Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 30, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10C/37/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811206442
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3811206442.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo

Petržalka,ul.Budatínskač.1,Bratislava,IČO:00169765,zast.JUDr.KatarínouKalabovou,Advokátska
kancelária so sídlom Bratislava, Krasovského č. 13, proti žalovanému: Z. H., nar. XX.X.XXXX, bytom
J., ul. G. č. XX/X, zast. JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou so sídlom Prievidza, Bakalárska č. 4,
o zaplatenie 6.379,54 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi 6.379,54 eur s úrokom z omeškania zo sumy 6.199,06
eur vo výške 9,00 % od 12.6.2012 do zaplatenia a zo sumy 180,48 eur vo výške 8,50 % od 18.6.2013
do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca žalobou podanou 21.4.2011 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 5.874,53 eur
s úrokom z omeškania z jednotlivých omeškaných súm až do zaplatenia na tom základe, že uzavrel
so žalovaným 15.11.2007 zmluvu o nájme nebytových priestorov č. XXX/LX-XX/XXXX, ktorou prenajal
žalovanému nebytové priestory v bytovom dome v L., B. ulici č. X -X o výmere 123,95 m2. Nájomná

zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.1.2013. Mesačné nájomné bolo dohodnuté spolu so
službami súvisiacimi s užívaním priestoru 449,94 eur, ktoré mal žalovaný uhrádzať na účet žalobcu.
Žalovaný si neplnil svoje povinnosti nájomné riadne neplatil, žalobca listom z 8.8.2008 vypovedal
zmluvu, ktorá výpoveď mu bola doručená 31.10.2008 a výpovedná doba uplynula 31.1.2009. Nebytový
priestor žalovaný riadne neodovzdal, k jeho odovzdaniu došlo až 16.1.2011. Žalobca uplatňuje voči
žalovanému nárok na zaplatenie sumy pozostávajúcej z neuhradených zálohových platieb do októbra
2009, avšak v tomto konaní uplatňuje neuhradené mesačné zálohové platby za dobu od novembra

2009 do januára 2011 v celkovej výške 8.357,81 eur, pričom bola ponížená o výsledok vyúčtovania za
služby za rok 2009 v sume 2.483,28 eur, teda jeho dlh predstavuje do januára 2011 5.874,53 eur.

2/ Súd vydal v zmysle žaloby platobný rozkaz sp. zn. 6Ro/92/2011-24 zo dňa 22.9.2011, ktorý bolo
potrebné zrušiť pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu žalovanému.

3/ Žalobca písomným podaním z 24.1.2013 rozšíril žalobný nárok o zaplatenie sumy 505,01 eur, ktorá

suma predstavuje neuhradené vyúčtovanie skutočných nákladov za rok 2011, preto uplatňuje od
žalovaného celkom sumu 6.379,54 eur s jednotlivými úrokmi z omeškania až do zaplatenia.4/ Súd uznesením sp. zn. 10C/37/2012-71 zo dňa 13.6.2013 rozhodol o pripustení zmeny návrhu
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.379,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,00 % ročne zo sumy 39,89 eur od 16.02.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 556,67

eur od 16.03.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 556,67 eur od 16.04.2010 do zaplatenia,
9,00 % ročne zo sumy 556,67 eur od 16.05.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 556,67 eur od
16.06.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 556,67 eur od 16.07.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne
zo sumy 556,67 eur od 16.08.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 556,67 eur od 16.09.2010
do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 556,67 eur od 16.10.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy

556,67 eur od 16.11.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 556,67 eur od 16.12.2010 do zaplatenia,
9,00 % ročne zo sumy 267,94 eur od 16.01.2011 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 505,01 eur od
29.07.2012 do zaplatenia.

5/ Uznesením sp. zn. 10C/37/2012-75 zo dňa 19.8.2013 súd prerušil konanie do právoplatného
skončenia konania vo veci vedenej pod sp. zn. 4C/169/2011 s ohľadom na to, že v tejto veci sa

rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
10.9.2013.

6/ Žalovaný v písomnom vyjadrení z 14.1.2013 prostredníctvom svojej právnej zástupkyni uviedol,
že v čase uzatvorenia zmluvy bol podnikateľom, jeho oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej

činnosti bolo zrušené 2.9.2008. Zmluva bola podpísaná 15.11.2007, pričom nájom mal byť uzavretý od
22.10.2007do31.1.2013.Ďalejnamietalneplatnosť nájomnejzmluvy,pretožeúčelnájmuboldohodnutý
vrozporestým,akývyplývazostavebnéhourčeniaúčeluužívanianebytovýchpriestorovvkolaudačnom
rozhodnutí, nájom inak skončil dňom 31.1.2009, a to bez ohľadu na to, či nájomca priestor odovzdal
alebo nie. Žalovaný od 2.9.2008 predmet nájmu neužíval. Žalobca sa preto môže domáhať za dobu

po skončení nájmu už len prípadného vydania bezdôvodného obohatenia, prípadne náhrady škody
z porušenia povinnosti po skončení nájmu vydať predmet nájmu. Vzhľadom na súčasne prebiehajúce
konanie vo veci 4C/169/2011 navrhol spojiť konanie do jedného konania, resp. prerušiť konanie do
skončenia konania vo veci 4C/169/2011.

