Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/214/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116200490
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116200490.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a

členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Invest Svederník
s.r.o., so sídlom SNP 350, 900 91 Limbach, IČO: 36 441 619, zastúpeného zástupcom Advokátska
kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, proti
žalovaným v 1/ rade: Consulta Wirtschafts - und Finanzberatungs AG, so sídlom Baarestrasse 79,
CH - 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CH - 020.3.021.609-5, zastúpenému zástupcom JUDr. JURKOVEC
ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, 2/ rade: Ing.
N.X., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom P. T. XXX/XX, XXX XX Z., v konaní o určenie neplatnosti zmluvy

o výkone záložného práva priamym predajom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 19Cb 6/2016-246 zo dňa 25.4.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 6/2016-246 zo dňa 25.4.2017 p o t v r d z u j e.

Žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade m a j ú spoločne a nerozdielne voči žalobcovi n á r o k na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách prvoinštančného konania rozhodol
tak, že žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade majú spoločne a nerozdielne voči žalobcovi nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu,
doručenú okresnému súdu dňa 12.1.2016, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti Zmluvy o výkone
záložného práva priamym predajom zo dňa 7.12.2015 uzavretej medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným
v 2/ rade, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Žilina - katastrálny odbor v konaní vedenom pod
spis. zn.: V10512/2015, ktorou došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č.
XXXX,kat.úz.I.azároveňžiadalžalovanýchv1/av2/radezaviazaťnanáhradutrovkonaniaspoločnea
nerozdielne. V písomnom podaní zo dňa 19.4.2016 žalobca pôvodnú argumentáciu, ktorou zdôvodňoval

neplatnosť zmluvy o výkone záložného práva, nahradil novou argumentáciou a zároveň navrhol zmenu
žaloby,oktoromnávrhuokresnýsúdrozhodoluznesenímč.k.19Cb6/2016-68z5.9.2016tak,žepripustil
zmenu žaloby v znení: Súd určuje, že Zmluva o výkone záložného práva priamym predajom zo dňa
9.12.2015 uzatvorená medzi žalobcom, v mene ktorého konal žalovaný v rade 1/ ako predávajúci a
žalovaným v rade 2/ ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený 10.12.2015 Okresným úradom Žilina -
katastrálnyodborvkonanívedenompodspisovouznačkouV10512/2015,jeneplatná,ktorérozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2016.

2. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný v 1/ rade je právnická osoba - obchodná spoločnosť so
sídlom na území Švajčiarska, okresný súd postupom podľa § 161 ods. 1 CSP skúmal splnenie procesnej
podmienky právomoci na prejednanie a rozhodnutie veci. S poukazom na Kapitolu II, Oddiel 1 Článok4 bod 1 v spojení s Kapitolou VI Článok 66 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /
ES/ č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 (Nariadenie Brusel 1 bis) a pri zohľadnení momentu začatia
konania vo veci dňom 12.1.2016, skonštatoval okresný súd splnenie podmienky právomoci na konanie a

rozhodnutie tejto veci. K otázke rozhodného práva vychádzal okresný súd pri zohľadnení skutočnosti, že
v tejto veci je žalovaný v 1/ rade subjektom so sídlom na území Švajčiarska a pri zohľadnení predmetu
konania vo veci, ktorým bolo určenie neplatnosti zmluvy o výkone záložného práva priamym predajom
nehnuteľností nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky, z úpravy podľa Článku 4 bod 1 písm.
c), Článku 12 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.6.2008 o rozhodnom

práve pre zmluvné záväzky (Rím I), s vyústením do záveru, podľa ktorého bolo potrebné túto vec právne
posúdiť podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

3. S poukazom na vykonané dokazovanie vyhodnotené postupom podľa ust. § 191 ods. 1 CSP a za
aplikáciu Čl. 8, 11 ods. 1, 15 ods. 1, 2, 17 CSP, § 191 ods. 1 a 2, § 154, § 186 ods. 2, § 137,
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP, v spojení s ust. § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 151a, § 151b

ods. 1, § 151c ods. 1, § 151d ods. 1, § 151e ods.2, § 151j ods. 1, § 151k ods. 1 a 3, § 151m
ods. 1, 3, 7, 8, Občianskeho zákonníka v relevantnom znení k momentu uzatvorenia zmluvy o výkone
záložného priamym predajom (ďalej len Občiansky zákonník), okresný súd dospel k záveru, že žaloba
nie je skutkovo a právne dôvodná a zmluva o výkone záložného práva priamym predajom je platným
právnym úkonom, v nadväznosti na čo rozhodol o zamietnutí žaloby.

4. Okresný súd konštatoval, že medzi stranami v konaní neboli nesporné nasledovné skutkové okolnosti:
uzatvorenie Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam medzi žalovaným v 1/ rade ako
záložným veriteľom a žalobcom ako záložcom zo dňa 24.9.2007 (č.l. 31 až 32 spisu) spolu
s potvrdením Správy katastra Žilina o jej vklade do katastra nehnuteľností pod V 7295/07 dňom

20.12.2007, uzatvorenie Zmluvy o výkone záložného práva priamym predajom medzi predávajúcim -
žalovaným v 1/ rade v zastúpení záložným veriteľom - žalobcom a žalovaným v 2/ rade ako kupujúcim
dňa 9.12.2015 (č.l. 127 až 130 spisu), Oznámenie začatia výkonu záložného práva priamym predajom
žalovaným v 1/ rade žalobcovi listom zo dňa 10.3.2009 doručeným žalobcovi dňa 11.3.2009 (č.l. 91,
99, 100 spisu), Oznámenie začatia výkonu záložného práva priamym predajom listom žalovaného v

1/ rade zo dňa 10.3.2009 Správe katastra Žilina doručeným Správe katastra Žilina dňa 11.3.2009 (č.l.
101, 102, 103 spisu) a vyznačenie začatia výkonu záložného práva priamym predajom nehnuteľností
na LV č. XXXX pre okres Žilina, Obec Svederník, katastrálne územie I., poznámkou P2 136/09-18/09
v katastri nehnuteľností (č.l. 29), vypracovanie a obsah Znaleckého posudku č. úkonu 225/2015
Ústavom súdneho inžinierstva vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov evidovaných na liste

vlastníctva č. XXXX k.ú. I., Obec Svederník, okres Žilina na účel prevodu nehnuteľností (č.l. 33 až 48),
vypracovanie a obsah Znaleckého posudku znalca Ing. Stanislava Lasicu pre zadávateľa dražobníka
N. C.. 115/2010 (prílohová obálka na č.l. 234 spisu), uskutočnenie právnych úkonov žalovaného v 1/
rade - návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby adresovaný N. C. - dražobníkovi zo dňa 21.7.2010,
uzatvorenie Zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby medzi žalovaným v 1/ rade a dražobníkom N. C.

zo dňa 15.7.2010, realizácia oznámenia o začatí výkonu záložného práva z 21.7.2010 pod záhlavím
žalovaného v 1/ rade adresovaného žalobcovi a jeho doručenie žalobcovi dňom 10.8.2010, ako aj
doručenie tohto oznámenia Správe katastra Žilina dňom 10.8.2010 (č.l. 157 až 160, 115), vypracovanie
žiadosti dražobníka po ohliadku a ohodnotenie predmetu dobrovoľnej dražby z 21.9.2010 (č.l. 114),
doručenietejtožiadostižalovanéhov1/radežalobcovidňa24.9.2010(č.l.115),zktorýchmedzistranami

nespornýchskutkovýchokolností,uktorýchzároveňneexistovaladôvodnápochybnosťoichpravdivosti,
okresný súd podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP vychádzal.

