Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 24, 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 3T/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7718010054
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Harmóci
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7718010054.1

Uznesenie

Okresný súd Michalovce, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavomíra Harmóciho a
prísediacich Dariny Valuškovej a Jozefa Čabáka, na neverejnom zasadnutí, v trestnej veci obv. Jána
Šmeca, dňa 24.7.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 244 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z dôvodov § 215 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 1 písm. g/ Tr. por. s
poukazom na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, trestné stíhanie proti I., pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.
zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 227/2005 Z.z., ktorého sa mal dopustiť tak,

ž e

dňa 14.12.1998 v čase o 20.40 h. v obcW. vzájomnej spoločnej dohode s ďalšími najmenej siedmymi
doposiaľ nezistenými páchateľmi, pričom boli ozbrojení, vtrhli do rodinného domu V., kde po hrozbou
zastrelenia zhromaždili do miestnosti detskej izby deti poškodeného N., starých rodičov I. a neskôr aj
jeho manželku Kristínu a samotného pošk. N.orému po predchádzajúcom fyzickom napadnutí zviazali
ruky a prehľadali celý dom, pričom z tohto odcudzili najmenej 50 fliaš vodky Bolšoj v hodnote 8.562,50,-

Sk ( 284,22€), finančnú hotovosť 15.000,-Sk (497,91€), 3 ks vkladné knižky a heslá v celkovej sume
88.000,-Sk (2.921,06€), občiansky preukaz a preukaz poistenca na meno N. 2 ks retiazky s príveskami
S a L zo žltého kovu, 2 ks snubné prstene zo žltého kovu v celkovej sume najmenej vo výške 7.520,-Sk
(249,62€), ďalej spôsobili škodu a to poškodením perináka vo výške 600,-Sk (19,92€) a poškodením
dverí vo výške 2.700,-Sk (89,62€), pričom pošk. GS. utrpel zranenia a to mnohopočetné pomliaždenie
tváre s povrchovými odreninami kožného krytu a pomliaždenie ľavej hrudnej steny ťažšieho stupňa s

dobou liečenia a dočasnej doby práceneschopnosti v trvaní 3 týždňov,

z a s t a v u j e,

pretože tak ustanovuje vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal dňa 22.1.2018 obžalobu na obv. JH. pre trestný čin

lúpeže podľa § 234 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 227/2005 Z.z., na tom
skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Podľa § 244 ods. 1 písm. c/ Tr. por. pri predbežnom prejednaní obžaloby súd trestné stíhanie zastaví,
ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods.1 Tr. por.

Podľa § 215 ods. 1 písm. d/ Tr. por. prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak je trestné stíhanie neprípustné
podľa § 9 Tr. zák.Podľa ust. § 9 ods. 1 písm. g/ Tr. por. trestné stíhanie nemožno začať a ak už bolo začaté, nemožno v
ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.

Podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, (ďalej iba “Dohovor“), ku

ktorému pristúpila aj Slovenská republika a ktorý sa stal súčasťou nášho právneho poriadku na základe
oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí bývalej Českej a Slovenskej federatívnej
republiky o dojednaní Dohovoru, ktoré bolo publikované v Zbierke zákonov pod číslom 209/1992 Zb.,
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom, riadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia voči nemu.

V rámci predbežného prejednania obžaloby súd v súlade s ust. § 243 ods. 4 Tr. por. preskúmal obžalobu
a zákonnosť dôkazného materiálu so zameraním sa na posúdenie toho, či po vyše devätnástich rokoch
trestného stíhania, je vôbec možné z hľadiska zásad práva na spravodlivý proces vo veci konať. Súd
dôsledne skúmajúc dĺžku času trvania trestného konania, ktoré sa v danej veci viedlo a dospel k

nasledovným záverom:

Trestné stíhanie v danej trestnej veci bolo začaté uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu
vyšetrovania PZ Michalovce č. OUV-873/10-MI-98 zo dňa 28.12.1998, ktorým vzniesol obvinenie I. a O.
pre spolupáchateľstvo trestného činu lúpeže podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. účinného

do 31.12.2005 a spolupáchateľstvo trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 9 ods. 2, §
238 ods. 1, 3 Tr. zák. úč. do 31.12.2005.

Dňa 25.2.1999 vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania PZ Michalovce uznesením č. OUV-873/10-
MI-98 z dôvodu neprítomnosti obvineného O.restné stíhanie v uvedenej trestnej veci prerušil, kde

uznesením č. OUV-873/10-MI-98 zo dňa 20.10.1999 rozhodol o pokračovaní v trestnom stíhaní.

