Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 5, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/131/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213217928
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213217928.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: H.
D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. č. XXX, o zaplatenie 1.257,48 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 19.8.2013 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť mu sumu 1.257,48 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil

na tom skutkovom základe, že žalovaný s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s.) uzatvoril dňa 25.1.2008 zmluvu č. 212578090, na základe ktorej mu boli poskytnuté
finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal riadne splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky
predstavovala sumu 3.476,60 € (z toho dlžná istina predstavovala sumu vo výške 2.602,83 €, úrok sumu
vo výške 517,50 €, úrok z omeškania sumu vo výške 314,41 € a ostatné príslušenstvo sumu vo výške
41,86 €). V tomto konaní si uplatnil nárok na zaplatenie dlžných splátok splatných v období od 20.9.2010
do 20.12.2012 v počte 28 a celkovej výške 1.257,48 €. Tiež si uplatnil na zaplatenie vyčíslený úrok z

omeškania z dlžných splátok za obdobie od 21.9.2010 do 4.11.2012 vo výške 113,64 € ako aj úrok z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.257,48 € od 5.11.2012 do zaplatenia. Titulom náhrady trov
konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti žalovaného,
ktorý sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Po vypočutí si
prednesu právneho zástupcu žalobcu a oboznámení sa s obsahom zmluvy o splátkovom úvere, dodatku

č. 1 k zmluve, formulára o zmluvných podmienkach, všeobecných obchodných podmienok, oznámenia
o postúpení pohľadávky, podacieho hárku, výzvy k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru, zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohou, pokusu o zmier, špecifikácie pohľadávky,
prehľadu finančných operácií, podania žalobcu ohľadne záväzkov žalovaného voči nemu zo dňa
28.8.2014, exekučného príkazu vo veci zn. EX 6193/2012 ustálil nasledovný skutkový a právny stav
veci: 3. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu
1.257,48 € s príslušenstvom titulom neuhradených splátok úverovej zmluvy č. 212578090 v období

od 20.9.2010 do 20.12.2012. 4. Ako vyplynulo z listín predložených žalobcom spolu s podanou
žalobou, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE uzatvorenej medzi žalobcom
a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 27.9.2012, žalobca nadobudol od svojho právneho
predchodcu pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy č. 0212578090 zo dňa 25.1.2008 celkovevo výške 3.476,60 €. Ako vyplynulo z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok, ku dňu postúpenia
pohľadávky táto predstavovala sumu vo výške 3.476,60 €, keď ku dňu postúpenia pohľadávky bol
žalovaný v omeškaní s plnením svojho záväzku 1274 dní. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému

oznámené právnym predchodcom žalobcu písomným podaním zo dňa 16.10.2012. 5. Žalovaný s
právnym predchodcom žalobcu uzatvoril dňa 25.1.2008 zmluvu o splátkovom úvere č. 0212578090.
Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 €), ktorý
sa žalovaný zaviazal splatiť právnemu predchodcovi žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami po
1.353,- Sk (44,91 €). Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.2.2008 a splatnosť poslednej

splátky na deň 20.12.2012. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 18,40 % ročne, RPMN vo výške
23,62 %. Zároveň sa zmluvné strany dohodli na úhrade jednorazového spracovateľského poplatku vo
výške 500,- Sk a na poplatku za správu úveru vo výške 60,- Sk mesačne. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvybolivšeobecnéobchodnépodmienky. 6.Akovyplynulozprehľadufinančnýchoperácií,žalovaný
dňa 25.1.2008 čerpal úver vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 €). Tento splácal v období od 20.2.2008
do 20.12.2008, keď v tomto období uhradil právnemu predchodcovi žalobcu celkove sumu 510,62 €.

Dňa 20.3.2009 žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu sumu vo výške 3,29 €. 7. Žalovaný
v priebehu konania potvrdil, že s právnym predchodcom žalobcu uzavrel zmluvu, na základe ktorej
mu bol poskytnutý úver. Doplnil, že jeho zamestnávateľovi bola doručená listina, na základe ktorej mu
začal vykonávať zrážky zo mzdy titulom exekúcie, kde ako oprávnený vystupuje žalobca. Mal za to, že
žalobca si od neho v tomto konaní uplatňuje rovnakú sumu, akú už vymáha od neho v rámci exekúcie.