5. Vzhľadom na to, že žalobca uplatnil žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, primárne okresný
súd skúmal, či je na strane žalobcu daný naliehavý právny záujem na navrhovanom určení. Vo väzbe

na tvrdenia žalobcu o existencii jeho naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení okresný
súd vo všeobecnej rovine uviedol, že naliehavý právny záujem na určení má žalobca vždy vtedy, ak
pozitívnym rozhodnutím o jeho určovacej žalobe možno odstrániť stav jeho právnej neistoty, pričom táto
neistota má reálny základ a je dostatočne intenzívna, z čoho pramení naliehavosť využitia uplatnenia
prostriedku procesnej ochrany - určovacej žaloby. Za stavu tvrdení žalobcu o tom, že pri výkone

záložného práva priamym predajom predmetných nehnuteľností bol porušený zákon s dôsledkom na
platnosť nadobúdacieho titulu pre žalovaného v 3/ rade, bol žalobcom zvolený prostriedok ochrany jeho
práv - určovacia žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu - zmluvy pri výkone záložného práva
priamym predajom prostriedkom, spôsobilý za predpokladu preukázania samotnej skutkovej a právnejdôvodnosti žaloby ako takej, zabezpečiť vnesenie právnej istoty do právneho postavenia žalobcu, a teda
na základe tohto záveru ho súd považoval za preukázaný. Nakoľko naliehavý právny záujem musí byť
vymedzený tvrdeniami žalobcu, vychádzal okresný súd pri jeho hodnotení z tvrdení žalobcu. Vo vzťahu

k žalobcom vymedzenému skutkovému tvrdeniu o existencii jeho naliehavého právneho záujmu na
navrhovanomurčení,vobsahuktoréhovymedzeniaužpriamovžalobepoukazovalnaporušeniazákona
pri realizácii výkonu záložného práva s tvrdeným dôsledkom týchto porušení spočívajúcim v absolútnej
neplatnosti zmluvy o výkone záložného práva priamym predajom, okresný súd poukázal na závery v
rozhodnutí NS SR sp. zn. 2 Cdo 252/2009, ktoré rozhodnutie považoval za aplikovateľné v otázke

naliehavého právneho záujmu i v prejednávanej veci s ohľadom na skutočnosť začatia konania vo veci
pred 1.7.2016 v spojení s § 470 ods. 2 CSP v procesnej rovine a s poukazom na uzatvorenie predmetnej
Zmluvy o výkone záložného práva priamym predajom dňa 9.12.2015 vrátane jej zavkladovania do
katastra nehnuteľností v roku 2015. Pokiaľ žalobca tvrdil existenciu naliehavého právneho záujmu
na navrhovanom určení z dôvodu nedodržania hmotnoprávnej úpravy pri procese výkonu záložného
práva priamym predajom, okresný súd konštatoval preukázanie jeho naliehavého právneho záujmu na

navrhovanom určení, čo zároveň otvorilo priestor pre vecné posúdenie žaloby.

6. Okresný súd zdôraznil, že záver v otázke naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení,
sa však nedá vztiahnuť i na jeho vymedzenie, v rámci ktorého žalobca tvrdil, že predmetná žaloba je
prostriedkom dosiahnutia zmeny stavu zápisu v katastri nehnuteľností, a to pri súčasnom zohľadnení

skutočnosti, že záznam v katastri nehnuteľností, ktorým by sa do jeho obsahu premietlo rozhodnutie
súdu o určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, vo všeobecnosti nemá konštitutívne účinky ako
vklad. Vykonaním záznamu sa nemenia právne vzťahy k nehnuteľnostiam, záznamom sa zapisujú len
práva, ktoré už existovali pred vykonaním záznamu a záznam má len evidenčné účinky. K tomuto záveru
okresný súd poukázal nielen na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 252/2009, ale aj na uznesenie NS

ČR sp. zn. 30 Cdo 2606/2004.

7. Po skonštatovaní preukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu na navrhovanom určení sa
okresný súd zaoberal vyhodnotením skutkovej a právnej dôvodnosti tvrdení žalobcu o neplatnosti
právnehoúkonuZmluvyprivýkonezáložnéhoprávapriamympredajomuzatvorenejmedzipredávajúcim

žalobcom konajúcim prostredníctvom žalovaného v 1/ rade a kupujúcim - žalovaným v 2/ rade dňa
9.12.2015 (č.l. 127 až 130 spisu, ďalej len „Zmluva o výkone záložného práva priamym predajom").
Poukázal na to, že žalobca v priebehu konania tvrdil viaceré dôvody neplatnosti zmluvy o výkone
záložného práva priamym predajom, pričom finálne skoncentroval argumentáciu o neplatnosti tak, že
tvrdil neplatnosť tohto právneho úkonu z dôvodu rozporu postupu žalovaného v 1/ rade pri výkone

záložného práva uzatvorením zmluvy o výkone záložného práva priamym predajom s úpravou podľa §
151m ods. 3 Občianskeho zákonníka v dôsledku toho, že napriek tomu, že žalovaný v 1/ rade oznámil
žalobcovi i správe katastra oznámením z 21.10.2010 začatie výkonu záložného práva, uskutočnil dňa
9.12.2015 žalovaný v 1/ rade následne výkon záložného práva priamym predajom uzatvorením zmluvy
o výkone záložného práva priamym predajom, o ktorej zmene výkonu záložného práva žalobcu nijakým

spôsobom nevyrozumel, neoznámil mu zmenu výkonu záložného práva, čím porušil svoju povinnosť
podľa § 151m ods. 3 a tiež podľa § 151m ods. 7 všetko Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na
uvedené vymedzenie dôvodu neplatnosti Zmluvy o výkone záložného práva priamym predajom tvrdil
žalobca absolútnu neplatnosť právneho úkonu zmluvy o výkone záložného práva priamym predajom
podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

8. Primárne okresný súd poukázal na obsah úpravy podľa § 151m ods. 3, 7 Občianskeho zákonníka a
obsah samotnej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24.9.2007, a to konkrétne
článok VI., z ktorého výslovne vyplývalo dojednanie zmluvných strán o oprávnení záložného veriteľa -
žalovaného v 1/ rade v prípade, že pohľadávka uvedená v článku II. tejto zmluvy nie je riadne a včas

splnená, začať výkon záložného práva, a to priamym predajom zálohu, predajom zálohu na verejnej
dražbe, výkonom rozhodnutia alebo exekúciou voči založeným nehnuteľnostiam podľa osobitných
predpisov, pričom začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ - žalovaný v 1/ rade povinný
písomne oznámiť záložcovi - žalobcovi, pričom v písomnom oznámení uvedie spôsob, akým sa uspokojí
alebobudedomáhaťuspokojeniazozálohu.Predaťzálohspôsobomuvedenýmvtejtozmluvejezáložný

veriteľ - žalovaný v 1/ rade oprávnený najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu
záložnéhoprávazáložcovi-žalobcovi.Uvedenézmluvnédojednanietedapredstavovalohmotno-právny
základ pre realizáciu výkonu záložného práva priamym predajom žalovaným v 1/ rade. Z Oznámenia o
začatí výkonu záložného práva z 10.3.2009 pod záhlavím žalovaného v 1/ rade adresovaného žalobcovi,ktoré bolo doručené žalobcovi 11.3.2009 (č.l. 91, 100) a z Oznámenia o začatí výkonu záložného
práva z 10.3.2009 pod záhlavím žalovaného v 1/ rade a adresovaného Katastrálnemu úradu Žilina,
ktorému adresátovi bolo toto oznámenie doručené 11.3.2009 (č.l. 102, 103) vyplývalo, že si žalovaný

