Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 13, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 41Csp/199/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117220941
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117220941.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom v
Bratislave, Mýtna 48, IČO: 379277950, proti žalovanej: D. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt O. - O. ,
S..Č.. A. A. P., o zaplatenie 11.623,24 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.8.2017 voči žalovanej
domáhal zaplatenia sumy 11.623,24 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.10.2014

do zaplatenia titulom zmluvy o pôžičke. Súčasne požadoval náhradu trov konania.
2. Uviedol, že na základe žiadosti žalovanej o poskytnutie pôžičky bola žalobcom dňa 23.9.2013
schválená žiadosť evid. č. 8011972 čím došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou. Na základe uvedenej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanej celkovú sumu pôžičky vo výške 11.000 EUR. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v 120
pravidelných mesačných splátkach v sume 177,24 EUR a to až do celkovej sumy pôžičky 20.470,80
EUR. Žalovaná si svoje povinnosti riadne a včas neplnila, ku dňu podania žaloby uhradila z vyššie

uvedenej sumy 1.063,44 EUR a z toho dôvodu právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27.8.2014
označeným ako „ predžalobná upomienka“ vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a žalovanú
upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo
ani v dodatočne poskytnutej lehote, žalobca dňa 19.10.2014 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná
informovaná listom zo dňa 29.10.2014 označeným ako „oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru“. Žalovaná dlžné splátky neuhradila.
3. Žaloba spolu s procesným poučením bola žalovanej doručovaná dňa 24.11.2017 na adresu v Registri

obyvateľov Slovenskej republiky v zmysle ust. § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“).
Zásielka sa súdu vrátila dňa 26.10.2017 z dôvodu „adresát neznámy.“ Vzhľadom na skutočnosť, že
žalobu sa konajúcemu súdu nepodarilo doručiť ani postupom podľa ust. § 116 ods. 1 CSP, postupoval
súd podľa ust. § 116 ods. 2 CSP. V zmysle tohto ustanovenia súd mal za to, že žaloba bola žalovanej
doručená dňa 16.6.2018. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a nepredložila súdu žiadne návrhy na
doplnenie dokazovania.
4. Podaním doručeným súdu dňa 20.12.2017 žalobca žiadal, aby súd rozhodol o zmene subjektu na

strane žalobcu, z dôvodu, že pôvodný žalobca - Consumer Finance Holding, a.s. ako postupca uzavrel
so spoločnosťou Intrum Slovakia, s.r.o. ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok, v zmysle
ktorej došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky na žalobcu. Zároveň došlo ku dňu 1.1.2018 k zániku
pôvodnéhožalobcupričomjehoprávnymnástupcomsastalaspoločnosťVšeobecnáúverovábanka,a.s.Súd na základe uvedeného uznesením sp.zn.č. 41Csp/199/2017-45 zo dňa 19.3.2018 rozhodol o
pokračovaní v konaní na strane žalobcu so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako právnym
nástupcom zaniknutej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., a zároveň pripustil zmenu na strane

žalobcu - vystúpenie spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. s tým, že na jeho miesto nastúpila
spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o.
5. Súd v súlade s § 297 CSP nariadil pojednávanie na deň 13.9.2018. Predvolanie na pojednávanie
bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 30.7.2018, žalovanej bolo doručené dňa 15.8.2018.
Na pojednávaní neboli prítomní žalobca, jeho právny zástupca ani žalovaná, právny zástupca žalobcu

sa ospravedlnil v podaní doručenom súdu dňa 13.9.2018. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v
neprítomnosti strán sporu podľa § 180 CSP.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými do spisu žalobcom
a to: Žiadosť o poskytnutie pôžičky, Všeobecné obchodné podmienky, potvrdzujúci list, Predžalobná
upomienka zo dňa 27.8.2014, doručenka, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa

29.10.2014 a Prehľad splátok a úhrad žalovanej a zistil tento skutkový stav:
6. Dňa 18.9.2013 žalovaná vyplnila Žiadosť o poskytnutie pôžičky ( ďalej len „žiadosť“), pričom ňou
požadovanávýškapôžičkypredstavovalasumu10.500EURapočetsplátokpredstavoval120mesiacov.
Dňa 23.9.2013 bola predmetná žiadosť schválená právnym predchodcom žalobcu ( Consumer Finance
Holding,a.s.)čímdošlokuzavretiuZmluvyopôžičkemedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanou,

na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej pôžičku v celkovej sume 11.000
EUR, ktorú žalovaná bola povinná splácať v 120 pravidelných mesačných splátkach po 170,59 EUR
( s poistením 177,24 EUR). Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 9.470,80 EUR. Celková
suma pôžičky, ktorú má žalovaná zaplatiť predstavuje sumu 20.470,80 EUR. Ročná percentuálna
miera nákladov bola dojednaná vo výške 14,90 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 13,44 % a

ročná úroková sadzba vo výške 14,90 %. Termín konečnej splatnosti bol uvedený „9/2013“. Žalovaná
ku dňu podania žaloby uhradila sumu 1.063,44 EUR, tak ako to vyplýva z prehľadu splátok a
úhrad predloženého žalobcom. Právny predchodca žalobu listom zo dňa 27.8.2014 označeným ako
„predžalobná upomienka“ vyzval žalovanú na úhradu dlžných splátok v celkovej výške 957,08 EUR s
tým, že ak nedôjde k úhrade do 5.10.2014, bude právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť.

Listom zo dňa 29.10.2014 označeným ako „oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ právny
predchodca žalobcu žalovanej oznámil, že jej dlh sa stal splatným naraz v celom rozsahu.

Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona :
7. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy

spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia,
bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu
a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
8. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,

str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej
únie.
9. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátnehoprávanebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluvabolapodľatýchtopodmienoknaďalej

záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
10. Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona
11. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
23Cdo/1750/2010 spotrebiteľské právo je právom založeným na výnimkách zo všeobecného práva. Ak
navýkladvýnimkyzprávnejnormynestačíjazykovývýklad,privýkladetakejtovýnimkytrebapostupovať
reštriktívne.13. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, písm. a) a k), ods. 5 a ods. 10 Občianskeho zákonníka,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To

neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa

nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s

uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.
14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi

vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 491 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
18. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
19. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
21. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom sa
rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

22. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

vzniku záväzkového vzťahu, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 cit. zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzickáosoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.
24. Podľa § 3 ods. 5 cit. zákona č. 129/2010 Z.z., pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí

byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ
poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.
25. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.
26. Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
27. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
28. Podľa ust. § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh.
29. Podľa ust. § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem
tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
30. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

31. Podľa ust. §185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných
registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v
rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

33. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Nazákladezistenéhoskutkovéhostavuzvykonanéhodokazovaniasúdnárokžalobcuprávnevyhodnotil
takto :
34. Zmluvný vzťah medzi stranami sporu súd posúdil podľa ustanovení § 657 a § 658 Občianskeho
zákonníka zmluvy o pôžičke, nakoľko zmluva o pôžičke je spravidla bezodplatným právnym úkonom a za

odplatnú sa považuje vtedy, keď odplatný charakter zmluvy o pôžičke vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej
pôžičke vyplýva odplatnosť zmluvy z povinnosti dlžníka platiť úroky (zmluvné úroky) ako odplatu za
poskytnutie pôžičky.
35. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014)
36. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou
a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.)
a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl.). Pre

posúdenie okolnosti, či ide o tzv. spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou právnou formou sa
spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len to, či ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech
spotrebiteľa za odplatu ( uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. januára 2010, sp.zn.
17CoE/2/2010).
37. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval

ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná vystupovala
ako spotrebiteľ, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv
Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva
v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v

prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci
prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na
jeho vykonanie. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka
(účinné od 01. 04. 2015), podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky inéustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie bolo do zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. ako bod 11 čl. VIII. Zákon nadobudol

