Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 5, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 41Csp/152/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117218333
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117218333.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE so

sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 043 55 211
proti žalovanej: R. Y., C.. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. X, XXX XX V. o zaplatenie 100 EUR
s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 29.6.2017 domáha voči žalovanej
zaplatenia sumy 100 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 100 EUR

od 1.8.2014 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 12 EUR ako aj náhrady trov konania a právneho
zastúpenia.
2. Svoj nárok odôvodnil skutkovým tvrdením o tom, že žalovaná sa prostredníctvom webovej stránky
www.minipozicka.sk registrovala a požiadala žalobcu o poskytnutie úveru
vo výške 100 EUR. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná zároveň potvrdila,
že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami úveru, a zároveň potvrdila, že údaje,
ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytla sú pravdivé a úplné. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

č. 450479 ( ďalej len „Zmluva“) zo dňa 9.7.2014 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver
vo výške 100 EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo
výške 14 EUR t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 114 EUR, a to do 14 dní odo dňa poskytnutia úveru.
V zmysle Zmluvy sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou predstavujúcou sumu
14 EUR. Veriteľ je oprávnený požadovať od dlžníka paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou
vo výške 3 EUR za každú upomienku vo forme zmluvnej pokuty. Žalobca zaslal žalovanej 4 upomienky,
a teda žalovanej vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 12 EUR. Vzhľadom na

skutočnosť, že žalovaná neplnila svoj záväzok riadne a včas v zmysle uzatvorenej Zmluvy, stal sa jej
dlh splatným, a to dňom 24.7.2014. Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu jej záväzku prostredníctvom
upomienok zasielaných formou SMS - správ alebo emailov. Žalovaná však na upomienky nereagovala.
Dňa 9.5.2016 bola žalovanej zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaná ku dňu vyhotovenia
žalobného návrhu neuhradila žalobcovi žiadnu sumu.
3. Žalobca žalobu odôvodnil tiež tou skutočnosťou, že je nástupníckou spoločnosťou zanikajúcej
spoločnostiMINIHOTOVOSŤ,a.s.sosídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35852453.Vdôsledku

cezhraničnej fúzie došlo k zlúčeniu obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOST, a.s., so sídlom Politických
vězňů1272/21,NovéMěsto,11000Praha1,Českárepublika,IČO:04355211,ktorávrámcicezhraničnej
fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku akciovú spoločnosť MINIHOTOVOST, SE ( nástupnícka
spoločnosť) a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:35852453 ( zanikajúca spoločnosť) v postavení pri cezhraničnej fúzii, prišlo k zlúčeniu nástupníckej
a zanikajúcej spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na
nástupnícku spoločnosť.

4. Žaloba spolu s procesným poučením bola dňa 2.11.2017 žalovanej doručovaná na adresu v Registri
obyvateľov Slovenskej republiky v zmysle ust. § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“).
Zásielkasasúduvrátiladňa 6.11.2017zdôvodu„adresátneznámy.“Vzhľadomnaskutočnosť,žežalobu
sa konajúcemu súdu nepodarilo doručiť ani postupom podľa ust. § 116 ods. 1 CSP, postupoval súd podľa
ust. § 116 ods. 2 CSP. Žaloba sa považuje za doručenú žalovanému dňa 17.3.2018. Žalovaná sa však

k žalobe nevyjadrila ani nepredložila súdu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
5. Podľa § 297 CSP (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR.
6. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota
sporu neprevyšuje 1 000 EUR, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia

pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 5.6.2018, s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými do spisu žalobcom
a to: Výpis z obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe, Zmluva o úvere, Všeobecné

podmienky poskytnutia úveru, a zistil tento skutkový stav:
7. Spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 852 453
uzavrela so žalovanou Zmluvu o úvere (ďalej len „Zmluva“) dňa 9.7.2014, na základe ktorej sa žalobca
ako veriteľ zaviazal poskytnúť v prospech žalovanej ako dlžníka krátkodobý bezúčelový úver vo výške
100 EUR do 2 pracovných dní od uzavretia zmluvy a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi dlžnú sumu

spolu s príslušenstvom. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, t.j. do splnenia práv a povinností z nej
vyplývajúcich. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť do 14 dní odo dňa poskytnutia úveru.
Výška ročnej percentuálnej miery nákladov bola vo výške 2805,81 %, výška priemernej RPMN platná
ku dňu uzavretia zmluvy bola vo výške 92,80 %. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom boli
tvorené výlučne úrokom vo výške 365 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavovalo sumu 14 EUR.

Súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona :
8. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy
spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia,

bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu
a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
9. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,
str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej

únie.
10. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátnehoprávanebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluvabolapodľatýchtopodmienoknaďalej
záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

11. Podľa článku 10 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné
právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do
31.12.1994. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy
uzatvorené po 31.12.1994.
12. Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady č.93/13/EHS spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu,

ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu
a povolaniu.
13. Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady č.93/13/EHS predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek
fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim
sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu

vlastníctva.
14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.15. Podľa § 879p Občianskeho zákonníka ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a
sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj
nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna

2014, ak nie je ustanovené inak.
16. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
18. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.
20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. SNR č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej

zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (zmenené zák. č. 102/2014 Z.z s účinnosťou od 13. júna
2014).

22. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden

z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009)
Nazákladezistenéhoskutkovéhostavuzvykonanéhodokazovaniasúdnárokžalobcuprávnevyhodnotil
takto :
23. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom,

ktorá sa v zmysle § 261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného
zákonníka (§479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný
spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová
predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje
špeciálna úprava obsiahnutá v §52 ods.2, posledná veta Obč. zákonníka a v osobitnom zákone

č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
24. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014)

25. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či žalobca má vo veci aktívnu vecnú legitimáciu vzhľadom na
to, že podľa žaloby zmluvu o úvere so žalovanou uzavrel iný právny subjekt. Podľa predloženej zmluvy
o úvere túto uzavrel so žalovanou subjekt MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava.
Žalobca v žalobe uviedol, že je právnym nástupcom pôvodného veriteľa v dôsledku cezhraničnejfúzie zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Nové Město, Politických věznů
1272/21, Praha 1, Česká republika. Oboznámením sa s výpisom z Obchodného registra pôvodného
veriteľa súd zistil, že došlo k predaju časti podniku pôvodného veriteľa na spoločnosť MINIHOTOVOSŤ,

a.s., Praha a keďže došlo k predaju podľa obchodného registra len časti podniku, nejde teda o
univerzálnu sukcesiu - nástupníctvo. Keďže nedošlo k prevodu celého podniku pôvodného veriteľa na
žalobcu a žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu bola postúpená aj konkrétna pohľadávka
voči žalovanej pri prevode časti podniku, a preto už len z tohto dôvodu bolo potrebné žalobu zamietnuť
z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.

26. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či na predmetný zmluvný vzťah medzi stranami sporu možno
aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde v zmysle
ust. § 1 ods. 3 písm. l) spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej
3 mesiace. Pokiaľ ide o písm. l) citovaného ustanovenia, v danom prípade ide o úver, ktorý sa musí
splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace, avšak aj na takýto úver, ktorý nie je spotrebiteľským úverom,
dopadá ust. § 24 Zákona č. 129/2010 Z.z., kde aj na tieto úvery sa vzťahujú ust. § 9 ods. 1 a 2 Zákona

a ust. § 11 citovaného zákona, a teda možno konštatovať, že na jednej strane na tento úver možno
aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch buď v plnom rozsahu, alebo
minimálne v rozsahu takom, že predmetný úver musí spĺňať náležitosti v zmysle ust. § 9 ods.1, 2
Zákona o spotrebiteľských úveroch a ust. § 11 tohto zákona. V zmysle ust. § 9 ods. 1 citovaného
zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, kde s poukazom na ust. § 40 ods.

