur, žalobcom
v 3. až v 5.rade náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch každému vo výške 5.000,- eur, a to všetko v
lehote do 30 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Súd žalobu žalobcov v 1. až v 5.rade vo zvyšnej časti zamieta.

Žalobcom v 1. až v 5.rade súd priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.9.2009 sa žalobcovia v 1. až v 5. rade prostredníctvom

svojho právneho zástupcu domáhali, aby súd uložil žalovaným v 1. až v 3. rade (okrem žalovaného
boli v priebehu konania sporovými stranami aj spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. so sídlom
Dostojevského rad 4, Bratislava a Z. Z., nar.XX.X.XXXX, avšak pred začatím pojednávania konaného
dňa 14.3.2012 žalobcovia v 1. až v 5.rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobrali žalobu voči
žalovanému v 1. rade v celom rozsahu späť. Z tohto dôvodu súd uznesením konanie voči žalovanému
v 1. rade zastavil, pričom žalovanému v 1. rade náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ sa týka Z. Z.,
označeného ako žalovaný v 3.rade Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.zn. 7Co/328/2012-287 zo dňa

28.10.2013 žalobu voči nemu zamietol) povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v 1. rade
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 20.000,- eur a žalobcom v 2. až v 5. rade každému
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 10.000,- eur a náhrady trov tohto konania.

2.Žalobcovia v 1. až v 5. rade svoju žalobu po skutkovej stránke odôvodnili tým, že dňa 18.12.2006
v čase okolo 05.20 hod. žalovaný v 3. rade Peter Paldia, ako vodič viedol nákladné motorové vozidlo
zn. Volvo F12, ev. č. NZ 648 AZ s návesom značky Lecitrailer, ev. č. NZ 599 YE po Bystrickej ceste v

obci Ružomberok, pričom v kilometri 51.900 pri čerpacej stanici Spektrum v Ružomberku v dôsledku
nevenovania sa vedeniu vozidla a neprimeranej rýchlosti odzadu narazil pravou prednou časťou vozidla
do pred ním jazdiaceho cyklistu P. K., nar. XX.XX.XXXX - manžela žalobkyne v 1. rade a otca žalobcov
v 2. až v 5. rade, ktorý pri uvedenej dopravnej nehode utrpel zranenia, ktorým na mieste podľahol.3.Konanie žalovaného v 3. rade bolo v zmysle trestného rozsudku Okresného súdu v Ružomberku č. k.
8T/77/2007 zo dňa 19.9.2007, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 3.10.2007, kvalifikované

ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona, za čo bol žalovaný v 3. rade
odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov, ktorého výkon súd podmienečne odložil a
uložil mu probačný dohľad, pričom určil skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní troch rokov s tým,
že mu bol zároveň uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 42
mesiacov a povinnosť zúčastniť sa v skúšobnej dobe na rekvalifikačnom kurze. Uvedeným rozsudkom

bolo jednoznačne ustálené, že jediným vinníkom dopravnej nehode je žalovaný v 3. rade - Z. Z..

4.Prevádzateľom motorového vozidla zn. Volvo F12, ev. č. NZ 648 AZ a návesu značky Lecitrailer ev. č.
NZ 599 YE bol v čase dopravnej nehody žalovaný v 2. rade - Alojz Illés - ILLI TRANZ, so sídlom Zemné
712, IČO: 33795916, ktorý bol zároveň zamestnávateľom žalovaného v 3. rade a pre ktorého žalovaný
v 3. rade ako vodič v čase dopravnej nehody plnil pracovné úlohy.

5.Podľa rozsudku okresného súdu č. k. 8T/77/2007 zo dňa 19.9.2007 boli žalobcovia ako poškodení
odkázaní s nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie s odôvodnením, že škoda
spôsobená trestným činom vznikla pri plnení pracovných úloh a postavenie poškodeného v takomto
konaní môže mať len zamestnávateľ a že poškodená tretia osoba môže v takom prípade uplatňovať

svoje nároky len voči zamestnávateľovi u ktorého bol páchateľ v dobe spáchania trestného činu
zamestnaný.

