Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 4, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118010090
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2118010090.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného
D.Q.,preprečinusmrteniapodľa§149ods.1,ods.2písm.a),ods.4Trestnéhozákonaspoukazomna§
138 písm. h) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava pod č.
k. 34T/2/2018-475 zo dňa 12.02.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.07.2018 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného D. Q., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trnava pod č. k. 34T/2/2018-475 zo dňa 12.02.2018 uznal
obžalovanéhoD.Q.,zavinnéhozprečinuusmrteniapodľa§149ods.1,ods.2písm.a),ods.4Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 13.07.2017 v čase asi o 06:20 hod. v A. po cestnej komunikácii na ulici W. smerom od ulice F.
v ľavom jazdnom pruhu určenom pre odbočenie na ulicu P. pod vplyvom alkoholu ako vodič viedol
neprimeranou rýchlosťou osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Passat Kombi, čiernej metalízy,
ev. č.: TT-890GV, kde v nadväznosti na uskutočnenie obiehacieho manévru spočívajúceho v preradení
sa do pravého jazdného pruhu určeného pre jazdu ďalej rovno smerom na B. ulicu po dodatočnej
akcelerácii bezprostredne pred križovatkou s ulicou P. dosahujúc rýchlosť okolo 120 km/h nerešpektoval

signál svetelného signalizačného zariadenia s červeným svetlom „Stoj!“ a ignorujúc situáciu v cestnej
premávke vošiel do tejto križovatky, kde na riadenom a riadne vyznačenom priechode pre chodcov
prednou pravou časťou vozidla sprava zboku narazil do tadiaľ prechádzajúcej chodkyne W. B., ktorá
v priamej príčinnej súvislosti s uvedeným nárazom utrpela ťažkú polytraumu rezultujúcu do zlyhania
všetkých funkcií jej organizmu, t. j. centrálneho nervového systému, obehovej sústavy, srdca a iných
orgánov pri rozvíjajúcom sa úrazovom šoku s devastačným rozmliaždením až rozdrvením viacerých

orgánov a mnohopočetnými zlomeninami skeletu lebky, trupu a končatín, teda spôsobil jej zranenia
nezlučiteľné so životom, ktorým na mieste podľahla a súčasne vlastníkovi osobného motorového vozidla
zn. Volkswagen Passat Kombi, ev. č.: TT-890DV Q. W. spôsobil škodu poškodením vozidla pri dopravnej
nehode vo výške 2.426,- Eur, pričom dychovou skúškou vykonanou bezprostredne po dopravnej nehode
dňa 13.07.2017 v čase o 06:38 hod. mu bola nameraná hodnota 1,01 mg/l alkoholu v dychu, čo po
prepočte zodpovedá 2,10 g/kg (‰ hmotnostných) s tým, že svojím konaním ako vodič zároveň porušil

ust. § 3 ods. 2 písm. b), ust. § 4 ods. 1 písm. f), ust. § 15 ods. 5 písm. e) a ust. § 16 ods. 4 zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
pričom išlo o porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa § 137 ods. 2 písm. a),
c), f), n) a r) označeného zákona.

Za to obžalovanému D. Q. okresný súd uložil :Podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l)
Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 5 písm. b) Trestného zákona obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu
poškodeným:
-R.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomW.XXXX/X,A.,vovýške130,52Eur,-Všeobecnejzdravotnejpoisťovni,
a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panonónska cesta 2, Bratislava, vo výške 3,16 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, A.,
odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

Predseda senátu okresného súdu písomné vyhotovenie rozsudku odôvodnil v rozsahu č. l. 475-484
spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.02.2018
obžalovanýD.Q.vzmysle §257odsek1Trestnéhoporiadkuurobilvyhlásenie, žejevinnýzospáchania
skutku uvedeného v obžalobe. Okresný súd vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku
uvedenéhovobžalobeuznesenímprijalavyhlásil,žedokazovanie,vrozsahuvakomobžalovanýpriznal

spáchanie skutkov uvedených v obžalobe sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o
treste a náhrady škody.