účinnosť 1. mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne intertempolárne pravidlá. Pomerne jasným a
nepochybným sa v tomto svetle javí úmysel zákonodarcu a zákona, a výklad konkrétneho ustanovenia
je tak len derivátom elementárneho pravidla, že každá právna norma sa má vykladať na prospech
toho, na ochranu koho je primárne určená. O povahe právnej normy nerozhoduje formálne kritérium
zaradenia právnej normy do právneho predpisu, ale charakter právnych vzťahov, ktoré táto právna

norma reguluje. Dikcia ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zákon o ochrane spotrebiteľa
sú komplementárnymi pravidlami vo vzťahu k lex generali ( ust. §100 ods. 1 OZ) a lex specialis
(zákon o ochrane spotrebiteľa). Preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa
všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Nič na tom
nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalovanou
je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez

ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale
ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych, ako aj v obchodnoprávnych
vzťahoch. I keď súdna prax vo vzťahu k aplikácii Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka pri
spotrebiteľských vzťahoch nebola v minulosti jednotná, je potrebné túto v súčasnosti posudzovať aj v
kontexte s aktuálnym znením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď novela Občianskeho

zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely.
Je pritom nesporné, že predmetná zmluva o úvere má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá
je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení,
pričom všeobecné obchodné podmienky sú priamo prílohou takto uzatváranej zmluvy. Spotrebiteľskou
zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi, a to bez ohľadu na to, či

je upravená v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom zákone. Podľa
§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. S poukazom na uvedené je predmetnú zmluvu o
úvere potrebné považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú. Aplikáciou zásady lex specialis

derogat les generalis, t.j. pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred
všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou úpravou v prejednávanej veci zákon č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasledovné Občianskeho zákonníka upravujúce
problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou
je v tomto prípade Obchodný zákonník, a preto je nevyhnutné posudzovať predmetný právny vzťah

medzi stranami sporu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. K uvedenému súd ešte dopĺňa, že aj
napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný typ upravený v zmysle § 497 až § 507 Obchodného
zákonníka, súčasne ide o zmluvu spadajúcu pod režim Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto bolo
potrebnépredmetnúzmluvuposudzovaťpodľazákonač.129/2010Z.z.,akoajustanoveníObčianskeho
zákonníka. Je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho

obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú
širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu ustanovenia § 52 ods. 2) tak, že na všetky právne
vzťahy,vktorýchúčastníkomjespotrebiteľ,savždyprednostnepoužijúustanoveniaObčianskehopráva,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V tejto súvislosti súd len dopĺňa, že od účinnosti
tohto ustanovenia sa toto ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, keďže

právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie neobsahuje prechodné ustanovenia.
38. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na

danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

39. Dňa 18.9.2013 žalovaná vyplnila Žiadosť o poskytnutie pôžičky ( ďalej len „žiadosť“), pričom ňou
požadovanávýškapôžičkypredstavovalasumu10.500EURapočetsplátokpredstavoval120mesiacov.
Dňa 23.9.2013 bola predmetná žiadosť schválená právnym predchodcom žalobcu ( Consumer Finance

Holding,a.s.)čímdošlokuzavretiuZmluvyopôžičkemedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanou,
na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej pôžičku v celkovej sume 11.000
EUR, ktorú žalovaná bola povinná splácať v 120 pravidelných mesačných splátkach po 170,59 EUR
( s poistením 177,24 EUR). Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 9.470,80 EUR. Celkovásuma pôžičky, ktorú má žalovaná zaplatiť predstavuje sumu 20.470,80 EUR. Ročná percentuálna
miera nákladov bola dojednaná vo výške 14,90 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 13,44 % a
ročná úroková sadzba vo výške 14,90 %. Termín konečnej splatnosti bol uvedený „9/2013“. Žalovaná

ku dňu podania žaloby uhradila sumu 1.063,44 EUR, tak ako to vyplýva z prehľadu splátok a
úhrad predloženého žalobcom. Právny predchodca žalobu listom zo dňa 27.8.2014 označeným ako
„predžalobná upomienka“ vyzval žalovanú na úhradu dlžných splátok v celkovej výške 957,08 EUR s
tým, že ak nedôjde k úhrade do 5.10.2014, bude právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť.
Listom zo dňa 29.10.2014 označeným ako „oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ právny

predchodcažalobcužalovanejoznámil,žejejdlhsastalsplatnýmnarazvcelomrozsahu.Vpredmetnom
liste však nebolo uvedené k akému dňu sa dlh žalovanej stal splatným naraz. Žalobca k žalobe priložil
doručenku, z ktorej však nie je zrejmé aký dokument bol žalovanej doručovaný.