6.Žalobcovia si svoje nároky na náhradu škody riadne a včas uplatnili v trestnom konaní, a to už počas
prípravného konania.

7.Žalovaný v 2. rade mal uzatvorené povinné zmluvné povinné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného v 1. rade Allianz - Slovenskej poisťovni, a.
s.. Číslo poistnej zmluvy na nákladné motorové vozidlo ev. č. NZ 648 AZ je 8080042362/2005 a číslo
poistnej zmluvy na náves ev. č. NZ 599 YE je 8080042362/00011. Poistná udalosť bola podľa údajov

žalovaného v 1. rade nahlásená dňa 5.9.2007.

8.Podľa § 15 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom
znení, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok

na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.

9.Vzhľadom na uvedené ustanovenie zákona o povinnom zmluvnom poistení označili žalobcovia Allianz
- Slovenskú poisťovňu, a. s., ako žalovaného v 1. rade a uplatnili svoje nároky tiež voči nemu. Avšak
vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia nemajú bližšiu vedomosť o poistnom vzťahu medzi žalovaným

v 1. rade a žalovaným v 2. rade a jeho charaktere, z opatrnosti si svoje nároky uplatňujú aj voči
prevádzkovateľovi motorového vozidla - Alojzovi Illésovi - ILLI TRANZ, ako žalovanému v 2. rade.

10.Žalobcovia si niektoré nároky na náhradu škody uplatnili riadne a včas žalobou podanou Okresnému
súdu v Ružomberku dňa 30.1.2008. V konaní 5C/42/2008 Okresný súd Ružomberok rozsudkom zo

dňa 20.5.2008 v spojení s konaním 5Co/252/2008 Krajského súdu v Žiline bola žalobcom priznaná
pozostalostná úrazová renta za obdobie od 18.12.2006 do 31.12.2007 na sumu 1,085,44,- eur (32.700, -
Sk), žalobkyni v 2. rade suma 861,18,- eur (25.944, -Sk), žalobkyni v 3. rade suma 861,18,- eur (25.944,
-Sk), žalobkyni v 4. rade suma 861,18,- eur (25.944, -Sk), žalobcovi v 5. rade suma 861,18,- eur
(25.944, -Sk) a od 1.1.2008 do budúcna žalobkyni v 1. rade suma 87,40,- eur (2.633,- Sk) mesačne,

žalobcovi v 5. rade suma 69,34,- eur (2.089,- Sk) mesačne a náhrada nákladov spojených s pohrebom
na sumu 1.161,79,- eur (35.000,- Sk) a vecná škoda vo výške 132,78,- eur (4.000,- Sk) a náhrada trov
konania za právne služby.

11.Právoplatný rozsudok Krajského súdu v Žiline 5Co/252/2008 žalovaný v 1. rade napadol dovolaním

z dôvodov, že priznanie satisfakcie v pravidelných mesačných splátkach popiera zmysel a podstatu
priznaného nároku. Vec bola vedená pred dovolacím súdom - Najvyšším súdom Slovenskej republiky
pod sp. zn. 4Cdo/168/2009, pričom tento dňa 14.6.2009 uznesením odložil vykonateľnosť rozsudku
Krajského súdu v Žiline.12.Okresný súd Ružomberok uznesením sp. zn. 2C/137/2009 zo dňa 30.9.2009 návrh žalobcov v 1. až
v 5. rade na prerušenie konania zamietol, konanie zastavil, pričom o trovách konania rozhodol tak, že

žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

13.Proti uvedenému uzneseniu podali žalobcovia v 1. až v 5. rade prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 6Co/9/2010 napadnuté
uznesenie Okresného súdu Ružomberok zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Krajský

súd v Žiline v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že rozhodnutie okresného súdu bez toho, aby
sa podrobne oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 5C/42/2008 bolo
predčasné, je nutné, aby si okresný súd ustálil, čoho sa navrhovatelia domáhali v konaní sp. zn.
5C/42/2008, a to akého nároku a voči ktorým osobám, následne sa oboznámil s podaným dovolaním a
opätovne vyhodnotil, či sa navrhovatelia v tomto konaní skutočne domáhali iba nároku na náhradu škody
v zmysle § 448 Občianskeho zákonníka a či rozsudok okresného súdu v tejto veci (pokiaľ rozhodol o