K výroku o treste okresný súd uviedol :

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery sa okresný súd riadil zásadami uvedenými v ustanovení §
34 ods. 4 Trestného zákona. Zohľadnil pritom spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, poľahčujúce okolnosti (v danom prípade okresný súd zohľadnil skutočnosť, že sa obžalovaný
priznal k spáchaniu trestnej činnosti, ktorá je mu obžalobou kladená za vinu, túto úprimne oľutoval,
urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.), priťažujúce okolnosti (ktoré okresný súd nezistil

žiadne), osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, rešpektujúc pritom požiadavky zákona na
zabezpečenie účelu trestu hlavne v smere preventívneho pôsobenia a dospel k záveru, že v danom
prípade vzhľadom na povahu predmetnej trestnej činnosti a možnosť nápravy obžalovaného svoj
výchovný a preventívny účel splní trest odňatia slobody pri strede upravenej trestnej sadzby v trvaní
6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, ako i obligatórny trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu na doživotie.

Okresný súd sa pri úvahe o výške trestu prihliadol i na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR z
27.06.2016, sp. zn. Tpj/55/2016, ktoré je uverejnené v zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR
pod č. 44, ohľadne mimoriadneho zníženia trestu v zmysle ktorého stanoviska, ak pri konaní o dohode

o vine a treste je možné mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., potom je
v zmysle tohto istého ustanovenia možné mimoriadne znížiť trest o jednu tretinu aj pri postupe v zmysle
§ 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. Ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. teda možno
použiť per analógiám aj v prípade vyhlásenia obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní.

V zmysle vyššie uvedených skutočností, ako aj zaužívanej súdnej praxe je podľa okresného súdu
nevyhnutné, aby pri zohľadnení stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR z 27.06.2016 pod č.
Tpj/55/2016 o mimoriadnom znížení trestnej sadzby bola zároveň naplnená niektorá z podmienok § 39
ods. 1 Tr. zák. a teda ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za
to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a

na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, môže páchateľovi uložiť trest
aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.V danom prípade však okresný súd v rámci posudzovania skutočností relevantných pre zhodnotenie
druhu a výšky trestu u obžalovaného zohľadňoval najmä okolnosti prípadu, ktoré neboli okolnosťami,
ktoré sú spôsobilé na použitie nižšej trestnej sadzby, ale práve naopak, sú to okolnosti, ktoré v

danom prípade obžalovanému ako také priťažujú. Zo špecifických okolností prípadu je zrejmé, že
obžalovaný bol v danom čase pod značným vplyvom alkoholu, a to v stave viac ako dvojnásobne
prekračujúcej hladinu alkoholu, ktorý podľa súčasných lekárskych poznatkov preukázateľne vylučuje
spôsobilosť viesť motorové vozidlo, čo malo podľa všetkého za následok porušenie aj ďalších predpisov
na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky závažným spôsobom. Obžalovaný po tom, čo sa

predchádzajúcu noc nadmernou konzumáciou alkoholu dostal do stavu ťažkej opitosti, si skoro ráno bez
ďalšieho rozmyslu sadol za volant motorového vozidla, pričom svojou riskantnou a bezohľadnou jazdou
spôsobil fatálne následky.

Okresný súd uviedol, že obžalovaný pri vedení motorového vozidla v tomto vylučujúcom stave
nereagoval ani na svetelné signalizačné zariadenia v čase vjazdu do križovatky, pričom obrovskou

rýchlosťou, ktorú v danom čase s vozidlom dosahoval nestačil reagovať ani prítomnosť chodkyne
na riadne vyznačenom a riadenom priechode pre chodcov až do okamihu samotného nárazu. Jeho
neschopnosť vnímať realitu a následky v danom čase naznačuje i fakt, keď s brzdením vozidla začal
obžalovaný až niekoľko desiatok metrov za miestom zrážky. Z toho je zrejmé, že účinky veľkého
množstva alkoholu v krvi obžalovaného boli jednoznačne príčinou jednak porušovania značného

množstva predpisov potrebných pre správne vedenie motorového vozidla v cestnej premávke, ale aj
príčinou samotných smrteľných následkov.

Obžalovaný totiž nielenže vykonával predmetnú činnosť v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť
motorového vozidlo, keďže dychová skúška vykonaná po dopravnej nehode vykazovala pozitívny

výsledok na úrovni 2,10 ‰, spôsobil inému z nedbanlivosti smrť (§ 149 ods. 1, ods. 4 Trestného
zákona), no svojím konaním porušil dôležité povinnosti uložené mu zákonom č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke, nerešpektovanie ktorých podstatným spôsobom zvyšovalo riziko porušenia záujmov
chránených Trestným zákonom a v konečnom dôsledku zohrávalo v skutkovom deji posudzovaného
prípadu významnú úlohu - podstatné prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti o viac ako dvojnásobok

povoleného limitu v obci (120 km/h), predchádzanie cez odbočovací pruh, nerešpektovanie svetelného
signalizačného zariadenia „stoj“ a nedanie prednosti chodcovi, ktorú vstúpil na vozovku a prechádza
cez priechod pre chodcov (§ 149 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h)
Trestného zákona).

