Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by Mgr. Zuzana Keresztényi

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24Csp/299/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117226001
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117226001.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: K.I. Ž., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. V. U., A. - H.,
K..Č.. A. Z. V. XX, v konaní o zaplatenie sumy 371,51 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 371,51 EUR spolu s úrokom z omeškania
- vo výške 5,05 % ročne zo sumy 37,67 EUR od 26.11.2015 až do zaplatenia,
- vo výške 5,05 % ročne zo sumy 163,30 EUR od 29.12.2015 až do zaplatenia,
- vo výške 5,05 % ročne zo sumy 53,64 EUR od 26.1.2016 až do zaplatenia,

- vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,72 EUR od 26.2.2016 až do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 9,65 EUR od 30.3.2016 až do zaplatenia,

v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Priznáva žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.12.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie peňažného
plnenia, špecifikovaného vo výroku tohto rozsudku. Istina pozostáva zo sumy 274,98 EUR, uplatnenej

titulom ceny za poskytnuté komunikačné služby a zo sumy 96,53 EUR uplatnenej titulom zmluvnej
pokuty.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že jeho právny predchodca, spoločnosť Slovak Telekom a.s.,
so sídlom v Bratislave uzavrela so žalovanou dňa 21.10.2015 zmluvu o poskytovaní verejných
služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronických služieb, objednaných žalovanou. Slovak
Telekom a.s. žalovanej poskytol plnenie podľa zmluvy riadne a včas. Žalovaná svoju povinnosť podľa

zmluvy nesplnila, pretože cenu za poskytnuté služby neuhradila. Vzhľadom k tomu, že porušila svoje
zmluvné povinnosti, vznikla jej aj povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, dojednanú v zmluve. Žalobca
sa stal vlastníkom predmetnej pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej so
spoločnosťou Slovak Telekom dňa 21.6.2017.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila napriek tomu, že žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie jej boli súdom
doručené do vlastných rúk dňa16.3.2018.

4. Podľa ust. § 297 písm.b) zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.5. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.ust. § 297
písm.b) CSP, vzhľadom k tomu, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové

tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.

7. Z písomnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom a.s.,

so sídlom v Bratislave, Karadžičova10, IČO: 35 763 469 ako podnik a žalovaná ako účastník uzavreli
dňa 21.10.2015 zmluvu podľa zákona č.351/2011 Z.z. elektronických komunikáciách, predmetom ktorej
bol záväzok spoločnosti Slovak Telekom poskytovať žalovanej objednané elektronické služby v rozsahu
podmienok špecifikovaných v tejto zmluve, ako aj záväzok žalovanej riadne a včas platiť cenu za
poskytovanie služieb podľa zmluvy. Cena za poskytnuté služby bola dojednaná odkazom na Cenník
spoločnosti, ktorý spolu so Všeobecnými podmienkami predstavovali neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

Zmluva bola uzavretá na neurčitý čas.

8. Z písomného Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb súd zistil, že spoločnosť Slovak
Telekom a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova10, IČO: 35 763 469 ako podnik a žalovaná ako
účastník uzavreli dňa 21.10.2015 aj dodatok k vyššie uvedenej zmluve, predmetom ktorého bol záväzok

podniku aktivovať pre žalovanú program Služieb Happy XL volania NAJ SIM a záväzok žalovanej riadne
a včas platiť cenu za poskytovanie služieb podľa zmluvy a dodatku.

9. Z bodu 3 dodatku súd zistil, že žalovaná sa zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom a
využívať objednané služby po dobu 24 mesiacov od uzavretia dodatku (tzv.doba viazanosti), riadne

a včas plniť všetky záväzky zo zmluvy, najmä riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb a
nevykonať žiaden úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy. Za porušenie záväzku viazanosti sa v
zmyslebodu3.písm.c)dodatkupovažujenezaplateniecenyzaposkytnutéslužbydo45dníposplatnosti,
v dôsledku čoho vznikne podniku právo od zmluvy odstúpiť.