Následnedňa20.12.1999uznesenímč.OUV-873/10-MI-98 vyšetrovateľOkresnéhoúraduvyšetrovania
PZ Michalovce opätovne rozhodol o prerušení trestného stíhania v danej trestnej veci z dôvodu
neprítomnosti obvineného O.o. Uznesením č. OUV-873/10-MI-98 zo dňa 12.1.2000 vyšetrovateľ

Okresného úradu vyšetrovania PZ Michalovce opätovne rozhodol o pokračovaní v trestnom stíhaní.

Uznesením č. OUV-873/10-MI-98 zo dňa 7.2.2000 vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania PZ
Michalovce vylúčil trestnú vec obvineného O. na samostatné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod č.
OUV-100/10-2000.

Vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania PZ Michalovce svojím uznesením č. OUV-873/10-MI-98 zo
dňa 5.6.2000 znova rozhodol o prerušení trestného stíhania v danej trestnej veci z dôvodu neprítomnosti
poškodenéhoN.kdevtrestnomkonanísapokračovaloažnazákladevydanéhouzneseniavyšetrovateľa
Okresného úradu vyšetrovania PZ Michalovce č. OUV-873/10-MI-98 zo dňa 23.8.2006, kedy dôvody

prerušenia trestného stíhania pominuli.

Uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ Michalovce č. OUV-873/10-MI-98 zo dňa
23.10.2006 bolo trestné stíhanie opätovne prerušené z dôvodu neprítomnosti obvineného I. ktorý z
dôvodu vážnej dopravnej nehody nebol schopný výsluchu. Po odpadnutí dôvodu prerušenia bolo na

základe uznesenia vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ Michalovce č. OUV-873/10-MI-98
zo dňa 7.9.2007 rozhodnuté o pokračovaní v trestnom stíhaní.

Napokon uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ Michalovce č. OUV-873/10-
MI-98 zo dňa 14.6.2010 bolo trestné stíhanie opätovne prerušené z dôvodu neprítomnosti svedkov E..

Uznesením č. OUV-873/10-MI-98 zo dňa 19.6.2017 vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania PZ
Michalovce po odpadnutí dôvodu prerušenia trestného stíhania opätovne rozhodol o pokračovaní v
trestnom stíhaní.Zo spisového materiálu je zrejmé, že v prípravnom konaní boli vykonané rozsiahle vyšetrovacie úkony
ako samotné výsluchy obvineného I. v dňoch 29.12.1998, 3.7.2006, 7.9.2007 a 13.12.2007, výsluch
poškodených N. v dňoch 28.12.1998, 19.1.2000 a 7.9.2007 ako aj výsluchy zástupcov poškodených

spoločností Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne dňa 19.1.2000 a ďalších svedkov
okrem iných I. ako aj výsluch znalca C. dňa 19.1.2000. Zároveň boli vykonané konfrontácie medzi
obvineným I. a KO. v dňoch 23.2.1999, 29.12.1998 a 7.9.2007, ako aj svedkami B. to v dňoch 23.2.1999
a 29.12.1998.

V rámci trestného stíhania bola dňa 28.12.1998 vykonaná domová prehliadka u obvineného I.. Rovnako
boli vykonané a zabezpečené odborné vyjadrenia Kriminalistického expertízneho ústavu Policajného
zboru Košice z odboru kriminalistických expertíz, ako aj odborné vyjadrenie C. z odboru zdravotníctva
a farmácia. Taktiež bolo vykonaná rekognícia osôb dňa 17.12.1998.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Michalovce podala dňa 29.12.1998 návrh na vzatie oboch

obvinených I. do väzby, kde sudca Okresného súdu Michalovce opatrením dňa 29.12.1998 oboch
obvinených prepustil zo zadržania, nakoľko návrh na vzatie do väzby nebol súdu doručený v zákonnej
lehote.

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd exaktne nestanovuje koľko trestné stíhanie

od jeho začatia až po jeho skončenie môže najviac trvať. Podľa judikatúry ESĽP má však obvinený
právo nato, aby o jeho trestnom obvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou
súčasťou práva na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že
zabraňuje strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby bol obvinený príliš
dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude. Primeraná lehota na

konanie v trestných veciach sa v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a
slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie.

Článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 Dohovoru zaručujú právo každého nato, aby o
oprávnenostiakéhokoľvektrestnéhoobvineniaprotinemubolorozhodnutévprimeranejlehote.Vzmysle

platnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva bola uznaná za primeranú lehotu prejednania pred
vnútroštátnymi orgánmi lehota dosahujúca 6 rokov, pričom dlhšia lehota bola považovaná za porušenie
článku Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Článok 6 Dohovoru hovorí o rýchlosti súdneho konania, ale zároveň zakotvuje aj všeobecnejší princíp

riadenia chodu spravodlivosti, pričom rozhodné obdobie podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudsképráva,sazačínavdeň,keďbolaosobaoficiálneobvinenáztrestnéhočinu.Zakoniecrozhodného
obdobia sa považuje dátum prijatia konečného rozhodnutia vnútroštátneho orgánu (šesť rokov).

Pri posudzovaní lehoty je potrebné prihliadať na zložitosť prípadu, chovanie osôb, ktoré mohli prispieť

k prieťahom a tiež k spôsobu, akým štátne orgány záležitosť prejednávali. V predmetnej veci sa skutok
stal pred vyše devätnástimi rokmi, kde v podstate rovnaký čas sa v danej veci vedie trestné stíhanie
obvineného I.. Súd si je vedomý toho, že z článku 6 Dohovoru nevyplýva priama povinnosť zastaviť takto
dlhotrvajúce trestné stíhanie, avšak Dohovor túto možnosť nevylučuje.

Otázkou zastavenia trestného stíhania z dôvodu neprimerane dlhej doby jeho trvania sa zaoberal aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v konaní vedenom pod sp. zn. 3Tz 2/2003 (Tpj 5/04) uviedol,
že zastavenie trestného stíhania pre neúmernú dĺžku konania z dôvodu uvedeného v § 11 ods.1 písm.
h/ Tr. por. (teraz § 9 ods. 1 písm. g/ Tr. por.) s poukazom na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, neprichádza v zásade do úvahy, lebo žiadna medzinárodná zmluva k takému

postupu Slovenskú republiku nezaväzuje. Najvyšší súd však okrem iného uviedol, že uplynutie doby
viac ako osem rokov od vznesenia obvinenia je možné z hľadiska práva na spravodlivý proces v zmysle
čl. 6 ods. 1 Dohovoru považovať za extrémny prípad, ktorý odôvodňuje zastavenie trestného stíhania
na základe § 11 ods. 1 písm. h) Tr. poriadku. ( teraz § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku.

V tejto súvislosti súd podotýka, že dĺžka trestného stíhania I. v danej trestnej veci nebola zapríčinená
jeho správaním sa a prípadným vyhýbaním sa trestnému stíhaniu. Je potrebné uviesť, že obvinený I. bol
v trestnej veci opakovane vypočutý a to v podstate hneď po začatí trestného stíhania dňa 29.12.1998 a
následne dňa 3.7.2006, 7.9.2007 a 13.12.2007., kde v podstate po celý čas vedeného trestného stíhaniabol k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní v realizácii úkonov trestného konania. Práve naopak,
trestnéstíhaniezcelkovejdobyjehotrvaniaskorodevätnástichrokovboloprerušenézrôznychdôvodov,
ktoré neboli na strane obvineného a to na dobu, ktorá presahuje 14 rokov. Iba v čase od 23.10.2006 do

7.9.2007 bolo trestné stíhanie prerušené z objektívneho dôvodu na strane obvineného I., ktorý utrpel
v dôsledku dopravnej nehody vážne zranenia, ktoré mu neumožňovali účasť na úkonoch trestného
konania.

V tejto súvislosti nie je možné opomenúť, že prerušenia trestného stíhania boli opakovane realizované

z dôvodu neprítomnosti spoluobvineného O. a to od 25.2.1999 do 20.10.1999 a od 20.12.1999 do
12.1.2000, kedy nič nebránilo orgánom činným v trestnom konaní vylúčiť trestnú vec obvineného O.
pre jeho neprítomnosť na samostatné konanie k čomu napokon aj došlo dňa 7.2.2000. Následne
dňa 5.6.2000 bolo trestné stíhanie prerušené pre neprítomnosť poškodeného N. a potrebu vykonania
vyšetrovacích úkonov medzi obvineným I., ktorý však bol už dovtedy vo veci vypočutý a to dňa
28.12.1998 a 19.1.2000, pričom bola vykonaná aj vzájomná konfrontácia medzi obvineným a

poškodeným dňa 23.2.1999. Je teda zrejmé, že úkony trestného konania neboli orgánmi činnými v
trestnom konaní realizované dôsledne tak, aby ich v budúcnosti nebolo potrebné opakovať bez toho,
aby najavo vyšli nové konkrétne skutočnosti, ktoré by bolo nimi potrebné objasniť. Nie je preto jasné,
aké konkrétne skutočnosti bolo potrebné riešiť opakovaným výsluchom poškodeného, pre neúčasť
ktorého bolo trestné stíhanie prerušené vyše 6 rokov, kde tento dňa 7.9.2007 v podstate iba zotrval na