7/ Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to sumárnou analýzou platieb od 1.1.2009 do
31.3.2011, vyúčtovaním nákladov za plnenia za rok 2009, výpoveďou z 8.8.2008, doručenkou, výzvou
na vypratanie a odovzdanie nebytového priestoru z 14.1.2009, záznamom o odovzdaní a prevzatí
nebytových priestorov z 4.2. 2009, zmluvou o nájme nebytových priestorov, predpisom ročného
preddavku, predpisom mesačných preddavkov od 1.1.2009, doručenkami, faktúrou č. XXXXXXXXXX,

časťou spisu OS Prievidza sp. zn. 4C/169/2011, z neho najmä zápisnicou o pojednávaní z 13.8.2015,
zápis č.l. 104, zápisnica z pojednávania z 12.2.2013, výpoveď svedkyne L. H. č.l. 258 - 260 spisu,
rozsudkom sp. zn. 4C/169/2011 z 29.4.2016, ftc. odvolania proti rozsudku 4C/169/2011, rozsudkom KS
TN sp. zn. 17Co/495/2016 z 24.1.2018, výsluchom zástupcu žalobcu a zástupkyni žalovaného,
zmluvami o nájme, predpisom mesačných preddavkov od 1.1.2009, od 1.10.2009, doručenkami z

doručovania žalovanému, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

8/ Súd má za preukázané, že dňa 15.11.2007 došlo medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a
odporcom ako nájomcom k uzavretiu Zmluvy o nájme nebytových priestorov NZ č. XXX/LX-XX/XXXX,
na základe ktorej prenechal prenajímateľ nájomcovi do užívania nebytový priestor v bytovom dome

na B. X-X, súpisné číslo XXXX parcelné číslo XXXX, XXXX v katastrálnom území L. - J. o celkovej
podlahovej ploche 123,95 m2, s objemom vykurovaného priestoru 347,75m2 na predaj mrazenej hydiny,
syrov, mliečnych výrobkov. Podľa Čl. III nájomca týmto predmet nájmu označený v Čl. II tejto zmluvy
preberá do užívania s pôvodným účelom využitia, ktorý podľa posledného kolaudačného rozhodnutia je
zberňa a spracovanie fotomateriálu, výroba vizitiek a oznámení. Prenajímateľ súhlasí so zmenou účelu

využitia predmetu nájmu na účely predaja mrazenej hydiny, syrov, mliečnych výrobkov. Nájomca sa
zaväzuje, že bude predmet nájmu využívať na predaj mrazenej hydiny, syrov, mliečnych výrobkov a v
bode č. 4 nájomca zároveň potvrdzuje, že predmet nájmu preberá v technickom stave spôsobilom na
riadne užívanie. V Čl. IV. bola doba nájmu dohodnutá na dobu určitú od 22.10.2007 do 31.01.2013, v
Čl. V. bola dohodnutá suma nájomného vo výške 900,- Sk/m2/rok. V Čl. VI. si zmluvné strany dohodli

preddavky za plnenia poskytované s užívaním a prevádzkou nebytového priestoru. V Čl. VII, sa zmluvné
strany dohodli, že nájomné a preddavky za plnenia poskytované s užívaním a prevádzkou predmetu
nájmu bude nájomca priamo na základe tejto zmluvy poukazovať na účet prenajímateľa do 15.-teho dňa
v bežnom mesiaci, celková výška úhrady bola dohodnutá na 13.555,- Sk/mesiac t.j. 449,94 EUR. V Čl.VIII sa zmluvné strany dohodli, že ak nájomca nezaplatí nájomné a preddavky za plnenia poskytované
s užívaním a prevádzkou nebytového priestoru v lehote a v stanovenej výške podľa čl. V a čl. VI tejto
zmluvy,prenajímateľmôževypovedaťnájomnúzmluvuamôžeodnájomcupožadovaťúrokzomeškania

vovýškedvojnásobkuzákladnejúrokovejsadzbyurčenejNárodnoubankouSlovenska,platnejkprvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak nájomca pri ukončení nájmu (uplynutím doby nájmu,
dohodou, výpoveďou) v stanovenom termíne neodovzdá predmet nájmu vyprataný a v stave spôsobilom
na riadne užívanie, je prenajímať oprávnený požadovať nájomné a zálohové preddavky za plnenia
poskytované s užívaním predmetu nájmu v stanovenej výške až do fyzického odovzdania vyprataného

predmetunájmunájomcomprenajímateľovi,aleboaždootvoreniapredmetunájmunanákladynájomcu.
Podľa Čl. XII. Pre skončenie nájmu pred uplynutím doby nájmu platí § 9 až § 14 zák.č. 116/1990
Zb.. Ak nájomca neodovzdá prenajímateľovi predmet nájmu do 10 dní po skončení nájmu, vzniká
prenajímateľovi právo vstúpiť - otvoriť a vypratať predmet nájmu na náklady nájomcu. Zmluva bola
podpísaná v Bratislave, dňa 15.11.2007 za prenajímateľa Ing. Y. F., predsedom predstavenstva BD
Petržalka, a Ing, E. J., členom tohto predstavenstva a odporcom ako nájomcom.