10. Z bodu 3 dodatku súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli, že v prípade porušenia záväzku viazanosti
vznikne podniku právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta predstavuje paušalizovanú
náhraduškodyspôsobenejpodnikuvzhľadomnaposkytnutébenefity,ktorýmisarozumiesúčetvšetkých
zliavzoštandardnýchpoplatkovzaslužby.Základomprevýpočetzmluvnejpokutyjesumašpecifikovaná
v tabuľke č.1, ktorá zohľadňuje poskytnuté benefity (v danom prípade suma 120 EUR). Zmluvná pokuta

bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet
počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti
podľa bodu 3. písm.a) alebo b) tohto dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku
porušenia záväzku viazanosti podľa písm.c) bodu 3. dodatku: t.j. zmluvná pokuta = základ pre výpočet
mínus (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti krát základ pre

výpočet). Zmluvná pokuta je splatná v lehote, uvedenej vo faktúre.

11. Súd ďalej zistil, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. faktúrou zo dňa 8.11.2015, splatnou dňa
25.11.2015 vyúčtovala žalovanej za fakturačné obdobie od 8.10.2015 do 7.11.2015 cenu za poskytnuté
služby vo výške 37,67 EUR, faktúrou zo dňa 8.12.2015, splatnou dňa 28.12.2015 vyúčtovala žalovanej

za fakturačné obdobie od 8.11.2015 do 7.12.2015 cenu za poskytnuté služby vo výške 168,29 EUR,
faktúrou zo dňa 8.1.2016, splatnou dňa 25.1.2016 vyúčtovala žalovanej za fakturačné obdobie od
8.12.2015 do 7.1.2016 cenu za poskytnuté služby vo výške 78,43 EUR, faktúrou zo dňa 8.2.2016,
splatnou dňa 25.2.2016 vyúčtovala za obdobie od 8.1.2016 do 7.2.2016 cenu za poskytnuté služby vo
výške 15,71 EUR, faktúrou zo dňa 8.3.2016, splatnou dňa 29.3.2016 vyúčtovala za obdobie od 8.2.2016

do7.3.2016cenuposkytnutýchslužiebvovýške29,45EUR.Spoluzauvedenéobdobiebolavyúčtovaná
suma 329,55 EUR.

12. Súd ďalej zistil, že faktúrou zo dňa 8.9.2016, splatnou dňa 26.9.2016 spoločnosť Slovak Telekom
a.s. žalovanej vyúčtovala titulom zmluvnej pokuty sumu 96,53 EUR.

13. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou
o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré súsúčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,

ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

14. Podľa ust. § 43 ods.1 citovaného zákona, podnik má právo

a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

15. Podľa ust. § 43 ods.12 citovaného zákona, účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

16. Podľa ust. § 44 ods.10 citovaného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,

b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

17. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ
elektronických komunikačných služieb a žalovaný ako užívateľ tejto služby uzavreli dňa 21.10.2015
zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronických služieb,

zvolených žalovanou. Zmluvu bolo potrebné posúdiť podľa právnej úpravy v zmysle zákona č.351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd konštatoval, že zmluva o
pripojení bola uzavretá platne, keďže obsahuje všeobecné náležitosti požadované zákonom pre právne
úkony ( ust. § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj osobitné podstatné náležitosti predpísané v
zákone o elektronických komunikáciách.

18. Z vyššie citovaného ust. § 43 ods.1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva,
že poskytovateľ má právo na zaplatenie ceny poskytnutej služby. Povinnosť žalovanej zaplatiť cenu
poskytnutej služby v súlade so zmluvou o pripojení a tarifou vyplýva z vyššie cit.ust. § 43 ods.12
písm.b) zákona o elektronických komunikáciách, ako aj zo zmluvy a Všeobecných podmienok, tvoriacich

neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pripojení. Žalovaná bola povinná hradiť cenu poskytnutých služieb v
jednotlivých zúčtovacích obdobiach, vyúčtovanú faktúrami, v lehote splatnosti faktúr.

19. Súd mal za preukázané, že cena poskytnutých služieb v piatich mesačných fakturačných obdobiach
od 8.10.2015 do 7.3.2016 bola riadne vyúčtovaná a žalovaná mala podľa faktúr zaplatiť spolu sumu vo

výške 329,55 EUR. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia len časti vyúčtovanej ceny; z prvej faktúry
žiadal sumu 37,67 EUR, z druhej faktúry sumu 163,30 EUR, z tretej faktúry sumu 53,64 EUR, zo štvrtej
faktúry sumu 10,72 EUR a z piatej faktúry sumu 9,65 EUR. Spolu si teda uplatnil nárok na zaplatenie
sumy 274,98 EUR.

20. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná cenu vyúčtovanú vyššie uvedenými faktúrami
uhradila, pričom nárok žalobcu čo do dôvodu ani výšky nespochybnila, súd ju zaviazal na zaplatenie
celej žalobcom uplatnenej pohľadávky z tohto titulu, spolu vo výške 274,98 EUR.

21. Žalobca sa okrem ceny dodaných služieb domáhal aj zaplatenia sumy 196,53 EUR titulom zmluvnej

pokuty.

22. Podľa ustanovenia § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednanú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorú túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

23. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.24. Zmluvná pokuta je špeciálny zabezpečovací právny prostriedok, ktorý vzniká dohodou zmluvných
strán. Ide o dohodou účastníkov určenú peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak
poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má obligatórne písomne stanovenú formu.

Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej
určenia, ktorý má byť jednoznačný.

25. Vykonaným dokazovaním, z obsahu dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb mal súd za
preukázané, že zmluvné strany sa dojednali na zmluvnej pokute, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť,

ak poruší svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu v dojednanej dobe viazanosti 24 mesiacov, okrem
iného aj tým, že riadne a včas nezaplatí cenu poskytnutých služieb, ktoré porušenie je napokon aj
dôvodom pre to, aby podnik mohol od zmluvy o pripojení odstúpiť, tak ako to vyplýva z ust. § 44 ods.10
zákona elektronických komunikáciách. Dohodu o zmluvnej pokute súd vyhodnotil ako platnú, pretože
bolauzavretávzákonompredpísanejpísomnejformeaobsahujevšetkyzákonompredpísanépodstatné
náležitosti ( § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka ). V dohode je presne stanovený spôsob určenia výšky

zmluvnej pokuty, ktorý zohľadňuje poskytnuté benefity, ako aj počet dní, ktoré uplynuli od uzavretia
zmluvy do prerušenia poskytovania služieb.

26. V konaní nebolo sporné a vyplýva to aj z bodov 19. a 20. odôvodnenia tohto rozsudku, že
žalovaná porušila zmluvnú povinnosť, na ktorú bola viazaná jeho povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu,

pretože nezaplatila cenu za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti piatich faktúr. Právnemu
predchodcovi žalobcu tak vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v dojednanej výške.

27. Uplatnenú výšku zmluvnej pokuty nepovažoval súd nepovažoval za neprimerane vysokú a preto
svoje moderačné právo nevyužil a výšku pokuty neznížil. Súd pritom prihliadol na hodnotu a význam

povinnosti, zabezpečovanej zmluvnou pokutou a to na poskytnuté benefity (t.j. súčet všetkých zliav zo
štandardných poplatkov za služby).

28. Zhrnúc vyššie uvedené, súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie sumy 96,53 EUR titulom zmluvnej
pokuty.

29. Spolu (cena za služby + zmluvná pokuta) súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 371,51
EUR.

30. Žalobca sa popri istine domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania z jednotlivých súm, vyúčtovaných

jednotlivými faktúrami, odo dňa, nasledujúceho po splatnosti faktúr až do zaplatenia. Úroky z omeškania
tvoria príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka.

31. Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

32. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. V konaní bolo nesporné, že žalovaná porušila svoju povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb

riadneavčas,pretosadostaladoomeškaniaažalobcovitakvzmysleust.§517Občianskehozákonníka
vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Začiatok omeškania sa odvíja od momentu splatnosti dlhu.
Žalobca si uplatnil úroky z omeškania správne, počnúc dňom, nasledujúcim po splatnosti jednotlivých
faktúr. Súd preto žalobe vyhovel. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit.ust. § 3
nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu titulom ceny poskytnutých
služieb, vyúčtovaných prvými štyrmi faktúrami bola vo výške 0,05 %; po zvýšení o 5 percentuálnych
bodov jej výška činí 5,05 % ročne. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu titulom ceny poskytnutých služieb, vyúčtovanú poslednoufaktúrou, bola vo výške 0 %; po zvýšení o 5 percentuálnych bodov jej výška činí 5 % ročne. Výšku
úrokov z omeškania tak súd priznal žalobcovi v súlade so žalobou.

34. Podľa ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

35. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca

bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

36. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní preukázal predložením zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 21.6.2017, z ktorej súd zistil, že od pôvodného veriteľa nadobudol aj pohľadávku

voči žalovanej, uplatnenú v tomto konaní.

37. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

39. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania proti žalovanej v

rozsahu 100 %.

40. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.