svojej pôvodnej výpovedi zo dňa 28.12.1998. Následne od 14.6.2010 do 19.6.2017 došlo k ďalšiemu
prerušeniu trestného stíhania pre neprítomnosť svedkov a to E., čo rovnako nemôže byť na ujmu
obvineného JH.. Obvinený má právo počas celého trestného konania navrhovať vykonanie dôkazov a
toto jeho právo nie je možné nijako obmedziť, kde je následne na úvahe orgánov činných v trestnom
konaní alebo súdu, či navrhované dôkazy vykonané budú alebo nie a to aj s prihliadnutím na ust.

§ 2 ods. 10 Tr. por. Nemožno teda navrhnutie doplnenia dokazovania výsluchom viacerých svedkov
zo strany obvineného považovať za úmyselnú obštrukciu v snahe oddialiť meritórne rozhodnutie v
danej trestnej veci, ale je ho potrebné posúdiť ako využitie práva obvineného, ktoré mu zákon priznáva
a umožňuje. Naviac zo spisu vôbec nie je zrejmé, aké konkrétne úkony boli vykonávané v snahe
zabezpečiťprítomnosťuvedenýchsvedkovkvykonaniupotrebnýchúkonovtrestnéhokonaniaatopočas

celého obdobia prerušenia trestného stíhania, teda 7 rokov, kde okrem jedinej správy OO PZ Humenné
zo dňa 27.5.2010 k vykonaniu previerky u svedka T.bsentuje v spise akýkoľvek iný dôkaz preukazujúci
aktívnu snahu orgánov činných v trestnom konaní po stotožnení navrhovaných svedkov a zistení ich
pobytu, prípadne snahu o využitie inštitútu dožiadania o právnu pomoc v cudzine, pri zistení ich pobytu
mimo územia Slovenskej republiky.

Nedôslednosť postupu orgánov činných v trestnom konaní je zrejmá aj zo skutočnosti , že návrh na
vzatie obvinených I. do väzby dňa 29.12.1998 bol zo strany okresnej prokuratúry doručený po uplynutí
vtedy platnej zákonnej 24 hodinovej lehoty, preto sudca Okresného súdu Michalovce svojím opatrením
zo dňa 29.12.1998 oboch obvinených prepustil zo zadržania.

S poukazom na uvedené skutočnosti je nutné konštatovať, že vo všeobecnosti sa s predlžujúcou sa
dĺžkou trestného stíhania vytráca základný vzťah medzi trestným činom a ukladaným trestom. Doba
medzi trestným konaním páchateľa a vynesením konečného rozhodnutia má bezprostredný vplyv na
účeltrestu,ktorýmábyťuloženímkonkrétnehotrestudosiahnutý.Sozväčšujúcimsačasovýmodstupom

od spáchania trestných činov sa oslabuje tak prvok individuálnej ako aj generálnej prevencie, kde
spôsobilosť trestu výchovne pôsobiť na obvineného ako aj na spoločnosť je po tak dlhej dobe výrazne
znížená.

Pre úplnosť súd uvádza, že si je plne vedomý možnosti zastavenia trestného stíhania z dôvodu uplynutia

jeho neprimeranej dĺžky iba vo výnimočnom prípade, kde je možné neprimeranú dĺžku trestného stíhania
premietnuť do výroku o treste a jeho výmery, kde do úvahy prichádza aj mimoriadne zníženie trestu.
Vzhľadom však na skutočnosti vyššie uvedené má súd za to, že v danom prípade skutočne ide o
mimoriadny prípad s neprimeranou dĺžkou trestného konania a tak rozhodnutie o zastavení trestného
stíhania je plne na mieste.

Vzhľadom k uvedenému má Okresný súd Michalovce za to, že v zmysle Ústavy Slovenskej republiky
a citovaného Dohovoru, ako aj v kontexte devätnástich rokov od spáchania obžalobného skutku asamotného rozhodnutia súdu vo veci samej, by ďalšie trestné stíhanie mohlo nadobudnúť charakter
odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae).

Na základe týchto opísaných dôvodov v zmysle citovaných zákonných ustanovení Trestného poriadku i
s použitím príslušných článkov Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru, preto súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a trestné stíhanie proti obvinenému I. zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť v lehote 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na
Krajský súd do Košíc, prostredníctvom tunajšieho súdu. Sťažnosť má odkladný účinok.