9/ Listom zo dňa 8.8.2008, doručeným žalovanému dňa 31.10.2008 žalobca vypovedal zmluvu o nájme
nebytových priestorov č. XXX/LX-XX/XXXX a to v zmysle § 9 ods.2 písm. b) zákona č. 116/1990
Zb. resp. v zmysle čl. XII ods. 1 nájomnej zmluvy z dôvodu omeškania s úhradou nájomného a
predpisu mesačných preddavkov za plnenia spojená s prevádzkou a užívaním nebytového priestoru,

trvajúceho viac ako jeden mesiac. Výpovedná lehota je 3 mesiace a začína plynúť od prvého dňa
mesiaca, nasledujúceho po doručení výpovede. Zároveň bol žalovaný vyzvaný k úhrade nedoplatku na
nájomnom a predpise mesačných preddavkov za plnenia spojené s prevádzkou a užívaním nebytového
priestoru, vo výške 147.259,- Sk a zároveň pravidelne uhrádzať predpis mesačných preddavkov
počas plynutia výpovednej lehoty. Výzvou z 14.1.2009 vyzýval žalobca žalovaného k protokolárnemu

odovzdaniu priestorov dňa 4.2.2009 s upozornením na možný postup podľa čl. XII. ods. 2 zmluvy.
Z priloženého záznamu o odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov vyplýva, že priestor nebol
pripravený na odovzdanie, preto k odovzdania nedošlo.

10/ Z predložených sumárnych analýz platieb za obdobie od 1.1.2009 do 31.3.2011 vyplýva, že

žalovanému boli predpísané zálohové platby za dobu do októbra 2009 vo výške 684.00 eur, od októbra
2009 vo výške 705,- eur, od 1.1. 2010 vo výške po 556,67 eur, za január 2011 vo výške 267,94
eur. Z vyúčtovania nákladov za rok 2009 vyplýva kladný zostatok 2.483,28 eur /č.l. 6 spisu/. Z faktúry
č. 8862070013 zo dňa 21.6.2012 vyplýva vyúčtovanie nákladov za plnenia spojené s užívaním
nebytového priestoru za rok 2011 do 16.1.2011 vo výške 505,00 eur.

11/ Zo spisu OS Prievidza sp. zn. 4C/169/2011 a najmä z rozsudku zo dňa 29.4.2016 vyplýva, že
predmetomtohtokonaniabolnárokžalobcuvočižalovanému nazaplatenienájmuanákladovspojených
s užívaním priestoru za dobu od októbra 2007 do októbra 2009. Súd zaviazal žalovaného k zaplateniu
sumy 8.444,16 eur s príslušným úrokom z omeškania z jednotlivých omeškaných súm a v prevyšujúcej

časti žalobu zamietol. Prvostupňový súd dospel k záveru, že „Zmluva o nájme nebytových priestorov
NZ O. zo dňa 15.11.2007 je platným právnym úkonom. Účel nájmu je jasne označený v zmluve čl. III.
bod 3., nemožno ho však podľa názoru súdu automaticky stotožňovať s účelom užívania stavby ako
to tvrdí odporca. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. nebytové priestory sa prenajímajú na účely,
na ktoré sú stavebne určené. Podľa § 3 ods. 3 prvá a druhá veta a ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb.

zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného
a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Ak
zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná. Podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy je
určenie účelu nájmu, nie zhoda tohto účelu s účelom užívania stavby. Podľa kolaudačného rozhodnutia
(na č.l. 186) stavebné určenie prenajatého nebytového priestoru bolo určené široko ako „umiestnenie

prevádzok.“ Takéto široké určenie pokrýva aj užšie v zmluve (čl. III) vyjadrený účel nájmu. Rozhodnutie
Mestskej časti Bratislava - Petržalka 2001/5694/10 ( č.l. 187-188 ) na tom nič nemení, nakoľko sa
nejedná o rozhodnutie o zmene účelu užívania nebytového priestoru, ale o špecifické rozhodnutie
vyžadované v minulosti zákonom, konkrétne § 1 ods. 1 písm. a) Zákona č. 500/1991 Zb. v znení
platnom do 30.06.1994. Čo sa týka stavu, v akom bol nebytový priestor prenajatý, tak ustanovenie §