priznaní nemajetkovej ujmy) s ich žalobným návrhom korešponduje alebo nie a či práve tieto okolnosti
(nesúlad návrhu s výrokom rozsudku) nie sú predmetom dovolacieho konania, ktoré by potom následne
odôvodňovali aj možnosť prerušenia tohto konania do právoplatného skončenia konania o podanom
dovolaní. Okrem toho sa okresný súd dostatočne nevyporiadal s tým prečo zastavil konanie aj vo vzťahu
k odporcovi v 3. rade s poukazom na ustanovenie § 159 ods. 3 OSP, t. j. že o nároku navrhovateľov voči

jeho osobne bolo už právoplatne rozhodnuté, nakoľko z rozsudku okresného súdu vydaného v konaní
5C/42/2008 nevyplýva, že by odporca v 3. rade bol účastníkom tohto konania. Napadnuté uznesenie
okresného súdu je v tejto časti nepreskúmateľné.

14.Okresný súd Ružomberok uznesením sp.zn. 2C/137/2009-44 zo dňa 12.7.2010 konanie prerušil až

do právoplatného skončenia konania o dovolaní, ktoré bolo podané voči rozsudku Krajského súdu v
Žiline sp.zn. 5Co/250/2008 zo dňa 24.3.2009 v konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok pod
sp.zn. 5C/42/2008. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 28.8.2010.

15.Okresný súd Ružomberok uznesením sp.zn. 2C/137/2009-51 zo dňa 26.7.2011 v konaní pokračoval,

nakoľko došlo k právoplatnému skončeniu konania o dovolaní.

16.Okresný súd Ružomberok rozsudkom sp.zn. 2C/137/2009-245 zo dňa 13.6.2012 zaviazal (Z. Z. -
pôvodne označený ako žalovaný v 3.rade) k povinnosti zaplatiť žalobkyni v 1.rade náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 10.000,- eur a ostatným žalobcom v 2. až v 5.rade každému 5.000,- eur na

ich účty, žalobu žalobcov v 1. až v 5.rade voči Z. Z. vo zvyšnej časti zamietol, žalobu žalobcov v 1. až
v 5.rade voči žalovanému (pôvodne označenému ako žalovanému v 2.rade) v celom rozsahu zamietol,
žalobcom v 1. až v 5.rade náhradu trov konania nepriznal, pričom o trovách konania žalovaného v 2. a
v 3.rade si vyhradil rozhodnutie do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

17.Proti uvedenému rozsudku podali žalobcovia v 1. až v 5.rade prostredníctvom svojho právneho
zástupcu ako aj Z. Z. odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.zn.
7Co/328/2012-387 zo dňa 28.10.2013 rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti Z. Z. zaplatiť
nemajetkovú ujmu žalobkyni v 1.rade vo výške 10.000,- eur a žalobcom v 2. až v 5.rade každému vo
výške 5.000,- eur zmenil tak, že žalobu žalobcov v 1. až v 5.rade voči žalovanému v 3.rade v tejto

časti zamietol. Výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu žalobcov v 1. až v 5.rade voči žalovanému
v 3.rade zamietol sa nedotkol, rozsudok okresného súdu v časti o zamietnutí povinnosti žalovaného
v 2.rade zaplatiť žalobkyni v 1.rade nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- eur a žalobcom v 2. až v
5.rade vo výške 5.000,- eur a vo výroku o trovách konania zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil na ďalšie
konanie, pričom rozsudku okresného súdu v časti o zamietnutí povinnosti žalovaného v 2.rade zaplatiť

nemajetkovú ujmu žalobkyni v 1.rade vo výške 10.000,- eur a žalobcom v 2. až v 5.rade každému
vo výške 5.000,- eur sa nedotkol. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline vyplynulo, že v
prejednávanom spore na základe vykonaného dokazovania okresný súd ustálil, že žalovaný v 2.rade
je zamestnávateľom žalovaného v 3.rade, ktorý v čase trvania pracovného pomeru spôsobil dopravnú
nehodu, pri ktorej došlo k usmrteniu P. K.. V čase spôsobenia škody vykonával prácu ako zamestnanec