K svojim osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom uviedol, že je zamestnaný brigádnicky v
spoločnosti A.. Jeho pracovný pomer je na 7 hodín denne za odmenu 7,80 €/hod.. Jeho mesačný
príjem je 280,- až 300,- €. Z príjmu sa mu však budú vykonávať zrážky zo mzdy. Je rozvedený, má
vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi I.i D., nar. X.X.XXXX. Na jeho výživu prispieva sumou
100,- € mesačne. Býva v spoločnej domácnosti s matkou v rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom

vlastníctve jeho matky. On nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, osobné motorové vozidlo, ani inú hnuteľnú
vec väčšej hodnoty. Jeho matka je dôchodkyňa s príjmom 280,- až 300,- € mesačne. V súvislosti s
bývaním uhrádzajú zálohovú platbu za spotrebu plynu vo výške 100,- € mesačne, za spotrebu elektriny
vo výške 63,- e mesačne a za spotrebu vody vo výške 30,- až 40,- € štvrťročne. 8. Ako vyplynulo z
podania žalobcu zo dňa 28.8.2014, predloženého žalovaným v priebehu konania, týmto podaní žalobca

oznámilžalovanémuvšetkypohľadávky,ktorévočinemumá.Ideopohľadávkupôvodnevočispoločnosti
Provident Financial, s.r.o. vo výške 241,99 €, pôvodne voči spoločnosti Tatra banka, a.s. vo výške
2.115,25 €, pôvodne voči spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o. vo výške 83,40 €, pôvodne voči spoločnosti
Consumer Finance Holding, a.s. vo výške 133,87 €, pôvodne voči spoločnosti Slovenská sporiteľňa,
a.s. vo výške 602,- € a pôvodne voči spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. vo výške 4.631,35 €.

Posledná z pohľadávok je pohľadávka vzniknutá zo zmluvy č. 212578090, ktorej sa týka toto konanie.
9. Ako vyplynulo z exekučného príkazu vo veci zn. EX 6193/2012, tento sa týka pohľadávky vymáhanej
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. od žalovaného vo výške 432,71 e s príslušenstvom a trovami
konania a exekúcie. 10. Právny zástupca žalobcu v priebehu konania zotrval na podanej žalobe.
Ohľadne aktívnej vecnej legimácie v konaní poukázal na rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp. zn.

11Co/206/2015 zo dňa 5.10.2016, sp. zn. 9Co/145/2015 zo dňa 5.10.2016 a 11Co/11/2015 zo dňa
25.8.2016, v ktorých konania sa súd zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie obchodnej spoločnosti
EOS KSI Slovensko, s.r.o. v obdobnom type konania ako je táto vec. Poukázal na to, že v predmetných
konaniach súd dospel k záveru, že samotný doklad o postúpení pohľadávky a výzva nezakladajú
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, keď treba prihliadať na znenie a účel ustanovenia § 92

ods. 8 zákona o bankách. 11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a
dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499
Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ. Podľa

§ 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v

najvyššie prípustnej výške. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom
od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods.
1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatváradodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa
§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú

také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť
práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k

zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Podľa § 54 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa §

1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy
o splátkovom úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 2
písm. a) a b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1,
2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský

úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 524 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s

ňou spojené. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky,
úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom k 4.11.2009, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia len pohľadávka alebo
jej časť, ktoré sú už splatné a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol klient
banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom
pre platné postúpenie pohľadávky banky. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia

pohľadávky. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, banka je právnická osoba so sídlom na území
Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery c)
a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky
sa zakazuje. Aktívnou vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne postavenie,z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v
prípade, ak ju žiaden z účastníkov konania/ strán sporu nenamieta. Podľa § 506 Obchodného

zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu
dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu
s úrokmi. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak,
je premlčacia doba štyri roky. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne

len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 111
Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej so splátok stane zročným

celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa
§ 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na
plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Podľa § 5b zákona č. 250/2006 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.6.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej

zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa § 29b zákona č. 250/2006 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, ustanoveniami § 5a ods. 1, písm. b) <. sa spravujú aj právne

vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu
premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje

práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe
nútené splniť si svoje povinnosti. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by
konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa § 153 ods. 2

CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
12. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom zmluvy

splátkovom úvere uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaným dňa 25.1.2008
v sume neuhradených splátok splatných v období od 20.9.2010 do 20.12.2012 vo výške 1.257,48
€ s príslušenstvom. 13. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo
zmluvy o splátkovom úvere v zmysle § 497 až 507 Obchodného zákonníka, ktorá je však súčasne
spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej

uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny
vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia §
1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti,
že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný

zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu
na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka
a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený

zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a
povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských
zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp.
zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktoréhosa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou. 14. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k

záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť. V danej veci žalobcu zaťažovala povinnosť preukázať
dodržanie postupu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, t.j. že spoločnosť Slovenská
sporiteľňa, a.s. ako veriteľ pohľadávky písomne vyzval žalovaného na úhradu dlhu a tento bol napriek
výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní. Nakoľko dodržanie tohto postupu,
ktorý je predpokladom pre postúpenie pohľadávky banky v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách,