664 Občianskeho zákonníka nemá kogentnú povahu, a preto nie je vylúčené, aby zmluvné strany v
nájomnejzmluveuvedenépovinnostiupraviliinak.Vpraxisavyskytujúprípady,žeprenajímateľodovzdá
prenajatú vec nájomcovi v takom stave, v akom vec je, bez toho, aby mal povinnosť vec uviesť do takého
stavu, ktorý zodpovedá dohodnutému užívaniu, pričom sa zmluvné strany dohodnú, že nájomca uvedievec do stavu spôsobilého na užívanie prenajatej veci. Odovzdanie priestoru v pôvodnom stave s tým,
že si ho upraví nájomca nie je ani v rozpore s § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb.. Zmluvné strany si tak
v nájomnej zmluve v Čl.III dohodli, že odporca ako nájomca preberá do užívania s pôvodným účelom

využitia, ktorý podľa posledného kolaudačného rozhodnutia je zberňa a spracovanie fotomateriálu,
výroba vizitiek a oznámení nebytový priestor. Nájomca sa zaviazal tento predmet nájmu využívať na
predaj mrazenej hydiny, syrov, mliečnych výrobkov a v bode 4 cit. čl. nájomca zároveň potvrdil, že
predmetnájmupreberávtechnickomstavespôsobilomnariadneužívanie.VČl.XIIIvbode2sazmluvné
strany dohodli, že nájomca je povinný pred začatím využívania predmetu nájmu na dojednaný účel

preukázať prenajímateľovi , ak sa mení účel využívania predmetu nájmu, že Mestská časť Bratislava
- Petržalka, oddelenie územného konania a stavebného poriadku vydala rozhodnutie o zmene účelu
užívania predmetu nájmu v súlade s touto zmluvou. Z nájomnej zmluvy je preukázané, že odporca ako
nájomca podpisom tejto zmluvy súhlasil s takýmto postupom. Prenajímateľ súhlasil so zmenou účelu
využitia predmetu nájmu na účely predaja mrazenej hydiny, syrov, mliečnych výrobkov. Predmet nájmu
bol tak dostatočne špecifikovaný uvedením (čl. II. zmluvy) údajov z listu vlastníctva (č.l. 190), vrátane

čísla nebytového priestoru (uvedené osobitne v názve zmluvy). Skutočnosť, že odporca predmet nájmu
neužíval počas celej doby nájmu, nemá vplyv na trvanie zmluvy, ani na jeho povinnosť platiť dohodnuté
platby, a to nie len nájomné, ale aj preddavky. Podľa § 665 ods. 2 Občianskeho zákonníka nájomca
je povinný vec užívať iba v prípade, že sa tak dohodlo alebo že neužívaním by sa vec znehodnotila
viac než jej užívaním. Nebolo teda relevantné, či odporca predmet nájmu skutočne užíval, ale len to,

že nájomná zmluva trvala. Zmluva podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. musí byť písomná, čo
znamená, že aj jej zmeny sú obligatórne písomné (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Aj keby teda
odporca skutočne kľúče od nebytových priestorov odovzdal navrhovateľovi, toto konanie by nemalo
vplyv na trvanie nájomnej zmluvy. Naopak z rovnakého dôvodu k vzniku nájmu nemohlo dôjsť pred
uzavretím zmluvy a v prípade, že pred uzavretím zmluvy odporca nebytový priestor užíval, jedná sa o

bezdôvodné obohatenie na jeho strane. Súd je toho názoru, že sa jedná o neúmyselné bezdôvodné
obohatenie, ktorého si musel a mal navrhovateľ byť vedomý hneď ako k nemu došlo a preto vzhľadom
na vznesenú námietku premlčania za obdobie pred uzavretím zmluvy navrhovateľovi žiadne plnenie
nemožno priznať. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že nájomná zmluva bola platne uzavretá
a trvala od 15.11.2007 do 31.01.2009“.

V rozsudku sa ďalej ohľadom nároku žalobcu po ukončení zmluvy konštatuje nasledovné: „Po ukončení
zmluvy, t.j. za obdobie od 01.02.2009 navrhovateľ nemá právo na dojednané zmluvné plnenia, ale
môže sa domáhať bezdôvodného obohatenia a náhrady škody. Na preukázanie nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia by ale musel v konaní preukázať, že odporca v príslušnom čase nebytový
priestor užíval, čo v konaní nebolo preukázané. Naopak z vykonaného dokazovania sa javí pravdivým

v tejto súvislosti skôr tvrdenie odporcu, že v tom čase už nebytový priestor nevyužíval, a to aj s
prihliadnutím k tomu, že v tom čase už ani nepodnikal. Dôkazné bremeno každopádne zaťažuje
navrhovateľa a ten ho neuniesol. To, či odporca nebytový priestor po skončení zmluvy odovzdal
dohodnutým spôsobom, alebo nie, pre priznanie bezdôvodného obohatenia nie je relevantné. Náhradu
škody si navrhovateľ nevyčíslil, ani z podaného návrhu nie je možné zistiť potrebné tvrdenia (určenie

výšky škody, kauzálny nexus atď.), pre priznanie náhrady škody. Vzhľadom k uvedenému, za obdobie
od 01.02.2009 navrhovateľovi nemožno žiadne plnenie priznať. Čo sa týka preddavkových platieb a
následného vyúčtovania nedoplatkov za plnenia poskytované s užívaním a prevádzkou nebytového
priestoru (dodávka tepla, vody, stočné), tak aj v prípade, že v relevantnom období tieto plnenia čerpal
niekto iný, než údajne odsťahovaný odporca, nemá to vplyv na práva a povinnosti medzi navrhovateľom

a odporcom, ale len zakladá nárok odporcu voči takýmto tretím osobám“.