Na základe vyššie uvedených skutočností, preto i uložený represívny trest odňatia pri strede upravenej
trestnej sadzby považuje okresný súd (vzhľadom na tieto a ostatné špecifické okolnosti daného prípadu,
ktoré majú v danom smere význam) za zákonný a primeraný k závažnosti spáchanej trestnej činnosti
a jeho nezvrátiteľného následku, k možnostiam nápravy a prevýchovy obžalovaného, ako i v súlade s
požiadavkami jak generálnej, tak i individuálnej prevencie.

Na výkon uloženého trestu okresný súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný
čin.

Okresný súd obžalovanému zároveň uložil i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu na doživotie v zmysle § 61 ods. 1, ods. 5 písm. b) Trestného zákona, nakoľko v danom prípade ide
o obligatórnu povinnosť súdu na ukladanie takéhoto druhu trestu zákazu činnosti, bez ohľadu na ďalšie
okolnosti prípadu, prípadne na osobu páchateľa a jeho doterajší život.

K výroku o náhrade škody okresný súd uviedol :

Okresný súd zaviazal obžalovaného na náhradu škody poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni,
a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panonónska cesta 2, Bratislava, vo výške 3,16 Eur, ktorej základ aj
výšku obžalovaný uznal v celom rozsahu, a poškodenému R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X,

A., náhradu škody v rozsahu uplatnených nárokov za pohrebné náklady odčítajúc sumu mu už uhradenú
poisťovňou Kooperativa poisťovňa a. s., a teda celkovo náhradu škody vo výške 130,52 Eur, ktorú sumu
taktiež obžalovaný uznal čo do základu i výšky.PoškodenéhoR.B.,nar.XX.XX.XXXX,následnesozvyškomjehonárokunanáhraduškodyokresnýsúd
odkázal na civilný proces, pretože zisťovanie podkladov potrebných pre rozhodnutie o náhrade škody v
tomto smere (náhrady nemajetkovej ujmy a pod.), by zjavne presiahlo rámec potrieb trestného stíhania

a neprimerane by ho predĺžilo.

Proti tomuto rozsudku podal zákonnej lehote odvolanie obžalovaný (č. l. 472 spisu) do výroku o treste,
ktoré bližšie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu (č. l. 488).

Obžalovaný v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu vo výroku
o treste sa nestotožňuje a považuje ho za neprimerane prísny. Poukázal pritom na svoje vyhlásenie o
vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, ktoré súd prijal. Trestný čin nespáchal úmyselne,
ale z nedbanlivosti a z mládežníckej nerozvážnosti. Svojho konania veľmi ľutuje. Na znak pokory sa
absolútne podriadil trestnému konaniu, napomáhal jeho rýchlemu skončeniu, nežiadal o prepustenie
z väzby a nepodával opravné prostriedky proti rozhodnutiu vyšetrovateľa ani súdu. Jeho prístup k

trestnému konaniu, nízky vek, prostredie, v ktorom žije a fakt, že je prvý krát súdne trestaný, naviac za
nedbanlivostný trestný čin naznačuje, že je schopný dosiahnuť nápravu a po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody viesť riadny život a to aj za predpokladu, že mu bude nariadený výkon trestu odňatia
slobody v najnižšej možnej dĺžke trvania.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o
treste a sám vo veci rozhodol tak, že mu uloží trest odňatia slobody v trvaní štyri roky.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavili prokurátor krajskej prokuratúry,
poškodený R. B., obžalovaný D. Q. a obhajkyňa obžalovaného.

Obhajkyňa obžalovaného zotrvala na písomných dôvodoch odvolania. Poukázala na snahu
obžalovaného uzavrieť dohodu o vine a treste, jeho postoj k trestnej činnosti a z tohto dôvodu
vyplývajúcu možnosť uloženia trestu pod dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Z
vyššie uvedených dôvodov navrhla odvolaciemu súdu, aby predmetný rozsudok zrušil vo výroku o treste

a uložil obžalovanému v zmysle odvolacích námietok miernejší trest.

