Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, March 15, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116218715
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116218715.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobcu: TELERVIS PLUS, a.s., so
sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného advokátom JUDr. Vratislavom
Šteffekom, so sídlom Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, proti žalovaným: 1. Z. U., T.. XX.X.XXXX,
H. T.Á. G.. I. XXX/XX, XXX XX W., 2. Š. U., T.. X.XX.XXXX, H. G. XXX/X, XXX XX G., o zaplatenie
510 eur s príslušenstvom, takto o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
9Csp/71/2016-25 zo dňa 15.12.2016

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo vyhovujúcom výroku I. a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania III.

tak, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 220 eur s 5,05 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 220 eur od 26.8.2015 do zaplatenia a zo sumy 5 eur od 26.8.2015 do
26.6.2017 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Odmieta odvolanie voči výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

Žalovaným nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil
žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 394 eur spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 26.8.2015 až do zaplatenia, do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a výrokom III. rozhodol
o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobca má proti žalovaným ako povinným spoločne a
nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 %.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou súdu doručenou 19.9.2016 domáhal
toho, aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu vo výške 510 eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 20.8.2015 do zaplatenia. Žalobca v
žalobe uviedol, že medzi ním a žalovanými bola 28.1.2015 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere,
na základe ktorej žalovaným poskytol bezhotovostný úver vo výške 400 eur za celkový úrok vo výške
20 % z poskytnutej úverovej sumy, t.j. 80 eur. Za poskytnutie úveru žalobca účtoval žalovaným servisný
poplatok 9 % z úverovej sumy, t.j. 36 eur. Žalovaní zaviazali sa celkovú čiastku vo výške 516 eur uhradiť

v 13 mesačných splátkach. Nakoľko svoju povinnosť riadne včas neplnili, listom zo 16.7.2015 upozornil
ich na možnosť uplatnenia práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a následne oznámením
o zosplatnení záväzku z 20.8.2015 vyhlásil splatnosť úveru k 19.8.2015. Žalovaní ku dňu podaniažaloby uhradili mu 6 eur. Dlžná čiastka tak predstavuje rozdiel medzi sumou, na ktorú má žalobca voči
žalovaným nárok a žalovanými zaplatenou sumou.
Súd konštatoval, že žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.

Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil žalobcom tvrdené skutočnosti ku vzniku
záväzkového vzťahu. Konštatoval, že žalobca nereagoval na výzvu súdu k preukázaniu dokladov,
ktorými bola overovaná bonita žalovaných. Nakoľko žalobca výzve súdu nevyhovel, dospel súd k
záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, pričom uvedené je zároveň dôvodom o nemožnosti
predčasného zosplatnenia úveru. Keďže žalobca žalovaným poskytol sumu 400 eur a žalovaní mu vrátili

6 eur, dlžná istina predstavuje 394 eur. Zaplatenie tejto sumy preto žalovaným uložil, vrátane úroku z
omeškania, pričom nárok na úrok z omeškania mal relevantný od 26.8.2015, nie ako žalobca žiadal, od
20.8.2015, čo bolo ďalším dôvodom zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti.
Pri právnom posúdení vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. - § 7, § 11
ods. 2.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 251, § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní. Uviedli, že súd prvej inštancie síce správne dospel
k záveru, že žalobca má z predmetného úveru právo len na istinu poskytnutého úveru, avšak podľa
nich nie v rozsahu, v akom žalobcovi túto istinu priznal. Podľa žalovaných žalobca nesplnil si povinnosť
pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností, v žalobe úplne opomenul tú skutočnosť, že

zároveň s podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere im bol zo strany žalobcu predložený formulár
zmluvy o poskytovaní finančných služieb spočívajúci v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti
určenej na úhradu splátky úveru v mieste ich bydliska. Táto služba je poskytovaná za odplatu, s
touto skutočnosťou však zo strany obchodného zástupcu žalobcu v čase uzatvárania zmluvy neboli
oboznámení. Podľa § 567 ods. 10 Občianskeho zákonníka, dlh sa plní na mieste určenom dohodou

účastníkov, ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. Uviedli, prečo majú
platiť za niečo, na čo majú právo zo zákona. Podľa žalovaných zmluvná podmienka, na základe ktorej
mali plniť za finančné služby je neprijateľnou, a teda neplatnou. Za predmetný úver zaplatili nie 6 eur, ale
spolu175eur.Nimivykonanéplatbyžalobcavrozporesozákonomzapočítavalnaplneniezneprijateľnej
zmluvnej podmienky a táto skutočnosť nebola zohľadnená. Žalovaní preto žiadali, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že názor žalovaných vychádza z nesprávneho
skutkového stavu a zo strany žalovaných ide o účelové vsugerovanie ich názoru odvolaciemu súdu.
Podľa žalovaných žalobca má niesť zodpovednosť zo záväzkového vzťahu, ktorý uzavreli s tretím