v 1/ rade riadne splnil zákonnú povinnosť podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka a písomne
oznámil začatie výkonu záložného práva priamym predajom, teda spôsobom dojednaným v zmluve o
zriadení záložného práva, záložcovi - žalobcovi. Splnením tejto zákonnej povinnosti si zároveň splnil
aj svoju zmluvnú povinnosť podľa článku VI. zmluvy o zriadení záložného práva. Vo vzťahu k obsahu
zápisu predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností sa uvedené konanie žalovaného v 1/ rade

prejavilo zápisom poznámky tak, ako jej obsah vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Žilina, Obec
Svederník, katastrálne územie I. podľa č.l. 29, kde je uvedená poznámka: Začatie výkonu zál. práva,
ktoré bolo zriadené Záložnou zmluvou zo dňa 24.9.2007 v prospech spoločnosti Consulta Wirtschafts-
und Finanzberatungs-AG, Bosch 43, CH-6331 Hunenberg, na všetky pozemky spol. Invest Svederník
a.s.,zapísanénaLVč.XXXXabudevykonanépriamympredajomnehnuteľnostípodľaP2136/09-18/09.
Momentom doručenia oznámenia žalovaného v 1/ rade o začatí výkonu záložného práva priamym

predajom žalobcovi (oznámenie z 10.3.2009, doručené žalobcovi 11.3.2009) nastali účinky s takýmto
úkonom spojené podľa hmotného práva v zmysle úpravy podľa § 151l ods. 2 Občianskeho zákonníka,
a teda žalobca ako záložca bol zo zákona týmto momentom obmedzený v možnosti prevodu zálohu,
ktorý záloh od tohto momentu mohol previesť len so súhlasom záložného veriteľa, t.j. žalovaného v 1/
rade. Rovnako momentom doručenia oznámenia žalovaného v 1/ rade o začatí výkonu záložného práva

priamym predajom z 10.3.2009 žalobcovi nastali zo zákona účinky podľa § 151m ods. 1 Občianskeho
zákonníka, teda záložný veriteľ - žalovaný v 1/ rade mohol záloh oznámeným spôsobom - priamym
predajom predať v rámci výkonu záložného práva najskôr 30 dní od doručenia tohto oznámenia
žalobcovi. Okresný súd v tejto súvislosti zdôraznil, že v prejednávanej veci bol subjekt záložcu totožný
so subjektom obligačného dlžníka - išlo o žalobcu. Žalovaný v 1/ rade ako záložný veriteľ zákonné

obmedzenie vyplývajúce z úpravy § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka neporušil, nakoľko k predaju
zálohupriamympredajomprivýkonezáložnéhoprávadošlovkonečnomdôsledkuažnazákladeZmluvy
o výkone záložného práva priamym predajom z 9.12.2015.

9. Pokiaľ išlo o preukázanú skutočnosť, podľa ktorej po oznámení výkonu záložného práva priamym

predajom realizoval žalovaný v 1/ rade úkony smerujúce k predaju zálohu dražbou vrátane oznámenia
tohto spôsobu výkonu záložného práva žalobcovi Oznámením z 21.7.2010 a oznámením tejto
skutočnosti i správe katastra, ako to vyplýva z č.l. 157 až 160 a z č.l. 115, ako aj zo svedeckej výpovede
svedka p. N. C., ktorú okresný súd vzhľadom na zákonné poučenie dané tomuto svedkovi hodnotil
ako vierohodnú, bola táto skutočnosť okresným súdom hodnotená ako naplnenie postupu podľa §

151m ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda ako oznámenie zmeny spôsobu výkonu záložného práva,
a to zmeny v podobe rozšírenia o ďalší spôsob výkonu záložného práva dražbou, ktorú skutočnosť
okresný súd spojil s dôsledkami úpravy podľa § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. s požiadavkou
nového uplynutia lehoty aspoň 30 dní od takéhoto oznámenia zmeny spôsobu výkonu záložného
práva - jeho rozšírenia o ďalší spôsob výkonu záložného práva, a to dražbou, od doručenia tohto

oznámenia záložcovi, až po uplynutí ktorej lehoty môže záložný veriteľ ďalším - novým spôsobom
výkon záložného práva realizovať. Na tomto mieste považoval okresný súd za významné zdôrazniť
skutočnosti vyplývajúce z obsahu svedeckej výpovede svedka D. T., ako aj z vyjadrenia sa samotného
žalovaného v 1/ rade. Žalovaný v 1/ rade uviedol v písomnom podaní z 3.2.2017, že nakoľko je
právnickou zahraničnou osobou v období od doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva

priamym predajom žalobcovi dňa 11.3.2009 až do jeho realizácie kontaktoval viaceré fyzické i právnické
osoby na Slovensku, s ktorými diskutoval o situácii, a ktoré pre neho realizovali i čiastkové úkony za
účelom zistenia informácií o možnostiach predaja založených nehnuteľností, pričom tieto úkony mohli
prebiehať i simultánne popri sebe, išlo však o predbežné úkony. Uvedené vyjadrenie žalovaného v 1/
rade nepriamo preukázal čo do jeho pravdivosti i obsah svedeckej výpovede svedka B. T., ktorú okresný

súd hodnotil vzhľadom na dané zákonné poučenie ako vierohodnú. Uvedený svedok opísal vlastnú
komunikáciu so štatutárnym zástupcom žalobcu i žalovaným v 1/ rade vedenú so zámerom odkúpenia
nehnuteľností, ktorá však neviedla k naplneniu. Z vykonaného dokazovania oboznámením listinných
dôkazov, a to predovšetkým výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre Okres Žilina, Obec Svederník,
katastrálne územie I. (č.l. 28 až 30), ako aj z obsahu svedeckej výpovede svedka N. C. vyplývalo, že

k samotnej realizácii výkonu záložného práva dražbou nedošlo pre nezáujem dražiteľov (nebol žiaden
záujemca o predmetné nehnuteľnosti a nebol ani vypísaný termín realizácie dražby). Za tejto situácie
okresný súd skonštatoval, že pri zohľadnení primárneho účelu záložného práva ako zabezpečovacieho
prostriedku, ktorý má slúžiť na splnenie zabezpečenej pohľadávky za predpokladu naplnenia zákonomstanovených podmienok, tak ako tento účel vyplýva z úpravy § 151a Občianskeho zákonníka a pri
zohľadnení kompletného obsahu hmotno-právnej úpravy inštitútu záložného práva a obsahu zmluvy
o zriadení záložného práva, nevyplývala ani z obsahu záväzkového vzťahu medzi stranami zmluvy

o zriadení záložného práva a ani z hmotno-právnej úpravy potreba opätovného oznamovania výkonu
záložného práva priamym predajom za stavu, keď už záložný veriteľ takéto oznámenie uskutočnil a
keď už nastali a trvajú hmotno-právne účinky s takýmto oznámením spojené, o to viac, že v zmysle
zápisu predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností, tak ako to vyplýva z predloženého listu
vlastníctva č. XXXX pre Okres Žilina, Obec Svederník a katastrálne územie I., bola kontinuálne zapísaná

poznámka o výkone záložného práva priamym predajom podľa P2 136/09-18/09. Účinky spojené s
oznámením začatia výkonu záložného práva priamym predajom na základe oznámenia žalovaného v
1/ rade doručeného žalobcovi dňa 11.3.2009, neboli následným oznámením o zmene spôsobu výkonu
záložného práva rozšírenia o výkon záložného práva dražbou predmetných nehnuteľností znegované a
trvali v celom svojom obsahu a rozsahu, teda i pokiaľ ide o minimálne 30-dňovú ochrannú lehotu podľa §
151m ods. 1 Občianskeho zákonníka, i pokiaľ ide o obmedzenie dispozičného oprávnenia záložcu podľa