40.Konajúcisúdpoukazujenato,žezozneniažaloby,ktorúpodalpôvodnýžalobca,tedasamotnýveriteľ
pôžičky, ktorá mala zmluvou vzniknúť, vyplýva, že žalovanej poskytol: „celkovú sumu pôžičky 20.470,80

EUR“. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Súd je toho názoru, že listina podpísaná žalovanou (žiadosť) ako aj listina podpísaná právnym
predchodcom žalobcu ( potvrdzujúci list) nie je ako právny úkon dostatočne určitá v takom zmysle,
aby z nej nepochybne vyplývala podstatná náležitosť zmluvy o pôžičke, ktorou je dohoda o presnom,
resp. určitom množstve poskytnutých druhovo určených vecí žalovanej ako dlžníkovi. Pokiaľ teda v

písomnom znení zmluvy neboli dostatočne vymedzené všetky podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke,
nebola písomná forma zmluvy zachovaná. Súd preto dospel k záveru, že zmluva o pôžičke, ktorá mala
byť uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, je absolútne neplatná, a pokiaľ boli na
základe takejto neplatnej zmluvy poskytnuté žalovanej nejaké finančné prostriedky, je táto povinná vrátiť
ich žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka.

Ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že podstatnými náležitosťami zmluvy o
pôžičke sú dohoda o prenechaní určitého množstva druhovo určených vecí (teda aj peňazí) dlžníkovi a
tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka vrátiť tieto veci veriteľovi po uplynutí dohodnutej doby, pričom v
zmluve o pôžičke musí byť dostatočne určito a nepochybne dohodnuté aj množstvo druhovo určených
vecí, ktoré prenecháva veriteľ dlžníkovi. Z obsahu listiny, predloženej súdu právnym predchodcom

žalobcu, označenej ako potvrdzujúci list vyplýva, že žalovanej mala byť poskytnutá pôžička, ktorá
listina obsahuje dva údaje, a to: „Pôžička: 11.000 EUR“ a „Celková suma Pôžičky: 20.470,80 EUR“.
Z ďalšieho obsahu žiadosti či potvrdzujúceho listu konkretizácia týchto pojmov nie je celkom zrejmá
a nie je ani vysvetlený prípadný rozdiel medzi nimi. Uvedené nie je definované ani vo Všeobecných
obchodných podmienkach predložených právnym predchodcom žalobcu. V potvrdzujúcom liste je

uvedená výška splátky 170,59 EUR, spolu s poistným je výška mesačnej splátky v sume 177,24 EUR,
celkový súčet splátok je tak 20.470,80 EUR (170,59 EUR x 120), resp. spolu spoistným je celkový
súčet splátok 21.268,80 EUR (177,24 EUR x 36). Podľa názoru súdu slová: „celková suma pôžičky“
nemožno vykladať tak, že je nimi len iným spôsobom vyjadrený význam slov: „celková čiastka, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť“. Toto slovné spojenie totiž používa zákon č. 129/2010 Z. z. v ustanovení

§ 2 písm. h) a údaj o „celkovej čiastke ,ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ radí § 9 ods. 2 citovaného
zákona zároveň medzi podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu,
k takémuto zhodnému významu citovaných slovných spojení nemožno dospieť gramatickým a ani
logickým výkladom ustanovenia ustanovení §2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. Gramatický výklad
slovného spojenia „celková suma pôžičky“je podľa názoru suma všetkých peňažných prostriedkov

poskytnutých dlžníkovi na základe zmluvy o pôžičke. Slovo „pôžička“ označuje v bežnej reči odovzdanie
nejakej veci (obyčajne peňazí) niekomu do užívania na istý čas. Suma pôžičky je potom súčet všetkých
peňazí, ktoré boli niekomu (dlžníkovi) odovzdané do užívania na istý čas. Nič na tom nemení ani
prívlastok„celková“.TomuzodpovedáajzákonnádefiníciazmluvyopôžičkevObčianskomzákonníku(§
657), podľa ktorej pôžička predstavuje veci určené podľa druhu, najmä peniaze, ktoré veriteľ prenecháva

dlžníkovi s tým, že dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zákon č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia zmluvy, používa na označenie tejto
sumy, ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi, slovné spojenie „celková výška poskytnutého spotrebiteľského
úveru“ (§ 4 ods. 2 písm. e/). Naproti tomu celkové plnenie, ktoré má dlžník vrátiť (vrátane poplatkov
a úrokov), zákon č. 258/2001 Z. z. označuje ako „celkové náklady spotrebiteľa“ (§ 4 ods. 2 písm.