12/ V dôsledku podaného odvolania voči uvedenému rozsudku odvolací súd rozsudkom sp. zn.
17Co/495/2016 zo dňa 24.1.2018 rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku a výroku o
trovách konania zmenil tak, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.777,22 eur s úrokom

z omeškania 9 % ročne od 23.6.2012 do zaplatenia. Vo zvyšku bol výrok o zamietnutí žaloby
potvrdený. Z odôvodnenia odvolacieho súdu vyplýva záver, že žalovaný neodovzdaním priestoru a
uskladnením hnuteľnej veci v nebytovom priestore tento užíval aj po skončení nájomnej zmluvy, t.j. od
1.2.2009 naďalej počas celého žalovaného obdobia - v tej veci do 31.10.2009, pretože k faktickému
odovzdaniu došlo až 17.1.2011. V dôsledku takéhoto užívania bez zmluvy, teda plnenia bez právneho

dôvodu vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobcovi vydať. Výška
takto získaného bezdôvodného obohatenia je totožná s výškou nájomného za užívanie predmetného
nebytového priestoru, avšak bez preddavkov za služby spojené s užívaním, pretože preddavok nie je
možné bez ďalšieho považovať za spotrebované plnenie. Bezdôvodné obohatenie môže spočívať iba vreálnomnárastevmajetkovejsféreobohateného,avtomtosmerežalobcanepreukázal,žezpreddavku,
ktorý bol dohodnutý popri nájomnom na krytie plnení spojených s užívaním veci, žalovaný po skončení
nájomnej zmluvy skutočne aj nejakú časť takýchto plnení spotreboval. Preto patrí žalobcovi nárok len

na vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho nájomnému.

13/ Z výsluchu žalobcu súd zistil, že vyúčtovanie za služby za rok 2011 bolo doručované žalovanému
na adresu L., J. č. XX, čo je adresa, ktorú uvádzal žalovaný v zmluve. Vyúčtovacou faktúrou za rok
2010 preukazuje skutočnú spotrebu služieb za rok 2010 s výsledok nedoplatku 697,50 eur, ktorá

suma nie je predmetom konania. V priebehu pojednávania poukazoval na to, že žalovaný nepreukázal
odovzdanie kľúčov ako tvrdí. V predmetnom priestore sa kúri bez ohľadu na to, či predmet nájmu
je užívaný alebo nie, či je tam prázdno alebo nie, za každé kúrenie sa musí platiť. Z vyúčtovania za
rok 2010 vyplýva, že sú vyúčtované len minimálne platby, ktoré sa musia platiť bez ohľadu na výšku
spotreby, spotreba za rok 2010 zodpovedá spotrebe priestoru aj keď by priestor nikto neužíval.

14/ Žalovaný prostredníctvom svojej zástupkyne uznával nárok len čiastočne do sumy bezdôvodného
obohatenia rovnajúceho sa nájmu v mesačnej výške 308,58 eur od 1.11.2009 do 17.1.2011, kedy
došlo k fyzickému odovzdaniu priestoru. Nedôvodný je však nárok za služby spojené s týmto priestorom
za žalované obdobie, pretože žalovaný kľúče odovzdal zástupcovi žalobcu reálne už skôr, teda
nemohol reálne priestor užívať a spotrebovať akékoľvek energie, preto nemohlo vzniknúť na jeho strane

bezdôvodné obohatenie. Z výsluchu žalovaného vo veci 4C/169/2011 vyplýva, že ukončil živnosť
2.9.2008 a po tomto dátume sa dostavil do kancelárie žalobcu, kde nejakému pánovi odovzdal kľúče
od nebytového priestoru. Zároveň uvádzal, že nebytový priestor je vyprataný, nemal v ňom žiadne
chladiarenské zariadenie ani iné osobné veci. Mohol tam zostať drevený pult a príbor na jedenie a táto
výpoveď je v zhode aj s výpoveďou L. H., ktorá svedkyňa priebeh týchto udalostí potvrdila. Žalovaný

aj svedkyňa sa vrátili do Prievidze už v roku 2009 a žalovaný odišiel pracovať do Španielska. Teda,
žalovaný od začiatku roku 2009 nemal prístup do predmetu nájmu, reálne nemohol užívať služby
spojené s nájmom vrátane dodania energií, a preto sa nemohol bezdôvodne obohatiť.