subjektom, nie so žalobcom ako veriteľom, ale so spoločnosťou Q., s.r.o.. Poskytovateľom finančných
služieb je spoločnosť Q. SK, s.r.o., čo je uvedené v záhlaví zmluvy, ktorú žalovaní podpísali. Je teda
vylúčená zámena medzi žalobcom a tretím subjektom. Dôkazom o nezameniteľnosti je aj Q. kniha
splátok. Tento dokument nebol vystavený žalobcom a do tohto dokumentu žalobca nezapisoval žiadne
údaje. Tento záväzkový vzťah nemá so žalobcom čo dočinenia. Žalobca nie je, ani nebol účastníkom

tohto záväzkového vzťahu. Jednalo sa o zmluvnú voľnosť žalovaných a tretieho subjektu, ktorú žalobca
nemohol ovplyvniť. Nemôže niesť zodpovednosť za žalovaných pri ich záväzkoch s tretími stranami.
Žalobca uviedol, že od žalovaných obdržal len sumu vo výške 11 eur, o čom predložil doklad, z ktorého
vyplýva, že čiastka spolu 6 eur bola zaplatená 28.12015 a čiastka 5 eur 26.6.2017.

4. Žalovaní sa k vyjadreniu žalobcu k ich odvolaniu nevyjadrili.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. CSP. Vzhľadom na odvolací dôvod spochybňujúci správnosť zistenia skutkového stavu

súdom prvej inštancie nariadil na prejednanie odvolania pojednávania so zopakovaním a doplnením
dokazovania v potrebnom rozsahu v súlade s ust. § 384 ods. 1 a § 385 CSP a dospel k záveru
o opodstatnenosti odvolania vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku, neexistencii subjektívnej procesnej
legitimácie žalovaných k odvolaniu voči zamietavému výroku o dôvode pre zmenu rozhodnutia vo výroku
o nároku na náhradu trov konania.

6. Odvolacie dôvody žalovaných vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku súdu prvej inštancie mali základ v
tvrdení o absencii povinností žalobcu pravdivo a úplne opísať v žalobe rozhodujúce skutočnosti, inak by
bolo podľa nich zistiteľné to, že žalobcovi zaplatili na úhradu záväzku zo zmluvy inú sumu, než k akejdospel súd prvej inštancie. Zároveň s podpisom zmluvy im žalobca predložil formulár zmluvy o preberaní
hotovosti na úhradu úveru, a to za odplatu, o čom zástupcom žalobcu neboli oboznámení.

7. Z dôkazov a tvrdení strán sporu odvolací súdu zistil, že dňa 28.1.2015 bola medzi žalobcom a
žalovanými uzatvorená pod. č Y. zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mal byť poskytnutý
úver 400 eur. Jej súčasťou je žiadosť o prevod poskytnutých prostriedkov na účet č. G., na rube zmluvy
je podpis N. N. s potvrdením, že toho istého dňa overila údaje na zmluve a dlžníkovi doručila príslušný
počet rovnopisov zmluvy.

Dňa XX.X.XXXX N. N., v zastúpení spoločnosti Q. SK, s.r.o. uzavrela zo žalovanými zmluvu o
poskytovaní finančných služieb, ktorými má byť okrem iného doručenie sumy úveru 400 eur, ktorú
žalovaným poskytol žalobca podľa sumy Y. a následne inkaso platieb splátok tohto úveru v mieste
bydliska, resp. v inom mieste po dohode, a to za odplatu. Podľa Q. knihy splátok, bola od žalovaných
vybratá spolu čiastka 175 eur (74+65+30+6).

8. Ako konštatoval súd prvej inštancie a vyplýva to aj zo spisu, žalobca nepreukázal splnenie povinností
veriteľa konať v vzťahu k žalovaným, majúcim v záväzkovom vzťahu status spotrebiteľov, s odbornou
starostlivosťou, v dôsledku čoho je bez akýchkoľvek pochybností poskytnutý úver bezúročný a bez
poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., a je teda povinnosťou žalovaných zaplatiť
žalobcovi len sumu 400 eur.

9. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe (konania vedené pod sp. zn.
17Co/163/2017, 14Co/28/2017), že účet č. G., ktorý je uvedený v žiadosti tvoriacej súčasť zmluvy o
úvere Y., na ktorý mali byť prevedené prostriedky ako úver, je účtom spoločnosti Q. SK, s.r.o., pričom
meno tejto spoločnosti sa v úverovej zmluve neuvádza a neuvádza sa ani dôvod, pre ktorý by mal úver

poskytnutý práve na jej účet.