pre žalovaného v 2.rade ako zamestnávateľa. V tejto súvislosti sa odvolací súd na rozdiel od okresného
súdu stotožnil s argumentáciou žalobcov v 1. až v 5.rade o riešení otázky určenia subjektu zaťaženého
povinnosťami vyplývajúcimi z (neoprávneného) zásahu do ich práv na ochranu osobnosti. Vychádzajúc
z § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a analogicky z ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka.Právna úprava ochrany osobnosti (§ 11 až 16 Občianskeho zákonníka) neobsahuje osobitné riešenie
problematiky zásahu vykonaného právnickou osobou. Je preto plne primerané právne posúdenie tejto
otázky prostredníctvom ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Jedná sa totiž o právnu úpravu

obsahom i účelom najbližšiu vzťahom vznikajúcim pri zásahu do práv na ochranu osobnosti právnickou
osobou. V tejto súvislosti zároveň platí zásada, podľa ktorej, ak neoprávnený zásah do osobnosti bol
spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou k realizácii činnosti tejto právnickej osoby, je
určujúcim existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu činnosti takejto osoby, v týchto
prípadoch občiansko-právne sankcie podľa § 13 Občianskeho zákonníka postihujú samotnú právnickú

osobu, práve v zmysle uvedenej analógie. Pokiaľ teda okresný súd ustálil, že v čase vzniku dopravnej
nehody, pri ktorej došlo k usmrteniu P. K., Z. Z. (pôvodne označený ako žalovaný v 3.rade) vystupoval
ako zamestnanec žalovaného v 2.rade pri plnení pracovných úloh pre žalovaného v 2.rade, je tam
vymedzená súvislosť s činnosťou žalovaného v 2.rade. Následne však nesprávne ustálil, že žalovaný
v 2.rade nie je pasívne vecne legitimovaný účastníkom prejednávajúcej veci, naopak žalovaný v 2.rade
(Alojz Illés - ILLI TRANZ) ako právnická osoba, prostredníctvom povereného zamestnanca žalovaného

v 3.rade zasiahla do osobnostných práv žalobcov v 1. až v 5.rade. Týmto krajský súd na rozdiel od
okresného súdu dospel k záveru, že žalovaný v 3.rade nie je pasívne vecne legitimovaný účastníkom
v konaní, preto rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo vo vzťahu k žalovanému v 3.rade
žalobnému návrhu žalobcov v 1. až v 5.rade vyhovené, tento zmenil tak, že v tejto časti žalobný návrh
zamietol.

18.Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru potom následne rozsudok okresného súdu vo vzťahu
k žalovanému v 2.rade z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z toho titulu nedostatočne
zistenéhoskutkovéhostavuzrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Tým,žesúdprenedostatokpasívnej
legitimácie žalobný návrh voči žalovanému v 2.rade zamietol, nezaoberal sa úvahou o primeranosti

požadovanej satisfakcie žalobcami voči jeho osobe. V tejto súvislosti chýbajú skutkové zistenia o určenie
výšky zadosťučinenia v peniazoch. V tomto prípade sa musí rozhodnutie súdu opierať o konkrétne
a preskúmateľné hľadiská prejednávanej veci (musí prihliadať napríklad v intenzite, povahe, spôsobu
neoprávneného zásahu, k charakteru a rozsahu zasiahnutej hodnoty osobnosti k trvaniu a šíreniu
majetkovej ujmy, ako aj k samotnej osobe škodcu). Predovšetkým je potrebné rešpektovať zásadu

primeranosti posudzovaného zadosťučinenia. Vo vzťahu k žalovanému v 2.rade sa týmito hľadiskami
vychádzajúc z svojho právneho názoru okresný súd nezaoberal a tieto nehodnotil. Krajský súd preto
rozsudok v napadnutom výroku, pokiaľ žalobný návrh žalobcov bol voči žalovanému v 2.rade zamietnutý
vo výške zaplatenia nemajetkovej ujmy 10.000,- eur žalobkyni v 1.rade a 5.000,- eur každému zo
žalobcov v 2. až v 5.rade zrušil. Zároveň súd zrušil aj výrok o trovách konania pre žalobcov v 1. až

v 5.rade a rozhodnutie, že o trovách konania žalovaného v 2.rade bude rozhodnuté do 30 dní po
právoplatnosti veci samej.