Obžalovaný požiadal o odročenie verejného zasadnutia z dôvodu, že mu nebola zachovaná 5 dňová
lehota na prípravu, ako aj z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu, ktorý mu neumožňuje pripraviť sa
na verejné zasadnutie. Ďalej uviedol, že v celom rozsahu sa stotožňuje s prednesom jeho obhajkyne.

Je mu ľúto, že jeho konaním prišiel o život nevinný človek. Bude sa snažiť vo výkone trestu odškodniť
rodinu poškodenej.

Zástupca krajského prokurátora navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, nakoľko
považuje rozsudok súdu I. stupňa za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1
Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma podľa §
317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré

neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 odsek 1
Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to

oprávnená, a to v lehote ustanovenej v zákone, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil :

- Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na Okresný súd Trnava dňa 11.01.2018 pod sp. zn. 2Pv
461/17/2207-32 podľa 234 ods.1 Tr. por. obžalobu zo dňa 10.01.2018 na obvineného D. Q. pre prečin
usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
h) Trestného zákona.- Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 12.02.2018 (č. l. 463-472) vyplýva, že obžalovaný D. Q.
urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, na čo súd prvého stupňa

postupom podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného D. Q., že je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a vyhlásil, že dokazovanie, v rozsahu v akom obžalovaný
priznalspáchanieskutkovuvedenýchvobžalobesanevykonáavykonajúsadôkazysúvisiacesvýrokom
o treste a náhrady škody.

- v odpise registra trestov obžalovaný nemá vykázané žiadne záznamy.

- z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR (č. l. 406) vyplýva, že obžalovaný má vykázaných 7
priestupkov, z toho 4 priestupky na úseku dopravy a z nich 3 priestupky za prekročenie rýchlosti.

K výroku o vine :

Podľa § 257 odsek 5 Trestného poriadku, ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný
zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa
odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm.
f/, písm. g/, písm. h/ a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom

prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto
rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písm. c/.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 07.02.2012 sp. zn. 2Tdo/5/2011 (zverejnené v zbierka
stanovísk a rozhodnutí súdov SR pod č. R 36/2012) : výrok o vine vrátane právnej kvalifikácie ktorý

bo vyhlásený rozsudkom na základe prijatia vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 odsek 1 písm. b/
Trestného poriadku alebo podľa § 257 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní
nie je možné v odvolacom konaní vecne preskúmať, čo právne vyplýva z nevykonania dokazovania o
dotknutom skutku na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku a analogicky
použitím ustanovenia § 334 odsek 4 Trestného poriadku. Odpoveďou na otázky uvedené v § 333 odsek

3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku vyjadruje obžalovaný svoju vôľu prijať
vinu za skutok spáchaný výrokom obžaloby a zároveň aj jeho právnu kvalifikáciu bez výhrad, rovnako
ako pri dohode o vine a treste (§ 333 odsek 3, § 343 odsek 1, odsek 4 Trestného poriadku).

Inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného

výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, preto výrok o vine u obžalovaného odvolací súd neskúmal
z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako
opravný prostriedok nie je prípustné.

K výroku o treste :

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona: trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona: pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona : Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a miere závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona : Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Súd I. stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, na základe akých myšlienkových postupov dospel k
rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Správne zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval), bez
zistenia priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona a taktiež správne pri ukladaní trestu
postupoval podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona (vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich

okolností znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu).

Trestná sadzba pre prečin usmrtenia podľa § 149 Trestného zákona je na 4 až 10 rokov, pričom pri
prevahe poľahčujúcich okolností (ako je to v tomto prípade) sa znižuje horná hranica trestnej sadzby o
jednu tretinu z 10 rokov na 8 rokov.

Správne potom ukladal trest odňatia slobody pri strede upravenej trestnej sadzby v trvaní 6 rokov a
6 mesiacov. Takto uložený trest odňatia slobody so zaradím obžalovaného do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia odvolací súd považuje za zákonný a to z nižšie
uvedených dôvodov.