j/).8. Z uvedeného vyplýva, že slovné spojenie „Celková suma Pôžičky“ nemožno chápať inak, než
tak, že označuje celkovú sumu (celkové plnenie), ktoré veriteľ požičiava dlžníkovi. Zmluva obsahuje
dve vyjadrenia s tým istým významom („Celková suma Pôžičky“ a„pôžička“) a pri každom z týchto
slovných spojení je uvedená iná suma, čo zmluvu robí nezrozumiteľnou. Výška požičanej sumy jepritom esenciálnou a neoddeliteľnou náležitosťou zmluvy o pôžičke, a ak táto chýba, alebo je vyjadrená
nezrozumiteľným alebo neurčitým spôsobom, nemôže dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke. Súd
nazákladeuvedenéhopretoposúdilzmluvuuzavretúmedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanou

ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok určitosti
a zrozumiteľnosti. Vzhľadom k tomu, že podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. sa pre spotrebiteľský
úver (ktorý podľa § 2písm. a) môže mať aj formu pôžičky) vyžaduje pod sankciou neplatnosti písomná
forma, nemožno vadu písomného prejavu vôle napraviť konkludentne, teda tým, že veriteľ poskytol
plnenie, ktoré dlžník prijal a splácal splátky. Nezrozumiteľnosť údaja o výške poskytnutého plnenia

je tak zásadná vada tohto právneho úkonu, že nemožno aplikovať ani zásadu preferencie výkladu v
prospech platnosti právneho úkonu, pretože žiaden prijateľný výklad v prospech platnosti právneho
úkonu neexistuje (žalobca žiaden takýto výklad neponúkol).
41. Použitie slovného spojenia „Celková suma Pôžičky“ v inom význame, než v takom, ktorý označuje
celkové plnenie, ktoré veriteľ požičiava dlžníkovi, môže byť mätúce nielen pre dlžníka (spotrebiteľa), ale
aj pre pôvodného veriteľa a ďalšie zúčastnené subjekty, napríklad právnych nástupcov oboch účastníkov

zmluvy, ako aj pre prípadné kontrolné a iné verejné orgány. Takéto mätúce označenie, úmyselne použité
v potvrdzujúcom liste koncipovanom veriteľom, by dokonca bolo možné považovať za nekalú obchodnú
praktiku. Vzhľadom k tomu, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere definoval zákon č. 258/2001
Z. z. (vrátane vyššie uvedených pojmov „celková výška poskytnutého spotrebiteľského úveru“ a „celkové
náklady spotrebiteľa“), neexistoval dôvod, aby zmluva definovala tieto pojmy inak, než boli použité v

zákone a dokonca inak, než sú bežne používané v slovenskom jazyku.
42.Zmluvataktiežobsahujezmluvnépodmienkyvrozporescitovanouprávnouúpravou.Zaindividuálne
dojednané sa nepovažujú také zmluvné podmienky, s ktorými spotrebiteľ síce mal možnosť sa
oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľnosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená,

a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V pochybnostiach o význame zmluvnej
podmienky platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
43. Žalovaná v žiadosti uviedla len požadovanú sumu pôžičky 10.500 EUR a počet mesiacov, v ktorých
bude poskytnutú pôžičku splácať. Ostatné podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke boli uvedené až