3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou a v
zmysle ods. 4 citovaného zákona písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky,
ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a
určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.
27. Súd má za to, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu, nebola uzavretá písomnou

formou vo význame podpísaním konajúcimi osobami. Pokiaľ ide o písomnú formu elektronickými
prostriedkami, žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že by takáto komunikácia elektronickou formou
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou prebehla, ktorá by umožňovala zachytenie obsahu
zmluvy o úvere a hlavne určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Žalobca nepredložil žiadny doklad
o tom, že žalovaná s právnym predchodcom žalobcu ohľadom uzavretia zmluvy o úvere skutočne

elektronicky komunikovala.
28. V tejto súvislosti teda súd vychádzal z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, ktorú písomnú formu žalobca nepreukázal ani podpisom konajúcich osôb, ani elektronickou
komunikáciou stranami sporu, ktorá skutočnosť má za následok, že predmetný úver v zmysle § 11
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a v zmysle tohto

ustanovenia žalobca by mal nárok len na vrátenie poskytnutej sumy úveru.
29. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 100
EUR, žalobca k žalobe nepripojil žiadny doklad, ktorý by preukazoval, že na účet žalovanej boli
poskytnuté finančné prostriedky vo výške 100 EUR. Keďže žalobca nepreukázal poukázanie finančných
prostriedkov vo výške 100 EUR titulom zmluvy o úvere žalovanej, nebolo možné mu priznať jeho nárok,

ktorým si uplatňoval zaplatenie tejto sumy voči žalovanej, samozrejme v danom prípade nebolo možné
mu priznať ani príslušenstvo tejto pohľadávky v súvislosti s úrokom z omeškania.
30. Pokiaľ ide o ďalší nárok žalobcu, tento si uplatňoval zmluvnú pokutu vo výške 12 EUR. Podľa §
544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Dojednanie o zmluvnej
pokute je objektívne spôsobilé spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Tento spôsob dojednania umožňuje veriteľovi ľubovoľne navyšovať
výšku svojej pohľadávky. Zmluva o úvere, ktorú uzatvoril žalobca so žalovanou na základe vopred

pripraveného formulára zo strany žalobcu, bez možnosti žalovanej meniť obsah a text uvedenej zmluvy.
Jednotlivépoplatkyasankcienebolisožalovanouindividuálnedojednané,pričomjezrejmé,žežalovaná
nemala možnosť túto zmluvu z hľadiska jej obsahu ovplyvniť, preto sú neplatne dohodnuté. V prípade
Všeobecných podmienok nie je splnená požiadavka písomnej formy, nakoľko tie neboli podpísané
žalovanou. Poplatky za plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, sú neprijateľné, nakoľko slúžia na

uspokojenie potrieb dodávateľa, nie spotrebiteľa a je z nich zrejmý vlastný ekonomický záujem žalobcu.
Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa ktorými
nie sú spotrebiteľovi poskytované nejaké protiplnenia. Spotrebiteľ si už v čase uzatvárania zmluvy musí
byť vedomý, akú najvyššiu sankciu bude povinný zaplatiť v prípade porušenia svojej povinnosti.31. Na doplnenie argumentácie súd uvádza, že súdu nebol v tomto konaní predložený jediný dôkaz
o tom, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov alebo v uvedených výškach boli medzi účastníkmi
zmluvne výslovne dohodnuté.

32. Uvedené dojednanie navyše spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech žalovanej, pretože zaťažuje výlučne žalovanú povinnosťami, ktoré sú aj v prospech
žalobcu.
33. Súd je toho názoru, že pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv by nemal byť výlučne sankcionovaný
iba jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ, pretože táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech

tohto účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným
nesplnením si svojich povinností. V zmluve nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech žalovanej
pre nedodržanie akejkoľvek zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu. Sankcie v podobe úhrad za
upomienky by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy. Teda ani
následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho porušenie zmluvných dojednaní, by nemalo
mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná sankcia v podobe upomienok a ich úhrad nie je

neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností. V spotrebiteľskom vzťahu musí ísť o takú sankciu,
ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu,
obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy, ako aj na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov
zmluvy. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter,

čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd dospel k záveru, že
nárok žalobcu je nedôvodný v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol :

35. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení
o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
37. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. Podľa zásad o náhrade trov konania má žalovaná nárok na náhradu trov konania, avšak vzhľadom
na skutočnosť, že jej žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na
Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).