Z citovaného ustanovenia § 34 Trestného zákona vyplýva, že súd je povinný prihliadnuť na všetky
konkrétne okolnosti pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Uvedenými okolnosťami sú najmä spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
osoba páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Z týchto ustanovení taktiež vyplýva, že
primárnym účelom trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona je ochrana spoločnosti pred páchateľom

trestného činu, ktorý sa má v prvom rade zabezpečiť vo forme represie. Zároveň má poslúžiť na
zabránenie v páchaní trestnej činnosti v podobe prevencie, či už individuálnej alebo generálnej.

V danom prípade súd I. stupňa v rámci posudzovania skutočností relevantných pre zhodnotenie druhu
a výšky trestu u obžalovaného zohľadňoval najmä okolnosti prípadu, ktoré v danom prípade neboli

okolnosťami, ktoré sú spôsobilé odôvodniť použitie nižšej trestnej sadzby, ale práve naopak, sú to
okolnosti, ktoré v danom prípade obžalovanému ako také priťažujú.

Nemožno prehliadnuť, že obžalovaný v čase skutku viedol motorové vozidlo v stave vylučujúcom
spôsobilosť na túto činnosť. Dychová skúška, vykonaná po dopravnej nehode, vykazovala pozitívny

výsledok na úrovni 2,10 ‰, čo predstavuje ťažký stupeň opitosti. Svojím konaním porušil aj iné
dôležité povinnosti vodiča uložené mu zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, nerešpektovanie
ktorých podstatným spôsobom zvyšovalo riziko porušenia záujmov chránených Trestným zákonom a v
konečnom dôsledku zohrávalo v skutkovom deji posudzovaného prípadu významnú úlohu. Jednalo sa
o podstatné prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti o viac ako dvojnásobok povoleného limitu v obci

(120km/h),predchádzaniecezodbočovacípruh,nerešpektovaniesvetelnéhosignalizačnéhozariadenia
„stoj“ a nedanie prednosti chodcovi, ktorú vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov (§
149 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona).

Odvolací súd zároveň poukazuje na správanie sa obžalovaného krátko po spôsobení dopravnej nehody,

kedy z úradného záznamu Okresného riaditeľstva PZ v Trnave (z č. l. 401) vyplýva, že obžalovaný sa
správal podráždene a arogantne a z tohto dôvodu boli proti nemu použité donucovacie prostriedky putá
v zmysle § 52 ods. 1 písm. c/ zák. č. 171/1993 Z. z..

Obžalovaný má v registri priestupkov vykázaných 7 priestupkov, z toho 4 priestupky na úseku dopravy

a z nich 3 priestupky za prekročenie rýchlosti. V jednom prípade, za priestupok zo dňa 10.04.2017 (teda
3 mesiace pred spáchaním skutku), mu bola uložená pokuta vo výške 150,- Eur (priestupok podľa § 22
ods. 1 písm. h/ bod 2 zák. č. 372/1990 Zb.- prekročenie rýchlosti v obci o 21 až 50 km/h, alebo mimo obce
o 31 až 60 km/h.). Teda nemožno hovoriť o jednorazovom zlyhaní obžalovaného pri vedení motorového
vozidla. V osobe obžalovaného, odvolací súd vidí nedisciplinovaného vodiča, ktorého ani opakované

postihy za priestupky na úseku dopravy, neviedli k disciplinovanosti pri vykonávaní činnosti vodiča, a
uložené sankcie, v podobe blokových pokút, zjavne neviedli k jeho náprave. Svojou rýchlou jazdou už
v minulosti mohol ohroziť iných účastníkov cestnej premávky.

Za daných okolností je potom správna úvaha súdu I. stupňa o nesplnení podmienok na uloženie

mimoriadneho zníženia trestu u obžalovaného. Na takýto postup nevidí žiadny dôvod ani odvolací súd.

Odvolací súd považuje za správny a zákonný aj výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody do minimálneho stupňa stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch predspáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Taktiež správny považuje aj výrok,
kedy okresný súd podľa § 61 ods. 1, ods. 5 písm. b) Trestného zákona obligatórne uložil obžalovanému
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie. V danom prípade ide

o obligatórnu povinnosť súdu uložiť doživotný trest zákazu činnosti, bez ohľadu na ďalšie okolnosti
prípadu, prípadne na osobu páchateľa a jeho doterajší život.

Výrokom o náhrade škody sa odvolací súd bližšie nezaoberal a to vzhľadom na to, že nebol napadnutý
odvolaním.

