Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913209574
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5913209574.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloletú G. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Ružomberok, dieťa rodičov: matka - Ing. U. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., L. XXXX/X; otec - Z. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom Z., Š. D. XXXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na základe odvolania
matky proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok č. k. 3P/90/2013-68 zo dňa 9.1.2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok tamojšieho súdu č. k. 4P/291/2009-21 zo dňa
8.2.2009 tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej G. zvýšeným výživným mesačne po
125 eur. Mal za to, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, pričom zákonným kritériám
zodpovedá zvýšenie zo sumy 70 eur na sumu 125 eur. Okresný súd konštatoval, že maloletá G. je

vekovo staršia o 4 roky a výdavky, ktoré matka vynakladá na uspokojovanie jej potrieb, sa výrazne
zvýšili.OtecaktuálnepracujevNemecku,pričomideozamestnaniesezónnehocharakteru.Okresnýsúd
považoval za zodpovedný prístup otca jeho snahu o vyporiadanie záväzkov, ktoré mu vznikli v období,
keď podnikal. Návrhu matky na zvýšenie výživného (už) od 1.9.2013 nevyhovel, nakoľko neuviedla
okolnosti mimoriadneho zreteľa, ktoré jej bránili žiadať zvýšenie výživného v danom čase.
Vzhľadom na zvýšenie výživného od 22.11.2013 vznikol otcovi nedoplatok na takto zvýšenom výživnom

v sume 71,50 eur, ktorú čiastku mu okresný súd povolil zaplatiť v splátkach spoločne s bežným výživným
po 15 eur mesačne.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka, ktorá sa domáhala jeho
zmeny tak, že otec bude povinný platiť zvýšené výživné v sume 140 eur mesačne od 1.9.2013.
Namietala, že okresný súd zohľadnil len otcom tvrdené výdavky (vrátane splácania dlhov), a na

jej výdavky dostatočne neprihliadol. Dlhy otca sú pritom dôsledkom opakovaných pôžičiek len na
jeho vlastné potreby, ktoré navyše riadne nespláca, hoci aj v danom čase disponuje finančnými
prostriedkami. Rozhodne nesúhlasila s konštatovaním o zodpovednom prístupe otca; naopak jedná sa
o jeho nezodpovedný prístup, kedy na seba opakovane preberá neprimerané majetkové riziká.
Po dôkladnom oboznámení sa s listinami predloženými otcom uviedla, že z jeho pracovnej zmluvy v
Nemecku vyplýva, že je zamestnaný natrvalo, a nie sezónne. Poukázala tiež na disproporcie v listinách

z rokov 2008 a 2009. Z príjmov domácnosti oboch rodín matka ustálila, že v jej domácnosti na jedného
člena pripadá čiastka 294 eur, zatiaľ čo v domácnosti otca 483 eur. Naďalej trvala na tom, že vymedzila
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých požaduje zvýšenie výživného aj spätne od
1.9.2013. V tomto smere totiž čakala na naplnenie prísľubu otca, že dobrovoľne prispeje na narastajúce
výdavky dcéry zvýšeným výživným, čo však neučinil.

Otec s odvolaním nesúhlasil. Uviedol, že v súčasnosti už žiadne pôžičky - okrem splátok jeho otcovi a
Exekútorskému úradu Dr. Jaroslava Kabáča - nemá. Bez finančnej pomoci otca by pritom nemohol ísťani pracovať do Nemecka (potreboval zakúpiť auto na dopravenie sa na miesto výkonu práce). Otec
popieral, že by jeho dlhy boli dôsledkom neustáleho brania si pôžičiek. Jedná sa o dlhy na zdravotnom a
sociálnom poistení z obdobia, keď podnikal. Trval na tom, že v Nemecku bol zamestnaný na dobu určitú

- do 1.11.2013. Navyše aktuálne - ku dňu 11.2.2014 - dostal výpoveď (v rámci hromadného prepúšťania)
a je otázne, či ich doterajší zamestnávateľ opätovne neskôr zamestná. V tejto súvislosti navrhol upraviť
výšku výživného.
Otecdoplnil,žesdcérousastretávalmenejprávepreto,žepracovalnaturnusy;vzhľadomnanedostatok
finančných prostriedkov si nemôže dovoliť vziať maloletú G. na dovolenku.

Kolízny opatrovník zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením§ 212 ods. 2 písm.
a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/, ods. 2 O.s.p.