19.Okresný súd Ružomberok uznesením sp.zn. 2C/137/2009 zo dňa 3.2.2014 priznal Z. Z. náhradu
trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 966,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške

1.059,07 eur, na ktoré zaviazal žalobcov v 1. a až v 5.rade v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku
tohto rozsudku na účet pôvodného právneho zástupcu žalovaného v 3.rade.

20.Okresný súd Ružomberok ako súd prvej inštancie rozhodol pôvodne podľa ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov), tento však stratil

účinnosť 30.6.2016 a účinnosť nadobudol nový Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z.). Súd
prvej inštancie preto pri svojom postupe aplikoval už novú právnu úpravu s tým, že účinky procesných
úkonov, ktoré nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostali zachované (§ 470 ods.
2 Civilného sporového poriadku). V intenciách odôvodnenia zrušujúceho rozsudku preto súd opätovne
vytýčil termín pojednávania, pričom na pojednávaní konanom dňa 7.9.2016 súd konal v neprítomnosti

žalobcov v 2. až v 5.rade, ktorí mali doručenie predvolania na pojednávanie vykázané prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, ako aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania na
pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom e-mailom doručeným súdu dňa 5.9.2016 požiadal o
odročenie pojednávania z objektívneho dôvodu, z ktorého sa nemohol pojednávania zúčastniť. S
poukazomkuskutočnosti,žežalovanýnešpecifikovalosobnýdôvodaneuviedolaniďalšídôležitýdôvod,

súd pojednávanie neodročil a pojednával v neprítomnosti žalovaného.

21.Právny zástupca žalobcov v 1. až v 5.rade uviedol, že sa v podstate stotožnili s rozsudkom tunajšieho
súdu, ktorý bol vynesený 13.6.2012 a s týmto súhlasia. Požiadal, aby súd rozhodol rovnako. Mal za to, žepočas doterajšieho priebehu sporu boli vykonané všetky potrebné dôkazy, ktoré boli sporovými stranami
navrhované. Zo strany súdu boli dodržané všetky procesné ustanovenia i podľa starého procesného
predpisu i podľa nového Civilného sporového poriadku. Z tohto dôvodu preto žiadal, aby súd rozhodol

rovnako a priznal žalobcom v 1. až v 5.rade trovy konania.

22.V rámci dokazovania sa súd opätovne oboznámil s obsahom spisu a doterajšieho dokazovania,
pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

23.Pôvodne žalovaný v 3. rade dňa 18.12.2006 v čase o 05.20 hod. ako vodič viedol nákladné motorové
vozidlo značky Volvo F12 evidenčné číslo NZ 648 AZ s návesom značky Lecitrailer evidenčné číslo NZ
599 YE po Bystrickej ceste v Ružomberku, pričom v kilometri 51.900 pri čerpacej stanici Spektrum v
Ružomberku v dôsledku nevenovania sa vedeniu motorového vozidla a neprimeranej rýchlosti odzadu
narazil pravou prednou časťou vozidla do pred ním jazdiaceho cyklistu P. K., nar.XX.XX.XXXX - manžela
žalobkyne v 1. rade a otca žalobcov v 2. až 5. rade, ktorý pri uvedenej dopravnej nehode utrpel zranenia,

ktorým na mieste podľahol. Na základe rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 8T/77/2007 zo
dňa 19.9.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 3.10.2007, súd uznal žalovaného
v 2. rade za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a/ Trestného zákona,
za čo mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov, ktorého výkon mu súd podmienečne uložil
a zároveň mu uložil probačný dohľad, pričom mu určil skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 3