Odvolaciemu súdu sa však žiada dodať, že dôvody, pre ktoré obžalovaný žiadal zmiernenie uloženého
trestu, spochybnil svojim správaním v odvolacom konaní sám obžalovaný (na znak pokory sa mal
absolútne podriadil trestnému konaniu, mal napomáhať jeho rýchlemu skončeniu), ktorý, aj napriek
tomu že deklaroval aj vo svojom odvolaní, že mu je trestnej činnosti, ktorej sa dopustil ľúto, sa, s
blížiacim koncom lehoty väzby, dopúšťal obštrukčného konania s cieľom zmariť vydanie rozhodnutia o

jeho odvolaní pred uplynutím lehoty väzby a tak dosiahnuť prepustenie z väzby na slobodu z dôvodu
uplynutia tejto lehoty.

Dňa 07.06.2018 vypovedal svojmu obhajcovi plnomocenstvo a požiadal odvolací súd o 15 dňovú lehotu
nazvoleniesinovéhoobhajcu.Vstanovenejlehotesivšakobhajcunezvolilaztohtodôvodumuodvolací

súd ustanovil obhajcu. Následne dňa 12.06.2018 podal na Krajský súd v Trnave námietku zaujatosti voči
predsedníčke senátu, ako aj voči všetkým sudcom Krajského súdu v Trnave a zároveň podal návrh, aby
predmetná trestná vec bola odňatá Krajskému súdu v Trnave a prikázaná inému súdu. Dňa 20.06.2018
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením pod č. k. 6 Ndt 18/2018-560 rozhodol tak, že podľa §
23 ods. 1 Trestného poriadku predmetnú trestnú vec neodňal Krajskému súdu v Trnave z dôvodu, že

na takýto postup neboli splnené podmienky. Na verejnom zasadnutí dňa 04.07.2018 v Nemocnici pre
obvinených a odsúdených v Trenčíne, obžalovaný namietal nedodržanie zákonnej 5 dňovej lehoty a
ďalej namietal jeho nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu podľa jeho názoru nedovoľoval sa zúčastniť
verejného zasadnutia.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že päťdňová lehota na prípravu verejného zasadnutia sa
nevzťahuje na prípravu odročeného verejného zasadnutia (pozri R35/2002). Obžalovaný bol prvý krát
predvolaný na termín verejného zasadnutia určeného na deň 07.06.2018 predvolaním, ktoré prevzal dňa
16.05.2018 (teda takmer 2 mesiace predtým, ako sa uskutočnilo verejné zasadnutie zo dňa 04.07.2018).
Predmetný termín verejného zasadnutia z dôvodu ospravedlnenia sa obhajcu bol odročený na deň

14.06.2018. Termín verejného zasadnutia na deň 14.06.2018 bol zrušený z dôvodu námietky zaujatosti
a návrhu na odňatie a prikázanie veci inému súdu zo strany obžalovaného.

K námietke obžalovaného, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje zúčastniť sa verejného zasadnutia
dňa 04.07.2018 odvolací súd uvádza, že z lekárskej správy vypracovanej ošetrujúcou lekárkou

obžalovaného MUDr. C. F. zo dňa 04.07.2018 vyplýva, že obžalovanému jeho zdravotný stav umožňuje
zúčastniť sa verejného zasadnutia.

Z konania obžalovaného, tak ako bolo už uvedené, je zrejmé, že cieľom podávania neodôvodnených
námietok zaujatosti, návrhov na odňatie a prikázanie veci inému súdu, námietky nezachovania lehoty na

prípravu, ako aj jeho údajne zlého zdravotného stavu, bola snaha obžalovaného dosiahnuť prepustenie
z väzby na slobodu z dôvodu uplynutia lehoty väzby (13.07.2018). Za takýchto okolností mal odvolací
súd pochybnosti o skutočnej ľútosti obžalovaného nad spáchaním trestnej činnosti, na ktorú jeho postoj
k trestnej činnosti a najmä k trestnému konaniu v odvolacom konaní nenasvedčoval. Vzhľadom na
absenciu odvolania prokurátora priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona

nemohol odvolací súd zmeniť, nakoľko by sa jednalo o rozhodnutie v neprospech obžalovaného.

Vzhľadom na závažnosť žalovaného skutku, okolnosti jeho spáchania a neodstraniteľný následok
nepovažoval odvolací súd uložený trest za neprimerane prísny, preto odvolanie obžalovaného podľa §

319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.