Okresný súd v rámci konania vykonal dokazovanie aj listinami, ktoré nie sú vyhotovené v úradnom -
slovenskom jazyku. V takomto prípade sa (vo všeobecnosti) vyžaduje, aby boli predložené dotknuté
listiny spoločne s ich úradne overeným prekladom. Výnimočne je prípustné, aby súd vychádzal z obsahu
týchto listín aj bez vykonania úradného prekladu, avšak je nutné, aby (všetci) účastníci prehlásili, že
súvisiace zistenia súdu (ustálené z týchto listín) považujú za nesporné. Z vyjadrení rodičov maloletej G.

v rámci odvolacieho konania je pritom zrejmé, že z listín týkajúcich sa zamestnania otca v cudzine, ktoré
sú vyhotovené v nemeckom jazyku, vyvodzujú zásadne rozdielne závery.
V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vykonanie dôkazu listinou v inom ako úradnom
jazyku (bez jej náležitého prekladu) v konečnom dôsledku vedie k odňatiu možnosti účastníkovi konať
pred súdom, keďže mu nie je dostatočne známy obsah predmetnej listiny, a tým mu nie je umožnené

zaujať k obsahu takéhoto dôkazu konkrétne stanovisko.

Okresný súd síce správne vymedzil právny základ rozhodovania v súdenej veci (§ 78 ods. 1 Zákona
o rodine; citovaný v napadnutom rozhodnutí), ale v rámci posúdenia predmetu konania sa dotknutým
zákonnýmustanovenímdôsledneneriadil.Rozhodujúcimprekonanieozvýšení,resp.zníženívýživného

je totiž náležité porovnanie pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného a v aktuálnom konaní.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pritom nie je možné vymedziť, ako okresný súd ustálil práve
tento rozdiel v pomeroch v roku 2009 a v aktuálnych pomeroch rodičov a maloletej G.. To znamená,
že nie je konkrétne zrejmé, akú zmenu pomerov ustálil v otázke odôvodnených potrieb maloletej a v
možnostiach a povinnostiach otca. Uvedené nadväzne vylučuje možnosť prieskumu jeho jednotlivých

východísk, úvah a záverov odvolacím súdom. Obsah odôvodnenia by skôr zodpovedal konaniu o
(prvotnom) určení výživného; čo však nie je predmetom aktuálne prebiehajúceho konania.
V danej spojitosti, s poukazom na rozsah návrhu matky o zvýšenie výživného, je potrebné i túto
účastníčku vyzvať na jednoznačnejšie vymedzenie, v čom presne vidí takú zmenu pomerov (osobitne
v potrebách maloletej G.), ktorá odôvodňuje 100%-ný nárast výživného. V predchádzajúcom období

totiž bolo výživné určené sumou 70 eur mesačne a v posudzovanom návrhu matka požaduje zvýšenie
výživného (až) na sumu 140 eur mesačne.

Rozhodnutie okresného súdu, okrem už vyššie uvedených nedôsledností, celkovo vykazuje znaky
nepreskúmateľnosti pre absenciu konkrétnych úvah a záverov. Úlohou odôvodnenia súdneho

rozhodnutia nie je podrobne opísať priebeh konania; napr. opakované prednesy účastníkov, ale
tieto zhrnúť v jednom súhrnnom vymedzení podstatného obsahu prednesov toho-ktorého účastníka.
Naopak, rozhodujúcou časťou súdneho rozhodnutia je ozrejmenie/vysvetlenie úvah, východísk a
záverov okresného súdu, čo napadnutý rozsudok nespĺňa. Nenáležitým sú pritom všeobecné
konštatovania - napr. „pomery na strane maloletej matky odôvodňujú zvýšenie výživného, ako žiadala

matka“ (odhliadnuc od toho, že okresný súd návrh matky v celom rozsahu neakceptoval), či „zvýšenie
výživného na maloletú je dôvodné ...zákonným kritériám zodpovedá zvýšenie výživného“ a pod.

V záujme plynulosti ďalšieho konania krajský súd uvádza niektoré čiastkové hodnotenia, ktoré je
prípustné vysloviť aj z aktuálne vykonaného dokazovania. Vo všeobecnosti platí, že dlhy výživou

povinnej osoby (v prejednávanom prípade otec) nemajú bez ďalšieho zasahovať do rozsahu jej
schopností a možností plniť vyživovaciu povinnosť. Osobitne uvedené platí, pokiaľ predmetné dlhy sú
dôsledkomnezodpovednéhoprístupuvminulostikplneniusijednotlivýchzákonnýchpovinností,vrátane
odvodových povinností; ako je to i v prípade otca v súdenej veci. Obdobne sa tento princíp aplikujena iné dlhy, ktorých dôvodom vzniku bola nedôslednosť v plnení si bežných povinností dotknutého
subjektu, čo neskôr vedie k nútenému vymáhaniu/exekúcii predmetných záväzkov, ktorá okolnosť (často
až niekoľkonásobne) zväčšuje rozsah takýchto dlhov.

Z doterajšieho dokazovania sa javí náležitým záver okresného súdu o tom, že matka neuviedla dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré o zvýšenie výživného nepožiadala bezprostredne v septembri 2013.
Argumentácia tým, že sa spoliehala na otcove iniciatívne plnenie výživného vo vyššej - než v minulosti
súdom stanovenej - výške neobstojí, nakoľko uvedené mal otec prisľúbiť ešte v roku 2009 a do obdobia,
od ktorého matka žiada zvýšenie výživného, uplynuli takmer 4 roky.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.