rokov s tým, že mu zároveň uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na
dobu 42 mesiacov a povinnosť zúčastniť sa v skúšobnej dobe na rekvalifikačnom kurze. Prevádzateľom
motorového vozidla značky Volvo F12 a návesu značky Lecitrailer bol v čase dopravnej nehody žalovaný
v 2. rade, ktorý bol zamestnávateľom žalovaného v 3. rade a pre ktorého žalovaný v 3. rade ako vodič
v čase dopravnej nehody pracoval. V rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 8T/77/2007 zo

dňa 19.9.2007 boli žalobcovia v 1. až v 5. rade ako poškodení odkázaní s nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie. Podanou žalobou si žalobcovia v 1. až v 5. rade prostredníctvom svojho
právneho zástupcu teda uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku spôsobenia smrti
manželovi a otcovi.

24.Podľačlánku17ods.1MedzinárodnéhopaktuoobčianskychapolitickýchprávachaMedzinárodnom
pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (Vyhláška MZV 120/1976 Zb. v znení
neskorších predpisov) nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do
rodiny, domova alebo korešpondencie ani útokom na svoju česť a povesť. Každý má právo na zákonnú
ochranu proti takým zásahom alebo útokom.

25.Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb. v znení neskorších predpisov každý má právo na rešpektovanie
svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

26.Podľa článku 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.) každý má
právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

27.Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

28.Podľa § 11 Občianskeho zákonníka Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

29.Podľa§13ods.1Občianskehozákonníkafyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

30.Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.31.Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

32.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

33.Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za

škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

34.Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

35.Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcov v 1. až v 5.rade
voči žalovanému je dôvodná čo do základu. V zmysle § 11 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba
právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj
súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Koncepcia inštitútu ochrany osobnosti predstavuje
právne záruky pre nerušenú realizáciu osobnosti fyzických osôb vo vzťahu k ostatným subjektom

s rovným právnym postavením. Ochrana osobnosti zakladá právo, ktorého zmyslom je ochrana a
rešpektovanieosobnostifyzickejosobyajejindividuálnejintegrityakopodmienkypredôstojnúexistenciu
a celkovo slobodný rozvoj jednotlivca. Občiansky zákonník právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby
upravuje ako jednotné právo, ktorého úlohou je v občianskoprávnej oblasti zabezpečiť rešpektovanie
osobnosti fyzickej osoby a jej všestranného slobodného rozvoja. Ochrana práva na súkromie zahŕňa

širokú oblasť týkajúcu sa súkromného života ako aj intímnej sféry vnútorného myšlienkového či
citového života človeka. Týka sa života v rodine, vzťahu k inej osobe, s ktorou je v úzkom citovom,
priateľskom alebo úprimnom vzťahu. K zásahom do súkromia dochádza v dôsledku zásahu do cti a
dôstojnosti. Zodpovednosť za neoprávnený zásah do práva fyzickej osoby je na ochranu jej osobnosti
založená na objektívnom princípe. Na strane pôvodcu neoprávneného zásahu sa nevyžaduje existencia

subjektívneho predpokladu vo forme zavinenia. Sankcie podľa § 13 Občianskeho zákonníka nemôžu
byť vylúčené dôkazom takzvaného ospravedlňujúceho omylu. Dobrá viera nevylučuje neoprávnenosť
(protiprávnosť) zásahu ako objektívne existujúceho faktu. Zodpovednosť za neoprávnený zásah do
práva fyzickej osoby na ochranu jej osobnosti nastupuje nezávisle a bez ohľadu na existenciu zavinenia.
V zmysle ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky takýchto
zásahov, aby jej bolo dané aj primerané zadosťučinenie. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia pokiaľ by sa
nezdalo dostačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Právny nárok v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je možné vnímať ako formu

absolútnejsatisfakcieoprávnených,aleskôrakovšeobecnégestospravodlivosti,úctykľudskémuživotu
a čiastočného zmiernenia nenapraviteľných nezvoliteľných a svojou intenzitou s akýmkoľvek výsledkom
súdneho sporu neporovnateľných životných následkov žalobcov v emocionálnej oblasti. Zavinená smrť
blízkej osoby (manžela, otca) preto vzhľadom k vzájomným úzkym a pevným sociálnym, citovým,
morálnym a kultúrnym väzbám predstavuje vážnu nemateriálnu ujmu pre rozvíjanie a napredovanie