10. Žalovaní v odvolaní poukázali na neprijateľnosť konania v kontraktačnom procese, Krajský súd v
Prešove v rozsudku č. k. 14Co/28/2017-78 zo 14.12.2017 totožné konanie hodnotil tak, že „uvedenie
čísla účtu Q. SK, s.r.o. do žiadosti o prevod finančných prostriedkov potvrdzuje, že sa jedná o nekalú

obchodnú praktiku s úmyslom obísť právny predpis, ktorý vylučuje poskytnutie finančných prostriedkov
v hotovosti. Konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a vykazuje znaky nekalosti aj v tom,
že žalovaného pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere neoboznámil s tým, že peniaze budú
poskytnuté na účet inej spoločnosti, ktorej bude musieť platiť odplatu...“. V citovanom rozhodnutí dospel
odvolací súd k záveru o tom, že dodávateľ v kontraktačnom procese využil tretiu osobu (zjavne po

predchádzajúcej dohode s ňou), nielen za tým účelom, aby sa predišlo porušeniu zákazu o platbe v
hotovosti, ale aj za tým účelom, aby tretia osoba participovala na benefitoch zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

11. Odvolací súd dospel k rovnakému hodnoteniu konania žalobcu, ako sa k nemu dospelo v konaniach

14Co/28/2017(rozsudokzo14.12.2017)a17Co/163/2017(rozsudokz30.1.2018),nemajúcdôvodsaod
neho odchýliť. Konaniu veriteľa vykazujúcemu znaky nerovnocenného, nie čestného zaobchádzania so
spotrebiteľom nemôže byť súdom poskytnutá ochrana v tom zmysle, že by mal dlžníkovi uložiť splnenie
povinnosti ako dôsledku takého konania. Okolnosti, konanie osôb zúčastnených na kontraktačnom
procese - N. N. je podpísaná na zmluve Y., aj na zmluve, ktorú podpísali žalovaní s Q. SK, s.r.o. aj vo Q.

knihe splátok nasvedčujú tomu, že išlo o konanie dvoch právnických osôb konajúcich v zhode, s cieľom
zaťažiť spotrebiteľa ďalším plnením.

12. Podľa § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak
nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 11 ods. 1 písm. e) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v

čase vzniku zmluvy je bezúročným a bezpoplatkovým úverom taký úver, ak veriteľ spotrebiteľský úver
poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.13. Podľa odvolacieho súdu, zmluva medzi spoločnosťou Q. SK, s.r.o. a žalovanými, priamo súvisiaca
so zmluvou Y., ktorú žalobca uzavrel so žalovanými, je zmluvou neplatnou, nielen preto, že vykazuje
znaky účelového obchádzania zákonnej úpravy o neposkytovaní spotrebiteľských úverov spotrebiteľom

v hotovosti, ale aj preto, že v rozpore s dobrými mravmi je vyžadovať od spotrebiteľa, aby mal za to, že
dlh voči veriteľovi bude platiť v mieste svojho bydliska, na čo má zákonné právo, keďže s veriteľom sa
nedohodol inak, platiť ďalšiemu subjektu odplatu.

14.Žalobcaposkytolúvervovýške400eur.Úverje,akosprávnekonštatovalsúdprvejinštancie,úverom

bezúročným a bezpoplatkovým, povinnosťou žalovaných je zaplatiť žalobcovi len sumu 400 eur. Keďže
z „knihy splátok“ vyplýva, že zaplatili 169 eur, za tzv. finančné služby a 6 eur splátku a po podaní žaloby
aj sumu 5 eur, spolu 180 eur, znamená to, že ich povinnosťou je zaplatiť žalobcovi ešte sumu 220 eur,
nie viac. Pre meškanie s úhradou dlhu je ich povinnosťou zaplatiť aj úrok z omeškania od času a vo
výške úrokovej sadzby, ako správne ustálil súd prvej inštancie.

15. Odvolací súd, majúc za to, že je jeho povinnosťou, povinnosťou orgánu verejnej moci pri posúdení
veci, ktorá bola predmetom odvolacieho konania postupovať v súlade s princípom spravodlivého
rozhodovania, princípom ochrany dobrých mravov a princípom ochrany slabšej zmluvnej strany, ktorou
boli v záväzkovom vzťahu žalovaní ako spotrebitelia, rozhodol z dôvodov, ktoré uviedol, tak, že zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia postupom podľa § 388 CSP.

16. Žalovaní v odvolaní napadli aj zamietavý výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie.

Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

Osobou neoprávnenou podať odvolanie je osoba, ktorej nesvedčí subjektívna procesná legitimácia na
podanie odvolania. Takou osobou je strana sporu, vo vzťahu ku ktorej bolo rozhodnuté v jej prospech.
Keďže súd prvej inštancie výrokom II. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, neboli žalovaní oprávnenými
odvolateľmi voči tomuto výroku, preto odvolací súd odvolanie voči výroku II. rozsudku súdu prvej
inštancie odmietol podľa § 386 písm. a) CSP.

17. O nároku na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa
§ 396 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní mali v konaní prevažujúci úspech, v odvolacom konaní
boli úspešní v úplnosti, z obsahu spisu však vyplýva ich pasivita. Odvolací súd preto pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov vychádzal z článku 17 základných princípov CSP, zakotvujúceho procesnú

ekonómiu konania pred súdom. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 255
ods. 1 § 396 ods. 1 a 2 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania následne súdom prvej
inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď strane oprávnenej na náhradu trov žiadne trovy
v konaní nevznikli, ani ich nežiadala, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale aj v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného konania.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.