následne žalobcom v potvrdzujúcom liste, v ktorom žalobca oboznamuje žalovanú s parametrami
pôžičky, konkrétne s celkovými nákladmi spotrebiteľa, celkovou sumou pôžičky, výškou a počtom
splátok, ročnou úrokovou sadzbou, RPMN, priemernou hodnotou RPMN a termínom konečnej splatnosti
pôžičky. Tieto skutočnosti však neboli obsiahnuté v zmluve, resp. žalovaná s nimi nebol oboznámená
v čase, v ktorom žiadala o poskytnutie pôžičky, a teda taktiež neboli so žalovanou ako spotrebiteľom

individuálne dojednané pre nemožnosť žalovanej ako dlžníka oboznámiť sa s nimi pred podpisom
zmluvy. Navyše neboli žalovanou osobitne podpísané, a teda v zmysle rozsudku Krajského súdu v
Košiciach sp.zn. 6Co/396/2014, nemôžu sa stať súčasťou zmluvy. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade
ide o spor s ochranou slabšej strany v zmysle ust. § 290 a nasl. CSP súd neaplikoval ustanovenia o
popretí skutkových tvrdení protistrany v súlade s ust. § 470 ods. 2 CSP.

44. Žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktorými by preukázal, že pôžičku žalovanej skutočne
poskytol. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za
konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v
jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola

alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť nebola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorú existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí.

45. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,

predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon
vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazínedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 3 Cdo 325/2009, zo dňa 30. júna 2010).
46. Z formulácie zákonného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že zmluva o

pôžičke je reálnou zmluvou. Je potrebné, aby okrem konsenzu zmluvných strán došlo k reálnemu úkonu,
ktorým je odovzdanie predmetu pôžičky, teda peňazí, dlžníkovi. Zmluva o pôžičke je asynalagmatickou
zmluvou, čo je dané predovšetkým jej reálnym charakterom. Zmluva vznikne až uskutočnením reálneho
odovzdania a prijatia predmetu zmluvy. Reálna povaha zmluvy má zásadný význam v súdnom konaní,
kde sa od veriteľa, ktorý žaluje na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, vyžaduje nielen preukázanie

konsenzu veriteľa a dlžníka o uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj preukázanie prenechania druhovo
určených vecí, teda peňazí, veriteľom dlžníkovi (rozsudok Krajského súdu v Nitre, 25Co/289/2012).
47. Žalobca teda nepreukázal ním tvrdený skutkový stav, čo je jednou zo základných procesných
povinností strán sporu, s čím sa spája dôsledok unesenia dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia tak
ako aj bremeno dôkazné zaťažuje stranu sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu
s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne

tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom
rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany
sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi.
48. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý
neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe

takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. ( Najvyšší súd SR, sp.zn. 4 Cdo 13/2009).
49. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v
podobeprehrysporu,ktorásaprejavívmeritórnomrozhodnutíveci.Vsporovomkonaníjesúdlimitovaný
skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia

dôkazmi. Prostriedky procesného útoku v podobe skutkových tvrdení podliehajú sudcovskej a zákonnej
koncentrácii konania v zmysle ust. § 153 a 154 CSP.
50. Skutočné poskytnutie finančných prostriedkov a preukázanie ich poskytnutia treba považovať za
jednu z rozhodujúcich skutočností pre posúdenie opodstatnenosti žaloby. Keďže žalobca žiadnym
listinným dôkazom poskytnutie pôžičky nepreukázal, hoci tak mohol urobiť, keďže k žalobe pripojil

prehľadsplátokaúhradžalovanej,dospelsúdkzáveru,žežalobcavkonaníneuniesoldôkaznébremeno
tým, že svoje tvrdenia v konaní na preukázanie svojho nároku hodnoverným spôsobom nepreukázal s
následkom zamietnutia žaloby. Je síce pravdou, že žalovaná uhradila žalobcovi sumu 1.063,44 EUR
tak ako táto skutočnosť vyplýva z prehľadu splátok a úhrad poskytnutého žalobcom, z toho však súdu
nie je zrejmé aká suma bola žalovanej skutočne poskytnutá, nakoľko žalobca toto v konaní žiadnym

spôsobom nepreukázal.
Stanoviská zo súdnej praxe:
51. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto
skutočností tvrdí. ( II. ÚS 38/2015)