osobnosti pozostalého tak, že môže byť kvalifikovaná ako ujma znižujúca jeho dôstojnosť, či vážnosť
spoločnosti. V danej veci predstavoval zásah do práva na ochranu súkromia a rodinného života žalobcov
v 1. až v 5. rade mimoriadny veľmi hlboký a nenapraviteľný následok. Žalobcovia v 1. až v 5. rade
pred smrťou nebohého tvorili plnohodnotnú fungujúcu rodinu so sociálnymi a citovými väzbami. Smrť
manžela a otca ich nečakane tragickým spôsobom zasiahla a nenávratne pretrhla silné citové a iné

väzby. Žalobcovia v 1. až v 5. rade stratili možnosť ďalšej realizácie a rozvoja rodinného života so svojimi
manželom a otcom, stratili živiteľa rodiny, otca, manžela, partnera. S poukazom na uvedené skutočnosti
preto súd ustálil, že žaloba o náhradu nemajetkovej ujmy je dôvodná.

36.Základ nároku žalobcov bol preukázaný právoplatným súdnym rozhodnutím vydaným v trestnom

konaní, ktorým bol súd viazaný. Vecná pasívna legitimácia v konaní bola daná len u žalovaného,
keďže sa jednalo o neoprávnený zásah spôsobený niekým, kto bol vedome použitý právnickou
osobou na plnenie činnosti tejto právnickej osoby a použitá fyzická osoba v rámci svojho poverenia.
Občianskoprávna zodpovednosť podľa § 13 postihuje právnickú osobu (analogicky podľa ustanovenia§ 853 v spojení s § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pri určení osoby zodpovednej za nemajetkovú
ujmu, ktorú utrpela na svojej osobnosti fyzická osoba, je potrebné pripustiť analogické použitie § 420
ods. 2 Občianskeho zákonníka (rozsudok NS ČR sp.zn. 30Cdo/999/2007). V konaní bolo nesporné a

listinnými dôkazmi aj preukázané, že žalovaný v 3.rade v čase predmetnej udalosti bol zamestnancom
žalovaného, vykonával na základe pokynu zamestnávateľa príkaz na jazdu, pričom bola daná miestna
časová a vecná súvislosť s plnením pracovných úloh žalovaného v 3.rade. Subjektom zodpovednosti
(nositeľom hmotnoprávnej povinnosti) v danom prípade bol žalovaný, ktorý použil žalovaného v 3.rade
k realizácii svojej činnosti ako právnickej osoby, v dôsledku čoho občianskoprávna sankcia postihuje

samotnú právnickú osobu, teda žalovaného (rozsudok NS ČR 30Cdo/73/2003).

37.Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch, táto je určovaná základnými zákonnými kritériami,
a to predovšetkým závažnosťou vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosťami, za ktorých k porušeniu
práva došlo. Smrť ako absolútna strata predstavuje sama o sebe závažný zásah do práva na ochranu
osobnosti,pričomspôsobujeťažképsychickérozpoloženieavprípadefungujúcejrodinymázanásledok

dlhotrvajúcu nemožnosť vyrovnať sa so stratou blízkeho človeka napriek plynutiu času. Následky
protiprávneho konania v danom prípade nebolo možné preto odstrániť morálnou satisfakciou ako ani
vyslovením viny v trestnom konaní. Bolo potrebné prihliadnuť na intenzitu, rozsah a trvanie zásahu pri
zohľadnení vzťahu žalobcov ako manželky a detí k zomrelému otcovi po preukázaní všetkých väzieb,
ktoré existovali v čase zásahu do práv na ochranu osobnosti. V konaní boli preukázané silné sociálne,

morálne a citové putá, ktoré boli vytvorené v rámci súkromného rodinného života žalobcov. Z nečakanej
traumatickejšokujúcejudalostiprežívaližalobcoviav1.ažv5.radepocitybolesti,úzkosti,smútku,straty,
možnosti viesť so svojím otcom ďalší plnohodnotný rodinný život. Protiprávnym konaním žalovaného
došlo k nenávratnej deštrukcii týchto medziľudských vzťahov.