§ 151l ods. 2 Občianskeho zákonníka, aj pokiaľ ide o úlohu informovať o vedení výkonu záložného práva
priamym predajom predmetných nehnuteľností vo vzťahu k tretím osobám prostredníctvom nazerania
do verejne dostupného katastra nehnuteľností. V pomeroch tejto konkrétnej prejednávanej veci okresný
súd ako významné zároveň hodnotil i to, že k samotnej realizácii výkonu záložného práva dražbou v
konečnom dôsledku ani nedošlo z dôvodov, ktoré podrobne vo svojej svedeckej výpovedi opísal svedok

p. C.. Uvedené závery nijakým spôsobom nespochybnili ani skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov
predložených žalobcom, a to predovšetkým obsah samotného Oznámenia o začatí výkonu záložného
práva pod záhlavím žalovaného v 1/ rade z 21.7.2010 v spojení so skutočnosťou jeho doručenia
Správe katastra Žilina 10.8.2010, nakoľko z obsahu na návrh žalobcu vyžiadaného spisového materiálu
Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor, tak ako je súčasťou spisu na č.l. 165 až 227 nevyplývalo

ako preukázané tvrdenie žalobcu o chybe zápisu v katastri nehnuteľností v časti poznámok, kde práve
oznámenie žalovaného v 1/ rade adresované žalobcovi o začatí výkonu záložného práva predajom
nehnuteľností na dražbe z roku 2010 bolo omylom zapísané do katastra nehnuteľností opäť ako začatie
výkonuzáložnéhopráva,priamympredajom(č.l.136).Okresnýsúdzvýraznil,žeprivyžiadaníspisového
materiáluodOkresnéhoúraduŽilina,odborkatastrálnypodľažiadostiz21.2.2017nač.l.143,postupoval

v súlade s dôkazným návrhom žalobcu.

10. Okresný súd uzavrel, že ak záložný veriteľ - žalovaný v 1/ rade konajúci za žalobcu uzatvoril zmluvu
o výkone záložného práva priamym predajom, nekonal v rozpore s úpravou podľa § 151m ods. 3
Občianskeho zákonníka a ani v rozpore s úpravou § 151m ods. 7 Občianskeho zákonníka a tento

právny úkon nie je v rozpore ani s obsahom, ani s účelom tejto hmotno-právnej úpravy a ani účel tejto
hmotno-právnej úpravy neobchádza, čím nie je možné ho považovať za absolútne neprávny právny
úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Osobitne k úprave § 151m ods. 7 Občianskeho zákonníka
okresný súd uviedol, že ide o úpravu, ktorá ukladá záložnému veriteľovi, v danom prípade žalovanému
v 1/ rade informovať záložcu - žalobcu nielen o začatí výkonu záložného práva, ale aj o priebehu výkonu

záložného práva a najmä o okolnostiach, ktoré sa týkajú samotného predaja zálohu. Účelom tejto úpravy
je, aby záložca bol informovaný o skutočnostiach, ktoré ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť napríklad cenu
pri predaji zálohu, pričom samotným zmyslom splnenia tejto informačnej povinnosti je, aby záloh bol
predaný pokiaľ možno za čo najvyššiu cenu. Zo skutkových okolností prejednávanej veci nevyplývalo
preukázanie takého porušenia tejto informačnej povinnosti záložným veriteľom podľa § 151m ods. 7

Občianskeho zákonníka, ktoré by bolo spôsobilé vyústiť do záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o
výkone záložného práva priamym predajom, ktoré závery nevylučujú prípadné zodpovednostné nároky
žalobcu.

11. Pokiaľ išlo o ostatné dôvody uvádzané od počiatku konania žalobcom v tejto veci, ako dôvody

absolútnej neplatnosti Zmluvy o výkone záložného práva, považoval okresný súd za potrebné zaujať
stanovisko k argumentácii žalobcu týkajúcej sa porušenia povinností záložného veriteľa podľa § 151m
ods. 8 Občianskeho zákonníka, teda postup záložného veriteľa pri predaji zálohu priamym predajom pri
nezachovaní náležitej starostlivosti zahŕňajúcej požiadavku predať záloh za cenu, za ktorú sa rovnaký
alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a v mieste predaja

zálohu. V tejto časti poukázal okresný súd na právnu vetu vyplývajúcu z rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Cdo/222/2012 z 30.9.2012, podľa ktorého: Porušenie povinností záložným veriteľom podľa
§ 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka postupovať pri predaji zálohu s náležitou starostlivosťou tak,
aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva zaporovnateľných podmienok v čase a v mieste predaja zálohu, nemá za následok neplatnosť zmluvy
o predaji zálohu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, môže však ak sú splnené ostatné predpoklady
- viesť k zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia uvedeného

rozhodnutia vyplýva, že v § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka sú priamo ustanovené povinnosti
záložného veriteľa, ak je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe. Záložný veriteľ
je povinný pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu,
za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v
čase a v mieste predaja zálohu. Ide o zákonnú ochranu záložcu /resp. záložného dlžníka/, aby sa

záloh nepredal nevýhodne a pod tzv. všeobecnú /trhovú/ cenu. Pojem všeobecná cena vyjadruje aj
stabilizovaná judikatúra Najvyššieho súdu SR, napríklad rozsudok sp. zn. 5Cdo/29/2000 uverejnený
v časopise Zo súdnej praxe pod č. 63/2000. Označovaná je aj ako trhová cena, t.j. ktorú by bolo
možné za konkrétnu vec ako predmet predaja a kúpy v rozhodnej dobe a mieste dosiahnuť. Zisťuje
sa obvykle porovnaním s už realizovaným predajom a kúpou obdobných vecí v danom mieste a čase.
Ak však nie sú, treba použiť náhradnú metodiku podľa uváženia zisťujúceho subjektu s prihliadnutím

na rôzne špecifiká pre jednotlivé druhy konania. V nadväznosti na uvedenú argumentáciu vyplývajúcu
z označeného rozhodnutia nemali tvrdenia žalobcu o predaji predmetných nehnuteľností za cenu
podhodnotenú relevanciu v smere dopadu na platnosť právneho úkonu Zmluvy o predaji nehnuteľností
pri výkone záložného práva priamym predajom. Tak isto ako dôvod pre určenie tejto zmluvy ako
neplatného právneho úkonu neobstála výlučne len izolovaná skutočnosť tvrdenia žalobcu o tom, že mu

nebol znalecký posudok týkajúci sa ceny predmetných nehnuteľností vypracovaný Ústavom súdneho
inžinierstva Žilina doručený.

12. K argumentácii žalobcu viažucej sa k uzneseniu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 343/2004,
okresný súd považoval za potrebné v zhode so žalovaným v 1/ rade zdôrazniť zásadnú odlišnosť

skutkových východísk veci prejednávanej pred Ústavným súdom SR spočívajúcu v hodnotení naplnenia
zákonných podmienok realizácie procesu dobrovoľnej dražby upraveného v špeciálnom právnom
predpise vyplývajúcom zo zákona č. 527/2002 Z.z. s nedodržaním konkrétnych podmienok, v rámci
postupu realizácie ktorého procesu dobrovoľnej dražby zákon na konkrétnych miestach priamo
spája právne dôsledky neplatnosti dobrovoľnej dražby. Rovnako bola zásadná skutková odlišnosť

východísk označeného uznesenia Ústavného súdu SR daná skutočnosťou povahy subjektu, ktorému
sa doručovalo a to je fyzická osoba a skutková odlišnosť procesu doručovania s tým spojená oproti
doručovaniu oznámenia o začatí výkonu záložného práva v prejednávanej veci žalobcovi ako právnickej
osobe a tiež odlišnosti skutkových východísk procesu doručovania v označenej veci ÚS SR. V
nadväznosti na uvedené okresný súd pri rozhodnutí v prejednávanej veci nemohol pre uvedené zásadné

odlišnosti a pri zohľadnení skutkových osobitostí prejednávanej veci bez ďalšieho i v tejto prejednávanej
veci aplikovať závery uvedeného uznesenia Ústavného súdu SR. Čo sa týka tvrdenia žalobcu o porušení
časového poradia záložných práv registrovaných v katastri nehnuteľností vo vzťahu k predmetným
nehnuteľnostiam pri výkone záložného práva priamym predajom zo strany žalovaného v 1/ rade, v tejto
časti ťažilo dôkazné bremeno žalobcu, pričom žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol a okresný súd

ani z verejne dostupného registra - katastra nehnuteľností nezistil jeho pravdivosť.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP.
Vzhľadom k tomu, že žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, stranami úspešnými stranami v konaní
boli žalovaní v 1/ a v 2/ rade, ktorým priznal voči žalobcovi spoločne a nerozdielne nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodované samostatne
súdom prvej inštancie uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí.

14. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu.

Namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď konštatoval, že Zmluva
o výkone záložného práva zo dňa 7.12.2015 bola uzatvorená platne, t.j. v súlade s obsahom a účelom
zákona a ďalšie oznamovanie o zmene výkonu záložného práva nie je potrebné. Toto nesprávne právne
posúdenie žalobca videl v dvoch rovinách:
1.) Okresný súd vo svojej argumentácii uviedol, že voľba predaja na dobrovoľnej dražbe bola len

rozšírením o ďalší spôsob predaja zálohu popri priamom predaji. Podľa žalobcu takáto argumentácia
je neprípustná, de facto by to umožňovalo už na začiatku, aby záložný veriteľ uviedol všetky spôsoby
výkonu záložného práva a nemusel by potom upovedomovať o zmene, čo by bolo v zjavnom rozpore
s § 151m ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca poukázal na to, že zákon síce umožňuje zmeniťspôsob výkonu záložného práva, no zmena sa týka zmeny na predaj na dražbe alebo podľa osobitného
predpisu. Zákon nehovorí o tom, že pri voľbe predaja na dražbe je možná aj zmena na priamy predaj,
keď z ustanovenia § 151m ods. 3 Občianskeho zákonníka takáto možnosť nevyplýva. Súčasne mal za

to, že v určitom čase môže byť vždy len jeden spôsob výkonu záložného práva a nie viacero naraz,
nie je možné „rozšíriť" výkon záložného práva o ďalšie spôsoby zároveň. Považoval za nepodstatné,
že kroky žalovaného v 1/ rade smerujúce k speňaženiu zálohu na dražbe okresný súd považoval za
„predbežné" a že ich žalovaný v 1/ rade vykonával simultánne. Dôležitou skutočnosťou v tomto prípade
je oznámenie o výkone záložného práva predajom na dražbe zo dňa 21.7.2010, majúce určité účinky

vo vzťahu k záložcovi. Žalobca poukázal na to, že zákonná úprava výkonu záložného práva preferuje
predaj zálohu na dražbe, keďže práve tento spôsob výkonu záložného práva najviac chráni záložcu (a
dlžníka), nakoľko pri dražbe je najvyššia pravdepodobnosť, že sa záloh speňaží za čo najvyššiu cenu.
Okresný súd podľa žalobcu nesprávne vyložil § 151 m ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď považoval
za možné vykonávať záložné práva v určitom čase viacerými spôsobmi popri sebe a rovnako tak za
možné meniť spôsob z dražby na priamy predaj,

2.) Nad rámec uvedeného žalobca poukázal na to, že je nutné informovanie
záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva v zmysle ust. § 151m ods. 7 Občianskeho zákonníka,
ktoré žalovaný v 1/ rade ako záložný veriteľ opomenul. Prvé oznámenie zo strany žalovaného v 1/
rade založilo právny stav taký, že záloh sa mal speňažiť priamym predajom, neskôr však žalovaný
spôsob speňaženia zmenil a oznámil žalobcovi (oznámením z 21.7.2010), že záloh sa speňaží na

dražbe. Preto posledné oznámenie zo dňa 21.7.2010 založilo platný právny stav, kedy bolo jasne dané,
že záloh sa bude speňažovať dražbou, a to bez ohľadu na to, že po celý čas bola na LV vyznačená
poznámka, že sa bude záložné právo vykonávať priamym predajom. Z logického ako i gramatického
výkladu §151m ods. 7 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pokiaľ malo dôjsť k ďalšej „staronovej" zmene
spôsobu výkonu záložného práva, bol žalovaný v 1/ rade ako záložný veriteľ povinný o tomto žalobcu

ako záložcu informovať. Predmetné ustanovenie hovorí, že záložný veriteľ má informačnú povinnosť
predovšetkým vtedy, ak sú tu skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť cenu zálohu. Je tu daný práve rozdiel
v speňažení zálohu priamym predajom konkrétnej osobe a dražbou. Z týchto dôvodov bol záložný veriteľ
o to viac povinný informovať o staronovej zmene výkonu záložného práva, pretože je nepochybné, že
spôsob výkonu záložného práva môže mať vplyv na cenu zálohu pri jeho speňažovaní. Podľa názoru

žalobcu výklad predmetného ustanovenia súdom prvej inštancie je neudržateľný. Ak by sa opomínalo
ust. § 151m ods. 7 Občianskeho zákonníka a najmä § 151m ods. 3 Občianskeho zákonníka in fine,
vytváral by sa tu priestor na špekulácie záložného veriteľa ohľadom ceny za predaj zálohu, ktoré by
mohli ohroziť právom chránené záujmy záložcu. Podľa žalobcu neobstojí argumentácia okresného súdu
obsiahnutá v rozsudku, že je pre tento prípad postačujúce, že účel zákona bol zachovaný, pretože aj

z hľadiska zachovania právnej istoty záložcu je neprípustný. Žalobca trval na tom, že je daný dôvod
neplatnosti zmluvy o priamom predaji zálohu, nakoľko podľa zákona nie je možné rozširovať spôsob
výkonu záložného práva, t.j. nedá sa vykonávať súčasne viacerými spôsobmi; záložný veriteľ môže v
zmysle zákona meniť spôsob výkonu záložného práva iba z priameho predaja na predaj na dražbe,
nie naopak; napádaná zmluva bola uzatváraná v čase, kedy existoval platný právny stav na základe

oznámenia, kedy sa mal záloh speňažovať dražbou, no napriek tomu sa bez právneho základu a bez
ďalšieho oznámenia speňažil priamym predajom. Takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu, ak
je celkom zrejme v rozpore s ustanoveniami o výkone záložného práva, a to aj keď podľa súdu nie sú
dotknuté ďalšie zodpovednostné nároky žalobcu. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe v celom
rozsahu vyhovieť s priznaním náhrady trov konania.

15. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 1/ rade. Uviedol, že sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, že zo skutkových okolností prejednávanej
veci nevyplynulo preukázanie takého porušenia informačnej povinnosti záložným veriteľom, ktoré by
bolo spôsobilé vyústiť do záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o výkone záložného práva priamym

predajom. Podľa žalovaného v 1/ rade sa okresný súd v odôvodnení rozsudku zaoberal všetkými
podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní, pričom všetky tvrdenia žalobcu, uvedené v
odvolaní, sú len opakovaním jeho argumentácie, s ktorou nebol úspešný. Skutočnosť, na ktorú žalobca
poukazuje ako na podstatnú, že došlo k zmene spôsobu výkonu záložného práva oznámením z
21.07.2010, podľa žalovaného v 1/ rade nie je možné jednoznačne vyhodnotiť tak, ako to tvrdí žalobca,

nakoľko v tomto oznámení na strane 3 je uvedené ...„dňa 09.07.2010 sme začali výkon záložného
práva...", takže skôr možno urobiť záver, že dovtedajší spôsob výkonu záložného práva priamym
predajom, ktorý bol začatý pred začatím oznámenia, bol oznámením zo dňa 21.07.2010 doplnený o
ďalší spôsob výkonu záložného práva na základe zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby z 15.07.2010 anávrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby z 21.07.2010. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

16. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 2/ rade. Argumentáciu žalobcu,
že podľa ust. § 151m ods. 3 Občianskeho zákonníka je záložca povinný informovať záložcu o každej
zmene spôsobu výkonu záložného práva, k čomu pri výkone záložného práva priamym predajom
nedošlo, považoval za nesprávnu, nakoľko k predaju na dražbe nedošlo a neboli ani splnené základné
podmienky, aby mohla byť dražba vykonaná a ani nikdy nebola zverejnená v obchodnom vestníku. K

tomuto záveru dospela aj správa katastra a výkon záložného práva dražbou nikdy nebol zapísaný na
liste vlastníctva. Tým pádom oznámenie dražobníka o dražbe zo dňa 24.7.2010, ktoré dražobník zaslal
záložcovi, je zmätočné a nemá žiadne právne účinky. Jedine platné oznámenie o výkone záložného
práva je Oznámenie o výkone záložného práva priamym predajom zo dňa 10.3.2009. Výklad ustanovení
§ 151m ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorým žalobca argumentuje, je podľa názoru žalovaného v 2/
rade nesprávny. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva slúži na to, aby záložca mal čas prípadne

predísť výkonu záložného práva tým, že splatí svoj dlh a zároveň mu ukladá povinnosť nakladať so
zálohom tak, aby neznížil jeho hodnotu. Na to má podľa zákona lehotu 1 mesiac. Ani prípadná zmena
výkonu záložného práva túto lehotu nepredlžuje, čím je snaha o zrušenie zmluvy o priamom predaji
zálohu nepochopiteľná. Po uplynutí ochrannej doby záložca už nemá právo na prípadné vyrovnanie
dlhu, ak s tým nesúhlasí záložný veriteľ a oznámenia o zmene už majú len informatívny charakter

a nezakladajú žiadne práva záložcovi. V tomto prípade od prvého oznámenia uplynulo viac ako 6
rokov a záložca nepodnikol žiadne kroky, aby vyrovnal svoj dlh. Žalovaný v 2/ rade poukázal na to,
že výkon záložného práva priamym predajom je tiež uvedený v Zmluve o zriadení záložného práva zo
dňa 4.09.2007, kde na strane 2 v čl. VI. odsek 3 dole je uvedené, že výkon záložného práva je možný
priamym predajom zálohu, predajom zálohu vo verejnej dražbe, atď., čo zakladá predpoklad, že záložca

o predaji zálohu priamym predajom v prípade nesplatenia dlhu vedel už pri podpise záložnej zmluvy a
keďže je tak možnosť priameho predaja priamo uvedená, sú jeho námietky ohľadom spôsobu predaja
nepochopiteľné, nakoľko zrušením zmluvy o priamom predaji nič nezíska, jedine ešte viac poškodí
záložného veriteľa a žalovaného v 2/ rade ako kupujúceho.

17. K doručeným vyjadreniam žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade sa písomne vyjadril žalobca
prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 26.9.2017 (č.l. 333 - 334 spisu). K vyjadreniu žalovaného
v 2/ rade uviedol, že tento viaže právne účinky oznámenia o výkone záložného práva k zápisu na
list vlastníctva a na zverejnenie v obchodnom vestníku. Právna úprava záložného práva však takýto
súvis nepozná, a preto je takáto argumentácia svojvoľnou interpretáciou zákona bez opodstatnenia,

neexistuje ustanovenie ani rozhodnutia súdov tejto argumentácii zodpovedajúce. Pokiaľ žalovaný v 2/
radeuviedol,žezmyslomdoručeniaoznámeniaovýkonezáložnéhoprávajemožnosťsplatiťdlhzáložcu
krytý záložným právom a tiež má funkciu ochrannú a súčasne, že interpretácia ust. § 151m ods. 3
Občianskeho zákonníka žalobcom je nesprávna, tak toto tvrdenie ďalej neozrejmil. Žalovaný v 2/ rade
nijako vecne nereagoval na žalobcove vyjadrenia ohľadom interpretácie a aplikácie ust. § 151m

ods. 3 Občianskeho zákonníka, a preto jeho stanovisko v tejto časti považoval za bezpredmetné. Pokiaľ
žalovanýv2/radepoukazovalnaustanoveniazmluvyozriadenízáložnéhopráva,konkrétnenazmluvne
dohodnutú možnosť predaja zálohu priamym predajom pri nesplnení dlhu, tak tento uvedený argument
nerieši to, čo uviedol žalobca v odvolaní.

18. Čo sa týka vyjadrenia žalovaného v 1/ rade, tak ten v stručnom vyjadrení sa vyslovil len vo
všeobecnosti tak, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom a jeho odôvodnením, pričom v závere
uviedol, že oznámenie zo dňa 21.07.2010 v podstate len doplnilo spôsob výkonu záložného práva o
ďalší spôsob. Takáto argumentácia je podľa žalobcu neprípustná, v ktorej súvislosti odkazuje na bod 1
odvolania žalobcu, kde vysvetľuje dôvod tejto neprípustnosti. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v 1/

rade sa nejakým spôsobom vecne nevysporiadal s argumentmi žalobcu. Žalobca zotrval na návrhu, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

19. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 17.10.2017 bolo vyjadrenie žalobcu k vyjadreniam
žalovaných v 1/ a v 2/ rade doručené žalovanému v 1/ rade prostredníctvom zástupcu a žalovanému v

2/ rade s možnosťou v lehote 10 dní sa k nemu písomne vyjadriť. Žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/
rade sa k doručenému vyjadreniu žalobcu v lehote určenej okresným súdom ani k momentu rozhodnutia
krajského súdu písomne nevyjadrili.20. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania prejednal
vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za
rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne

rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

21. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/214/2017-362 zo dňa
14.05.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli

Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 22.05.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

22. Podľa ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

23. Krajský súd poukazuje na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, ktoré sa aplikujú na konanie pred
krajským súdom v rámci úpravy Civilného sporového poriadku, keďže podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Z uvedeného sa krajský súd zaoberal dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrenými v podanom odvolaní
zo dňa 12.07.2017 voči rozsudku okresného súdu, a to tými, ktoré sa týkali posúdenia (ne)dôvodnosti

podanej určovacej žaloby žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred
súdom prvej inštancie, vo väzbe na dôvody a na rozsah obrany žalovaných v tomto konaní, za viazanosti
odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP,
pretožezobsahuZápisniceopojednávanízodňa25.04.2007vyplývalovykonanieprocesnejpoučovacej
povinnosti okresným súdom o koncentrácii konania podľa ust. § 154 CSP.

24. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa
ktorého je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa, ktoré v sebe zahŕňajú kvalitatívnu, ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím

súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

25. Krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, pretože sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu. Na zdôraznenie
správnosti tak skutkových, ako i právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku okresného súdu

sa primárne uvádza, že rozsudok okresného súdu má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia. Okresný súd sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k žalobcom požadovanému
určeniu neplatnosti zmluvy o výkone záložného práva priamym predajom, ako aj použitej obrane
žalovaného. Nebolo možné súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že neboli prijaté vecne správne skutkové
závery okresným súdom a že tieto neboli vyhodnotené zákonným spôsobom. Je potrebné uviesť, že

okresný súd sa vyjadroval k žalobcom tvrdenému dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o výkone
záložného práva so záverom, že predmetný právny úkon nie je v rozpore s obsahom, účelom hmotno-
právnej úpravy vyplývajúcej z ust. § 151m ods. 3 Občianskeho zákonníka, jej účel neobchádza, a tým
ho nie je možné považovať za absolútne neplatný právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.
Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP, k odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd zvýrazňuje, že pri

takomto postupe, t.j. aplikácii ust. § 387 ods. 2 CSP krajský súd ako súd odvolací nie je povinný vo
vzťahukodvolacímdôvodomžalobcuopätovnezopakovaťtieskutkovéaprávnezávery,ktoréužvyjadril
v napadnutom rozhodnutí okresný súd a s ktorými sa krajský súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne
len odkázať (uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 350/09, rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 170/2005). Rovnako
aj vo vzťahu ku konaniu krajského súdu a odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie

Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací
súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam.
Podľa Nálezu ÚS SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2005 ...„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnomkonanívšaknemáodpovedaťnakaždúnámietkualeboargumentvopravnomprostriedku,ale
ibanatie,ktorémajúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní,zostalispornéalebosúnevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní".26. Pokiaľ krajský súd konštatoval zrozumiteľné vyjadrenie skutkových, ako aj právnych záverov v
napadnutom rozsudku okresného súdu, tak potom nemohlo byť konštatované v zmysle odvolacieho
dôvodu žalobcu, že došlo k nesprávnemu záveru prijatému súdom prvej inštancie.

27. Odvolací súd uvádza, že okresný súd v rámci prejednania určovacej žaloby žalobcu a obrany
žalovaného dôsledne postupoval i v zmysle ust. § 186 ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého súd vychádza
zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

28. V rámci konania pred okresným súdom nebolo medzi stranami sporu sporné uzatvorenie Zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam medzi žalovaným v 1/ rade ako záložným veriteľom a
žalobcom ako záložcom zo dňa 24.09.2007, spolu s potvrdením Správy katastra Žilina o jej vklade
do katastra nehnuteľností pod V 7295/07 zo dňa 20.12.2007, uzatvorenie Zmluvy o výkone záložného
práva priamym predajom medzi predávajúcim - žalovaným v 1/ rade, v zastúpení záložným veriteľom -
žalobcom a žalovaným v 2/ rade ako kupujúcim dňa 09.12.2015, Oznámenie o začatí výkonu záložného

práva priamym predajom žalovaným v 1/ rade žalobcovi zo dňa 10.3.2009 doručené žalobcovi dňa
11.03.2009 a Správe katastra Žilina dňa 11.03.2009 a vyznačenie začatia výkonu záložného práva
priamym predajom nehnuteľností na LV č. XXXX pre okres Žilina, Obec Svederník, kat. územie I.,
poznámkou P2 136/09-18/09 v katastri nehnuteľností, vypracovanie a obsah Znaleckého posudku, Číslo
úkonu: 225/2015 Ústavom súdneho inžinierstva vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov

evidovaných na LV č. XXXX k.ú. I., Obec Svederník, okres Žilina, na účel prevodu nehnuteľností,
vypracovanie a obsah Znaleckého posudku č. 115/2010 znalca Ing. Stanislava Lasicu pre zadávateľa -
dražobníka N. C., uskutočnenie právnych úkonov žalovaného v 1/ rade - návrh na vykonanie dobrovoľnej
dražby, adresovaný N. C. - dražobníkovi zo dňa 21.07.2010, uzatvorenie Zmluvy o vykonaní dobrovoľnej
dražby medzi žalovaným v 1/ rade a dražobníkom N. C. zo dňa 15.07.2010, realizácia Oznámenia o

začatí výkonu záložného práva zo dňa 21.07.2010 pod záhlavím žalovaného v 1/ rade, adresovaného
žalobcovi a jeho doručenie žalobcovi dňa 10.08.2010, ako aj Správe katastra Žilina týmto dňom,
vypracovanie žiadosti dražobníka o ohliadku a ohodnotenie predmetu dobrovoľnej dražby zo dňa
2.09.2010 a doručenie tejto žiadosti žalobcovi dňa 24.09.2010. Na základe týchto zistených nesporných
skutkových okolností okresný súd správne postupoval, ak z nich vychádzal.

29. Podstatou odvolania žalobcu vo veci samej bola námietka nesprávneho právneho záveru okresného
súdu o konštatovaní platnosti Zmluvy o výkone záložného práva zo dňa 09.12.2015, keď žalobca
neplatnosť predmetnej zmluvy odôvodňoval práve nesplnením oznamovacej povinnosti žalovaného v
1/ rade ako záložného veriteľa. Podľa žalobcu žalovaný nepostupoval v súlade s ust. § 151m ods. 3

Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 151m ods. 7 Občianskeho zákonníka, a tým napádaná zmluva
nemôže požívať právnu ochranu, ak je v rozpore s ustanoveniami o výkone záložného práva.

30. V predmetnej veci odvolateľ vymedzil svoj odvolací dôvod tvrdením, že napádaná zmluva bola
uzavretá v čase, kedy existoval platný právny stav na základe oznámenia, kedy sa mal záloh speňažovať

dražbou, no napriek tomu sa bez právneho základu a ďalšieho oznámenia speňažil priamym predajom.
Podľa žalobcu nie je možné rozširovať spôsob výkonu záložného práva, t.j. nedá sa vykonávať súčasne
viacerými spôsobmi a záložný veriteľ môže v zmysle zákona meniť spôsob výkonu záložného práva iba
z priameho predaja na predaj na dražbe a nie naopak.

31. Bolo zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou v znení okresným súdom pripustenej zmeny domáhal
určenia neplatnosti zmluvy o výkone záložného práva priamym predajom, pre porušenie povinnosti
vyplývajúcej z ust. § 151l Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 151m Občianskeho zákonníka.
Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že záložné právo, ako vyplýva z ust. § 151a a nasl. Občianskeho
zákonníka, je vecným právom, čo znamená, že nepôsobí iba voči osobe, ktorá s veriteľom uzatvorila

záložnú zmluvu, ale aj voči osobám tretím. Záložné právo je vecné akcesorické právo vyznačujúce
sa zásadou subsidiarity, ktorého hospodárskym poslaním je uspokojenie pohľadávky veriteľa z vopred
určenej individuálnej veci alebo práva, čím plní zabezpečovaciu funkciu. Z účelu záložného práva
je zrejmé, že jeho zmyslom je zabezpečenie pohľadávky a uspokojenie veriteľa. Je teda spojené s
pohľadávkou veriteľa. Záložné právo je teda zabezpečovací inštitút vecno-právnej povahy, ktorý slúži

na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Záložné právo umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoje
nároky zo žalovanej veci, teda má aj uhradzovaciu funkciu.32. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd z obsahu Zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam zo dňa 24.09.2007, a to konkrétne z čl. VI. tejto zmluvy preukázané dojednanie
zmluvných strán o oprávnení záložného veriteľa žalovaného v 1/ rade v prípade, že pohľadávka