15/ Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

16/ Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaného ustanovenia zákona považoval
súdžalobužalobcuzadôvodnú,apretojejvyhovel. Predmetomkonaniabolnárokžalobcunazaplatenie
sumy 6.379,54 eur, ktorá má predstavovať podľa žaloby neuhradené zálohové platby za dobu od
novembra 2009 do januára 2011 po zohľadnení kladného vyúčtovania nákladov za rok 2009 a následne

nárok - výsledok z vyúčtovania služieb za rok 2010 vo výške 505,01 eur. V prvom rade súd konštatuje,
že námietka a obrana žalovaného týkajúca sa neplatnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov bola
právoplatne vyriešená ako predbežná otázka v konaní 4C/169/2011, kde v rozsudku v spojitosti aj s
rozhodnutím odvolacieho súdu bol vyjadrený právny názor, že zmluva o nájme nebytových priestorov
podpísaná 15.11.2017 je platným právnym úkonom, nájom zanikol výpoveďou uplynutím výpovednej

doby ku dňu 31.1.2009. Rovnako bolo nesporne preukázané a súdmi v tejto veci konštatované, že k
fyzickému prevzatiu nebytového priestoru žalobcom bez prítomnosti žalovaného došlo dňa 17.1.2011.
Už z dokazovania v konaní 4C/169/2011 vyplynulo, že obrana žalovaného v tom smere, že došlo k
odovzdaniu priestorov skôr v roku 2009 nebola preukázaná. Popri rozpore v uvedených výpovediach
žalovaného a svedkyne L. H. bolo potrebné vychádzať aj z listinných dôkazov, z ktorých vyplývalo, že

žalovaný bol vyzvaný začiatkom roku 2009 na protokolárne odovzdanie nebytového priestoru v presne
stanovený deň, v tento deň sa na úkon nezúčastnil a v priestoroch bol prinajmenšom podľa žalovaného
zanechaný drevený pult. Súd preto tieto skutkové zistenia a ich právne vyhodnotenie preberá aj pre
účely tohto konania, pretože aj v konaní 4C/169/2011 bol žalobcom uplatňovaný nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia po ukončení nájomného vzťahu a otázka odovzdania priestorov žalovaným

bola právne významná už v tomto konaní. Ani opätovná obrana žalovaného v tomto konaní nijako
nezmenila vyhodnotenie skutkových zistení o odovzdaní kľúčov zo strany žalovaného.17/ Žalobcovi preto patrí nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaný neodovzdaním
priestoru a uskladnením hnuteľnej veci v ňom „užíval“ a disponoval s nebytovým priestorom aj po
ukončení nájomnej zmluvy , t.j. od 1.2.2009 naďalej až do doby faktického prevzatia priestoru žalobcom

17.1.2011. V dôsledku takéhoto užívania bez zmluvy vzniká plnenie bez právneho dôvodu spočívajúce
v prijímaní užívateľského oprávnenia a je právne bezvýznamné, či žalovaný mal z takéhoto užívania
nejaký prospech. Obdobný názor zaujal aj NS SR v rozhodnutí 4Cdo/104/2008 zo dňa 30.6.2009,
ktorý uvádzal, že plnením bez právneho dôvodu je užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme či
iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. V takom prípade vzniká prospech tomu, kto realizuje

užívateľské oprávnenie bez toho, aby sa jeho majetkový prospech zmenil o prostriedky vynaložené
v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Pretože takýto užívateľ nie je
schopný spotrebovanéplnenie vpodobe výkonupráva užívania cudzejveci vrátiť,jepovinnýnahradiť
bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Majetkovým vyjadrením prospech získaného plnením bez
právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom
mieste a čase na užívanie obdobného predmetu nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol

povinný platiť podľa nájomnej zmluvy. Z hľadiska posúdenia otázky získania bezdôvodného obohatenia
užívaním cudzej veci nie je významné, či a akým spôsobom bolo užívanie veci konzumované a či držba
veci majetkovo zhodnocovaná, teda či priniesla konzumentovi zisk. Dovolací súd ďalej konštatoval, že
bezdôvodné obohatenie sa rovnalo dohodnutej výške nájomného.

18/ Aj podľa názoru odvolacieho súdu vo veci 17Co/495/2016, s ktorým sa súd v tejto veci plne
stotožňuje, žalobcovi patrí nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške totožnej s výškou
nájomného za užívanie predmetného nebytového priestoru, pričom v zásade preddavky za služby
spojené s užívaním nie je možné bez ďalšieho považovať za spotrebované plnenie. Žalobcovi preto
patrí čo do nároku za užívanie suma rovnajúca sa nájomnému po 308,58 eur za mesiac, pričom za