38.Súd pri hodnotení okolností prípadu prihliadol na druh protiprávneho konania aj k zavineniu. Žalovaný
v 3. rade v dôsledku nevenovania sa vedeniu vozidla a neprimeranej rýchlosti odzadu narazil pravou
časťou vozidla do nebohého P. K.. Základnou povinnosťou žalovaného v 3. rade bola povinnosť venovať
dostatočnú pozornosť vedeniu motorového vozidla a prispôsobiť rýchlosť jazdy povahe a stavu cestnej
komunikácie, pričom tieto povinnosti žalovaný v 3. rade ako vodič porušil.

39.Pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd zobral do úvahy tú skutočnosť, že majetkové
pomery sporových strán nie sú rozhodujúce pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Je potrebné
vychádzať zo skutočnosti, že charakter spôsobnej ujmy vyžaduje spolupodieľať sa na uvedenej strate
žalobcov adekvátnym spôsobom. To znamená zmierniť ujmu žalobcov v maximálnej možnej miere.

V rámci úvahy o výške náhrady bol súd limitovaný povahou a druhom nároku žalobcov, keďže ide o
originárne neodôvodnené právo v osobnostnej sfére žalobcov. Žalovaný je súkromným podnikateľom,
v spise sú založené niektoré z jeho daňových priznaní k dani z príjmov (napríklad podľa daňového
priznania za rok 2011 mal žalovaný základ dane 7.721,- eur). Súd vychádzal zo závažnosti vzniknutej
ujmy ako aj z okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. V

prípade dopravnej nehody, ktorej následkom bola smrť manžela a otca žalobcov v 1. až v 5. rade,
teda došlo k nenapraviteľnému, traumatickému a tragickému zásahu do osobnostných práv žalobcov,
jedná sa o nepriaznivý následok vysokej intenzity trvania a rozsahu ako aj šírky jeho pôsobenia.
Žalovaný v 3. rade spôsobil smrť človeka v produktívnom veku, ktorý mal založenú plnohodnotnú
fungujúcu rodinu. Smrťou otca a manžela došlo nielen k silným citovým a sociálnym otrasom, ale aj

k nenavrátiteľnému následku. Nebohý zabezpečoval všetky potreby rodiny. Jeho smrťou došlo aj k
poklesu životnej úrovne rodiny a ďalším nenapraviteľným dôsledkom. Súd pri určovaní výšky náhrady
nemajetkovej ujmy vychádzal aj z aktuálnej judikatúry v požadovanej oblasti, ako aj so skutočností,
že sa jednalo o početnú rodinu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu
pre ľudské práva v Štrasburgu (prípad Kontrová proti Slovenskej republike zo dňa 31.5.2007, kde

bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 25.000,- eur v dôsledku zásahu do súkromného
rodinného života). Ďalej v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp.zn. 6C/67/2004 bola priznaná
náhrada nemajetkovej ujmy z dôvodu zásahu do práva na ochranu súkromia a rodinného života (strata
matky, s ktorou tvorili plnohodnotnú fungujúcu rodinu vo výške 400.000,- Sk). Súd však prihliadal
predovšetkým na individuálne okolnosti prípadu v kontexte majetkovej a príjmovej situácie pozostalých

po nebohom P. K..

40.Otrováchkonaniasúdrozhodolspoukazomnaust.§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkutak,že
žalobcom v 1. až v 5.rade priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko súd prihliadol na tú skutočnosť, žežaloba bola pôvodne podaná na súd dňa 17.9.2009 (teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku),
pričom priznanie plnenia záviselo od voľnej úvahy súdu (v čase platnosti Občianskeho súdneho poriadku
v zmysle § 142 ods. 3 zákon umožňoval priznať v takomto prípade plnú náhradu trov konania). Pre

žalobcov v 1. až v 5.rade by bolo neprimerane prísne, ak by súd túto skutočnosť nezohľadnil, nakoľko
prevažná časť konania bola vykonaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku), a preto vzhľadom
k tomu súd priznal žalobcom v 1. až v 5.rade plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých
detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.