špecifikovaná v čl. II. zmluvy nie je riadne a včas splnená začať výkon záložného práva, a to priamym
predajom zálohu, predajom zálohu na verejnej dražbe, výkonom rozhodnutia alebo exekúciou voči
založeným nehnuteľnostiam podľa osobitných predpisov, pričom začatie výkonu záložného práva je
záložný veriteľ - žalovaný v 1/ rade povinný písomne oznámiť záložcovi - žalobcovi, v ktorom písomnom
oznámení uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Predať záloh

spôsobom uvedeným v tejto zmluve je záložný veriteľ - žalovaný v 1/ rade oprávnený najskôr po uplynutí
30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi - žalobcovi. Z Oznámenia o začatí
výkonu záložného práva zo dňa 10.3.2009 (č.l. 91 - 100 spisu), doručeného žalobcovi dňa 11.03.2009
a Katastrálnemu úradu Žilina dňa 11.03.2009, vyplývalo, že žalovaný v 1/ rade si splnil povinnosť
vyplývajúcu z ust. § 151l Občianskeho zákonníka a zmluvnú povinnosť v zmysle čl. VI. zmluvy o zriadení
záložného práva. Záložca výkon záložného práva oznámil i katastru nehnuteľností, ktorý začatie výkonu

záložného práva vyznačil poznámkou na LV č. XXXX pre Okres Žilina, Obec Svederník, kat. územie I.
(č.l. 26 spisu). Momentom doručenia oznámenia žalovaného v 1/ rade o začatí výkonu záložného práva
priamym predajom žalobcovi nastali účinky s takýmto úkonom spojené v zmysle ust. § 151l Občianskeho
zákonníka, ako i účinky vyplývajúce z ust. § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak žalovaný v 1/
rade po Oznámení výkonu záložného práva priamym predajom zo dňa 10.03.2009 následne realizoval

úkony smerujúce k predaju zálohu dražbou, vrátane oznámenia tohto spôsobu výkonu záložného práva
žalobcovi Oznámením zo dňa 21.07.2010, ako i oznámením katastrálnemu úradu, čo bolo potvrdené i
svedkom N. C., tak súhlasí krajský súd so záverom okresného súdu, ktorý túto skutočnosť vyhodnotil so
záverom oznámenia zmeny spôsobu výkonu záložného práva, a to zmeny v podobe rozšírenia o ďalší
spôsob výkonu záložného práva. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že k realizácii výkonu

záložného práva dražbou nedošlo, nebol vypísaný ani termín realizácie dražby, čo žalobca v konaní
pred súdom prvej inštancie ani nespochybňoval a za stavu, keď nastali a trvali hmotno-právne účinky
Oznámenia zo dňa 10.03.2009, ktoré následným Oznámením zo dňa 21.07.2010 znegované neboli,
nedošlo k porušeniu ust. § 151m ods. 3 Občianskeho zákonníka a zmluva o výkone záložného
práva priamym predajom uzavretá medzi záložným veriteľom - žalovaným v 1/ rade, konajúcim za

žalobcu so žalovaným v 2/ rade nebola v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, keďže tak, ako
správne uzavrel okresný súd, pri zohľadnení účelu záložného práva ako zabezpečovacieho prostriedku,
za situácie informovanosti žalobcu o relevantných skutočnostiach, nebolo ju možné vyhodnotiť ako
absolútne neplatný právny úkon v rozpore s úpravou ust. § 151m ods. 3, 7 Občianskeho zákonníka a
ako úkon, ktorý by bol v rozpore s obsahom a účelom hmotno-právnej úpravy.

33. Krajský súd len na doplnenie vo všeobecnosti uvádza, že ust. § 151m ods. 1 až 3 Občianskeho
zákonníka upravujú podmienky predaja zálohu záložným veriteľom v prípade, že záložný veriteľ
uskutočňuje predaj dohodnutým spôsobom alebo vtedy, ak záložný veriteľ hodlá uskutočniť predaj na
dražbe. V týchto prípadoch môže predaj uskutočniť najskôr po uplynutí 30 dní od oznámenia o začatí

výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi. Lehota 30 dní v danom prípade bola zo strany záložného
veriteľa splnená. Ďalej dodáva krajský súd, že záložný veriteľ nie je viazaný zvoleným spôsobom
realizácie záložného práva. V priebehu jeho realizácie má iba povinnosť informovať záložcu o zmene
spôsobu výkonu záložného práva. Zákonná úprava ust. § 151m Občianskeho zákonníka expressis
verbis nerieši dôsledky nesplnenia povinnosti informovať o zmene spôsobu výkonu záložného práva, a

tým nesplnenie takej povinnosti, potom nemá za následok neplatnosť úkonov smerujúcich k uspokojeniu
pohľadávky. Zmena spôsobu realizácie záložného práva nemá totiž za následok zmenu jeho práv a
povinností a nemôže ani ovplyvniť spôsob realizácie výkonu záložného práva veriteľom. Nesúhlasí
krajský súd s odvolateľom, že zmena spôsobu výkonu záložného práva nie je možná z predaja na
dražbe na priamy predaj a je toho názoru, že zákonná úprava zmenu spôsobu výkonu záložného

práva aj z predaja na dražbe na predaj v zmysle dohodnutých podmienok nevylučuje. Určujúcim
v danom prípade je, že spôsob predaja si záložca a záložný veriteľ dohodnú v zmluve o zriadení
záložného práva a vzhľadom k tomu, že v danom prípade v zmluve o zriadení záložného práva bol
dohodnutý spôsob výkonu záložného práva priamym predajom, ktorý spôsob výkonu záložného práva
bol žalobcovi oznámený dňa 10.03.2009, k jeho negovaniu vzhľadom na konkrétne okolnosti daného

prípadureálnemunerealizovaniupredajadražbouvzmysleOznámeniaozačatívýkonuzáložnéhopráva
dražbou zo dňa 21.07.2010 nedošlo a jeho účinky trvali, potom bolo záložné právo možné realizovať
dohodnutýmaoznámenýmspôsobom,tedatak,akohozmluvnéstranyvzmyslečl.VI.zmluvyozriadení
záložného práva dojednali, teda boli splnené podmienky pre oprávnenie záložného veriteľa predajrealizovať sám, a to priamym predajom. Vo vzťahu k ust. § 151m ods. 7 Občianskeho zákonníka uvádza
krajský súd, že v predmetnom ustanovení je vyjadrená informačná povinnosť záložného veriteľa vo
vzťahu k záložcovi, týkajúca sa priebehu výkonu záložného práva, ide o povinnosť, ktorá má poriadkový

charakter a ktorá zo strany záložcu bola splnená, a to oznámením žalovaného v 1/ rade ako záložného
veriteľa. Naviac, je potrebné zvýrazniť, že žalobca v rámci podanej žaloby a v konaní pred súdom prvej
inštancie ani netvrdil negatívne dôsledky spojené s prípadným nedodržaním tejto povinnosti.

34. Žalobca v rámci vyjadrených odvolacích dôvodov nenamietal porušenie povinnosti záložného

veriteľa postupovať s náležitou starostlivosťou v rámci uskutočneného priameho predaja. Len pre
úplnosť dodáva krajský súd v zhode s okresným súdom, tieto závery nevylučujú
prípadné zodpovednostné nároky žalobcu, avšak nezakladajú neplatnosť právneho úkonu v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka.

35. Krajský súd konštatuje, že okresný súd spoľahlivo zistil skutkový stav veci, ktorý aj vecne správne

posúdil a právne vyhodnotil na základe jednotlivých zákonných ustanovení, ktoré v odôvodnení svojho
rozsudku citoval a tieto aj správnym spôsobom interpretoval. Ak odvolacie dôvody žalobcu neboli
relevantné, tak nezaložili dôvod ani na zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, ani na jeho
zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na nové konanie. Odvolací súd uvádza, že nezistil žiaden
z dôvodov, pre ktorý sa mal odchýliť od záverov a zhodnotení vykonaných okresným súdom, ktorým

predchádzala logická a racionálna úvaha, a preto bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 387 ods. 2 CSP.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol so svojim odvolaním

neúspešný, bolo preto krajským súdom rozhodnuté tak, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade majú voči žalobcovi
spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa ust. § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.