dobu od 1.11.2009 do 17.1.2011 predstavuje čiastku 4.479,32 eur. Ide o nájom za 14 mesiacov /dva
mesiace roku 2009 a dvanásť mesiacov roku 2010/, nájom za 16 dní v mesiaci január 2011, pretože
dňa 17.1.2011 došlo už k otvoreniu priestorov, t.j. suma 14 x 308,58 eur = 4.320,12 eur + denný nájom
v januári 2011 9,95 x 16 dní = 159,20 eur. Súd nezohľadňoval zvýšené nájomné v roku 2010
na sumu 329,41 eur, pretože išlo o obdobie po zániku zmluvy, žalobca mohol takto regulovať nájomné

len pre platne uzavreté nájomné zmluvy, žalobcovi patrí bezdôvodné obohatenie v rozsahu naposledy
dojednaného nájomného platného v čase zániku zmluvy po 308,58 eur. Pre úplnosť súd konštatuje,
že ani obrana žalovaného spočívajúca v tom, že mu zaniklo živnostenské oprávnenie nebola významná
a podstatná pre jeho povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie z titulu jeho užívania, resp. disponovania
s nebytovými priestormi aj po ukončení zmluvy.

19/ Súd osobitne zvažoval nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo
podľa žalobcu vzniknúť neuhradením preddavkov za obdobie od 1.11. 2009 do 17.1. 2011 a výsledku
vyúčtovania za služby v roku 2011 v sume 505, 01 eur. Aj podľa už vysloveného právneho názoru
odvolacieho súdu bezdôvodné obohatenie by vzniklo len za situácie, ak žalovaný po skončení nájomnej

zmluvy aj nejakú časť poskytnutých plnení a služieb skutočne spotreboval. Žalobca preukazoval
vyúčtovacou faktúrou za rok 2010 skutočnú spotrebu služieb s vyúčtovaním nedoplatku 697,50 eur,
ktorý ale predmetom konania nebol. Tvrdil, že týmto dôkazom preukázal skutočnú spotrebu, a teda, že
má nárok aj na zálohové platby za tieto služby, ktoré sa stali potom aj predmetom účtovného vyjadrenia
celkového výsledku z vyúčtovania za služby v roku 2010. Podľa názoru súdu a po oboznámení sa s

obsahom vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.6. 2011, ktorá bola žalovanému riadne
doručená až v priebehu súdneho konania, nie je možné považovať bezdôvodné obohatenie za totožné
s výsledkom vyúčtovania. Žalobcovi patrí len plnenie v rozsahu skutočne spotrebovaného plnenia za
dodávku tepla, dodávku tepla na prípravu teplej úžitkovej vody, dodávku studenej vody, dodávku pitnej
vody a odvod splaškových a zrážkových vôd, čo predstavuje prvé štyri položky plnení podliehajúcich

DPH a tieto skutočné náklady za rok 2010 boli cenovo vyjadrené vo výške 1.877,23 eur bez
DPH, spolu s DPH 19 % 356,67 eur ide o čiastku 2.233,90 eur. Podľa názoru súdu len táto suma
vyjadruje skutočne žalobcom poskytnuté plnenie do predmetného nebytového priestoru za rok 2010,
pričom je bezvýznamné či ho žalovaný aj užíval a teda reálne spotreboval. Tieto plnenia boli do priestoru
dodávané, a to bez ohľadu na objem spotrebovaného tepla a vody, pričom aj vzhľadom na presahujúce

zálohové platby je zrejmé, že išlo len o minimálne dodávky tepla a vody aj keď reálne priestor užívaný
nebol. Podľa názoru súdu ide o obdobný nárok ako pri bezdôvodnom obohatení rovnajúcom sa výške
nájomného. Aj pri tomto nároku nie je právne významné, či sa skutočne užívacie právo realizovalo, ale
významné je to, že žalovaný v dôsledku svojho konania nesprístupnil priestor žalobcovi za účelom jehoriadneho odovzdania tak, aby mohol užívacie oprávnenie v súlade s právom realizovať ďalší nájomca.
Predloženou vyúčtovacou faktúrou žalobca teda preukázal skutočne dodávanú a spotrebovanú službu
v podobe dodávok tepla a vody, tak ako vyplýva z faktúry č. XXXXXXXXXX . /č.l. 121 spisu/. Súd

nezohľadňoval zálohové platby a predpisy a nerozpočítaval rozdiel medzi predpisom a skutočnými
nákladmi, pretože právne významné sú len výdavky zodpovedajúce reálnym skutočným výdavkom.
Podstatnú časť tohto vyúčtovania však tvoril výdavok pod č. 9, a to úroky z omeškania 1.190,72
eur, pričom nie je zrejmé o aké úroky z omeškania ide, z akých plnení, z akého rozsahu a z akého
obdobia. Žalobca k tejto položke neposkytol žiadne vysvetlenie, je evidentné, že nemôže ísť o reálne