52. Obsahuje - li žaloba tvrzení skutečnosti, ze kterých lze dovodit, jaký je předmět řízení, pak procesní
sankcízanesplněnípovinnostitvrzení,příp.izanesplněnídůkaznípovinnostijižvžalobě,neníodmítnutí
návrhu, ale případní neúspěch účastníka ve věci sam. ( Najvyšší súd ČR, sp.zn. 22Cdo 4457/2007)
53. Žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno tým, že svoje tvrdenia v konaní na preukázanie
svojho nároku hodnoverným spôsobom nepreukázal, nepreukázal ani samotné uzavretie zmluvy o

pôžičke, keďže zmluvné strany sa nedohodli na samotnom obsahu zmluvy, resp. žalobca sám nastavil
parametre pôžičky, s ktorými žalovaná nebola vopred oboznámená, ani odovzdanie pôžičky žalovanej,
preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

54. Súd na záver uvádza, že žalobca si uplatnil v podanej žalobe celý zosplatnený úver, čo vyplýva z

jeho tvrdenia, že dňa 19.10.2014 zosplatnil celý úver Podľa názoru súdu však k platnému zosplatneniu
úveru nedošlo. Pre využitie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka sa možnosť zosplatniť
dlh v prípade omeškania s jednotlivými splátkami predpokladá len pri existencii zákonnej alebo
zmluvnej úpravy. V zmluve a ani v pripojených VPP sa údaj o možnosti veriteľa pristúpiť k vyhláseniu
celej splatnosti úveru nenachádza. Podľa vyššie citovanej právnej úpravy možnosť výpovede zmluvy

prichádza do úvahy len v prípade záväzkov dohodnutých na dobu neurčitú. V prípade zmluvy o pôžičke
z povahy veci vyplýva nemožnosť ukončenia zmluvného vzťahu výpoveďou. Je to dané samotnou
podstatou tohto záväzkového vzťahu, kde pri predčasnom ukončení zmluvného vzťahu dochádza k
zmene podstatnej náležitosti zmluvy, a tou je splatnosť záväzku. Aj keby súd vychádzal z obsahovejstránky výpovede zmluvy s cieľom žalobcu navodiť predčasnú splatnosť celej pôžičky, v danom prípade
však v zmluve o pôžičke nebola stranami konania dohodnutá možnosť predčasnej splatnosti pôžičky.
Takisto neboli splnené zákonné podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru podľa § 565

Občianskeho zákonníka nakoľko pri zosplatnení pôžičky, veriteľje povinný dodržiavať postup upravený
v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predtým ako dodávateľ vyhlási mimoriadnu
splatnosť úveru, musí upozorniť spotrebiteľa na právo žiadať zaplatenie všetkých splátok jednorázovo,
v prípade ak spotrebiteľ v lehote 15 dní od doručenia tejto kvalifikovanej výzvy neuhradí súčasný
dlh. Zo žalobcom predloženej doručenky však nie je zrejmé aká listina bola žalovanej doručovaná.

Uzavretá zmluva o pôžičke má charakter záväzku dohodnutého na dobu určitú ako to vyplýva z uvedenia
konečnej splatnosti dlhu - 9/2023, i z obsahu zmluvného vzťahu o pôžičke, v zmysle ktorého sa
dlžník zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby predmet pôžičky (§ 657 Občianskeho zákonníka)..
Účelom tejto právnej úpravy je dať spotrebiteľovi určitú poslednú možnosť k splateniu dlhu, predtým ako
dodávateľ využije svoje najprísnejšie právo, ktorým žiada o zaplatenie celého dlhu naraz. Z listinných
dôkazov vyplýva, že žalobca takýto postup nedodržal. Nakoľko neboli splnené podmienky na to, aby

nastala predčasná splatnosť dlhu, súd vychádzal zo záveru, že splatnosť pôžičky nastane až v mesiaci
september v roku 2013.

O trovách konania súd rozhodol takto :
55. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak

mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd

rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách
konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

56. V zmysle citovaných ustanovení súd rozhodol o trovách konania. Žalovaná bola v konaní úspešná v
plnom rozsahu, má teda nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanej zo spisu žiadne trovy
nevyplývajú a žalovaná si náhradu trov ani neuplatnila, súd rozhodol tak ako je uvedené v treťom výroku
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).