Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 11, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318201781
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8318201781.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová

banka, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zast. Advokátska kancelária Gallo,
s.r.o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanému: Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Z.
XXXX/XX, XXX XX Z., o zaplatenie sumy 893,44 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 800,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 800,- eur od 04.07.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79 % s tým,
že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 18.04.2018 na tunajšom súde žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na
zaplatenie sumy 893,44 eur s úrokom z úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 04.07.2015
do zaplatenia a na náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že je právnym nástupcom
spoločnosti D. E. Z. a.s. Žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 23.12.2014 zmluvu o pôžičke evid.

č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 800,- eur. V danom prípade
ide o tzv. webovú zmluvu, ktorá je uzatváraná prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie(cez
internet) tzn. bez vyhotovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v listinnej forme podpísanej zmluvnými
stranami.Zmluvesamotnejpredchádzauzatvorenietzv.rámcovejzmluvy(pozn.:môžemaťrôznenázvy,
napr. Zmluva o využívaní klientskej zóny), predmetom ktorej je popis spolupráce pri uzatváraní zmlúv o
úvere prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Pokiaľ už bol žalovaný evidovaný žalobcom
ako klient na základe iných, skôr uzatvorených zmlúv, ani samotná rámcová zmluva neobsahuje podpis

strán.

Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 36 mesačných splátkach v sume
32,53 eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1 171,08 eur. Do dnešného dňa uhradil žalovaný
z vyššie uvedenej zmluvy sumu 0,- eur.

Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa

má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.“ Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú
pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve,žalobca v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, dňa 29.04.2015 listom - predžalobná upomienka,
vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, pričom žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia
splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo,

žalobca dňa 19.06.2015 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 28.06.2015 -
„Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil.
Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje bod 12.2 zmluvných podmienok.

Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 893,44 eur. Žalobca si týmto zároveň

uplatňuje zákonné úroky z omeškania a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení
okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou. Zmluvnú pokutu,
evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 116,52 eur, si žalobca v tomto
konaní neuplatňuje.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 893,44 eur s prísl.. S poukazom k
uvedenému súd dňa 11.07.2018 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyhlásil
v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 26.06.2018.

Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.

Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana
požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

4. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania.

5. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to zmluvou o poskytnutí pôžičky, prehľadom splátok a

úhrad žalovaného, predžalobnou upomienkou, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, Zmluvou
o poskytovaní služieb, výpisom z účtu pôvodného veriteľa, vyjadrením žalobcu a zistil nasledovný
skutkový stav veci:

6. Medzi spol. D. E. Z., U..W.. a žalovaným bola dňa 17.10.2014 uzatvorená zmluva o poskytovaní

služieb v písomnej forme. Predmetom zmluvy bol spôsob uzatvárania zmlúv o službách CFH, na základe
žiadosti klienta akceptovanej CFH, alebo klientom akceptovanej ponuky CFH, pomocou prostriedkov
diaľkovej komunikácie a spôsob identifikácie klienta.

7. Následne formou diaľkovej komunikácie bola medzi spol. D. E. Z., U..W.. a žalovaným uzatvorená

zmluva o pôžičke. Schválená výška pôžičky bola 800,- eur, ktorú mal žalovaný uhradiť v 36 splátkach.
Splátka bola vo výške 32,53 eur s poistením, fixná ročná úroková sadzba 27,50 %, RPMN 27,49 %,
priemerná hodnota RPMN 36,30 %, termín konečnej splatnosti 12/2017. Celková čiastka k zaplateniu
1 137,96 eur. Celkové náklady spotrebiteľa boli 337,96 eur. Prvá splátka bola splatná dňa 20.01.2015
a každá ďalšie splátka bola splatná k 20. dňu v mesiaci.

8. Predžalobnou upomienkou zo dňa 29.04.2015 vyzval pôvodný veriteľ žalovaného na zaplatenie
sumy 139,87 eur a to bezodkladne. Zároveň bol žalovaný upozornení na možnosť zosplatnenia úveru
v prípade neuhradenia dlžnej sumy. Podľa pripojenej doručenky žalovaný upomienku prevzal dňa
07.05.2015.

Veriteľ žalovaného oznámením zo dňa 28.06.2015 informoval o tom, že dlh z úverovej zmluvy č.
XXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu naraz a výška dlhu je 910,17 eur, pričom istina z úveru je
vo výške 893,44 eur. Zároveň bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy.9. Z výpis z účtu č. XXXXXXXXXX vyplýva, že dňa 29.12.2014 boli z neho odpísané finančné prostriedky
vo výške 800,- eur v prospech účtu XXXXXXXX/XXXX.

10. Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného súd zistil, že žalovaný na splátkach celkovo uhradil sumu
0,- eur.

11. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16.05.2018 uviedol, že zo strany žalovaného neeviduje k uzatvorenej

zmluve žiadnu úhradu.

12. Z Obchodného registra súd zistil, že spol. D. E. Z., U..W.., Z. K. XX, S., H.: XX XXX XXX, bola dňa
01.01.2018 vymazaná z OR a zanikla v dôsledku rozdelenia a jej právnymi nástupcami sú: spol. B. Ú.
O., U..W.., Q. K. X, XXX XX O. a spol. B. J., U..W.., Q. K. X, XXX XX O..

13. Žalobca - B. Ú. O., U..W.., Q. K. X, XXX XX v žalobe súdu uviedol, že na neho prešli všetky práva
a povinnosti zo zmluvy č. 7146733 uzatvorenej so žalovaným a súdu predložil notársku zápisnicu zo
dňa 11.12.2017.

14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky

zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 1 ods. 1 zákona č, 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní

služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúcehoaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen,,Zákon“),tentozákonupravujepráva
spotrebiteľov a povinnosti predávajúcich pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy
uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, podmienky
organizovania predajných akcií a predaja tovaru alebo poskytovania služieb na predajných akciách a
pôsobnosť orgánov dohľadu pri kontrole dodržiavania tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 Zákona, zmluvou uzavretou na diaľku sa na účely tohto zákona rozumie zmluva medzi
predávajúcim a spotrebiteľom dohodnutá a uzavretá výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých
prostriedkov diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa,
najmä využitím webového sídla, elektronickej pošty, telefónu, faxu, adresného listu alebo ponukového

katalógu.

16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

17. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

18. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa
druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom
pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

19. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom

žalobcu ako veriteľom a žalovaným bola uzavretá na diaľku zmluva o pôžičke, pričom táto zmluva je
zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok

v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné.
Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od
ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v
súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju
uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy,
ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť

akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Nepochybne zmluva uzavretá medzi pôvodným veriteľom a žalovaným je teda spotrebiteľskou zmluvou
v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

20. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola uzatvorená na diaľku zmluva o pôžičke, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskou,
na základe ktorej žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 800,- eur. Žalovaný poskytnutú pôžičku
nesplatil ani čiastočne, preto je súd toho názoru, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 800,- eur je

dôvodný.

21. Okrem nároku na zaplatenie istiny pôžičky si žalobca v konaní uplatňuje aj nárok na zaplatenie úroku
z pôžičky, ktorý bol súčasťou splátok, ktoré sa žalovaný zaviazal pravidelne uhrádzať. Výška zmluvne
dojednanej fixnej ročnej úrokovej sadzby bola 27,50 %. Súd dospel k záveru, že žalobcovi nie je možné

priznať nárok na zaplatenie úroky z pôžičky z dôvodu rozporu daného dojednania s dobrými mravmi.

Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých
mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané
úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a

predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly,
pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových

subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo
všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk.
Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o
viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.

Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli
priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) uzatvorených na dobu od 1 do 5
rokov v decembri 2014, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 8,91 % ročne. Výška úrokovej
sadzby pôžičky dohodnutá medzi pôvodným veriteľom a žalovaným bola 27,50 % ročne. Úroková
sadzba predmetnej pôžičky tak o viac ako 100 % prevyšuje výšku priemernej sadzby úrokov z úverov

poskytovaných bankami v rovnakom období.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M
Cdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie
požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom

limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške
úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjdespravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase
uzavretia zmluvy.“

22. Žalovaný je tak povinný žalobcovi zaplatiť ešte nesplatenú časť poskytnutej pôžičky vo výške 800,-
eur a súd preto v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy
800,- eur.

Tým, že žalovaný neuhradil dlžnú sumu riadne a včas, dostal sa do omeškania s plnením peňažného

dlhu a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z
omeškania vo výške 5,05 % a súd je toho názoru, že takto uplatnená výška úroku z omeškania je v
súlade s platnou právnou úpravou. Súd preto žalobu považoval v tejto časti za dôvodnú a žalovaného
zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania v ním požadovanej výške z priznanej dlžnej sumy 800,- eur
odo dňa 04.07.2015.

Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

23. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 893,44 eur s príslušenstvom. Súd žalobe
čo do sumy 800,- eur s príslušenstvom vyhovel a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Úspech žalobcu v
konaní tak predstavuje 89,50 % a úspech žalovaného predstavuje 10,50 %.

Z uvedeného vyplýva, že vo väčšej miere bola v konaní úspešnejší žalobca a preto mu súd priznal
nárok na náhradu pomernej časti trov konania v rozsahu 79 %. O výške trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.