poskytované plnenia v roku 2010, preto súd nemohol túto sumu priznať ako výsledok vyúčtovania reálne
dodaných a spotrebovaných plnení. Výsledok vyúčtovania - nedoplatok 697,50 eur pritom bol zrejme
vypočítaný ako rozdiel sumy 1.190,72 eur a „preplatku na zálohových platbách s DPH„ v sume 493,22
eur /1.190,72 - 493,22/. Rovnaký postup zvolil súd aj pri vyúčtovaní za rok 2011, ktoré sa týkalo
len obdobia od 1.1.2011 do 16.1.2011. Za toto obdobie predstavuje reálne dodané a spotrebované
plnenie len za dodávku tepla 147, 2921 eur a tepla na prípravu teplej úžitkovej vody v sume 2,7443 eur,

dodávku pitnej vody a odvod splaškových a zrážkových vôd 0,3563 eur, všetko bez DPH, pričom súd
nepovažoval za skutočný náklad položku-opravuvyúčtovanízminulýchobdobí,pretoženiejezrejmé
čoho sa týka. Za preukázané a dodané plnenia súd považoval teda sumy 147,2921 eur, 2,7443 eur a
0,3563 eur, spolu vo výške po zaokrúhlení 150,40 eur, DPH 20 % vo výške 30,08 eur, spolu 180,48
eur. I z tohto vyúčtovania nevyplýva čo má predstavovať položka - úroky z omeškania 412,03 eur,

ku ktorej pri výpočte celkového nedoplatku 505,01 eur bola pripočítaná suma 92,98 eur /suma rozdielu
medzi zálohovými predpismi a skutočnými nákladmi zvýšená o DPH/. Pokiaľ ide o mesiace november a
december 2009, súd za toto obdobie nemohol priznať žalobcovi z titulu dodaných služieb žiadnu sumu,
pretože žalobca nepreukázal za tieto dva mesiace aké boli skutočne dodané a spotrebované služby
práve za toto obdobie. Z výsledku vyúčtovania za rok 2009 vyplýva účtovný preplatok 2.483,28 eur pri

stanovených zálohových predpisoch tak ako vyplýva z vyúčtovania, avšak v konaní by musel žalobca
preukazovať, či práve za mesiace november a december 2009 došlo k spotrebe plnení práve v takej
výške, ako boli stanovené preddavky, resp. či sa preplatky netýkali práve aj tohto obdobia. Nie je
však povinnosťou súdu toto zisťovať a skúmať, keďže žalobca zostal nečinný aj po tom, čo odvolací
súd v predchádzajúcej veci vyslovil jasný právny názor ako má žalobca preukazovať tzv. skutočne

spotrebované plnenia za žalované obdobie.

20/Vzhľadomnauvedenébyžalobcovi patrila suma6.893,70 eur akosúčetbezdôvodnéhoobohatenia
rovnajúce sa nájmu 4.479,32 eur a bezdôvodného obohatenia za spotrebované plnenia 2.233,90 eur
a 180,48 eur, avšak súd priznal len sumu uplatňovanú žalobcom 6.379,54 eur v zmysle úpravy zmeny

návrhu uznesením z 13.6.2013. Na vysvetlenie súd udáva, že aj keď sa javí, že žalobca uplatňoval
navyše čiastku v rozsahu preddavkov za služby spojené s užívaním nebytového priestoru, avšak
tento číselný rozdiel vznikol z dôvodu, že z jeho uplatňovaného nároku odpočítaval sumu 2.483,28 eur
ako výsledok vyúčtovania za služby za rok 2009 /o to viac, že za rok 2009 boli priznané len sumy
nájomného/, čo však nemalo priamo dopad na výpočet bezdôvodného obohatenia zvoleného zo strany

súdu. Žalobca uplatnil nárok na bezdôvodné obohatenie za určité obdobie, súd ho stanovil spôsobom
zodpovedajúcim doterajšej súdnej praxi a i keď súd zvolil iný spôsob výpočtu a tento zohľadnil vyššie,
súd je vždy viazaný žalobným návrhom, preto v konečnom dôsledku súd priznáva žalobcovi plnú
uplatnenú sumu.

21/ Žalobcovi v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení
patrí úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby v tejto veci dňa 11.6.2012, t.j.
od 12.6.2012, pretože ide o nárok na bezdôvodné obohatenie, pri ktorom sa vyžaduje výzva veriteľa.
Žalobca nepreukázal doručenie takejto výzvy pred podaním žaloby vo veci samej. Ohľadom sumy
180,48 eur, ktorá pripadá na rozšírený nárok o zaplatenie 505,01 eur patrí žalobcovi úrok z omeškania

deň po doručení rozšírenia žaloby a uznesenia súdu o pripustení zmeny dňa 17.6.2013, teda od
18.6.2013. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 6.199,06 eur vo výške 9,00 % od
12.6.2012 do zaplatenia a zo sumy 180,48 eur vo výške 8,50 % od 18.6.2013 do zaplatenia. Vo zvyšnej
časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

22/ O nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému súd rozhodol podľa § 262 ods. 1
CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v rozsahu žalovanej istiny úplný úspech, preto
mu súd priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach (§ 357

písm. d) CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí
(označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku
konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v
§ 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.