zo strany žalobcu nebolo preukázané, súd bol nútený konštatovať, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalobcom nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania.
Zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách treba ohľadom inštitútu postúpenia pohľadávky považovať za lex
specialis vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka (konkrétne § 524 Občianskeho zákonníka).
Súd preto z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, žalobu v celom
rozsahu zamietol, keď neprihliadol na písomné podanie vypracované právnym predchodcom žalobcu

dňa 15.7.2009 (ktorým bol žalovaný vyzývaný na úhradu dlžnej sumy), ktoré právny zástupca žalobcu
predložil súdu na pojednávaní dňa 5.12.2016, nakoľko nebolo zrejmé, či ide o originál podania a
tiež právny zástupca nevedel predložiť listinný dôkaz o zaslaní takého podania žalovanému a teda
bolo by potrebné pojednávanie za účelom predloženia dokladu o odoslaní odročiť. Súd mal za to, že
predmetné listinné dôkazy žalobca mohol predložiť spoločne s podanou žalobou (najneskôr v primeranej

lehote pred pojednávaním dňa 5.12.2016 tak, aby listinné dôkazy bolo možné doručiť žalovanému
na prípadné vyjadrenie sa k nim), ak by konal starostlivo so zreteľom na hospodárnosť a rýchlosť
konania. 15. Súd tiež poukazuje na to, že ďalším dôvodom pre konštatovanie nedôvodnosti podanej
žaloby je premlčanie uplatneného nároku, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na

diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení
niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. je súd od 13.6.2014 povinný na premlčanie
uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.). Pokiaľ ide aplikáciu
novely zákona č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá novela
nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o

retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo
dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti
a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo navrhovateľa vzniknuté v minulosti podľa
staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli
len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto

nároku v prípade, že tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre žalovaného ako
spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože
zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver

o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru
súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia
právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 veta druhá Občianskeho
zákonníka si žalovaný ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že

uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci
pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia
premlčacejdobynastávavokamihu,keďsaveriteľmôžeoprávnenedomáhaťnasúdesplneniazáväzku.
Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie

záväzku. Občiansky zákonník objektívne vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí
od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná
trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne
vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé
byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie konania. 16. V predmetnej

veci si žalobca uplatňoval zaplatenie dlhu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy, a to zaplatenie
neuhradených splátok splatných v období od 20.9.2010 do 20.12.2012. Ako vyplynulo z prehľadu
finančných operácií ako aj prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, žalovaný čerpal spotrebiteľský
úver dňa 25.1.2008, keď poslednú riadnu splátku úveru uhradil veriteľovi dňa 20.12.2008. Nakoľkožalovaný splátku splatnú v mesiaci január 2009 neuhradil riadne a včas, vychádzajúc z ustanovenia §
506 Obchodného zákonníka uplynutím troch mesiacov od splatnosti splátky splatnej v mesiaci január
2009 mal právny predchodca žalobcu možnosť od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil

dlžnú sumu s úrokmi. Pokiaľ tak veriteľ neurobil, jeho konanie možno považovať za konanie, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi i princípom poctivého obchodného styku. Nakoľko žalovaný splátku splatnú
v mesiaci január 2009 neuhradil riadne a včas, deň 21.4.2009 možno v zmysle citovaného ustanovenia
§ 101 Občianskeho zákonníka považovať za deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a teda
za deň začatia plynutia premlčacej doby. Najneskôr od 21.4.2009 (teda uplynutím troch mesiacov od

splatnosti splátky splatnej dňa 20.1.2009) začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy zo
zmluvy o úvere na súde (§ 392 ods. 2 Obchodného zákonníka) v trvaní troch rokov (§ 101 Občianskeho
zákonníka), ktorá márne uplynula dňa 20.1.2012. Preto keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa
19.8.2013 doručením žaloby na súd, bolo to až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku.
Na uplatnenie takéhoto nároku zo spotrebiteľskej zmluvy musí súd bezpochyby prihliadnuť aj bez
návrhu, konkrétne na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi,

vrátane jeho premlčania ako zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa bráni priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával. S ohľadom na uvedené je potrebné považovať žalobu i v tomto kontexte za
nedôvodnú.

17.Onárokunanáhradutrovkonaniesúdrozhodolpodľa§255ods.1CSP,keďžalovanýboltoustranou
sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovanému v
súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli súd vyslovil, že žalovaný nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, ak odvolanie s prílohami nebude predložené v potrebnom počte vyhotovení, súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 veta posledná CSP).